Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206811
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206811.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Mesto Liptovský

Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpeného splnomocneným
zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861
251, proti žalovanej Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. M., F.. N. O. XXX/X, v spore o vypratanie bytu,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží vo vchode
číslo X bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C
2099/65, nachádzajúceho sa v katastrálnom území O., obec Liptovský Mikuláš, zapísaného v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX,
pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, kuchyne, predsiene, kúpeľne s WC a pivnice, bez nároku na
bytovú náhradu, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 10. 2017, sa žalobca domáhal voči
žalovanej uloženia povinnosti vypratať byť č. XX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, vo vchode
č. X, bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C 2099/65, na F. N.. O.

Z. L. M., pozostávajúci z 1 obytnej miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, predsieň, kúpeľňa,
WC a pivnica, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie O., bez bytovej náhrady,
ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že je vlastníkom predmetného bytu. Na základe zmluvy o
nájme bytu č. 71/2010, uzavretej dňa 2. 3. 2010 so žalovanou ako nájomcom, vznikol žalovanej nájom
k uvedenému bytu. Nájom podľa uvedenej zmluvy, v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 6. 2010, dodatku
č. 2 zo dňa 9. 8. 2011, zmluvy o nájme bytu č. 206/2012 zo dňa 10. 9. 2012 a zmluvy o nájme bytu č,.

867/2014/SMM zo dňa 8. 9. 2014, bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 7. 2016. Uplynutím uvedenej
doby právo nájmu žalovanej zaniklo. Žalovaná byt nevypratala a neodovzdala, byt naďalej užíva, hoci
na vypratanie ju opakovane vyzval, naposledy dňa 12. 9. 2017.

2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a k
podanej žalobe sa písomne nevyjadrila, hoci na to bola vyzvaná uznesením zo dňa 3. 11. 2017, ktoré
jej bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 29. 11. 2017. Na pojednávaní poukázala na to, že žije

v byte so zdravotne postihnutou dcérou a nemá sa kam odsťahovať.

3. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že
voči žalovanej sú vedené 2 exekúcie na vymoženie dlžného nájomného, a to vo výške 1000 eur a 1300eur. Žalovaná naposledy zaplatila za užívanie bytu v júni 2015. Žalovanej bolo zaslané veľké množstvo
upomienok, mohla vstúpiť so žalobcom do mimosúdnych jednaní.

4. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že má zdravotne postihnuté dieťa, v dôsledku čoho
dostala od štátu príspevok na kúpu motorového vozidla. Preto si musela urobiť vodičský preukaz, na
ktorý si vzala pôžičku od nebankovky. Z uvedeného dôvodu prestala platiť splátky na byt. Pôžičku
nebankovke splácala do októbra 2017. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, prečo od uvedeného dátumu
nezaplatila žalobcovi ani čiastočnú úhradu dlhu. Poberá príjem spolu vo výške 350 eur, ktorý je tvorený

opatrovateľským príspevkom, príspevkom na benzín a rodinnými prídavkami. Otec dieťaťa výživné na
dieťa neplatí. Mesačne uhrádza zálohový predpis na elektriku 65 eur. Naposledy bola so žalobcom
uzavretá nájomná zmluva v roku 2014, do 31. 7. 2016 . Keď sa bola informovať ohľadne predĺženia
zmluvy, povedali jej, že musí dlh splatiť po 250 eur mesačne. Od júna 2015 sa nepokúšala dlh platiť, a to
ani čiastočne, nakoľko chcela najskôr splatiť dlh nebankovke. Keď jej prišla výzva od právneho zástupcu
žalobcu, bola pri ňom, spísali dohodu o úhradách po 50 eur mesačne. Nezaplatila žiadnu splátku, lebo

boli aj odcestovaní, nejako na to zabudla. Od žalobcu jej prišlo viacej upomienok, že sa byt neplatí.
Nevedela sa vyjadriť k tomu, v akej lehote by bola schopná byt vypratať, nakoľko nevie, kam by s dcérou
išli.

5. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca je výlučným vlastníkom bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
zapísanom ako parc. č. KN-C 2099/65, nachádzajúceho sa v katastrálnom území O., obec Liptovský
Mikuláš, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva č. XXXX. Byt č. XX, ktorého vypratania sa žalobca v spore domáha, nie je zapísaný

ako samostatný predmet vlastníctva na liste vlastníctva.

7. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzatvorili dňa 2. 3. 2010 zmluvu o nájme bytu
č. 71/2010, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží,
vo vchode č. X, bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C 2099/65,

v Liptovskom Mikuláši, katastrálne územie O., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Prenajatý byt
pozostáva z 1 obytnej miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, predsieň, kúpeľňa + WC, balkón,
nachádzajúce sa v byte a pivnica, nachádzajúca sa na prízemí bytového domu. Nájom bol dojednaný
na dobu určitú, od 12. 2. 2010 do 31. 7. 2010. Žalovaná podľa zápisnice o prevzatí bytu prevzala byt
do užívania dňa 12. 2. 2010. Strany sporu uzatvorili dňa 30. 6. 2010 dodatok č. 1 k zmluve o nájme

bytu, v ktorom si dojednali zmenu doby trvania nájmu, a to na dobu určitú od 1. 8. 2010 do 31. 7. 2011.
Dodatkom č. 2 zo dňa 9. 8. 2011 bola dojednaná zmena doby nájmu na dobu určitú od 1. 8. 2011 do 31.
7. 2012. Strany sporu následne uzatvorili dňa 10. 9. 2012 zmluvu o nájme bytu č. 206/2012, podľa ktorej
sa dojednali na nájme bytu na dobu určitú od 6. 9. 2012 do 31. 7. 2013. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 8.
9. 2014, číslo 867/2014/SMM, sa strany sporu dojednali na nájme bytu, a to na dobu určitú od 1. 8. 2014

do 31. 7. 2016. V čl. 3.5. zmluvy sa strany sporu dojednali, že v prípade zániku nájmu z akéhokoľvek
dôvodu je nájomca povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať bez zabezpečenia akejkoľvek bytovej
náhrady zo strany prenajímateľa a zároveň je povinný prenajímateľovi odovzdať všetky kľúče a ostatné
veci, ktoré s nájom bytu prevzal. Splnomocnený zástupca žalobcu dňa 12. 9. 2017 vyzval žalovanú na
splnenie povinnosti vypratať byt v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.11. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
12. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá

nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania

bytu, t. j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom
vlastníckeho práva je právo vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Vlastník môže niektoré z uvedených čiastkových oprávnení zmluvne previesť na inú
osobu. Vlastník veci má právo prenechať užívanie veci inej osobe, najmä prostredníctvom zmluvy o
výpožičke a zmluvy o nájme. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu, vypratania ktorého sa v spore domáhal. Medzi

stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalobca na základe zmlúv o nájme bytu, naposledy zmluvou
o nájme bytu zo dňa 8. 9. 2014, prenechal užívanie bytu žalovanej, a to na dobu určitú do 31. 7.
2016. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že po uplynutí dojednanej doby nájmu žalovaná byt naďalej
užíva, byt doposiaľ nevypratala a neodovzdala žalobcovi. Pokiaľ aj poukazovala žalovaná na to, že
nemá zabezpečené iné bývanie pre seba a svoje dieťa, uvedené skutočnosti boli bez vplyvu na právne

posúdenie nároku žalobcu. V tejto súvislosti súd len okrajom poukazuje na to, že žalobcom tvrdeným
dôvodom pre nepredĺženie, resp. opakované neuzavretie zmluvy o nájme bytu, bola existencia dlhov
žalovanej na nájomnom, ktoré sú aktuálne vymáhané v exekučnom konaní, pričom žalovaná od júna
2015, t. j. 2,5 roka, nezaplatila žalobcovi žiadnu, ani čiastočnú úhradu dlhu, čo nebolo medzi stranami
sporné. Neplnenie si povinnosti uhrádzať dojednané nájomné pritom žalovaná odôvodňovala plnením

záväzkov voči nebankovej spoločnosti, hoci uvedený dlh, podľa svojich tvrdení, splnila už v októbri
2017. Žalovaná si so žalobcom, prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu, dojednala splácanie
dlhu v mesačných splátkach vo výške 50 eur, avšak žiadnu úhradu nevykonala. Keďže nájom bytu bol
medzi stranami sporu dojednaný na dobu určitú, uplynutím dojednanej doby, t. j. 31. 7. 2016, zanikol a
žalovanej vznikla povinnosť vrátiť predmet nájmu, t. j. byt, žalobcovi. Žalovaná tak doposiaľ neučinila

a byt vo vlastníctve žalobcu naďalej užíva bez právneho dôvodu, preto jej súd uložil povinnosť byt
vypratať. Bytová náhrada žalovanej, v súlade so zákonným ustanovením § 712a ods. 9 Občianskeho
zákonníka, neprislúchala, keďže nájom zanikol uplynutím dojednanej doby (bol dojednaný na určitú
dobu).

14. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

15. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanej na splnenie povinnosti vypratať
byt dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, prihliadajúc ku pomerom žalovanej, ktorá má v starostlivosti

zdravotne postihnuté maloleté dieťa a aktuálne nemá zabezpečenú žiadnu inú formu bývania. Súd
mal preukázané, že lehota na splnenie uloženej povinnosti v trvaní 3 mesiace od právoplatnosti
rozsudku je primeraná pomerom žalovanej, keďže zabezpečenie priestorov na uspokojovanie bytových
potrieb si nepochybne vyžiada dlhší čas ako zákonom určenú trojdňovú lehotu na plnenie. Súčasne
mal súd preukázané, že určením dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie nebude neprimerane

zasiahnuté do práv žalobcu, prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že žalovaná byt užíva bez právneho
dôvodu už od 1. 8. 2016, pričom žalobca podal návrh na vypratanie až dňa 11. 10. 2017, preto v pomere
k dĺžke uvedeného obdobia nepredstavuje doba 3 mesiacov neprimerane dlhú dobu.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok
na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. Súd preto priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.