Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/476/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200748
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7809200748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu O. H., nar. XX.X.XXXX, Z., Š. XX,
proti žalovaným 1) Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Košice, Nám. Maratónu mieru 1, IČO:
35 555 777, adresa na doručovanie: Košice, Ostrovského 1 a 2) Košický samosprávny kraj, Košice,
Nám. Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, o zaplatenie 1.108,41 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 14C/66/2009-449 z 15.4.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade a vo výroku o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu proti žalovanému v 1. rade v celom rozsahu
zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania 16,50 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,31 eur s 9%
ročným úrokom z omeškania od 27.1.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy štátu v 139,62 eur a zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na začatie konania 16,50 eur na účet Okresného súdu Košice I, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

5.2.2008 do 1.6.2008 a za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2013 s prísl. zamietol. Rozhodol, že žalobca
a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mu bolo nepochybne preukázané, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkomnehnuteľnosti(pozemku)zapísanejnaLVč.XXXXvkat.úz.Rožňava, parcela registra“
E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1684 m2 (poznámka: kúpnou zmluvou z 16.6.2008 bola časť
parcely o výmere 318 m2 odpredaná Mestu Rožňava, 2002 m2 - 318 m2 = 1684 m2). Spoluvlastnícky

podiel 1/3 získal na základe osvedčenia o dedičstve č. D 961/01. Konštatoval, že na predmetnom
pozemku bola v minulosti postavená stavba, cesta č. II/526 prieťah Rožňava-Štítnik, že podľa snímky
vyhotovenej v znaleckom posudku č. 19/2012 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom v odbore geodézia a
kartografia, vyasfaltovaná plocha cesty má výmeru 154 m2 (diel „a“) a 511 m2 (diel „b“), že žalobca
je ideálny podielový vlastník pozemku v podiele 1/3, čomu zodpovedá výmera 222 m2. Žalobca si
uplatňuje finančnú náhradu iba za užívanie výmery 174 m2 (poznámka: vychádza z identifikácie parciel
vyhotovenej 9.5.2005, podľa ktorej zastavaná plocha v užívaní Slovenskej správy ciest má výmeru 523

m2). Poukázal na to, že nemôže účastníkovi priznať viac , ako si žiada, rozhodoval iba o finančnej
náhrade za výmeru 174 m2, že na základe § 11 ods. 2 písm. g) zák. č. 302/2001 Z.z. o samospráve
vyšších územných celkov prešla nehnuteľnosť, cesta č. II/526, 1.1.2004 na základe Dohody o prechode
majetku štátu a s ním súvisiacich práv a povinností zo Slovenskej správy ciest na Košický samosprávnykraj, že následne žalovaný v 2. rade zveril majetok, ktorý získal na základe vyššie uvedenej dohody do
správy organizácií Správa ciest Košického samosprávneho kraja, t.j. žalovanému v 1. rade. Predmetná
stavba - cesta je využívaná verejnosťou, ako cestná komunikácia. Vlastníkovi stavby - cesty vzniklo

dňom 1.7.2009 podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. právo vecného bremena k užívaniu pozemku pod
stavbou a k priľahlému pozemku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť stavby. Oproti predchádzajúcemu
stavu ide o užívanie na základe právneho dôvodu. Za užívanie pozemku žalovaní v 1. a 2. rade
žalobcovi od 1.1.2008 neplatia. Uviedol, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade si žalobca uplatnil nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia a neskôr náhradu za zriadenie vecného bremena 4.2.2009, že

vo vzťahu k žalovanému v 2. rade si žalobca uplatnil žalobný nárok 2.6.2010. Žalovaný v 2. rade v
priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobného nároku za obdobie od 1.1.2008 do 1.6.2008
a za obdobie po 1.7.2009. Súd, vychádzajúc z čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, § 100 ods. 1, 2, § 107
ods. 1, § 123, § 124, § 151n ods. 1, 2, § 151a ods. 1, 451 ods. 1, 2 a § 456 Obč. zák., § 3d
ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. a § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z. (ich znenie citoval), uviedol, že v
prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to za obdobie od 1.1.2008 do 30.6.2009 titulom bezdôvodného
obohatenia a od 1.7.2009 do 31.12.2013 titulom náhrady za vecné bremeno zriadené zákonom č.
66/2009 Z.z., pretože žalovaní mu za toto obdobie za užívanie pozemku neplatili. Súd po zistení, že
žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), pretože nie je vlastníkom
stavby na pozemku žalobcu, t.j., nie je vecne pasívne legitimovaný, žalobu proti nemu v celom rozsahu

zamietol. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania za
zaplatený súdny poplatok za podaný odpor 16,50 eur. mu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. S prihliadnutím na
vznesenú námietku premlčania uznal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným
v 2. rade za obdobie od 2.6.2008 do 30.6.2009 za dôvodný a zaviazal žalovaného 2) zaplatiť žalobcovi
200,31 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.1.2011 do zaplatenia. Za obdobie od 2.6.2008

do 31.12.2008 priznal žalobcovi finančnú náhradu celkom 3.202,18 Sk (106,29 eur). Za obdobie od
1.1.2009 do 30.6.2009 priznal žalobcovi finančnú náhradu 94,02 eur, celkom finančná náhrada za
obdobie od 2.6.2008 do 30.6.2009 je 200,31 eur. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 1.1.2008 do 2.6.2008 zamietol pre premlčanie. Úroky z omeškania priznal žalobcovi
podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k

pozemku zriadením vecného bremena zák. 66/2009 Z.z. za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2013 zamietol
v celom rozsahu, lebo žalobca sa domáhal opakovaného plnenia, pričom finančná náhrada za zriadenie
vecného bremena je majetkovým právom, ktoré má jednorazový charakter podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z.
Zatejtookolnostinepovažovalnárokžalobcuvpodobeopakujúcejsanáhradyzatrvajúceobmedzovanie
jeho vlastníckych práv k pozemku. V tomto kontexte namietané premlčanie nárokov žalobcu po 1.7.2009

bolo bez právneho významu. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2) rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov, keďže obaja mali v konaní len
čiastočný úspech. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. V odvolaní, o.i. uviedol, že žalovaný 1) je rozpočtovou organizáciou, zriadenou ku dňu 1.1.2004
Košickým samosprávnym krajom, že účelom jeho zriadenia je zabezpečenie správy a údržby ciest
II. a III. triedy, nachádzajúcich sa na území Košického samosprávneho kraja, ich súčastí, ako aj
ďalšieho majetku, ktorý bol zverený do správy. Poukázal na to, že žalovaný 1) je správcom majetku vo

vlastníctve Košického samosprávneho kraja, že s účinnosťou od 1.7.2009 bol prijatý zák. č. 258/2009
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že cit. zák. bol zmenený a doplnený aj zák.
č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, a táto zmena sa, okrem iných ust. dotkla
aj § 6 ods. 3. Z tohto ust. mu vyplynulo, že správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a

správe majetku vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú
majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje, že Správa ciest Košického samosprávneho kraja na
základe plnomocenstva č. 1912/2006-RU113/23322 z 18.8.2006 zastupuje Košický samosprávny kraj
vo všetkých právnych úkonoch a konaniach súvisiacich s majetkoprávnym vysporiadaním pozemkov
pod cestami vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja a súd preto dospel na základe vykonaných

dôkazov za vyše 7 rokov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Žiadal rozhodnutie zrušiť a
zaviazať žalovaného 1) vyplatiť mu náhradu za užívanie nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené v žalobe
a nasl. rozšírení.5. Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. poukázal na to, že ako správca majetku svojho zriaďovateľa
Košického samosprávneho kraja - žalovaného v 2. rade nikdy nemal a nemôže nadobudnúť majetok do

svojho vlastníctva, že hospodári len s majetkom Košického samosprávneho kraja. Keďže do 30.6.2009
neexistovalo zákonné zastúpenie, zastupoval žalovaného v 2. rade na základe vyššie uvedeného
plnomocenstva z 18.8.2006. Uviedol, že zák. č. 258/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. Slovenskej
národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 1.7.2009, okrem iných úprav aj k zmene ust. § 6 ods.

3 zák. č. 446/2001 Z.z., podľa ktorého „správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva.
Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne
úkony pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku.
Správca koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa
týkajú majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje.“ Poukázal na to, že prijatím uvedenej právnej
úpravy vzniklo zastúpenie zo zákona, čím stratilo vyššie uvedené plnomocenstvo svoje opodstatnenie. V

obidvoch prípadoch, teda aj pri zastupovaní na základe a v rozsahu plnomocenstva, ako aj pri zákonnom
zastúpení však žalovaný v 1. rade vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku žalovaného
v 2. rade vždy v mene zastúpeného, nie vo svojom mene. Poukázal na to, že predmetom žaloby boli
opakovanéplneniazaobdobieod1.1.2008do30.6.2009titulombezdôvodnéhoobohateniaazaobdobie
od 1.7.2013 titulom náhrady za zriadené zákonné vecné bremeno, že vzhľadom k tomu, že nevlastní

žiaden majetok, nemohol ani získať majetkový prospech, ktorým bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
ods. 2 Obč. zák. nepochybne je, že rovnako ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zák.
č. 66/2009 Z.z. mu nevzniklo a na základe týchto skutočností nemôže byť vecne pasívne legitimovaný,
preto považuje rozhodnutie súdu za správne a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

6. Rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade v celom rozsahu a výroku o
povinnostižalobcunahradiťžalovanémuv1.radetrovykonania,odvolanímnebolnapadnutý,nadobudol
právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne
zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového

stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú
správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a aj keď výslovne neuviedol odvolací dôvod
nesprávne právne posúdenie veci, podľa obsahu odvolania sa dôvody v ňom uvedené dajú podradiť aj
pod tento odvolací dôvod.

9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (od 1.7. upravený v § 365 ods. 1 písm. f)
C.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové
zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žebuďvzaldoúvahyskutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli zprednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. (účinným v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie).

12. Žalobcom uplatnený odvolací súd uvedený v § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. (účinný v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie), t.j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a/) nie je daný, lebo žalobca
ani netvrdí skutočnosti týkajúce sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
prísediaceho alebo obsadenia súdu (a/), ktorým by bolo preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (b/), že nebol riadne poučený podľa § 120

ods. 4 O.s.p. (c/) a že sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a bez
svojej viny ich nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu (d/).

13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

15. Výhrady žalobcu v podstate smerujú k pasívnej legitimácii na strane žalovaného v 1. rade.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v
1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), pretože nie je vlastníkom stavby na

pozemku žalobcu, že nie je vecne pasívne legitimovaný, v dôsledku čoho žalobu proti nemu v celom
rozsahu zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym stanoviskom vysloveným
vo vyjadrení žalovaného v 1. rade k odvolaniu, že žalovaný v 1. rade vykonáva len právne úkony pri
nadobudnutí a správe majetku žalovaného v 2. rade vždy v mene zastúpeného, nie vo svojom mene, že
predmetom žaloby boli opakované plnenia za obdobia od 1.1.2008 do 30.6.2009 titulom bezdôvodného

obohatenia a za obdobie od 1.7.2013 titulom náhrady za zriadenie zákonné vecné bremeno a vzhľadom
k tomu, že žalovaný v 1. rade nevlastnil žiadny majetok, že vykonával len jeho správu, nemohol ani
získať majetkový prospech, ktorým je bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. a rovnako
ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zák. č. 65/2009 Z.z. nevzniklo žalovanému v 1. rade,
ale žalovanému v 2. rade.

17. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému 1) trovy odvolacieho konania nevznikli,
preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).