Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221262
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Jána Bzdúška v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 15C/786/2012-68 zo dňa 12. februára 2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 15C/786/2012-68 zo dňa 12. februára 2014 p

o t v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným na
súd dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 2.441,70 eura a
nemajetkovej ujmy vo výške 488,34 eura, pretože Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci vedenej
pod exekučným číslom EX 6842/2009 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 15.02.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti

o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 560 dní.
Navrhovateľ uviedol, že v predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci zákonom ustanovenej doby.
Navrhovateľuviedol,žeexekučnýsúdtým,žesvojimnelegálnympostupomvykonalopätovnéposúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na
takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi

navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu o uzatvorenej,
vyššie označenej, zmluvy o úver.
Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 2.441,70 eura, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom

konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonomstanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. Z podania navrhovateľa nie
je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ

neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Ďalej poukázal odporca
na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §
45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom

počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť ku nedostatočnému a
nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, 15-dňová

lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto
časti neopodstatnený. Zároveň odporca poukázal na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa
logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhunavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, oboznámil exekučný spis

Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.14Er/878/2009, EX/6842/09 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 04.08.2009 bol do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na
vykonanie exekúcie na návrh oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO:35 807 598, proti povinnému G. E., bytom Q. XXX pre vymoženie sumy 485,97 eura

s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.06.2009
sp. zn. SR 03316/09.

Dňa 16.09.2009 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 6842/09.

Exekučný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa dňa 01.10.2009, aby predložil exekučnému súdu
úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky. Dňa 26.05.2010 posielal exekučný súd urgenciu
právnemu zástupcovi oprávneného.

Dňa 13.09.2010 oprávnený doručil na exekučný súd odpoveď na výzvu súdu spolu s predmetnou
úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami.

Exekučný súd uznesením č.k.14Er/878/2009-12 zo dňa 09.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený voči uvedenému uzneseniu odvolanie

nepodal. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2011.

Exekučný súd uznesením č.k.14Er/1413/2009-16 zo dňa 24.02.2011 exekučné konanie zastavil.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2011.Podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 2.441,70 eura

a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 488,34 eura, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 15.02.2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním
viac ako 560 dní. Navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu ako na príslušný orgán so svojim

nárokom na náhradu škody. Odporca ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil, a preto sa
navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd.

Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zákona č.244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj
bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Na základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez

zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/2002
samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Dĺžka predmetného exekučného konania od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na exekučnom súde (16.09.2009) do vydania uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie (09.12.2010) vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu
zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť
namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Exekučný súd po posúdení žiadosti

o udelenie poverenia doručenej exekučnému súdu dňa 16.09.2009, návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu v spojení s úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré boli doručené exekučnému súdu až dňa 13.09.2010 rozhodol dňa 09.12.2010 uznesením
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Voči tomu rozhodnutiu oprávnený
odvolanie nepodal a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2011.

Súd konštatuje, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný predpoklad
spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní. Nárok na
náhraduškodysinavrhovateľuplatnilpodľa§9zákonač.514/2003Z.z.anároknanáhradunemajetkovej
ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa navrhovateľa príslušný exekučný súd svojimpostupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný

súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z.
v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody, citované
ustanovenie je účinné od 01.01.2013.

Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako

výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona
č.514/2003Z.z., účinného v čase začatia exekučného konania.

Súd v konaní nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom
exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd má za to, že rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae
pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navyše navrhovateľ svojim nekonaním tým, že nepodal
voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolanie sa sám
pričinil k danému stavu. Navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadnym relevantným spôsobom vznik a

výšku majetkovej škody, a ani nemajetkovej ujmy. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
20 % istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, a ani rozumnou
úvahou. Nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Súd z vyššie uvedených dôvodov návrh v celom rozsahu
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní
neuplatnil a ani ich v konaní nevyčíslil.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení odvolania navrhovateľ ako odvolací dôvod poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f)
OSP. Podľa navrhovateľa v konaní došlo k vadám uvedeným v § 21 ods. 1 OSP - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenierozhodujúcichskutočností.Rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.
Navrhovateľvprvomradenamietal,žesúdnaprejednávanúvecaplikovalust.§9ods.2zák.č.514/2003

Z.z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného vzťahu.
Ďalej súdu vyčíta, že tento nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty, ktorá podľa neho existuje do doby, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu vo veci.
Napokon navrhovateľ namietal, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky súdnych

konaní zákonnými lehotami, pretože súd má aplikovať platné právo.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom
vo veci rozhodol postupom podľa ust. § 156 ods. 3 OSP.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Vychádzajúc z cit. ustanovenia, preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje v časti skutkových zistení, ktoré vyplývajú z
vykonaného dokazovania, tak aj v časti právneho posúdenia, ktoré súd považuje za správne.

K jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom
odvolací, hoci namieta postup súdu, ktorým došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, avšak ďalej už
nekonkretizuje akým postupom alebo úkonom mu súd možnosť konať pred súdom odňal. V prípade ak
navrhovateľ namieta uskutočnenie pojednávania dňa 12.02.2014, odvolací súd uvádza, že súd prvéhostupňa v napadnutom rozsudku dostatočne a presvedčivo odôvodňuje prečo podľa neho boli splnené
podmienky, aby súd mohol konať v neprítomnosti účastníka podľa § 101 ods. 2 OSP, s ktorými dôvodmi
sa odvolací súd stotožňuje a z dôvodu hospodárnosti tieto nebude opakovať.

Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu súd uvádza, že súd prvého stupňa na pojednávanú vec
aplikoval ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase začatia exekučného
konania, pričom ust. § 9 ods. 2 cit. zák. v znení platnom a účinnom po 01.01.2013 použil súd len na
zdôraznenie správnosti jeho interpretácie cit. ustanovenia, pričom toto ustanovenie priamo neaplikoval.
Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež nevyplýva, aké dokazovanie, navrhnuté navrhovateľom súd

nevykonal, keď ani z obsahu spisu takáto skutočnosť nevyplýva. Hoci navrhovateľ v odvolaní poukazuje
naust.§205ods.2OSPakonaodvolaciedôvody,zďalšejčastiodvolaniaužnevyplývaakotietodôvody
premietol na konkrétne napadnuté rozhodnutie. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že zo strany navrhovateľa ide o paušálne podávané odvolania, bez ich akejkoľvek konkretizácie
na prejednávanú vec, čo neumožňuje odvolaciemu súdu zaujať k týmto dôvodom relevantné stanovisko.
Záverom odvolací súd dodáva, že navrhovateľ nemohol byť v konaní úspešný, nakoľko nepreukázal

základnú podmienku, pre úspešnosť žaloby, keď nepreukázal, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu.
Odvolací súd navyše konštatuje, že navrhovateľom tvrdená lehota 15 dní, v ktorej má exekučný súd o
poverení rozhodnúť, sa nevzťahuje na prípady, keď súd žiadosť o udelenie poverenia zamieta, keďže
pre takýto spôsobom rozhodnutia v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota stanovená nie je.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Hoci odporca bol v odvolacom konaní úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko odporcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.