Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/740/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200504
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4311200504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., P. O. B. XXX/XX,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 950.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 3. marca 2016 č. k. 13C/7/2011-268, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.03.2016 č. k. 13C/7/2011-268, pri právnom posúdení podľa

§ 1 ods. 1, 2, § 3, § 9 ods. 1, § 18 ods. 1, 2, § 26, § 27 zák. č. 58/1969 Zb., § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až
3 písm. b/ až k/, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., §
3 ods. 1, § 16, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Obč. zák., ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol návrh
žalobcu, ktorým sa tento voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 950.000 eur.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca dňa 13.01.2011 podal na Ministerstvo
spravodlivosti SR návrh na predbežné prejednanie náhrady škody v sume 950.000 eur, ktorej sa

domáhal jednak s poukazom na nesprávny úradný postup, ako aj s poukazom na nezákonne vydané
súdne rozhodnutia.

3. Na daný právny vzťah aplikoval súd zákon č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinný v čase od 01.07.1969 do 01.07.2014
a zákon č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinný v čase
od 01.07.2014 do 01.09.2007, t. j. zákony, ktoré boli v platnosti a účinnosti v tej dobe, v ktorej mali byť

vydané rozhodnutia označené (napadnuté) žalobcom.

4. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., sa uhrádza skutočná škoda, ako ujma znamenajúca zníženie, o
stratu alebo znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou a ušlý zisk, ako majetkový prospech, ktorý by bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, avšak sa tak nestalo, v dôsledku škodovej udalosti. Pre konštatovanie zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú, či už nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím

musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. nesprávny úradný postup orgánu štátu verejnej
moci, resp. vydanie nezákonného rozhodnutia takýmto orgánom, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom (nezákonným rozhodnutím) a vznikom škody. Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zodpovednosťou objektívnou, pri ktorej sa nepreukazujezavinenie, avšak v súdnom konaní dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ako poškodeného, ktorý musí
preukázať súčasné naplnenie všetkých troch podmienok pre priznanie náhrady škody. Z vykonaného
dokazovania v prejednávanej veci súd nemal za preukázané splnenie ani jedného zo základných

predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu na náhradu škody. Ak žalobca bol účastníkom rôznych
správnych, obchodných a občianskoprávnych konaní, v rámci ktorých nebol správne označený, ako
účastník konania, z dôvodu chyby v písaní alebo iných zrejmých nesprávností, mal možnosť kedykoľvek
požiadať prostredníctvom návrhu podľa § 164 OSP o opravu týchto rozhodnutí. Ak sa o žalobcovi
konalo v rámci trestných konaní, takisto mal možnosť podľa Trestného poriadku požiadať o vydanie

opravného uznesenia. Rovnako aj v prípade vystavenia dokladu o práceneschopnosti lekárom, mal
možnosť žalobca požiadať o opravu takejto listiny v tom smere, aby údaje na nej ohľadne mena a
priezviska boli zosúladené s údajmi v jeho rodnom liste.

5. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu priklonil k stanovisku žalovaného ohľadne zmätočnosti návrhu
žalobcu, ktorý poukazuje na rôzne rozhodnutia, z ktorých nie je možné zistiť, na základe rozhodnutia,

ktorého orgánu mala vzniknúť škoda a zároveň aj v akej výške. Žalobca totiž spochybňuje rozhodnutia
súdov, prokuratúry, polície a lekárov. Z podaní žalobcu nevyplýva, akým postupom orgánov (a ktorých)
mu mala vzniknúť škoda. Takisto vôbec nepreukázal to, že mu orgán verejnej moci nejakú škodu pri
výkone verejnej moci aj skutočne spôsobil. Žalobca nezdôvodnil nezákonnosť, resp. nesprávnosť ním
napadnutých rozhodnutí, nepreukázal existenciu škody a ani nešpecifikoval v čom táto škoda na jeho

strane spočíva.

6. Rovnako žalobca nepreukázal, ako dospel k ním vyčíslenej strate na zárobku v sume 48.076 eura
a ani to, ako u neho k strate na zárobku v tejto sume vlastne došlo. Dôkazné bremeno neuniesol ani
ohľadne preukázania režijných nákladov spojených so škodovou udalosťou v sume 2.830 eur a ohľadne

nákladov spojených s jeho stratou času v súvislosti s písaním písomných podaní v sume 9.282,20 eura.

7. Žalobca nepreukázal súdu nesprávny úradný postup, vydanie nezákonného rozhodnutia, vznik škody,
jej výšku a ani príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Z uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako

nedôvodný zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že súd prvého stupňa nezistil a
zabránil úplnému zisteniu skutkového stavu a preto nevykonal nevyhnutné dôkazy dokazovania. Aj
tieto nové skutočnosti stavu v súlade s § 205a OSP, kde odvolací súd nemá inú možnosť, ako zrušiť

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa. Cez zaujatosť došlo k nesprávnemu právneho posúdeniu
veci súdom, ktorý neaplikoval príslušné právne normy, bez hmotného práva aplikovať žalobcu G. M. cez
nesprávnu právnu normu. Súd vôbec nezisťoval podklad hmotnoprávnej objektivity právnou normou, t.
j. že do fyzickej osoby Z. M. sa dostali nezákonné dáta narodenia, ako aj rodné číslo, čo je bremeno
dôkazu. Súd nie je ani pasívne legitimovaný prostredníctvom evidencie obyvateľstva zisťovať dáta

narodenia, rodné číslo, ktoré boli protiprávne použité cez fyzickú osobu Z. M. a na to zisťuje, aby bez
hmotného práva vytvorili iné meno, ktoré je v evidencii obyvateľstva registrované. Súd mal pojednávanie
odročiť a mal zabezpečiť rodný list p. Z. M. a porovnať osobné údaje, či sú totožné s údajmi, ktoré
žalovaný používa. Okresný súd Levice vykonal dôkazy nesprávnym skutkovým zistením.

9. Ďalej navrhol rozsudok vydaný sudkyňou U.. X. M. vrátiť späť, pretože je nedôvodný a v nesúlade s §
7 a § 8 OSP. Sudkyňa pozmeňuje právne úkony v rozpore s § 34 Obč. zák., ako príslušný subjekt, ktorý
je nekompetentný a nepríslušný orgán. Zbrojný preukaz nie je správny orgán a nie je oprávnený ani
príslušný orgán, aby to zmeňoval ako právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Takisto aj rozsudok
Krajského súdu v Nitre nemôže pozmeňovať zbrojný preukaz na iné priezvisko alebo iné meno. Sudkyňa

žiadne dokazovanie nevykonala. Na tú istú osobu sudkyňa používa ten istý údaj o rodnom čísle, ktorý
má pridelené fyzická osoba. V spise je preukázané, že Z. M. má rodný list, občiansky preukaz a aj
rodné číslo, ako aj právoplatný rozsudok (viď spis sp. zn. 115/00-16), čo znamená, že ide o netotožnú
fyzickú osobu. Sudkyňa použila § 90 OSP, pozmenila návrh, ktorý podala iná fyzická osoba G. M.. Súd
nemôžerozhodovaťvoveci,nakoľkonepatrídoprávomocisúdu.Rozsudokjebezprávnyakt,ktorýnebol

doručený navrhovateľovi (žalobcovi) G. M., P. O. B. XXX/XX, G.. Cez neprávo, nie je možné robiť právo.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaní žalobcu zo dňa 04.08. a
15.11.2016napadnutýrozsudokOSLevicezodňa03.03.2016č.k.13C/7/268ato procesnýmpostupom
podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd napadnutý rozsudok OS Levice zo dňa 03.03.2016 č. k. 13C/7/2011-268 včas podaným
odvolaním zo strany žalobcu, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ďalšom odkazuje
na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387

ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil v prejednávanej veci skutkový stav,
ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov (zák. č.
58/1969 Zb., zák. č. 514/2003 Z. z., a Obč. zák.). Takisto sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku
správne vysporiadal s existenciou základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, resp. za vydanie nezákonného

rozhodnutia, ktoré sú tri(nesprávny úradný postup, resp. vydanie nezákonného rozhodnutia, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp. vydaním nezákonného rozhodnutia
a vznikom škody), pričom naplnenie ani jedného z týchto troch základných predpokladov nebolo v
tomto spore preukázané. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal
existenciu ním namietaného nesprávneho úradného postupu, alebo vydanie nezákonného rozhodnutia.

Písomné podania žalobcu v danom prípade realizované formou návrhu na začatie konania, vyjadrenia v
prejednávanej veci, ako aj odvolania sú pre nekonkrétnosť údajov, resp. rozhodnutí v nich spomínaných
neurčité a v niektorých prípadoch až nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci okrem
iných dôkazov, správne vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu žalobcu, z ktorého následne
žalobcovi v rámci záhlavia napadnutého rozsudku uviedol správne meno a aj priezvisko. Žalobca totiž

v konaní okrem iného namietal v tomto konaní aj to, že v jeho prípade ide o neidentickú fyzickú osobu
s osobou G. M., čo spôsobila vec prejednávajúca sudkyňa porušením ust. § 90 OSP. Tvrdenie v tomto
smere však žalobca ani v základných rysoch v predmetnom konaní nepreukázal.

13. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal, nakoľko žalovanému
preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).