Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3C/94/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107218476
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3107218476.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej

veci žalobcov: 1/ X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., W. XX/XX, štátny občan SR a 2/ H.. A.J.
U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., W. XX/XX, štátna občianka SR, obaja žalobcovia zast.: Pavol
Trnka, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovaným: 1/ A. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., V. XXXX/X, štátna občianka SR a 2/ S.K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I., V. XXXX/X, štátna občianka SR, obe žalované zast.: JUDr. Juraj Gavalec, advokát so sídlom
Trnava, Teodora Tekela 23, o vydanie veci a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť odpadový kanál hraničiaci s

obvodovou stenou rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 177/2 v k.ú. T. zastavuje.

II. Žalobu žalobkyne 2/ zamieta.

III. Žalované 1/ a 2/ sú povinné, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vydať žalobcovi
1/ časť nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza sa v k.ú. T. a ktorá je zapísaná na LV č. XXX ako parc. reg.
"C" č. 177/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, ktorá je vymedzená v Znaleckom posudku

znalca Ing. Ivana Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009 v prílohe č. 3 - vytyčovací náčrt bodmi 51-52-
A-27-26-51, pričom Znalecký posudok znalca Ing. Ivana Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu 1/ zamieta.

V. Žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 2/ v plnom rozsahu.

VI. Žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 2/3-iny.

VII. Žalobca 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu vo výške 781,47 Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalované 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu vo výške 166,34 Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodnou žalobou, doručenou súdu dňa 29.06.2007 domáhal určenia hranice medzi
susednými pozemkami a taktiež, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa zásahov do
vlastníckeho práva žalobcov, a to aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť odpadový
kanál hraničiaci s obvodovou stenou rodinného domu súp. č. XX na par. č. 177/2 a uložil im tiežpovinnosť vybudovať nové odvádzacie potrubie z nepriepustného materiálu vo vzdialenosti 1m od
hraničnej obvodovej steny rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 177/2. V žalobe uviedol, že je výlučným
vlastníkomnehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.T.zapísanýchkatastrálnymúradomnaLVč.XXXako

parc. č. 177/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 177/2 a
na LV č. XXX parc. č. 177/3. Žalované sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. T. zapísaných katastrálnym úradom na LV XXX ako parc. č. 174 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 957 m2 a dom súp. č. XX na parc. č. 174 v podiele každá ?-ica. Na hranici pozemkov parc. č.
177 a parc. č. 174 bol v 40.tych rokoch vybudovaný odpadový kanál, ktorý mal slúžiť na odvod dažďovej

vody,avšakžalované tadiaľodvádzajúnielendažďovúvodu,aleajodpadovúvoduzkuchyneakúpeľne.
Okrem toho je do kanála napojený aj prepad zo žumpy a po ukončení kúpacej sezóny odvádzajú
žalované 1/ a 2/ týmto kanálom i vodu z bazéna. V dôsledku toho vlhnú žalobcovi steny rodinného domu
a na jeho stenách opadáva omietka, pričom vlhnutie muriva vidieť už aj na novej prístavbe, a to i v
období sucha. Žalobca v roku 2000 vymenil odpadové a vodovodné rúry vo svojom rodinnom dome,
vykonal izoláciu múrov a podláh, avšak vlhnutie neustalo. Žalované odmietajú akúkoľvek snahu žalobcu

na riešenie problému. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení navrhovateľ odôvodnil tým,
že žalované obťažujú žalobcu tekutými odpadmi nad mieru primeranú pomerom, čím vážne ohrozujú
žalobcov rodinný dom i prístavbu, preto má záujem na uložení povinnosti vykonať vhodné a primerané
opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Pokiaľ ide o určenie spornej hranice pozemku naliehavosť
právneho záujmu žalobca odôvodnil i tým, že Obec Uhrovec v rámci konania o vydanie stavebného

povolenia rozhodnutím zo dňa 11.11.2006 vyzvala žalobcu a jeho manželku, aby svoju žiadosť doplnili aj
o doklad o vytýčení spoločnej hranice pozemkov. Žalované so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť
v celom rozsahu.

2. Dňa 18.11.2011 súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom, ktorým určil, že hranica medzi

parcelami nachádzajúcimi sa v k.ú. T. zapísanými v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra
Bánovce nad Bebravou na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č. 177/1 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 275 m2 a na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č. 174 zastavané plochy a nádvoria o výmere 957
m2 prechádza bodmi 23, 51, 52, 11, 9, 10 podľa grafickej prílohy č. 3 znaleckého posudku znalca
Ing. Ivana Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Na odvolanie žalovaných súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, z dôvodu že
pre vydanie takého rozsudku v danej veci neboli podmienky ani podľa ust. § 152 ods. Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016. Odvolací súd uviedol, že riešenie hranice medzi susednými
pozemkamistránbolomožnériešiťsúbežnesotázkou,čiodpadovýkanálžalovanýchspôsobujevlhnutie
rodinného domu navrhovateľa, bez ohľadu na to, či sa tento kanál nachádza na pozemku navrhovateľa

alebo na pozemku žalovaných. Tiež odvolací súd uviedol, že v spore o určenie hranice ide o vzájomné
vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací
spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy pozemku
ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Svojou povahou aj takýto spor je sporom vlastníckym
v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti

tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. I keď sa vlastník môže domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva, avšak z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno
vylúčiťaninávrhnaurčeniehranicemedzispornýmipozemkami,akjenapožadovanomurčenínaliehavý
právny záujem. Naliehavý právny záujem je však daný, ak ide o pôvodnú /vlastnícku/ hranicu, ktorá sa

stala z akýchkoľvek dôvodnou neurčitou, objektívne nemožno zistiť, kadiaľ vedie, a je preto potrebné
znovu ju vytýčiť, o takýto prípad sa však v danej vecí nejedná, nakoľko pôvodnú vlastnícku hranicu
možno zistiť z mapových podkladov katastra nehnuteľností, spornou sa však medzi účastníkmi stala
hranica užívacia, t.j. skutočná, k určeniu ktorej malo dôjsť na základe dohody právnych predchodcov
účastníkov. Podľa znaleckého posudku je skutočná hranica medzi pozemkami účastníkov zakreslená

na prílohe č. 3 posudku červenou farbou a vytýčená vlastnícka hranica znalcom je zakreslená zelenou
farbou. Z uvedeného teda vyplýva, že hranica medzi pozemkami účastníkov, zakreslená červenou
farbou, je užívacou hranicou. Súd prvého stupňa dostatočne nezvážil význam toho, či táto užívacia
hranica, ktorá bola medzi účastníkmi rešpektovaná, nie je v skutočnosti aj hranicou vlastníckou medzi
pozemkami parc. č. 177/1 a parc. č. 174 k.ú. T. na základe vydržania, a či tento stav nemá prevážiť oproti

odchylnému určeniu hranice znalcom na základe mapových údajov. Za týmto účelom je však potrebné
vykonať dôslednejšie dokazovanie, a to šetrením, odkedy táto užívacia hranica medzi pozemkami
vznikla, na akom základe, a či bola účastníkmi stále rešpektovaná, pričom je treba riešiť túto otázkuako predbežnú. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že táto spornosť hranice nastala až v samotnom konaní v
danej veci, do tej doby účastníci neuvádzali, že by ohľadne hranice mali spor.

3. Uznesením súdu č.k. č.k.3C/94/2008-356 zo dňa 9.5.2014 súd pripustil, aby do konania pristúpila ako
žalobkyňa 2/ H.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., W. Č.. XX/XX, štátna občianka SR.

4. Uznesením súdu č.k. 3C/94/2008-638 zo dňa 02.12.2016 súd (výrok I.) konanie v časti žaloby o
uloženie povinnosti žalovaným vybudovať nové odvádzacie potrubie z nepriepustného materiálu vo

vzdialenosti 1m od hraničnej obvodovej steny rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 177/2 vlastnícky
patriaceho žalobcom s napojením do miestnej kanalizácie zastavil, s tým, že o nároku na náhradu
trov konania v tejto zastavujúcej časti rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Taktiež
rozhodol (výrok II. a III.), že konanie v časti o uloženie povinnosti odstrániť stavbu oporného múrika
nachádzajúceho sa na parcele vo vlastníctve žalobcov v kat. území T. zapísanej v KN na LV č. XXX ako
parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 171/1 - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 275 m2 vybudovaného vedľa stavby rodinného domu - prístavba súp. č. XX na parc. č. 177/3
zastavuje a v tejto časti vec postúpil na konanie a rozhodnutie Obci Uhrovec - stavebnému úradu, s tým
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. súd rozhodol o pripustení zmeny
žaloby v časti o určenie hranice medzi susednými pozemkami tak, že "Žalované 1/ a 2/ sú povinné vydať
žalobcom 1/ a 2/ nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. T. zapísanú na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č.

177/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2 v časti nachádzajúcej sa medzi nehnuteľnosťami
vo vlastníctve žalobcov zapísanými v KN na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 177/2 a
na LV č. XXX ako rodinný dom - prístavba súp. č. XX na parc. č. 177/3 a nehnuteľnosťou vo vlastníctve
žalovaných zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 174
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 v tej časti, ktorá je označená v znaleckom posudku

znalca Ing. Ivana Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009 vo vytyčovacom náčrte č. 326 bodmi 23, 51,
52, 11, 53, 31, 27 a 26."

5. Na pojednávaní dňa 14.2.2017 rozhodol súd a pripustil zmenu žaloby v časti o vydanie veci tak, že
"Žalované 1/ a 2/ sú povinné vydať žalobcom 1/ a 2/ nimi užívanú časť nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v k.ú. T. zapísanej na LV č. XXX ako parcela reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č.
177/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2 až po jej hranicu s nehnuteľnosťou vo vlastníctve
žalovaných zapísanou na LV č. XXX ako parcela reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č.
174 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2 tak, ako táto hranica vyplýva z grafickej prílohy č.
3 Znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou rozsudku."

6. Podaním zo dňa 9.12.2017 žalobcovia oznámili súdu, že žalobcovia netrvajú na žalobe v časti o
uloženie povinnosti žalovaným odstrániť odpadový kanála hraničiaci s obvodovou stenou rodinného
domu súp. č. XX. Súd o tomto podaní konal a rozhodoval ako o čiastočnom späťvaztí žaloby.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od
1.7.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

8. Podľa ust. § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

9. Podľa ust. § 142 ods. 1, 2 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní,
na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby,

doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

10. Podľa ust. § 144 ods. 1 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.12. Podľa ust. § 137 ods. 1C.s.p. každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

13. Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby

žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným
dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcami súd konanie v časti žaloby o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť odpadový kanál
hraničiaci s obvodovou stenou rodinného domu súp. č. XX na par. č. 177/2. zastavil. Nesúhlas
žalovaných s čiastočným späťvzatím súd nepovažoval za dôvodný, pretože tým že súd meritórne o veci

nerozhodne nezasiahne do oprávnených práv a záujmov žalovaných.

14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a rozhodnutí súdu o pripustení žaloby v časti, kedy predmetom
sporu zostalo uloženie povinnosti žalovaným vydať vec - vypratať nehnuteľnosť resp. jej časť žalované
prostredníctvo advokáta uviedli, že v priebehu konania nebola premetom dokazovania otázka, čo
konkrétne užívajú žalované. Žalované minimálne na základe notárskej zápisnice zo dňa 9.8.200 užívajú

v dobrej viere nehnuteľnosti uvedené v notárskej zápisnici, a to až do podania žaloby žalobcami. Počas
tohto obdobia ich žalobcovia v užívaní nerušili. Sú názoru, že znalecký posudok, na ktorý sa žalobcovia
v žalobnom petite odvolávajú je z pohľadu určenia toho, kto čo užíva nejasný a neurčitý, znalec sa touto
otázkou vôbec nezaoberal, a súd mu takúto úlohu nepodal a preto navrhol pribrať do konania znalca
z príslušného odboru, ktorý by zodpovedal čo v skutočnosti a ktorá zo strán sporu naozaj užíva. Už

odvolací súd v uznesení 4Co/25/2012 z 30.04.2013 uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne nezvážil
význam toho, či užívacia hranica ktorá bola vždy medzi účastníkmi rešpektovaná, nie je v skutočnosti
hranicou vlastníckou a teda či takýto stav nemá prevážiť aj oproti odchýlnemu určeniu hranice znalcom.
Otázkou vydržania sa už čiastočne zaoberal odvolací súd. Táto otázka je tu relevantná a ak by aj
znalcom Ing. Špačekom bola hranica právna určená správne, tak je potrebné z pohľadu vydržania

rešpektovať faktický stav ktorý existuje aj ako stav právny. Vo výroku rozsudku sa nemôže určovať
priestor ktorý majú žalované vypratať neurčitou grafickou prílohou ktorá je nejasná a nezrozumiteľná. K
námietkam právneho zástupcu o neexistencii právneho titulu svedčiaceho nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, k tomuto je potrebné uviesť, že právna teória a súdna prax odvíja takéto nadobudnutia
vlastníctva aj od domnelého právneho titulu a čo sa týka poukazovania na občasné užívanie, toto je

celkom nesprávne, odkazuje na súdnu prax.

15.Počiastočnomspäťvzatížalobyarozhodnutísúduopripustenížalobyvčasti,kedypredmetomsporu
zostala povinnosť vydať nehnuteľnosť resp. jej časť žalobcovia prostredníctvo advokáta uviedli, aj keď
konanie podľa pôvodného návrhu prebieha v súčasnosti už k inému petitu, súd pre účely rozhodnutia

o žalobe, ktorej zmena bola pripustená Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.
3C/94/2008 môže pochopiteľne využiť dokazovanie ktoré prebehlo v priebehu celého konania od roku
2007. Žalobcovia majú za to, že na základe vykonaného dokazovania možno bezpečne ustáliť tak
súčasný užívací stav vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú žiadajú žalobcovia vydať, tak právny stav, ktorý
vyplýva nie len zo znaleckého posudku Ing. Špačeka, ale aj z ďalších do spisu priložených dokladov,

či už ide o geometrický plán alebo kópie z pozemkovej mapy. Na rozdiel od podmienok úspešnosti
prípadnej vzájomnej žaloby ohľadom vydržania vlastníckeho práva kedy by bolo nevyhnutné presne
určiť nehnuteľnosť ktorá sa žiada určiť do vlastníctva, pokiaľ by bolo návrhu tak ako bol podaný a
súdom pripustený vyhovené, bol by takýto výrok bez problémov vykonateľný, pretože z vykonaného
dokazovania je jasné, pokiaľ má dôjsť k vydaniu časti nehnuteľnosti parc. č. 177/1 zapísanej do

vlastníctva žalobcov. Pokiaľ sa súd pri otázke rozhodovania o podanej žalobe v znení pripustenej zmeny
bude zaoberať otázkou prípadného vydržania vlastníckeho práva zo strany žalovaných. Aj vzhľadom
na dôkazy ktoré boli vykonané na pojednávaní dňa 31.3.2017, k žiadnemu vydržaniu vlastníckeho
práva vo vzťahu k nehnuteľnosti ktorá je predmetom vydania zo strany žalovaných nedošlo. Dokazovať
podmienky vydržania je pritom na strane žalovaných, ktoré toto dôkazné bremeno evidentne neuniesli.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že treba rozlišovať podmienky pre vydržanie vlastníckeho
práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam ktoré boli predmetom vydaného osvedčenia na jednej strane a
na druhej strane vo vzťahu k časti parcely č. 177/1 ktorú žiadajú žalobcovia vydať. Zatiaľ čo vo
vzťahu k nehnuteľnostiam uvádzaným v osvedčeniach je tu evidentný prvotný titul od ktorého možno
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním tvrdiť, takýto titul ohľadne časti parcely 177/1 nebol nie

len že dokazovaním zistený, ale dokonca žalovanými ani tvrdený. Iba od takéhoto titulu môžu potom
odvíjaťsvojudobromyseľnúdržbu.Naviacsútuďalšieskutočnostiktorébymohlidokoncaspochybňovať
vydanie predloženého osvedčenia, na čom ale pochopiteľne žalobcovia nemajú žiadny právny záujem.
Sú však dôležité aj pre posúdenie otázky vydržania k nehnuteľnosti ktorú žalobcovia žiadajú vydať.Je v podstate evidentné, že ani právni predchodcovia žalovaných, ani oni samé ani tie nehnuteľnosti
ktoré boli predmetom vydržania vlastníckeho práva podľa priloženého osvedčenia trvale a nepretržite
neužívali už približne od roku 1960, resp. 1961. V roku 1964 bol v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti

na ktorej je neskôr vydané osvedčenie o vydržaní vykonaný nesprávny zápis o prevode vlastníckych
práv a vlastníctvo k ním sa dalo riešiť opravou zápisu aj bez vydania osvedčenia o vydržaní, čo by však
zjavne komplikovalo nadobudnutie týchto nehnuteľností len žalovaným 1/ a 2/, nemôže byť podobný
postup aplikovaný vo vzťahu k užívaniu časti parcely ktorú žiadajú žalobcovia vydať, pretože ohľadne nej
neexistuje žiadny prvotný titul od ktorého možno posúdiť dobromyseľnosť držby. Z vykonaným dôkazov,

predovšetkým z výpovedi žalovaných 1/ a 2/, z výpovede svedkyne A. Y., svedkyne S. Z., príbuznej
žalovaných 1/ a 2/, svedka E.S. E. a z čestného vyhlásenia X. E., brata žalovaných 1/ a 2/ bezpečne
vyplýva, že k užívaniu časti parcely 177/1 ktorú žalobcovia žiadajú vydať, došlo na základe dohody
sporových strán súvisiacej s možnosťou užívať túto časť nehnuteľnosti v súčasnosti vo vlastníctve
žalobcov na účely parkovania autobusu, a teda dôvodom ku ktorému vstúpili právni predchodcovia do
užívania tejto parcely nebola žiadna zmluva či dohoda o prevode vlastníckych práv. Dokonca aj keby

to tak bolo a nedošlo k zapísaniu tejto dohody do katastra, resp. do pozemkovej knihy, nemohli by starí
rodičia žalovaných predmetné nehnuteľnosti vydržať z dôvodov že nie sú splnené ďalšie podmienky
zákona a evidentne by ich nemohli vydržať v prospech práve žalovaných 1/ a 2/. Neskorší vývoj, to, že
z dôvodu zápisu nehnuteľností ktoré sa stali predmetom vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckych
práv bol vykonaný na tretie osoby v roku 1964 a nikdy preto nedošlo k prededeniu zo starých rodičov

na rodičov a z rodičov na žalované, neexistuje žiadny právny titul, od ktorého by svoje právo na
vydržanie časti parcely 177/1 mohli odvodzovať či už rodičia žalovaných alebo žalované priamo. Chýba
podmienka nepretržitej dobromyseľnej držby predmetných nehnuteľností po dobu 10 rokov. Oprávnená
držbarodičovžalovanýchkčastiparc.č.177/1bysamohlaodvíjaťodskutočnosti,žepredmetnúparcelu
užívali v dobrej viere ako súčasť nimi vlastenej parc.č. 174, pričom však žalobcovia tvrdia, že U. a A. E.

nikdy neboli vlastníkmi parc. č. 174, keďže táto bola ich rodičmi Š. a U. Z. zapísaná do vlastníctva Š. Ž.,
A. Ž. a Q. P., čo bolo dôvodom prečo sa táto nehnuteľnosť nestala predmetom dedenia po U. a A. E..

16. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby a rozhodnutia súdu o pripustení žaloby v zostávajúcej
časti o vydanie veci, časti nehnuteľnosti súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaných,

svedkov, LV č. XXX pre k. ú. T., LV č. XXX pre k. ú. T., kópiou z katastrálnej mapy katastrálneho územia
T., zápisnicou z prejednania sťažnosti zo dňa 10.04.2006, Stavebným povolením obce Uhrovec zo dňa
10.08.2005, Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Trenčíne zo dňa 21.11.2005, Rozhodnutím
Obce Uhrovec zo dňa 11.01.2006, Znaleckým posudkom č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, vypracovaným
Ing. Ivanom Špačekom, geometrickým plánom č. 33 404 062-278/98, kópiou z pozemkovej mapy zo

dňa 4.7.1990, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 31.10.2003, fotografiami predloženými žalobcami
(evidovanými v spise na č.l. 50,142 a 518), fotografiami vykonanými pri ohliadke na mieste samom, č.l.
146, Snímkou z poľného náčrtu z roku 1938 (č.l. 183), ohliadkou na mieste samom, Čestné prehlásenie
X. E. zo dňa 16.9.2014 (č.l. 450), a tiež listinami: Notárska zápisnica NZ 261/2000, N 289/2000 č.l.
681-682, mailové podanie notárky JUDr. Gabriely Rehákovej zo dňa 27.03.2017 č.l. 687, kópia spisu N

289/2000, NZ 261/2000 č.l. 688-695, identifikácia parciel č.l. 701-702, PKV č. 211, k.ú. T. č.l. 703-704,
oznámenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 15.07.2010 č.l. 705, sťažnosť žalobcov zo dňa 11.08.2003,
adresovaná obci Uhrovec č.l. 706, dodatok žalobcov k sťažnosti zo dňa 11.08.2003 č.l. 707, kópia z
pozemkovej mapy č.l. 708, geometrický plán č. 33404062-278/98 č.l. 709, zápisnica vykonaní štátneho
stavebného dohľadu na stavbe rodinného domu a pozemku parc. č. 175 a 175 zo dňa 03.10.2003 č.l.

710-712, odvolanie žalovaných proti stavebnému povoleniu zo dňa 30.08.2005 č.l. 713, rozhodnutie
Krajského stavebného úradu v Trenčíne zo dňa 21.11.2005 č.l. 714-715, rozhodnutie Obce Uhrovec o
prerušení konania zo dňa 11.01.2006 č.l. 716, oprava rozhodnutia Obce Uhrovec zo dňa 22.03.2006
č.l. 717, výzva na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 20.07.2005 č.l. 718, notárska zápisnica NZ
261/2000, N 289/2000 č.l. 719-720, identifikácia parciel č.l. 721, zápisnica zo dňa 07.12.2005 č.l. 722

a zistil nasledovný skutkový stav veci:

17.Zlistuvlastníctvač.XXXk.ú.T.izvýpovedežalobcu1/súdzistil,žežalobca1/jevýlučnýmvlastníkom
parcely č. 177/1 o výmere 275 m2 zastavané plochy a nádvoria v k.ú. T., ktorú nadobudol dedením, na
základe Rozhodnutia D 678/67-273/89 a Osvedčenia N 182/94, NZ 191/94. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú.

T. vyplýva, že žalobca 1/ a 2 sú vlastníkmi v podiele 1/1 stavby - rod. dom-prístavba na parc. č. 177/3.

18. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. T. súd zistil, že žalované sú 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami
parcely č. 174 o výmere 957 m2 zastavené plochy a nádvoria, v k.ú. T., každá o veľkostispoluvlastníckeho podielu ? ica k celku, ktoré nehnuteľnosti nadobudli ma základe Osvedčenia o
vydržaní, spísaného vo forme Notárskej zápisnice notárkou JUDr. Gabrielou Rehákovou zo dňa
9.8.2000 č. N 289/2000, NZ 261/2000

19. Z kópie z katastrálnej mapy katastrálneho územia T. súd zistil, že pozemky parc. č. 177/1 a parc. č.
174 sú susednými pozemkami, na ktorých sa nachádzajú rodinné domy.

20. Z Identifikácie parciel č. OU-BN-katastrálny odbor č.j. k1-74/2017 a zo dňa 21.7.2000 (súčasť spisu

JUDr. Gabriely Rehákovej zo dňa 9.8.2000 č. N 289/2000, NZ 261/2000) vyplýva, že PKN parcela č.
3-4/a - dom, dvor vo výmere 1190 m2 evidovaná v PKV č. 211 je identická z C KN parc. č. 174 - zast.
plochy o výmere 957 m2 a parc. č. 175 - záhrady o výmere 174 m2.

21. Zo znenia Notárskej zápisnice o vydržaní vydanej podľa ust. § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 323/1992
Zb. a vyhotovenej notárkou JUDr. Gabrielou Rehákovouj dňa 9.8.2000 č. N 289/2000, NZ 261/2000

vyplýva, že žalované za účelom vydania tohto osvedčenia o vydržaní vyhlásili, že nehnuteľnosti v
k.ú. T. vo PKN vl. Č. 211 par. č. 3-4/a, C KN parc. č. 174 a parc. č. 195, v takom stave ako sú
označené v pripojenej identifikácii (zo dňa 21.7.2000), užívali už ich právni predchodcovia - matkini
rodičia žalovaných - U. E. a A. E., a to najmenej od roku 1953 na základe ústnej darovacej zmluvy, medzi
nimi a Š. Z. a U. Z. a že žalované vstúpili do držby a užívania týchto nehnuteľností v roku 1985.

22. Z PKV č. 211 k.ú. súd zistil, že vlastnícke právo vložené na základe Kúpnej zmluvy došlej dňa
31.3.1964 pre: Š. Ž. s manželka A. Ž. rod. P., každý v ?-ine a pre: Q. P. v 2/4 - inach bolo nesprávne
vložené (Čd 1008). Taktiež z tejto PKV č. 211, k.ú. T. vyplýva, že nehnuteľnosti parc. č. 3-4/a na základe
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.11.1939 nadobudol Š. Z. spolu s manželkou U., každý v ?-ici.

23. Z predložených rozhodnutí obce Uhrovec a Krajského stavebného úradu v Trenčíne, rozhodnutí
stavebného úradu obce Uhrovec, odvolania žalovaných zo dňa 30.8.2005 súd zistil, že žalobca spolu s
manželkoudňa10.10.2003ohlásilinapríslušnomstavebnomúrade(ObciUhrovec)drobnústavbu,ktorá
spočívala v zrealizovaní izolácie proti vode pozdĺž základov ich rodinného domu a uloženia drenáže.

Proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia podali dňa 5.9.2005 odvolanie žalované, ktoré v
odvolaní deklarovali svoj nesúhlas s uložením drenážneho potrubia do pozemku v ich vlastníctve, pričom
uviedli, že hranica medzi ich pozemkami je po vykonaných geodetických meraniach spornou a majú za
to, že drenáž by sa vykonávala na ich pozemku, s čím nesúhlasia. Odvolací orgán (Krajský stavebný
úradvTrenčíne)totorozhodnutieobceUhrovec(stavebnépovolenie)zrušilavecopätovnevrátilnanové

prejednanie a rozhodnutie za účelom predloženia dôkazov týkajúcich sa námietok v konaní o spornosti
hraníc a dôvodoch brániacich vykonaniu prác zo susedného pozemku. Obec Uhrovec rozhodnutím zo
dňa 11.1.2006, prerušila konanie za účelom predloženia dôkazov, že boli na príslušnom súde alebo na
inom orgáne podané návrhy na riešenie občianskoprávnych námietok podľa § 134 stavebného zákona.

24. Z fotografií predložených žalobcami (č.l. 50, 142, 518) a vyhotovenými pri ohliadke na mieste
samom (č.l. 146) i z obsahu znaleckého posudku č. 14/2009 vyhotoveného ustanoveným znalcom Ing.
Ivanom Špačekom súd zistil, že v priestore medzi nehnuteľnosťou, pozemkom vo vlastníctve žalobcu
1/, nehnuteľnosťou (prístavbou rod. domu) vo vlastníctve žalobcu 1/ a jeho manželky (na jednej strane)
a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných (na strane druhej) sa nachádzajú pozostatky podmurovky

plota a oplotenie.

25. Z čestného prehlásenia X. E. zo dňa 16.9.2014 (č.l. 450) vyplýva, že jeho starí rodičia Š. a U. Z. si
boli plne vedomí toho, že pozdĺž rodinného domu majú susedia U. a R. U. ešte časť pozemku a nemali
medzi sebou žiadne susedské spory. Za života jeho starých rodičov mali U. a R. U. a ich syn (žalobca)

kedykoľvek prístup na vlastnú časť svojho pozemku.

26. Žalobca 1/ uviedol, že kanál bol budovaný v 40.tych rokoch a z rozprávania jeho rodičov vie, že bol
zakrytýbetónovýmikockami,abysamoholvyčistiťaabybolumožnenýprístupknemu.Vpriebehurokov
sa striedali vlastníci susednej nehnuteľnosti a žalované neskôr spravili úpravy svojho pozemku tak, že

v súčasnej dobe nie je možný prístup k tomuto kanálu. V 80-tych rokoch pomáhal p. E. pri reparovaní
tohto kanála a vtedy vykonal drenáž tohto kanála, avšak od tej doby nevedia, čo sa v ňom nachádza a
či nie je potrebné tento stav opätovne reparovať. S manželkou vykonali opatrenia aby bolo vylúčené, že
k vlhnutiu domu a prístavby dochádza z ich strany, domnievajú sa, že vlhnutie môže spôsobovať jedinesporný kanál. Túto situáciu sa snažili riešiť so susedmi, avšak ich nepustili na pozemok. V prípade,
že sa zistí, že sporná hranica pozemkov sa má posunúť v ich prospech a kanál sa nachádza na ich
pozemku, je možné, že sa spor ohľadne kanála medzi nimi vyrieši. Dňa 20.11.2013 žalobca uviedol, že

nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bola uzavretá nejaká dohoda medzi jeho rodičmi a starými rodičmi
žalovaných, pokiaľ ide o zmenu hranice. Bolo dohodnuté zo strany otca žalobcu tak, aby mohol sused-
Š.I. Z., starý otec žalovaných prechádzať autobusom, sused Š. Z., starý otec žalovaných, aby mal z
cesty ľahší prístup, aby mohol zájsť do svojho dvora, ale o žiadnom doklade ohľadom vlastníctva nevie.
Otec žalobcu mu umožnil prechod, ale o vlastníckom práve sa nič nehovorilo. Bolo to medzi pozemkami

parc. č. 174 a ich pozemkom, je to dvor, obdĺžnik. Nevie, kedy došlo k tejto dohode, žalobca sa narodil
v r. XXXX, už vtedy Z. robil vodiča autobusu. Asi sa dohodli ešte predtým. Neviem povedať od koho
sa to dozvedel o tejto dohode, vie že to tak bolo, ináč by to nebolo možné. K múriku žalobca uviedol,
že ten múrik tam je, ten je sporný. V r. 1994 skolaudovali prístavbu a následne asi o 2 roky začala tá
strana, kde ústia kanále, vlhnúť. Vtedy za žalovanými chodili, aby s tým niečo urobili. Žalované tvrdili že
je to ich. Pred tým, keď tam boli predchádzajúci majitelia, to bolo jasné, dobre vychádzali. Vlastníctva sa

ho nedomáhali, takto je to zakreslené, oni to začali spochybňovať. Pritom na obecnom úrade je mapa
katastra, kde je to jasne zakreslené. Hovorili (uviedol žalobca) im to ústne hneď ako to nadobudli, asi v r.
1995. Potom žalobcovia podali aj sťažnosť na obecný úrad, obec to neriešila, museli sa obrátiť na súd.
V roku 2003 podali sťažnosť a predmetom sťažnosti bolo, že je to ich a že to chcú dokázať, lebo majú
katastrálnu mapu a aj ROEP to potvrdil. Stále sa takto užíva, ale za starých rodičov a za otca žalovaných

problémy nemali, až teraz. Obsah dohody v súvislosti s autobusom bol aby mohol tadiaľ autobusom
prechádzať. Vlastnícke práva sa neriešili, tam vtedy nebola ani brána, susedia spolu dobre vychádzali.
Keď uviedol, že neboli problémy myslel to, že ten kúsok, asi ? metra patrí im, žalobcom. V tom nevideli
problém ani žalobca, ani jeho sestra. Dňa 31.3.2017 žalobca uviedol, že svoje nehnuteľnosti užíva stále
ako je to zakreslené. Rodičia žalobcu postavili dom v roku 1940 a tak je to aj zmapované. Nemali žiadne

spory dokedy tam prišli nové vlastníčky, žalované ktoré im povedali že tam nemajú žalobcovia ani prísť.
Môžu to užívať keď ich tam pustia. Keď v minulosti potrebovali opraviť tak si opravili, nebol problém.
Čistili to, boli tam betónové platne čo bol zakrytý kanál. Vie, že tam dal znalec kolíky. Naposledy bol
na nehnuteľnosti ktorej vydania sa domáha, keď tam bol znalec. Nemá voľný prístup k nehnuteľnosti
alebo k časti nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza za jeho domom-vo dvore žalovaných, zakázali mu to.

Dali si tam popolnicu. Medzi domami je brána. Bránu vybudoval Š. Z. po zrušení autobusovej živnosti v
rokoch 1953, 1955. Odvtedy sa táto brána, nemenila, je takisto. Prerobená bola jedine kľučka ktorá tam
voľakedy bola. Ich otec, U. E. tam dal guľu. Nevie prečo vymenili guľu. Starí rodičia a ich rodičia mali
prístup k tejto bráne, bez problémov, psa im kŕmili.

27. Žalobkyňa pri výsluchoch uviedla, že medzi ich právnymi predchodcami a právnymi predchodcami
žalovaných, susedmi Z., neboli nikdy spory. Právni predchodcovia žalobcov mali vždy voľný prístup na
svoj pozemok za domom, nebol tam ani žiadny plot a potom, keď postavili plot, mali prístup cez bránku,
kde bola z oboch strán kľučka, nie guľa ako teraz. Svokrovci sa tohto pozemku nikdy nevzdali, len im
umožniliprechádzaťtadeautobusom.Dor.1994tamchodilp.E.,malitampsa,ktoréhopravidelnekŕmili,

až po smrti otca žalovaných im kľúč vrátili. V r. 1992, keď si žalobcovia chceli postaviť prístavbu medzi
domom a šopou, vtedy tam bol plot z tyčí a pletiva, na betónovom múriku, p. E. plot odstránil a povedal,
múrik môžu odstrániť alebo nechať, aspoň bude mať náš múr oporu. Doteraz sú tam pozostatky toho
múrika. Prístavba bola skolaudovaná v r. 1994. Po niekoľkých rokoch zistili, že im prístavba vlhne, chceli
vlhnutie odstrániť, ale odpoveď žalovaných bola, že za domom nemajú žiadnu časť pozemku, majú tam

už nasadenú trávu a je tam pieskovcové podložie a keby sa začalo kopať, mohlo by to poškodiť ich dom.
Po neúspešných pokusoch o urovnanie sporu v r. 2003 podali sťažnosť na Obecný úrad Uhrovec, ku
ktorej priložili geometrický plán, kde manžel, žalobca rukou dokreslil, kade pravdepodobne prechádza
kanál. Žalované v odvolaní voči stavebnému povoleniu uvádzali, že časť týchto prác by zasahovala do
ich pozemku - čiže vedeli, že nie celé iba časť pozemku. Na obecnom úrade sa to riešilo do r. 2007. Keď

bol Ing. Šinský vypracovať znalecký posudok, bol aj vnútri. Pokiaľ ide o vydržanie, musia byť splnené
podmienky. Zo strany žalovaných to vôbec nie je v dobrej viere a dobromyseľne. Žalované získali svoje
pozemky vydržaním notárskou zápisnicou, ale v tejto notárskej zápisnici je uvedené, len že získali parc.
č.174,175a186/5,tedanienašeparcely.Okremtoho,užvtedytammalobyť5dedičov,alevrajtozískali
ústnou darovacou zmluvou len oni dve. Ďalej žalobkyňa uviedla, že takto užívajú ich nehnuteľnosti, od

roku 1940, 1939. Užívali to ich právni predchodcovia. Časť parcely 177 nerušene užívali do roku 1994
a aj druhá strana. Dokedy žili Z. a pán E., ktorý zomrel v roku XXXX, mali prístup, užívali spoločne, to
je nesporné. Keď v roku 1994 prišli dedičky, kľúče im vrátili. Spor nastal v roku 2000, chceli si opraviť
budovu. Povedali že si opraviť môžeme, že nám umožnia prístup, kopať nemôžu lebo tam nič nemajú.Opravu si žalobcovia chceli vykonať tak, že chceli kopať okolo domu, urobiť si izoláciu. Počas toho ako
užíva tieto nehnuteľnosti (prisťahovala do T. v roku 1983) nedošlo k zmenám hraníc užívania pozemku,
boli si vedomí že majú celú parcelu 177 ale ohradené to nemali. Je tam dom, nemusí tam byť plot,"

kúsok parcely čo je za našim domom majú susedia vo dvore. Ale na liste vlastníctva je to naše". Bránka,
ktorú spomína vo svojej výpovedi z 03.12.2014 tam už bola keď sa prisťahovala do T. v roku 1983 už
tam bola, a jedná sa o bránu do dvora a taktiež malá bránka asi v šírke meter.

28. Žalované dňa uviedli, že danú nehnuteľnosť zdedili na základe dedičstva z roku 1994 po otcovi.

Pokiaľ si pamätajú, plot medzi dvomi nehnuteľnosťami postavil dávno ich starý otec, a tak nepohnute
tam stojí podnes. K spornosti hranice pozemkov došlo až potom, ako vyvstal problém s odpadovým
kanálom. V spore namietli vydržanie pozemku vzhľadom k tomu, že tento nerušene užívajú tak oni, ako
aj ich právni predchodcovia.

29. Žalovaná 1/ vo výpovedi dňa 31.3.2017 uviedla, že sa nevie vyjadriť čoho konkrétne na ich pozemku,

tedaktorejjehočastivydaniasadomáhažalobca,vždysajednalolenovlhnutiedomu.Narodilasavroku
XXXX, bývala v T. sedem rokov, potom sa odsťahovala, s rodičmi do G.. Pravidelne chodili navštevovať
starých rodičov. Užívali rodinný dom v T. stále, až doposiaľ. Trvale v Obci T. už nebývala, len prechodne.
Posmrtirodičov užívalinehnuteľnostivT.,vpodstateichužívalacelárodina,niktoznichtamnemátrvalé
bydlisko, len prechodné, nevie presne uviesť dátum od kedy tam má prechodné bydlisko, ako zomrel

otec, XXXX. O tom či a akým spôsobom niekto z jej právnych predchodcov nadobudol vlastníctvo k týmto
nehnuteľnostiam v T. vie, že ich kúpili starí rodičia pred vojnou. Nevie ako sa potom vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam vyvíjalo podľa zápisu v katastri. Nemá vedomosť o tom že tieto nehnuteľnosti
boli v roku 1964 v evidencii nehnuteľností zapísané na Š. Ž., A. Ž. a Q. P.. Na otázku či vie o tom že
po starých rodičoch dedil niekto tieto nehnuteľnosti, uviedla, že ich dedili po rodičoch. Na otázku či ich

zdedila alebo nadobudla na základe osvedčenia o vydržaní, žalovaná 1/ uviedla, že si nepamätá. Nevie
prečo sa jej vlastnícke práva riešili cez osvedčenie keď ich mali nadobudnúť od rodičov. Nevie o žiadnej
dohode medzi jej právnymi predchodcami a právnymi predchodcami žalobcov, ktorou by sa prevádzala
nehnuteľnosť žalobcov na jej právnych predchodcov. Nepamätá si, žeby došlo medzi ňou a žalobcami
k sporu ohľadne hranice pozemkov 174 a 177/1. Do T. chodí každý víkend a dovolenky. Na otázku

súdu či má žalobca a žalobkyňa v súčasnosti voľný prístup k nehnuteľnosti ktorá sa nachádza medzi
rodinným domom žalobcu a jej rodinným domov v T., žalovaná 1/ uviedla, že keď si potrebuje niečo
opraviť, kedykoľvek keď je žalovaná tam, voľný prístup tam, nie je.

30. Žalovaná 2/ vo výpovedi 31.3.2017 uviedla, že sa nevie vyjadriť aký priestor na pozemku ktorý

užívajú žiadajú od nej žalobcovia vydať. Nebývala trvalo v T., prechodne áno. Prechodné bydlisko tam
má doteraz, nevie presne odkedy, po smrti otca. K tomu ako jej právni predchodcovia získali predmetné
nehnuteľnosti do vlastníctva a ako sa vlastnícke právo vyvíjalo ďalej, žalovaná 2/ uviedla, že starý otec
to kúpil pred vojnou, možno v roku 1939 a odvtedy je to v takom stave v ako to je. Prechádzalo to na jej
mamuA.E.sosestrouA.T.apotomnarodičovžalovanej2/A.E.aU.E.apotomtozačaliužívaťoni,teda

deti, hovorila o vlastníckom stave, nikdy neboli pochybnosti že by im to nepatrilo. To že nehnuteľnosti ku
ktorým neskôr žiadala osvedčenia o vydržaní boli v roku 1964 na základe kúpnej zmluvy prevedené na
A.Í. Ž., Š. Ž. a Q. P., to bola nejaká úradnícka chyba.. Jej dedko Ž. a P. predal časť záhrady kde si Ž. a P.
postavili dom. Ide o iný pozemok. O tejto chybe sa dozvedela od rodičov. Nevie kedy, rodičia spomínali
že boli za ním títo susedia a dávalo sa to na poriadok, dalo sa to na poriadok. Tieto nehnuteľnosti

neboli predmetom dedenia po starých rodičoch a potom po jej rodičoch. Vznikol spor o hranici pozemkov
medzi ňou a žalobcami, keď bola žaloba v 2007. Nevie o zmluve, dohode ktorou by sa menili vlastnícke
práva medzi právnymi predchodcami žalobcov a právnymi predchodcami žalovanej 2/. Do T. chodieva v
podstate celé leto, cez víkend, v zime menej. Žalobca a žalobkyňa nemá voľný prístup k nehnuteľnosti,
ktorá sa nachádza za rodinným domom žalobcu a jej rodinným domom, je tam brána.

31. Svedkyňa A. T., nar. XXXX, uviedla, že žalované sú jej netere, Svedkyňa si pamätá, že sa jej otec
s p. U. dohodol, že vybuduje pozdĺž domu múrik a p. U. spravil plot za garážou. Plot sa staval po vojne,
asi v roku 1948. Túto hranicu vytvorili otcovia len na základe ústnej dohody bez toho, aby si overovali
komu čo patrí. Odpadový kanál bol budovaný jej otcom (otcom svedkyne) v 50. rokoch a vedie cez ich

dvor. Odjakživa tieto nehnuteľnosti takto užívali, spor vznikol až pred 3-4 rokmi ohľadne kanála.

32. Svedkyňa A. Y., nar. XXXX, sestra žalobcu, uviedla, že U. a Z. boli dve susedné rodiny, za jej detstva
boli spriatelené. Vie, že jej otec povedal susedovi Z., on mal autobus: "Števko, dvor môžeš používať."Nepamätá si žiadne spory medzi nimi, ako deti sa spolu hrávali. Ešte ako dieťa si pamätá, že po veľkej
búrke bol kanál otvorený, mal hranatý tvar, ten kanál je vedľa nášho rodičovského domu. Aj potom, čo
sa odsťahovala (svedkyňa) z T., tam pravidelne chodievala k mame a potom k bratovi. Problémy nastali,

až keď zomrel p. U. E.. O tých problémoch veľa nevie, lebo už tam chodí len sporadicky. V T., bývala.
Kým sa nevydala, do r. 1958, potom asi 12 rokov tam chodila každý týždeň, potom už len sporadicky.
Vie, že žalobcovia pristavovali, ale neviem sa k tomu bližšie vyjadriť, nemám odborné vedomosti. Nevie,
nespomínasinanejakýchproblémochvsúvislostisprístavbouVie,žeplotvpreduresp.bránatamnajprv
nebola, robil ju p. Z., nevie kedy presne. Keď bola dieťa, plot tam ešte nebol, chodili tadiaľ voľne. Otec

svedkyne nepovedal susedovi Z., že daruje, povedal, že ho môže užívať, lebo vedel, že má nákladné
auto aj autobus, aby tam mohol ľahšie manévrovať.

33. Svedkyňa S. Z. nar. XXXX, suseda oboch strán, žalované sú vnučky jej tety. Vie, že kým žili starí
rodičia a otec žalovaných, užívalo sa to spoločne, obaja si potrebovali okolo domu niečo opravovať a
mať prístup. Keď žil strýko Z., tak sa dohodli, že si môže posunúť bránu bližšie k ich múru, lebo on mal

autobus, tam garážoval, aby sa tam zmestil. Keď prišli noví majitelia, tak sa to zhoršilo. Pokiaľ ide o ten
kanál, žalované majú žumpu asi 1x1 m, tá nemôže poňať také množstvo vody, tak buď majú výpust do
priekopy alebo trativod, ktorý vedie k susedovmu domu. V T. bývala (svedkyňa) do r. 2007, potom sa
presťahovala do O.. V T. bývala, asi štyri domy od nich. Kým bývala v T., do domu právnych predchodcov
žalovaných chodievala, veď tam bývala jej babka. Možno, že bola pri dohode pána Z.Ň. s p. U., keď

mal podľa nej súhlasiť s užívaním časti pozemku, pretože s dedkom Z. boli dobrá rodina. Naposledy
bola v dome žalovaných keď ešte žil p. E. v r. 1994, vtedy ju žalovaná 1/ vyhodila z domu.

34. Svedok E. E., nar.XXXX, priateľ žalobcu, žalované nepozná, právnych predchodcov žalovaných
poznal, aj s p. E.. Býva v T., k U. chodí aj dvakrát do týždňa. Vie, že to bolo vždy prístupné. Ako priateľovi

žalobcovi pomáhal pri stavebných úpravách, aj keď osádzali okná od susedov, keď robili komín, keď
pristavovali. Neviem že by boli nejaké problémy a že by bolo nejako spochybňované, že tam nemôžu
robiť. Kanál je tam dlhodobo, tade chodili. Bolo vidieť tie dlaždice, keď tam robili. Teraz, keď je to
zasypané a zatrávnené, to nie je vidieť. Aj sa pozeral do kanála, bývali tam prívaly vody, tie dlaždice sa
dali krompáčom nadvihnúť a vybrali sa haluze ak bolo treba. Na otázku či vie, čo komu patrilo, svedok

uviedol, že to nemôže vedieť. Vie len, že sa tade voľne chodilo. Nikdy sa to nespochybňovali, ani sa
nespomenulo, že toto je naše a toto je vaše.

35. Svedok Š. Ž., nar. XXXX, sused žalobcu, vzdialenejší sused žalovaných, so žalovanými sa stretáva
menej. Žalobcov pozná asi od r. 1963, keď začal stavať v T.. Medzi starou chalupou U. až po tú garáž

bol vtedy plot, pletivo. Ako začal prerábať, pristavovať, plot išiel preč. To bolo asi v r. 1965. Vzťahy medzi
právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných, pokiaľ si pamätá boli dobré, kým žil starý p. Z., potom
sa stretával už menej. Keď hovoril o prístavbe z r. 1965, hovoril o zadnej, novej časti, svedok tam robil,
pomáhal. Roky si presne nepamätá. Hovoril o tej novej prístavbe, ten plot išiel dole keď ju stavali. Plot
vyzeral tak, že to bol menší múrik a na ňom natiahnuté pletivo. Múrik tam teraz nie je, ako môže byť, keď

tam dávali základy stavby. Nevie kto ten plot staval, , ten plot tam bol už keď staval svedok svoj dom. O
vzťahoch kým žil p. E., svedok uviedol, že vpredu nevidel že by sa boli vadili, ak sa vzadu vadili, to nevie.

36. V znaleckom posudku zo dňa 1.12.2009, č. 14/2009 Ing. Ivana Špačeka, znalca z odboru geodézie a
kartografietentoznalecuviedol,žeplatnýmapovýoperátjezrokov1938-1940,kedysauskutočnilonové

mapovanie. Namerané údaje z poľných náčrtov č. 14 a 22 boli pretransformované pomocou počítača
do súradnicovej podoby a z toho následne boli vypočítané vytyčovacie prvky. Na základe toho došlo
k rekonštrukcii vlastníckej hranice medzi parcelami 177/1 a 174. Vlastnícku hranicu medzi pozemkami
177/1 a 174 tvorí spojnica bodov 23, 51, 52, 11, 9, 10. Existujúce pozostatky oplotenia pozostávajúce
len z podmurovky, tvorí spojnica bodov A, B a oporný múr, ktorý dosahuje výšku v bode C cca 2m,

tvorí spojnica bodov B, C. Ďalej znalec uviedol, že Bod 53 je priesečník dvoch priamok, a to spojnice
bodov 32-31 a spojnice bodov 11-19. Pričom detail vytyčovacích prvkov je zobrazený v prílohe č. 3 -
vytyčovací náčrt. Znalec v znaleckom posudku uviedol vzdialenosti podrobných bodov a špecifikoval
tietobody,stým,žebodybolistabilizovanédrevenýmikolíkmi,zabitýmidoúrovneterénu,resp.farebným
pruhom. Pri ohliadke dňa 6.10.2010 k grafickej prílohe k znaleckému posudku (č.l. 110) znalec uviedol,

že červenou je vyznačený skutočný stav priebehu hraníc medzi stranami sporu a zelenou je vytýčená
hranica pozemkov zameraná znaleckým dokazovaním.37. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby (o odstránenie kanála a o vybudovanie nového kanála)
a rozhodnutia súdu o pripustení žaloby (pôvodne o určenie hranice) súd už konal len o vydaní veci
(vypratanie časti nehnuteľnosti). Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so znením ust. § 191 C.s.p.

podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a rozhodol,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

38. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom

sa začína zásadne na návrh. Stranami sporu sú žalobca a žalovaní. V zmysle citovaného ustanovenia
má v každej žalobe označená strana takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či
vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia). V prípade
každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov, ale aj z hmotnoprávnych
predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov môže byť subjektom konkrétnych práv
a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu vecnú. Vecnou legitimáciou je

stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je
subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a
účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej povinnosti (je pasívne vecne
legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či
účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

39. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby, v prípade nehnuteľností okrem
preukázania neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalovaným je preukázanie vlastníckeho práva

žalobcu k nehnuteľnosti, čo jediné zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s takýmto predmetom
konania. Podľa listu vlastníctva č. XXX, k.ú. T. je zrejme že nehnuteľnosť - pozemok, ktorého časť
(vymedzenávznaleckomposudkuIng. IvanaŠpačeka)jepredmetomtohtosporu (predmetomvydania)
vlastní žalobca v podiele 1/1, a preto žalobkyňa 2/ nie je aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby,
a to ani vzhľadom na tú okolnosť, že je manželkou žalobcu, keďže vec, o ktoré v tomto spore ide - časť

pozemku nepatrí do ich bezpodielového vlastníctva (§ 143 a nasl. Občianskeho zákonníka), pretože z
tvrdenia žalobcu a z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. T. je zrejmé, že vlastníctvo k tomuto pozemku par.
č. 177/1, k.ú. T. nadobudol žalobca 1/ na základe dedenia po svojich právnych predchodcoch. A preto
žalobu žalobkyne 2/ zamietol.

40. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

41. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

42. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonávaprávo pre seba.

43. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

44. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

45. Podľa ust. § 116 ods. 1 zákon č. 141/1950 Sb. (účinného do 31.3.1964) vlastnícke právo k hnuteľnej
veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.Podľa ust. § 566 ods. 1,2 zákon č. 141/1950 Sb. (účinného do 31.3.1964) Lehota, ktorá začala bežať
pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto
kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty,

počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

46.Žalobouovydanieveci,vprípadenehnuteľnosti,ovypratanienehnuteľnostisavlastníknehnuteľnosti
domáha svojho práva na vrátenie nehnuteľnosti od osoby, ktorá má nehnuteľnosť vo faktickej dispozícii.
Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci (vindikačnej žaloby) je preukázanie

vlastníckeho práva a skutočnosť, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než
vlastníka, pričom u nehnuteľnosti ide o vypratanie.

47. V predmetnej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že pozemky parc. č. 177/1 a parc. č. 174
sú susediace pozemky a žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti, pozemku parc. č. 177/1 o výmere 275
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území T., v obci T.,

ktorý je zapísaný na LV č. XXX na základe dedenia a žalované 1/ a 2/ sú podielové spoluvlastníčky k
pozemku parc. č. 174, o výmere 957 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc.
č. 175, o výmere 174 m2, druh pozemku záhrady ,nachádzajúce sa v katastrálnom území T., v obci T.,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Tieto pozemky nadobudli žalované vydržaním.

48. Spornou v predmetnej veci o vydanie časti nehnuteľnosti zostala skutočnosť, či žalované užívajú,
a ak žalované užívajú či neoprávnene užívajú aj časť pozemku žalobcu parc.č. 177/1 v rozsahu,
vymedzenom podľa žalobcu 1/ ako časť nehnuteľnosti parc. č. 177/1- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 275 m2 presne vymedzená odkazom na grafickú prílohu č. 3 Znaleckého posudku znalca Ing.
Ivana Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009 - vytyčovací náčrt. Aj keď žalované namietali, že potom ako

súd pripustil zmenu žaloby o určenie hranice na žalobu o vydanie veci, že ide o žalobný návrh, ktorý je
neurčitý, súd je názoru, že žalobný návrh, tým že odkazuje na znalcom (z odboru geodézia a kartografia)
vypracovaný (konkrétny) dokument, ktorý je výsledkom geodetických prác pri vytyčovaní hraníc s
ich vyznačením v teréne (drevenými kolíkmi, farebnými znakmi), uvedením jednotlivých vzdialeností
lomových a podporných bodov je žalobný návrh jasný a určitý a to aj vzhľadom na ostatné uvedené

skutkové okolnosti žalobcom , a to že žalobca sa domáha vydania veci, časti nehnuteľnosti parc. č. 177/1
(ktorá je evidovaná ako jeho výlučné vlastníctvo). Súd poukazuje, v súvislosti s nesúhlasom žalovaných
zo zmenou žaloby, že nie je dôvod nepripustiť zmenu žaloby (podľa § 143 C.s.p.) len preto, že táto
nie je ako taká (na základe vykonaného dokazovania) dôvodná. Súd je názoru, že takto vymedzený
žalobný návrh v tejto konkrétnej veci - o vydanie je dostatočne určitý pre uloženie povinnosti (vydať,

vypratať nehnuteľnosť, jej časť ). Predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva resp. iného
práva žalobcu alebo aj žalovaného (ak by si svoje právo voči žalobcovi uplatnili vzájomnou žalobou),
kedy je potrebné vec ku ktorému sa domáha strana určenia práva jednoznačne vymedziť. A aj keď
žalobcovia žalobu v časti o vydanie veci menili, s odkazom na vytyčovací návrh-prílohu k znaleckému
posudku, bolo zrejmé vzhľadom k tomu, že v tejto prílohe sú presne a jednoznačne vymedzené lomové

body vlastníckej hranice a vzdialenosti týchto jednotlivých bodov a ostatných bodov, ktorú časť žalobca
žiada od žalovaných vydať, pretože táto časť v prípade plnenia ak by súd žalobe vyhovel je v prírode,
v teréne určiteľná.

49. Z vykonaného dokazovania znalcom Ing. Ivanom Špačekom a výsluchom svedkov A. T., A. Y., Š.

Ž. i ďalších v konaní vypočutých svedkov (X. E., B. P.) mal súd preukázané, že medzi parcelami č.
177/1 a č. 174 v mieste, konkrétne vymedzenom znalcom Ing. Ivanom Špačekom v znaleckom posudku,
týmto znalcom vytýčenými bodmi A-B-C, v 40. tých rokoch na základe dohody právneho predchodcu
žalobcu (otca žalobcu) a právneho predchodcu žalovaných (starých rodičov žalovaných, kon. Š. Z.)
došlo k dohode, výsledkom ktorej bolo postavenie plotu, pozostávajúceho z múrika a pletiva, ktorého

pozostatky sa na týchto nehnuteľnostiach (ako je zrejmé nielen z prílohy č. 3 znaleckého posudku Ing.
Ivana Špačeka-vytyčovací náčrt) nachádzajú dodnes. Uvedené zistil súd nielen z ohliadky na mieste
samom, zo znaleckého posudku, z predložených fotografií, z výpovede svedkov, vyjadrenia znalca ale
i z tvrdení a výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že múrik tam stále je. Z výpovede svedkov mal súd
preukázané že nešlo, a to ani zo strany predchodcu žalobcu (jeho otca) ani zo strany predchodcu

žalovaných (Š. Z., ktorý v tom čase už vlastnil pozemok (nadobudol ho spolu s manželkou v roku
1939) toho času vedený ako C KN parc. č. 174, ako je zrejmé z identifikácie parciel a z PKV č, 211)
k svojvoľnému postaveniu plotu, pretože ako uviedla svedkyňa A. T. plot sa staval po vojne, asi v roku
1948 pričom túto hranicu vytvorili otcovia, čiže obe strany (vlastníci oboch susedných nehnuteľnosti) nazáklade ústnej dohody, aj keď bez toho, aby si overovali komu čo patrí. Pričom viacerí svedkovia vo
svojich výpovediach uviedli, že pozostatok práve tohto plotu (či už vo forme podmurovky alebo múru,
pletiva) je zachovaný dodnes, a nijako sa nemenil až dodnes. Uvedené konštatoval aj znalec Ing. Ivan

Špaček vo svojom znaleckom posudku, a jeho existencia je zrejmá nielen z fotografií predložených
stranou žalobcu ale aj z fotografií vyhotovených pri ohliadke. Z uvedeného vyplýva, že práve tento
plot, ktorého existencia je zrejmé zo zbytku podmurovky a pozostatku oplotenia (tvoriaceho ako uviedol
znalec Ing. Ivan Špaček spojnicu bodov A, B a C) je potrebné považovať (v tejto časti bodov A-B-C) za
novú hranicu (medzi pozemkami parc. č. 177/1 a parc. č. 174), ktorá bola už od 40. rokov (minimálne od

roku 1948, kedy podľa svedkyne A. T. k vybudovaniu tohto plotu došlo) oboma stranami (predchodcom
žalobcu a aj žalovaných) tolerovaná, a nikým nespochybniteľná, a preto v častiach pozemkov (medzi
susediaci pozemkami parc. č. 177/1 a 174) v odklonoch od hranice vlastníckej (toho času zistiteľnej
a aj zistenej, t.j. známej, a určenej ako vyplýva z vytyčovacieho náčrtu Ing. Ivana Špačeka lomovými
bodmi 23-51-52-11-9-10) strany sporu nadobudli vlastnícke právo vydržaním. T.j. žalobca resp. už jeho
predchodca v časti nehnuteľnosti parc. č. 174 vymedzenej plošne medzi bodmi B-C-9-B a predchodca

žalovaných v časti nehnuteľnosti pozemok parc. č. 177/1 vymedzenej plošne medzi bodmi 52-11-53-B-
A-52 v zmysle vytyčovacieho náčrtu-tvoriaceho prílohu Znaleckého posudku č. 14/2009. Je len ťažko
vyvrátiteľné vzhľadom na výpoveď svedkov A. T. (ktorá potvrdila dohodu o vybudovaní plotu a jeho
postavenie v roku 1948 a Š. Ž., ktorý potvrdil existenciu plotu medzi starou chalupou a garážou ešte v
r. 1963), že zo strany právnych predchodcov strán sporu k vybudovaniu tohto plotu tvoriaceho múr a

pletivo (v dĺžke a na mieste vymedzených bodmi A-B-C podľa v znaleckého posudku) došlo a že došlo
za iným účelom ako oddelenia svojich pozemkov a už vôbec nie za účelom lepšieho umožnenia vjazdu
a parkovania autobusu alebo nákladného auta predchodcu žalovaných - ich starého otca, Š. Z.. I sám
žalobca 1/ vo svojej výpovedi k umožneniu prechodu uviedol, že jeho otec žalobcu umožnil prechod, ale
o vlastníckom práve sa nič nehovorilo, a že to bolo medzi pozemkami parc. č. 174 a ich pozemkom, je to

dvor, obdĺžnik. Zároveň je zrejmé z predložených fotografií a z ohliadky na mieste samom že, vjazd na
pozemok vo vlastníctve žalovaných resp. predchodcov žalovaných sa v tomto priestore ani nenachádza
a je tiež logické, že akékoľvek budovanie plotov (obzvlášť v priestore medzi obytnými domami) prechod,
parkovanie a vjazd nákladnému autu a autobusu neuľahčí a preto je súd názoru, že predchodcovia
žalobcu i predchodcovia žalovaných vybudovaním plotu chceli spoločne, vzájomne určiť hranicu medzi

svojimi susednými pozemkami (od chalupy starej t.č evidovanej na parc. č. 177/2), tak ako to vyplýva zo
svedeckých výpovedí. Pričom z vykonaného dokazovania znalcom geodézie a kartografie je zrejmé, že
k skutočnému zameraniu, t.j. vyhotoveniu vytyčovacieho nákresu takto vystavenej, vybudovanej hranice
a ani neskôr k vyhotoveniu geometrického plánu nikdy nepristúpili, toto nevykonali. Pričom ako vyplýva
z výpovede svedkov (A. T., Š. Ž.,) nikdy (a ako tvrdili žalobcovia do roku 1994, kedy zomrel U. E.)

po vybudovaní tohto plota medzi predchodcami strán sporu ohľadom plotu samotného, a ani ohľadom
užívania týmto plotom oddelených, ohraničených vymedzených nehnuteľností nedochádzalo k sporom.

50. Predpokladom vydržania je 1. vec spôsobilá na vydržanie, 2. subjekt vydržania, 3. oprávnená
držba, 4. vydržacia doba. Súd splnenie týchto podmienok posudzoval jednotlivo a dospel k záveru,

že na vydržanie nehnuteľnosti resp. časti nehnuteľností ohraničenej jednak vlastníckou hranicou a
jednak hranicou vzniknutou vybudovaným oplotením boli splnené súčasne všetky štyri podmienky, keď
mal súd najskôr preukázané, že časť nehnuteľnosť (aj keď toho času nevymedzená tak, aby ju bolo
možné identifikovať údajmi podľa príslušnej evidencie katastra nehnuteľnosti, ale toho času na základe
vypracovaného znaleckého posudku Ing. Ivana Špačeka zistiteľná) je vecou spôsobilou na vydržanie.

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto
dobrejvieresozreteľomnavšetkyokolnosti.Dobrávieraspočívavpresvedčenídržiteľa,žejevlastníkom
veci, ktorú drží. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť,
že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o

poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu
neplatná).Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za
následok prevod vlastníctva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému
sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na všetky okolnosti tohto

konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľný môže byť omyl skutkový a výnimočne aj
omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.51. Je zrejmé a v konaní bolo preukázané, že časť nehnuteľnosti parc. č. 177/1, vymedzená práve
vybudovaným plotom a vlastníckou hranicou (vytýčenou Ing. Ivanom Špačekom) po ich vzájomnej
dohode užívali predchodcovia žalovaných (Štefan a Alžbeta Habáňovi) najskôr od roku 1948 do 1953,

kedy túto nehnuteľnosť mali darovať svojej Eve Foltánovej (v spore nebol preukázaný opak), ktorá ju
užívala do roku 1985, kedy vstúpili do ich užívania žalované. A tiež predchodca žalobcu (jeho otec) časť
nehnuteľnosti parc. č. 174 vymedzenú, ohraničenú práve vybudovaným plotom a vlastníckou hranicou
najskôr od roku 1948 užíval.

52. V tejto súvislosti súd poukazuje že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva.
V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a
vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak,
že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.
Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej §
115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a

Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., 134 Občianskeho zákonníka
v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva
veci vydržaním. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť pod dobu 32
rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného,

prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastnícke právo nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný,
kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne vedel, že
nehnuteľnosťpatríinému.Podobnépodmienkyprevydržanievlastníckehoprávaknehnuteľnostiurčoval
aj Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. (§ 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145); vlastníctvo mohol
nadobudnúť ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného držiteľa

sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Medzi
požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych úpravách bol rozdiel v tom, že obyčajové
právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby, kým podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby; pri oboch platila zásada, že kto nadobudol
oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu. Za

držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické
ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom
tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje
cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom

dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť
objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba
brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za

ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj
naďalej (subjektívne) v dobrej viere.

53. Na základe uvedených ustanovení a z vykonaného dokazovania, tak súd dospel k názoru, že časť
nehnuteľnosti tvoriacej súčasť nehnuteľnosti parc. č. 177/1 evidenčne patriacej žalobcovi 1/ (a plošne
vymedzenej vo vytyčovacom náčrte - príloha č. znaleckého posudku Ing. Ivana Špačeka lomovými
a podpornými bodmi A-52-11-B-A ) nadobudli do vlastníctva vydržaním k 31.12.1961 (§ 116 a § 566
(prechodné ustanovenie) zákona č. 141/1950 Zb.) predchodkyňa žalovaných, ich matka A. E., ktorej ju

(už ako súčasť C KN parc. č 174, ktorá je identická s PKN parc. č. 3-4/a) ústne darovali jej rodičia Š.
a U. Z. v roku 1953, potom ako túto časť nehnuteľnosti začali dobromyseľne, po vybudovaní plota ako
vlastníci (ktorými sa stali v roku 1939) C KN parc. č. 174 a 175, povodne PKN parcely č. 3-4/a užívať
v presne nezistenom čase v roku 1948. Z týchto okolností súd dospel k záver (bez ohľadu na aktuálny
zápisvlastníckehoprávakparc.č.174a175vyplývajúcizkatastranehnuteľností,zlistuvlastníctvaXXX,

k.ú. T. a k parc.č. 177/1 vyplývajúci z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva XXX, k.ú. T. ) že žalované
ako dedičky po A. E. túto nehnuteľnosť resp. jej časť neužívajú neoprávnene, čo znamená, že toho času
vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti (pozemku parc.č 177/1/) už žalobcovi 1/ nesvedčí a preto súd
jeho žalobu o vydanie tejto časti nehnuteľnosti parc. č. 177/1 zamietol. Rovnako tak nesvedčí toho časuani vlastnícke právo žalovaným v časti nehnuteľnosti parc. č. 174 (plošne vymedzenej vo vytyčovacom
náčrte - príloha č. 3 znaleckého posudku Ing. Ivana Špačeka lomovými a podpornými bodmi B-C-9-
B), ktorú časť rovnakým spôsobom - vydržaním za rovnakých okolností nadobudli k 31.12.1961 do

vlastníctva predchodcovia - rodičia žalobcu 1/, čo však nie je predmetom žaloby žalobcu o vydanie veci
(pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ju žalobca 1/ užíva).

54. Inak však súd posúdil žalobu (o vydanie) v zostávajúcej časti, a to vzhľadom na skutkový stav,
zistený vykonaným dokazovaním, v ktorej sa domáha žalobca 1/ vydania veci - časti nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v k.ú. T. zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č. 177/1- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 275 m2 v časti nachádzajúcej sa medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov
zapísanými v KN na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 177/2 a nehnuteľnosťou vo
vlastníctve žalovaných zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako
parc. č. 174 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 957 m2, plošne vymedzenej v znaleckom posudku
znalca Ing. Ivana Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009 v prílohe č. 3 - vo vytyčovacom náčrte bodmi

51-52-A-27-26-53, v ktorej časti súd považoval žalobu za dôvodnú, a to z nasledovných dôvodov. Súd je
názoru,ževtejtočastinehnuteľnostipozemkuparc.reg."C"č.177/1(ideočasťnehnuteľnostisusediacej
s parc. č. 174 za pôvodným rodinný domom (t.č. súp. č. XX na parc. č. 177/2 (nie za prístavbou na
pozemku parc. č. 177/3)) je žalobca 1/ naďalej vlastníkom, tvoriacej súčasť nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX, k.ú. T. ako pozemok parc. č. 177/1. Z vykonaného dokazovania ohliadkou na mieste samom,

výpisom z katastrálnej mapy, znalcom Ing. Ivanom Špačekom, fotografiami, predloženými žalobcom,
mal súd preukázané, že táto časť nehnuteľnosti je vo vlastníctve žalobcu 1/. Ani z tvrdení žalobcov, ani
z tvrdení žalovaných, ani z výpovedi svedkov, ani z ohliadky na mieste samom, ani zo znaleckého
posudku Ing. Ivana Špačeka nevyplýva, že by sa na tejto časti nehnuteľnosti mal nachádzať plot, resp.
nejaký pozostatok oplotenia prípadne niečo, z čoho by bolo možné ustáliť, že užívacia hranica je toho

času iná ako vlastnícka hranica známa, existujúca a vytýčená v Znaleckom posudku č. 14/2009. Strany
sporu, a ani svedkovia neuviedli žeby v tejto časti nehnuteľnosti niekedy oplotenie bolo. Aj keď svedkyňa
A. T. uviedla, že medzi predchodcami žalobcu a predchodcami žalovaných malo dôjsť k dohode o
vybudovaní plotu pozdĺž rodinného domu predchodcov žalobcu, vykonaným dokazovaním výsluchom
svedkov, strán sporu, znalcom Ing. Ivanom Špačekom uvedené preukázané nebolo. Z takto vykonaného

dokazovaniasúddospelknázoru,žeanižalovanéalehlavne aniichpredchodcovia(starírodičia,rodičia
žalovaných) nikdy nemohli k tejto časti pozemku parc. č. 177/1 nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním,
pretože túto časť nehnuteľnosti tak ako vyplýva (PKN vložky č. 211, k.ú. T., identifikácie parciel)
predchodcovia žalovaných vydržaním nikdy nenadobudli do svojho vlastníctva a túto časť nehnuteľnosti
- pozemku parc. č. 177/1 nikdy neužívali v domnení, v dobrej viere, že im patrí. Aj keď v spore mal súd

preukázané - svedkami, že predchodca žalovaných, starý otec Š. Z. ako vlastník nákladného auta a
autobusu túto užíval so súhlasom predchodcu žalobcu, avšak len dočasne, za účelom lepšieho vjazdu a
parkovania týchto vozidiel. Z týchto okolností je potom zrejmé, že Š. Z., starý otec žalovaných vlastníctvo
nikdy nemohol nadobudnúť, pretože v čase keď začal vec (časť nehnuteľnosti) užívať a v čase keď ju
užíval, túto neužíval s tým, že mu patrí (ale len dočasne v súvislosti s užívaním autobusu) a teda túto

následne ani nemohol darovať (keďže ju nevlastnil, ani nedržal pre seba) v roku 1953 matke žalovaných
A. E. spolu s manželom, ktorá následne mala umožniť užívanie tejto časti nehnuteľnosti žalovanými.
O tom, že túto časť nehnuteľnosti predchodcovia žalovaných Š. a U. Z. nikdy nevlastnili je zrejmé aj
z čestného prehlásenia X. E. zo dňa 16.9.2014, vnuka Š. U. Z.. Právni predchodcovia žalovaných
tak nemohli vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, pretože v ich prípade

chýba oprávnená držba, ako jedna z podmienok vydržania. Na základe týchto skutočností mal súd
preukázané, že žalobca 1/ je toho času naďalej vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. T.
zapísanej na LV č. XXX ako parcela reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 177/1-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2 v časti za rodinným domom sup. Č. XX na parc. č.
177/2 až po jej hranicu s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných zapísanou na LV č. XXX ako parcela

reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 174 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
957 m2 tak, ako táto hranica vyplýva z grafickej prílohy č. 3 Znaleckého posudku znalca Ing. Ivana
Špačeka č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009 konkrétne, v časti ako je vymedzená lomovými bodmi vlastníckej
hranice a bodmi 51-52-A-27-26-51 podrobne vymedzenými touto prílohou, čo znamená, že žalobca je
aktívne legitimovaný domáhať sa vydania tejto veci, vymedzenej časti nehnuteľnosti. V ďalšom sa súd

zaoberal,čitútočasťnehnuteľnostitohočasuužívajúžalované(podľaust.§126Občianskehozákonníka
žalobcovi neoprávnene zadržujú) resp. či mu žalované bránia v jej užívaní. Vykonaným dokazovaní
mal súd preukázané, že žalované toho času neumožňujú vstup žalobcovi na túto časť nehnuteľnosti. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalované žalobcovi 1/ dlhodobo neumožňujú užívanietejto časti nehnuteľnosti, žalobcovi neumožnili vstup pri výkone stavebného dohľadu (zápisnica zo dňa
10.10.2003), žalobca nemá prístup na túto časť nehnuteľnosť - časť pozemku parc. č. 177/1, pretože
od miestnej komunikácie žalované resp. ich predchodcovia postavili bránu (od ktorej žalobca od roku

1994 nemá kľúče) pričom z výpovede žalobcu a žalovaných mal súd preukázané, že táto braná zasahuje
aj na túto časť nehnuteľnosti, a je prekážkou na vstup na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu 1/.
Taktiež z listinných dôkazov predložených žalobcom 1/ mal súd preukázané že, žalované na tejto časti
nehnuteľnosti zriadili a pestujú trávnik (teda túto časť užívajú) a preto súd rozhodol, že sú povinné
túto časť nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 177/1 žalobcovi vydať resp. vypratať tak, aby túto časť

nehnuteľnosti mohol žalobca ako vlastník užívať.

55. Aj keď strana žalobcu poukázala na to, že žalované nemohli splniť podmienku pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním, a to konk. oprávnenosť držby pozemku KN registra "C" par.č. 174 z dôvodu, že
táto bola starými rodičmi Š. a U. Z.Á. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.1964 prevedená na Š. Ž. jeho
manž. A. (každému v podiele 1/4) a Q. P. (v podiele ?), súd z vykonaného dokazovania dospel k názoru,

že k nadobudnutiu vlastníckeho práva týmito osobami (aj napriek zápisu v pozemkovej knihe vo vložke
č. 211) nikdy nedošlo, pretože ako vyplýva zo znenia tejto PKV č. 211, v časti B vlastníci toto vlastnícke
právo pre tieto osoby bolo vložene nesprávne. Čo vo svoje výpovedi potvrdila a j žalovaná. A že sa Š.
Ž. nestal vlastníkom parc. č. 174 (a tiež ani jeho manželka A. a ani Q. P.) je zrejmé aj z jeho svedeckej
výpovede, v ktorej neuviedol, že bol jej vlastníkom, čo svedčí o tom, že táto okolnosť nebránila tomu, že

žalované sa mohli stať oprávnenými držiteľkami nehnuteľnosti, ale len par. č 174, nie už časti susednej
parc.č. 177/1, a to práve z vyššie uvedených dôvodov.

56. Aj keď sa žalobca 1/ domáhal aj vydania časti nehnuteľnosti par. č. 177/1 hranične oddelenej od parc.
č. 174 spojnicou bodmi 51-23 (podľa vytyčovacieho náčrtu) v spore nepreukázal, že mu práve žalované

1/ a 2/ a akým spôsobom bránia v jej užívaní, a preto i v tejto časti súd žalobu žalobcu 1/ zamietol.
V tejto súvislosti súd poukazuje na fotografie predložené žalobcom a na obsah znaleckého posudku,
z ktorého je zrejmé, že bod 23 sa nachádza v betónovom obecnom chodníku, čo podľa názoru súdu
spochybňujeneoprávnenosťužívaniaakejkoľvekfyzickejosoby,vzhľadomnatentoúčelvyužívaniačasti
nehnuteľnosti (vo vlastníctve žalobcu 1/) ako obecný chodník.

57. Súd pri vymedzení povinnosti vydať časti nehnuteľnosti vychádzal z vytyčovacieho náčrtu Ing.
Ivana Špačeka, tvoriaceho Prílohu č. 3 Znaleckého posudku č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, ktorý bol
vypracovaný týmto znalcom pri znaleckej úlohe - určiť priebeh hranice konkrétnymi bodmi medzi
spornými nehnuteľnosťami - pozemkami nachádzajúcimi sa v k.ú. T. ako parc.č.177/1 ako parc.č.174). Aj

keď strana žalovaných v priebehu sporu prezentovala nespokojnosť s týmto znaleckým posudkom, jeho
preskúmanie v konaní nenavrhla, a ani strana žalobcu nenavrhla jeho preskúmanie. Ďalšie navrhnuté
dôkazy stranou žalovaných - opätovnú ohliadku na mieste samom, ustanovenie znalca, ktorý by mal
určiť čo žalované užívajú súd vo veci nevykonal, a to z dôvodu, že ostaným vykonaným dokazovaním
výpoveďou žalobcu žalovaných, ohliadkou na mieste samom, fotografiami predloženými žalobcom,

vyhotovenými pri ohliadke na mieste samom, listinami vo veci stavebného konania Stavebného úradu
Obce Uhrovec o vydanie stavebného povolenia č. 31/2006 a listinami vo veci sťažnosti žalobcu 1/ zo dňa
3.10.2003 mal súd hodnoverne preukázané, či a ako (oprávnene resp. neoprávnene) žalované užívajú
časť nehnuteľnosti, ktorej sa žalobca domáha vydania, vypratania. Zároveň je súd názoru, že otázka
ustálenia skutočného stavu užívania nehnuteľnosti pri takejto žalobe, o ktorej súd koná, t.j. o vydanie

veci nie je otázka, na ktorú je potrebné vedecké poznatky resp. iné odborné posúdenie.

58. O nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa §
255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa 2/ tým, že zobrala
žalobu v časti späť zavinila zastavenie konania a preto je povinná žalovaným nahradiť trovy konania
v zastavujúcej časti (o odstránenie kanála a vybudovanie kanála), vo veci samej bola žalobkyňa 2/
neúspešná (súd jej žalobu zamietol), a preto žalované 1/ a 2/ majú v plnom rozsahu nárok na náhradu

trov konania voči žalobkyni 2/. Žalobca 1/ tým, že zobral žalobu v časti späť zavinil zastavenie konania,
je povinný žalovaným 1/ a 2/ nahradiť trovy konania v zastavujúcej časti (v dvoch žalobných návrhoch
z troch) a v zostávajúcej časti - vo veci samej, o vydanie veci bol žalobca 1/ úspešný v polovici (súd
jeho žalobu v časti zamietol, žiadna zo strán v tejto časti žaloby nemá nárok na náhradu trov konania)a preto vo vzťahu o celej žalobe (o troch žalobných návrhoch) žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 2/3-tín v (t.j. v tej časti v ktorej bolo konanie zastavené). Podľa
ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Podľa § 251 C.s.p., každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. Podľa § 256 ods. 1 a 2 C.s.p.,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana
procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

61. O nároku štátu na náhradu, ktorá vznikla štátu plnením z rozpočtových prostriedkov ustanoveným
znalcom ako znalečné súd rozhodol podľa výsledku konania (§ 255 ods. 1, 2 C.s.p. či § 256 C.s.p.)

a štátu priznal nárok na náhradu týchto nákladov, pretože strany sporu neboli oslobodené od platenia
trov dôkazu, nesie zodpovednosť za výsledok sporu a každá strana si platí výdavky, ktoré jej v
konaní vzniknú. Dokazovanie znalcom Ing. Ivanom Špačekom bolo vykonané na základe uplatnených
prostriedkov procesného útoku žalobcov 1/ a 2/ ale aj prostriedkov procesnej obrany žalovaných 1/ a
2/ v časti žaloby o určenie hranice, neskôr o vydanie veci. Výsledok sporu, a to že podľa ust. 255 ods.

2 C.s.p. v tejto časti žaloby, vo vzťahu ktorej bolo vykonané toto dokazovanie znalcom každá zo strán
bola úspešná v rovnakej miere, má za následok, že sa v rovnakej miere sa podieľajú i na nákladov
trov dokazovania v tejto časti žaloby. Z rozhodnutí č.kon. 3C/94/2008-111 zo dňa 31.12.2009, č.kon.
3C/94/2008-154 zo dňa 3.10.2010, č.kon. 3C/94/2008-243 zo dňa 20.12.2011 a č.kon. 3C/94/2008-154
zo dňa 3.10.2010 o priznaní znalečného Ing. Ivanovi Špačekovi že celkom bolo znalcovi priznaná a

vyplatená odmena vo výške 332,69, pričom časť vo výške 182,69 eur hradil štát z rozpočtových
prostriedkov a preto je žalobca 1/ povinný štátu zaplatiť sumu 16,34 eur (pretože hradil preddavok na
toto znalecké dokazovanie vo výške 150,- eur) a žalované 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne
štátu zaplatiť sumu 166,34 eur.

62. Dokazovanie znalcom Ing. Igorom Šínskym a Ing. Miroslavom Hamáčkom bolo vykonané na
základe uplatnených prostriedkov procesného útoku žalobcov 1/ a 2/ a štát týmto obom znalcom ako
znalečné na základe rozhodnutí č.kon. 3C/94/2008-337 zo dňa 11.3.2014 a č.kon. 3C/94/2008-562
zo dňa 07.01.2014 vyplatil celkom sumu 765,13 eur. Skutočnosti, že títo znalci boli ustanovení ako
prostriedok procesného útoku žalobcov v tej časti žaloby, ktorú časť neskôr žalobcovia zobrali žalobu

a tým zavinili zastavenie konania má za následok okrem toho, že sú povinní protistrane nahradiť trovy
aj to, že štát má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu finančných prostriedkov vo výške v akej boli
týmto znalcom vyplatené zo štátneho rozpočtu.

63. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p., a v prípade nepeňažného plnenia (vydať

časť nehnuteľnosti) určil súd dlhšiu lehotu, pretože lehotu tri dni súd vzhľadom na okolnosti prípadu a
charakter uloženej povinnosti považoval za krátku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota

na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).