Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201332
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114201332.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: R.. R. B.,

bytomX.XX,XXXXXB.,právnezastúpenýPalšaapartneri,advokátskakanceláriaspol.sr.o.,sosídlom
ul. Masarykova 13, 08001 Prešov, proti žalovanému: Boxperfect Slovakia, s.r.o., so sídlom Kojšov č. 382,
055 52 Kojšov, právne zastúpenému advokátska kancelária IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova
13, 040 01 Košice, o zaplatenie 12 237,40 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 20.1.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia

sumy 12.237,40 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú ako zamestnanec vykonával pre
žalovaného ako zamestnávateľa prácu od 04.02.2011 na pozícii generálneho riaditeľa. Dňa 31.01.2012
počas trvania pracovného pomeru bola uzavretá ďalšia pracovná zmluva, v ktorej bol dojednaný
pracovnýpomernadobuneurčitú.Dňa6.8.2013bolažalobcoviosobnedoručenávýpoveďzpracovného
pomeru zo dňa 08.05.2013 z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka
práce. Napriek zjavnému rozporu výpovede s ustanoveniami Zákonníka práce, čo malo spôsobiť

neplatnosťvýpovede,žalobcaprijaltútovýpoveďanetrvalnatom,abyhožalovanýnaďalejzamestnával.
Túto skutočnosť mu aj oznámil listom zo dňa 16.08.2013 a 5.09.2013. Na základe vyššie uvedeného
skutkového stavu s odvolaním sa na to, že výpoveď bola daná neplatne, požaduje žalobca v zmysle
§ 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce vyplatenie odstupného vo výške 3.059,35 € a podľa bodu 5.4.
pracovnej zmluvy vyplatenie finančnej kompenzácie vo výške 9.178,05 €.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcov nárok neuznáva a považuje ho za nedôvodný.

3. Okresný súd vo veci 1 x rozhodoval dňa 11.09.2014, tak že žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove
rozsudok OS Prešov zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

4. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení odmietol konštrukciu žalobcu, z ktorej vychádzal
v žalobe pri uplatňovaní svojho nároku a ďalej uviedol: „Dôvod uvedený v písomnej výpovedi
žalovaného zamestnávateľa (§63 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce) dáva predpoklad pre nároky

uplatňované žalobcom v tomto konaní. Avšak aj pri skutkovom vymedzení dôvodu výpovede je potrebné
vychádzať z toho, že k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu došlo z dôvodov na strane žalovaného
zamestnávateľa. Žalovaný totiž nepochybne vo výpovedi uviedol, že žalobca bol odvolaný z funkcie
generálneho riaditeľa spoločnosti a žalovaný nemá voľné iné pracovné pozície. Z uvedeného potomplynie, že žalobca sa v spoločnosti žalovaného stal nadbytočným (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce),
keď o nadbytočnosť zamestnanca v zmysle tohto zákonného ustanovenia ide vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto

nemožnosti spočívajú v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom,
a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými
zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov.“

5. Okresný súd Prešov pri novom prejednaní veci vychádzal z toho, že krajský súd mu neuložil povinnosť

bez ďalšieho žalobe vyhovieť ale zaoberať sa tým, či ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo z
dôvodov na strane zamestnávateľa.

6. Krajský súd v zrušujúcom uznesení okresnému súdu nesprístupnil akými výkladovými metódami
došiel k záverom vyššie citovaným.

7. Okresný súd teda znova rekapituluje, čo bolo zistené vykonaným dokazovaním:

7.1. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.1.2012 (čl. 4-13) súd zistil, že žalobca bol zamestnaný
u žalovaného na pozícii generálneho riaditeľa, pričom dňom nástupu zamestnanca do práce bol
01.02.2012.

7.2. Podľa bodu 1.3. pracovnej zmluvy - zamestnanec berie na vedomie a súhlasí s tým, že podľa
vnútorného predpisu zamestnávateľa požiadavku zamestnávateľa na vykonávanie funkcie generálneho
riaditeľa, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, je vymenovanie
do funkcie. Zamestnanec bol do funkcie generálneho riaditeľa štatutárnym orgánom zamestnávateľa
vymenovaný pred uzatvorením tejto písomnej pracovnej zmluvy a vznikom pracovného pomeru.

7.3. Podľa bodu 5.4. pracovnej zmluvy - ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov na strane
zamestnávateľa, patrí zamestnancovi finančná kompenzácia vo výške 3-násobku priemernej mzdy
zamestnanca. Za rozhodnú výšku mesačnej mzdy pre účely určenia tejto finančnej kompenzácie sa
považuje mzda vychádzajúca z priemerného zárobku predchádzajúcich 6 mesiacov, predchádzajúcich
mesiacov, v ktorom bol pracovný pomer so zamestnancom ukončený. Zákonný nárok zamestnanca na

odstupné/odchodné nie je týmto dotknutý.
7.4. Podľa bodu 7.3. pracovnej zmluvy - mzda sa vypláca vo výplatnom termíne platnom u
zamestnávateľa do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca na bankový účet zamestnanca,
ktorý zamestnanec písomne oznámi zamestnávateľovi. Pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu a ďalšie peňažné nároky zamestnanca v najbližšom výplatnom termíne platnom

u zamestnávateľa.

8. Výpoveď z pracovného pomeru (čl. 15) obsahuje nasledujúci text: „Vážený pán B., keďže došlo
k odvolaniu Vašej osoby z funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti Boxperfect Slovakia s. r. o. a
spoločnosť Boxperfect Slovakia s. r. o. nemá nijaké ďalšie voľné pracovné pozície, dávame Vám týmto

výpoveď z pracovného pomeru v súlade s § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákonníka práce. K ukončeniu
pracovného pomeru dôjde po uplynutí dvojmesačne výpovednej doby so začiatkom dňa 01.06.2013.“

9. V citovanej časti zrušujúceho uznesenia krajského súdu, tento poukazuje na § 63 ods.1 písm.a)
Zákonníka práce (plné znenie je: Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,

ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so
zmenou dohodnutého miesta výkonu práce) a na § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce (plné znenie je:
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov sa zamestnanec stane nadbytočný
vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce

alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania,
aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58
preduplynutímdoby,naktorúbol
dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu).
10. V zrušujúcom unesení krajský súd okresný súd neusmernil, ktorým z vyššie uvedených dôvodov

malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru, pričom uvedené dôvody sa vzájomne vylučujú.

11. Podľa § 15 Zákonníka práce - Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka - Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

12. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na
O rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2730/2007 - Podle ustálené judikatury může výklad projevu vůle
za použití pravidel uvedených v ustanovení § 240 odst. 3 zákoníku práce směřovat jen k objasnění toho,
co bylo skutečně projeveno, a pomocí výkladu projevu vůle nelze „nahrazovat“ nebo „doplňovat“ vůli,
kterou účastník v rozhodné době neměl nebo kterou neprojevil; není rovněž dovoleno měnit smysl a

obsah jinak jasného právního úkonu. Jde tedy o to, aby obsah projevu vůle, který jednající učinil, byl
vyložen v souladu se stavem, který existoval v době, kdy byl učiněn.
O rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1567/2008 - Výslovný projev vůle se vykládá především podle
použitého slovního vyjádření (podle smyslu, které použité slovní vyjádření obvykle znamená). Současně
je třeba přihlížet ke všem okolnostem, za kterých bylo slovní vyjádření učiněno (zejména ke skutečné
vůli jednajícího účastníka, tj. k tomu, jaký význam přikládal použitému slovnímu vyjádření sám účastník)

a zda za těchto okolností bylo mezi účastníky zřejmé, o jaký projev vůle se jedná; rozhodné jsou přitom
jen okolnosti, existující v době, v níž byl projev vůle učiněn, neboť jde o to, aby obsah projevu vůle,
který jednající učinil, byl vyložen v souladu se stavem, který existoval v době, kdy byl učiněn. Celkové
zhodnocení všech rozhodných okolností pak musí odpovídat pravidlům slušnosti a občanského soužití.
Výklad projevu vůle (§ 240 odst. 3 zák. práce) může směřovat jen k objasnění jeho obsahu, tedy

ke zjištění toho, co bylo skutečně projeveno. Pomocí výkladu projevu vůle nelze „nahrazovat“ nebo
„doplňovat“ vůli, kterou jednající účastník v rozhodné době neměl nebo kterou sice měl, ale kterou
neprojevil (srov. například rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 14.10.1996 sp. zn. 3
Cdon 946/96, uveřejněný pod č. 29 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1997).
13. Okresný súd považuje za podstatné, že žalobca ani v žalobe, ani pred vydaním zrušujúceho

uznesenia krajského súdu alebo v odvolaní voči prvému rozsudku a ani po ňom (a to ani na výslovnú
otázku súdu) ani len netvrdil, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov. Na
otázku súdu žalobca iba uviedol, že z výpovede bol prekvapený, keďže spoločnosť mala dobré výsledky.
Žalovaný ako tvorca výpovede organizačné dôvody výslovne odmietol.

14. Pokiaľ ide o skutkové vymedzenie dôvodu výpovede, to je nesporné, keďže k výpovedi došlo z
dôvodu odvolania žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa.

15. Skutkovo vo výpovedi nie je nikde uvedené, že výpoveď sa dáva preto, že
- zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou

dohodnutého miesta výkonu práce,
- zamestnanec (žalobca) sa stal nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách
a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane

nadbytočnýmvzhľadomnaskončeniedočasnéhoprideleniapodľa§58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na
určitú dobu).

16. Vychádzajúc z vyššie citovanej konštantnej judikatúry k výkladu právnych úkonov má súd za to, že

výkladom právneho úkonu nemožno tento dopĺňať o vôľu, ktorú strany úkonu v čase jeho prejavenia
nemali alebo ju síce mali ale neprejavili ju. Vôľa žalovaného bola jasne prezentovaná a zodpovedala
jazykovému vyjadreniu výpovede a vo vôli žalobcu nikdy neexistoval ani náznak toho, že výpoveď chápe
ako výpoveď danú z tzv. organizačných dôvodov.

17. Okresný súd je presvedčený, že vo výpovedi došlo k pisárskej chybe, kde je nesprávne uvedené
písmeno „a“ namiesto písmena „d“, pričom treba dodať, že písmena „a“ a „d“ sú na klávesnici v tesnej
blízkosti a môže dôjsť k ich zámene.

18. Podľa § 42 ods.2 Zákonníka práce - Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie

ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.18.1 Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce - Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.
18.2. Podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce - Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde

o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa §
58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť
pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

19.Zvyššiecitovanýchustanovenípracovnejzmluvyžalobcunespornevyplýva,žejehopracovnýpomer
bol založený pracovnou zmluvou podľa § 42 ods.2 Zákonníka práce.

20. K výpovedi z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce rešpektovaný
„šedý“ komentár z vydavateľstva C.H. Beck od prof. JUDr. Heleny Barancovej, DrSc. na strane 294

uvádza: „ Osobitným výpovedným dôvodom je nespĺňanie požiadaviek podľa ust. § 42 ods.2 ZP. Dôvod
nespĺňania požiadaviek tohto druhu nie je právne významný. Nespĺňanie požiadaviek podľa § 42 ods.2
sa chápe ako objektívny stav, pri ktorom zavinenie zamestnávateľa nemá právny význam. Ide o stav,
ktorý nastane po tom, čo je zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti podľa vnútorného predpisu
odvolaný z funkcie podľa osobitného predpisu alebo sa funkcie vzdal.“

21. V rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Cdo/162/2012, ktorým bolo odmietnuté dovolanie proti rozsudku KS v
Žiline sa uvádza: „Okresný súd Martin rozsudkom zo 14. septembra 2011, č.k. 8 C 3/2010-220 zamietol
žalobu o určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi listom z 18. augusta 2009. Žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 497,39 €. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že

vzhľadom na odvolanie z funkcie generálneho riaditeľa žalobca prestal spĺňať požiadavku vymenovania
v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce, preto žalovaná správne uplatnila výpovedný dôvod podľa § 63
ods. 1 písm. d/, bod 2. Zákonníka práce, ktorý bol po obsahovej i formálnej stránke náležitý. Krajský súd
v Žiline na odvolanie žalobcu i žalovanej rozsudkom z 21. marca 2012, sp. zn. 7 Co 385/2011 napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O.s.p. vo veci 2 3 Cdo 162/2012 samej potvrdil a vo veci

trov konania zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 596, 87 €. S
odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Osobitne
sa vyjadril len k dôvodom odvolania žalobcu. Uviedol, že odvolaním žalobcu z funkcie generálneho
riaditeľa zanikla povinnosť žalovanej prideľovať žalobcovi prácu zodpovedajúcu tejto funkcii, rovnako
ako povinnosť žalobcu takú prácu vykonávať. Keďže iná práca nebola medzi účastníkmi pracovného

pomeru dohodnutá, nastal stav, v ktorom chýbal druh práce ako jeden zo základných prvkov pracovného
pomeru, preto bol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2. Zákonníka práce (R
28/2010).“

22. Pokiaľ teda žalovaný vo výpovedi uviedol, že „nemá nijaké ďalšie voľné pracovné pozície“ deklaroval

tým nemožnosť splnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce.

23. Správnosť názoru okresného súdu je okrem vyššie citovaných záverov právnej teórie a praxe daná
aj porovnaním s predchádzajúcou právnou úpravou. Podľa § 65 ods.3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. -
Uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí.

Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú
prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá
pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46
ods. 1 písm. c) /pozn. OS Prešov
- Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z týchto dôvodov: ak sa zamestnanec stane

nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo
o iných organizačných zmenách/; odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách
patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušenímv dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o
skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

24. Na rozdiel od právnej úpravy Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., však Zákonník práce č. 311/2001 Z.z.
odvolanie z funkcie normuje ako osobitný výpovedný dôvod a pre prípad, že zamestnávateľ nemá pre
odvolaného zamestnanca voľné pracovné miesto už nevytvára fikciu jeho nadbytočnosti.

25. Čo sa týka hodnotenia, z akého dôvodu skončil pracovný pomer v prejednávanej veci, právna

prax rozlišuje skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa a zamestnanca.
Pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa v prípade odseku 1 písm. a) a b), čiže
buď preto, že sa ruší alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť alebo z dôvodu nadbytočnosti.
Teda ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou s tzv. organizačných dôvodov. Ostatné dôvody
výpovede zo strany zamestnávateľa, vrátane straty predpokladov na výkon práce, sú dôvodmi na
strane zamestnanca. Uvedené je logické, pretože zamestnanec vo funkcii má vyšší plat ako jemu

podriadení zamestnanci, tomu však zodpovedá nižšia forma pracovnoprávnej ochrany a nároky pri
skončení pracovného pomeru. Je tomu tak preto, lebo vedúci zamestnanec vymenovaný do funkcie
je od začiatku svojho pracovného pomeru uzrozumený s tým, že o funkciu môže prísť jednoduchým
odvolaním aj v prípade, ak sa u zamestnávateľa neudeje žiadna organizačná zmena. Z uvedeného je
zrejmé, že v danom prípade nenastali podmienky, jednak na poskytnutie odstupného a jednak neboli

splnené podmienky poskytnutia tzv. finančnej kompenzácie podľa článku 5.4. pracovnej zmluvy, ktorá v
konečnom dôsledku tiež by mala charakter odstupného, keďže ustanovenia o odstupnom v Zákonníku
práce sú teraz dispozitívneho charakteru a umožňujú medzi zamestnancom a zamestnávateľom
dohodnúť odstupné aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v Zákonníku práce a vo vyššej výške. Vzhľadom
na vyššie uvedené musela byť žaloba žalobcu, ako nedôvodná zamietnutá.

26.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Keďžežalovanýbolvcelomrozsahuvkonaníúspešný,máprávonanáhradutrovkonaniavočižalobcovi
v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.