Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/270/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223310
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117223310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpeného Advokátska
kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30 036 01 Martin proti žalovanému: Q. X., R..
XX.XX.XXXX, D. T. XXX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 548,05 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 7,44 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne
z tejto sumy od 20.01.2015 až do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 69,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne z tejto sumy od 21.09.2017 až do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 67,44 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 548,05

€. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 20.09.2012 bola uzatvorená zmluva o pôžičke,
evidenčné č. 6129448, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 1309,80
€. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný túto pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach
v sume 23,34 €. Do dňa podania žaloby však žalovaný zaplatil iba 596,82 €. Vzhľadom na neplnenie
platobných povinností zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 25.01.2015 predčasne zosplatnil
predmetný spotrebiteľský úver, na základe čoho požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 548,05 € (z
toho 5,28 € ako náklady na vymáhanie pohľadávky) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne

od 20.01.2015 až do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.01.2018, v ktorom uviedol, že

- zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti (§ 9
ods.2 písm.f/ zákona č. 129/2010 Z.z.),
- zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN (§ 9 ods.2 písm.j/

zákona č. 129/2010 Z.z.),
- zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje rozpis splátok úveru na istinu, úroky a poplatky (9 ods.2
písm.k/ zákona č. 129/2010 Z.z.).2.1. Žalovaný má za to, že z dôvodu vyššie uvedených vád je poskytnutý úver bez úrokov a bez
poplatkov. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 700 € a vrátená bola suma 636,82 €. Žaloba je
preto nad sumu 63,18 € nedôvodná.

3. Súd rozhodol na základe spisu verejným vyhlásením rozsudku a z listín tvoriacich súdny spis zistil
nasledujúce: Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 20.09.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom
„Žiadosť a Zmluva o poskytnutie pôžičky“.
3.1. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 700 €, ktorú mal splatiť

v 60 mesačných splátkach vo výške 23,34 €. Termín konečnej splatnosti - 09/2017, celkové náklady
spotrebiteľa mali predstavovať sumu 609,80 €, ročná úroková sadzba - 31,99%, RPMN - 31,99% a
priemerná hodnota RPMN - 45,60%. Splátky boli podľa bodu 6.2 VOP splatné do 20. dňa v kalendárnom
mesiaci.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 26.11.2014 (+ doručenku)
adresovanú žalovanému, ktorou je tento vyzývaný k okamžitej úhrade omeškanej sumy 74,68 € ako aj

„Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 25.01.2015.
3.3. Žalobca tiež súdu predložil prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že zo strany žalovaného
bola uhradená suma 596,82 €.

4. Výzvou zo dňa 01.12.2017 požiadal súd žalobcu, aby v lehote 10 dní

O zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
O preukázal doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovanému,
O špecifikoval náklady vymáhania pohľadávky.
4.1. Na výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 15.12.2017, ktorým výzve súdu žiadaným
spôsobom nevyhovel. Súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil. Doručenie

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovanému nepreukázal. V časti týkajúcej sa sumy 7,44 € vzal
žalobca žalobu späť.
4.2. Súd postupom podľa § 145 ods.2 C.s.p. (Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.) konanie v späťvzatej
časti zastavil.

3. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

4. (Ne)platnosť predčasného zosplatnenia úveru - Predovšetkým má súd za to, že k predčasnému
zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania
postupu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.). Doručenie listiny o predčasnom zosplatnení úveru žalovanému, žalobca
súdu nepreukázal.5. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Napriek tomu, že v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 21.08.2012, ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z.
neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu klienta,

má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,

tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z

informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto

povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.
V prejednávanej veci žalobca súdu žiadne doklady, ktorými by overoval bonitu žalovaného nepredložil.
Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca či už úmyselne alebo konaním
hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovaného, je konaním hrubo odporujúcim
dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný

je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky. Neskúmanie bonity je
zároveň dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru.
5.1. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol:
„Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím

zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je
to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské
štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovenítýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice

2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)

(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)
Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže
plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, odvolací
súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu
veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a

to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovaného spotrebiteľa
splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na
prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému
zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby

a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty
základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013).
Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na zistenie príjmových pomerov žalovanej a jej
schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Podľa tvrdenia žalovanej pri uzatváraní zmluvy sa zástupca
žalobcu zaujímal o jej príjmy a o nič iné a to i napriek upozorneniu zo strany žalovanej na existenciu

ďalších úverov. Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere.
V nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalovanej iné údaje obsiahnuté nie sú. V
priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len
formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom
žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom

na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý
uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri
uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou
praxouazvyklosťamipriposkytovaníúverov.Takétojehokonanieniejemožnéhodnotiťinakakokonanie
priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia §

39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013).
Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,

a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.
To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené.
Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené
vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi,
ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi

vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale
o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto
agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom
musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiťbonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa
z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické
až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny

spor, exekúciu, navyšovanie zadlženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové
vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku-
prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov
personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.
OdvolacísúdnepovažovalzapotrebnépredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruohľadommožnosti
použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava explicitne
neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom trhu.

Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len spôsob
splatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice odradiť
veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu.“
5.2. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov vedúcich k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a neplatnosti jeho predčasného zosplatnenia nebolo potrebné osobitne sa zaoberať neprimeranou

úrokovou sadzbou vo výške 31,99% ročne a ani tvrdeným nedostatkom náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

6. (Ne)priznané plnenie - Pri závere súdu o tom, že úver je bezúročný a k jeho platnému predčasnému
zosplatneniu nedošlo, žalobcovi patrí istina dlžná ku dňu rozhodovania súdu. Vzhľadom na čas

rozhodovania súdu a počet splátok 60 (konečná splatnosť úveru - 09/2017) je zrejmé, že všetky splátky
úveru už sú splatné.
6.1. Z bodu 6.3 VOP vyplýva, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok,
príslušná časť istiny a poistenie. Podľa www.wikipedia.sk anuita (z lat. annuus
- ročný) je pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby.

Anuitná splátka
zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny a splátky
úroku . Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení
výška a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku

úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a
istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie
mesačne počas celej platnosti úveru.
6.2. Poskytnutá bola istina vo výške 700 €, zaplatená bola istina v rozsahu 636,82 € a dlžná istina tak

má výšku 63,18 €.
6.3. Súčasťou splátok bolo aj poistné vo výške 1,51 € mesačne. Žalovaný z predpísaných 27 splátok
zaplatil podľa platobnej histórie 23 splátok vrátane poistného. V rámci dlžnej sumy žalobca požaduje aj
poistné, preto súd priznal poistné vo výške 4 (27 splátok - 23 splátok) x 15,51 € = 6,04 €.

7. Úroky z omeškania - právo žalobcu na úroky z omeškania vyplýva z nasledujúcich právnych predpisov
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.1. Žalobca požadoval zaplatenie úrokov z omeškania od dňa 20.01.2015. Keďže žalobca súdu
nezaslal rozpis splátok a teda súd nevedel dlžnú istinu k uvedenému dňu (ak vôbec nejaká istina dlžnábola), úroky z omeškania priznal až od dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru 21.09.2017.
Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
výšku 8,00% ročne.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných
k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje
ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité
pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal
uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud

dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např.
úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru
úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.
8.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 548,05 € + 137,79 € (8,05% zo sumy 548,05 € od 20.01.2015
do 05.03.2018), spolu 685,84 €. Priznaná mu bola suma 69,22 € + 40 € (zaplatených po podaní žaloby)

+ 2,47 € (8,00% zo sumy 69,22 € od 21.09.2017 do 05.03.2018), spolu 111,50 €. Úspech žalobcu -
16,28%, úspech žalovaného - 83,72%, čistý úspech žalovaného - 67,44%. Žalobca tak má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 67,44%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.