Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/309/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815207099
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815207099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: L. V., nar.
XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, S., právne zastúpená: Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom Q.
X, XXX XX R., proti žalovanému: Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1E, Bratislava,
IČO: 35 793 783, zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 1.648 eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1C/100/2015-88 zo
dňa 07. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.648
Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.648 Eur od 18.12.2015 do zaplatenia, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.648 eur

s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.648 eur počnúc od 18.12.2015 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania vo výške
100 % (výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 98,50 eur na
účet príslušného peňažného ústavu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody za
bolesť na tom skutkovom základe, že dňa 04.12.2014 v dôsledku úrazu spôsobeného šmykom na
klzkej podlahe v priestoroch predajne žalovaného v Námestove v čase približne o 07.10 hod. utrpela

zranenie pravej hornej končatiny. Bezprostredne po vzniku zranenia jej bola poskytnutá pomoc zo strany
zákazníkov, ktorí zabezpečili jej prvotnú stabilizáciu a prevoz do zdravotníckeho zariadenia, v ktorom
bola následne podrobená chirurgickým a ošetrujúcim úkonom.
Povykonanídokazovaniapovažovaljednoznačnezapreukázané,žeškodováudalosťsastalavpredajni
žalovaného v Námestove, v deň, ktorý uvádzala žalobkyňa, keď vypočutí svedkovia zhodne popísali
miesto pádu žalobkyne ako i jeho následky. Pokiaľ sa žalovaný v konaní odvolával na zápis spísaný
jeho zamestnancom a nevestou žalobkyne, v ktorom zápise bolo uvedené, že žalobkyňa sa pošmykla

na čistej podlahe, išlo o zápis spísaný treťou osobou, ktorá nebola prítomná pri vzniku úrazu, keď naviac
zápis bol spisovaný po 4 dňoch od úrazu. Tento písomný dôkaz nepovažoval za hodnoverný, nakoľko
vznik pádu je v ňom popísaný len všeobecne, bez podrobností a následkov. Pri hodnotení dôkazov
tiež neprihliadol na žalovaným predložený skúšobný certifikát č. 200424673/3210, ktorým žalovanýpreukazoval, že keramické dlaždice a obklady sú vyrobené podľa stanovenej normy a sú určené na
použitie v pracovných priestoroch s nebezpečenstvom pošmyknutia sa, nakoľko z tohto certifikátu nie je
zrejmé, či konkrétne keramické dlaždice boli použité v prevádzke žalovaného, v ktorej došlo k úrazu.

Pri určení výšky náhrady škody vychádzal z lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou, ktorým bolo
bolestné ohodnotené počtom 100 bodov. Nakoľko k úrazu došlo v roku 2014 a za rok 2013 predstavuje
hodnota jedného bodu 16,48 eur, výška náhrady predstavuje žalobkyňou požadovanú sumu 1.648 eur.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala úrok z omeškania odo dňa 18.12.2015, t.j. odo dňa spísania žaloby, súd tejto
požiadavke žalobkyne vyhovel, nakoľko žalovaný bol viackrát vyzvaný na úhradu bolestného ešte pred

podaním žaloby. Ak ku dňu omeškania bola určená základná úroková sadzba Európskou centrálnou
bankou vo výške 0,5 %, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške vyššej o 5 percentuálnych
bodov.
Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§262Civilnéhosporovéhoporiadku(vďalšomtexteuž
len CSP), v zmysle ktorého priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Žalovanému uložil zaplatiť súdny poplatok podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka

súdnych poplatkov, nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku za žalobu podľa
§ 4 zák. č. 71/1992 Zb.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že žaloba žalobkyne sa v celom
rozsahu zamietne a jemu sa prizná náhrada trov konania v celom rozsahu.

V dôvodoch odvolania uviedol, že v prvostupňovom konaní boli na základe návrhu žalobkyne vypočuté
dve svedkyne, v oboch prípadoch išlo o jej kolegyne v rámci zamestnania. Svedkyňa M. Z. výslovne
v rámci svojej výpovede uviedla, že mechanizmus pádu nevidela, pád žalobkyne len počula, pričom
žalobkyne jej potom, ako k nej pristúpila neuviedla, ako sa stalo, že padla, nakoľko nebola schopná
rozprávať.ĎalšiasvedkyňaX.Z.uviedlarovnakoakovyššieoznačenásvedkyňa,žemechanizmuspádu

žalobkyne nevidela, žalobkyňu videla až po páde. Z výpovedí vyššie uvedených svedkov vyplynulo,
že mokrá podlaha v predajni žalovaného je uvádzaná len zo strany svedkyne X. Z.. Svedkyňa M. Z.
túto podstatnú skutočnosť vo výpovedi neuviedla. Na základe uvedených skutočností existuje značná
pochybnosť o hodnovernosti výpovede svedkyne X. Z. vo vzťahu k tomu, či skutočne bola podlaha
predajne žalovaného v mieste pádu žalobkyne mokrá a či táto skutočnosť mala byť v príčinnej súvislosti

s pádom a úrazom žalobkyne. Žalovaný tiež poukázal na blízky kolegiálny vzťah medzi žalobkyňou
a svedkyňou X. Z.. Vzhľadom na ním predložený Skúšobný certifikát č. 200424673/3210 bol toho
názoru, že v konaní nevznikla pochybnosť o tom, že by táto podlahová dlažba nemala byť použitá v
predajni žalovaného. Preto nebol dôvod k tomu, aby okresný súd na uvedený dôkaz neprihliadal. V
prípade, ak by aj sa teoreticky priklonil k záveru, že v danom čase bola podlaha predajne v okolí miesta

vzniku úrazu mokrá a zároveň odhliadnuc i od preukázanej protišmykovosti podlahovej dlažby predajne,
žiadny z vykonaných dôkazov nie je podkladom na prijatie záveru, že k vzniku úrazu žalobkyne došlo v
príčinnej súvislosti s mokrou podlahou, t.j. v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by k pádu
žalobkyne došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného. Nemožno vylúčiť ani skutočnosť, že ku
škodovej udalosti došlo pričinením samotnej žalobkyne, t.j. zvrtnutím nohy tak, ako to bolo uvedené v

rámci oznámenia o škode zo dňa 08.12.2014.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutkové tvrdenie o mokrej podlahe jednoznačne
potvrdila aj svedkyňa Z., ktorá sa pri poskytnutí prvotnej asistencii žalobkyni tiež sama pošmykla
a spadla na koleno. Či podlaha predajne žalovaného bola v mieste žalobkyne mokrá a či táto

skutočnosť mala byť v príčinnej súvislosti s pádom a úrazom žalobkyne, mal do skončenia vykonaného
dokazovania preukázať žalovaný. Nakoľko tak nevykonal, skutkové tvrdenia žalobkyne potvrdené
svedeckými výpoveďami vo veci nezaujatými svedkami sa stali nosnými skutočnosťami pre rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdenia žalovaného o hodnovernosti vypočutých svedkov považovala za účelové, ničím
nepodložené a naviac i oneskorené.

4. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že naďalej zotrváva na všetkých skutočnostiach
uvedených v odvolaní. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že mechanizmus pádu žalobkyne ani jedna
zo svedeckých výpovedí nepotvrdila.

5. Žalobkyňa v reakcii na repliku žalovaného uviedla, na doklad doložený žalovaným v rámci repliky
(prehlásenie zhotoviteľa o kompletnosti diela) súd už nemôže prihliadať, nakoľko nespĺňa ani jednu z
podmienok vymedzených v ust. § 366 CSP. Predmetný dôkaz mal žalovaný zabezpečiť s dostatočným
časovým predstihom.6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), vo výroku I. podľa § 388 CSP zmenil a vo
výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Vo vzťahu k preskúmavanému výroku I. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že po jeho
preskúmaní dospel k záveru, že okresný súd v tomto smere dospel na základe vykonaných dôkazov
ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie čo do istiny, t.j. sumy 1.648 eur vychádza i zo
správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací
súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Pokiaľ odvolací súd

týmto rozsudkom zmenil výrok I. napadnutého rozsudku okresného súdu, tak len z dôvodu zistenia
procesnej vady tohto výroku (§ 380 ods. 2 CSP) spočívajúcej v tom, že okresný súd prekročil žalobnú
žiadosť žalobkyne v časti výšky uplatnených úrokov z omeškania. Z obsahu žaloby, ktorá v priebehu
prvostupňového a ani odvolacieho konania nebola žalobkyňou zmenená totiž vyplýva, že žalobkyňa
uplatnila úrok z omeškania z požadovanej istiny vo výške 5,05 % ročne, okresný súd však výrokom I.

priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne, t.j. v rozpore s ust. § 216 CSP.

8. Odvolacie námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Námietka, že svedkyne M. Z. a X. Z. mechanizmus pádu žalobkyne v predajni žalovaného priamo
nevideli, resp. že ich výpovede si vzájomne odporujú, neobstojí. Označené svedkyne (ako vypovedali

na pojednávaní konanom dňa 07.04.2017) boli v mieste a čase úrazu žalobkyne v predajni žalovaného,
v momente úrazu sa nachádzali v tesnej blízkosti žalobkyne (pri pokladni, žalobkyňa bola za nimi),
svedkyňa Z. zároveň potvrdila, že v mieste, kde došlo k pádu žalobkyne bola podlaha predajne
žalovaného mokrá, čo potvrdila vo svojej výpovedi i samotná žalobkyňa. V týchto podstatných
častiach sa výpovede svedkýň nerozchádzali a zároveň ich výpoveďami bola i podľa odvolacieho súdu

jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi príčinou pádu žalobkyne (mokrá podlaha predajne
žalovaného) a jeho následkom (zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela). Výpoveď vyššie uvedených svedkýň
spolu s výpoveďou žalobkyne a listinnými dôkazmi (lekárske správy Hornooravskej nemocnice Trstená)
okresný súd vyhodnotil správne a v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP.
Neobstojí ani námietka žalovaného, že možnosť klzkej podlahy v predajni žalovaného bola vyvrátená

ním predloženým dôkazom - skúšobný certifikát o skúške protišmykovosti podlahových dlažieb.
Označený dôkaz (založený v spisovom materiáli na č. l. 53 a nasl. spisu) nemohol podľa odvolacieho
súdu vyvrátiť z hľadiska existencie príčinnej súvislosti medzi príčinnou a následkom podstatnú a
preukázanú skutočnosť, a to existenciu mokrej podlahy v mieste, kde došlo k úrazu žalobkyne.
Žalovaným vyššie označený predložený dôkaz môže vypovedať len o určitej hoci i kvalitnej

protišmykovosti materiálu, z ktorého bola zhotovená podlaha predajne žalovaného (neglazované
keramické kameninové dlaždice - pozn. odvolacieho súdu), nie však o tom, že by tento materiál vylúčil
možnosť pádu fyzickej osoby na takomto materiáli v prípade, že je mokrý. Žalovaný sa teda ani týmto
dôkazom nevyvinil zo zodpovednosti za úraz žalobkyne, ku ktorému došlo v jeho predajni.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozhodol tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

9. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení priznal žalobkyni voči žalovanému právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobkyňa bola vo svojej podstate v

odvolacom konaní plne úspešná.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)