Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Dúbravková
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117212655
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117212655.2
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený
JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 622,
proti žalovanej: A. N., J.. XX.X.XXXX, G. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 10.276,02 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10.276,02 €, 5,5% úrok z omeškania ročne zo sumy
7.220,67 € od 27.6.2013 do zaplatenia,5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.055,5 € od 4.10.2014
do zaplatenia, ktorú povinnosť súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 100,- € mesačne s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do
úplného uhradenia pod stratou výhody splátok.
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.4.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by
súd v žalobe označenú žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 10.276,02 €, 5,5% úrok
z omeškania ročne zo sumy 7.220,67 € od 27.6.2013 do zaplatenia, 5,05% úrok z omeškania ročne zo
sumy 3.055,35 € od 4.10.2014 do zaplatenia.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom 2-izbového bytu č.
10, ktorý sa nachádza v bytovom dome A. na ulici H., N.Ú. Č. XXXX, I. XX na 5. poschodí, ktorý je
zapísanýnaX.Č..XXXXK.H..Ú..L..Žalobcaprenechalpredmetnýbytžalovanejdonájmu.Žalovanábyt
užívala, pričom si svoje povinnosti voči žalobcovi riadne neplnila. Napokon dňa 3.10.2014 byt vypratala
a odovzdala do dispozície žalobcu. V mesiaci máj 2013 žalovaná dlžila žalobcovi za užívanie bytu
sumu vo výške 7660,67 €. Predmetný dlh uznala čo do dôvodu aj výšky dňa 20.5.2013 so záväzkom
ho zaplatiť v splátkach po 50,- € od júna 2013 vždy do 25.dňa v mesiaci spolu s riadnou mesačnou
splátkou nájomného. V zmysle čl. 2 ods. 4 dohody o uznaní dlhu a splátkach, ak sa dlžník dostane do
omeškania čo i len s jednou splátkou, stane sa okamžite splatný celý dlh a dlžník sa zaväzuje tento
dlh zaplatiť žalobcovi bez zbytočného odkladu. Žalovaná svoj záväzok riadne nesplnila, zaplatila dňa
24.5.2013 sumu 270,- €, z čoho 220,- € išlo na úhradu nájomného za máj 2013 a 50,- € na splátku,
ďalej uhradila dňa 20.6.2013 sumu 270,- €, z čoho 50,- € išlo na splátku uznaného dlhu a 220,- € na
platbu za mesiac jún 2013. Žalovaná sa dostala do omeškania s treťou splátkou a teda celý zostávajúci
dlh vo výške 7.340,67 € sa stal splatný dňa 26.6.2013. Žalovaná predmetný dlh čiastočne znížila ešte
úhradou dňa 19.8.2013 vo výške 120,- € na sumu 7.220,67 €, zvyšný dlh už žalobcovi neuhradila.
Po uvedenom uznaní dlhu užívala žalovaná byt bez právneho dôvodu do dňa 3.10.2014, teda sa na
úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a to za obdobie mesiacov jún 2013 až september 2014. V prípade
užívania bytu bez právneho dôvodu, výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného
a spotrebované služby poskytované s nájmom. Predpis za mesiac jún bol 220,71 €, ten však uhradila
vo výške 220,- € od júla 2013 do júna 2014 predstavoval predpis sumu 219,22 € mesačne a od júla
2014 do septembra 2014 sumu 240,- € mesačne. Pri ročných vyúčtovaniach za spotrebované služby bolku dňu 31.5.2014 nedoplatok 166,91 € a ku dňu 31.5.2015 preplatok 462,91 €. Z titulu bezdôvodného
obohatenia teda žalovaná dlhuje žalobcovi sumu 3.055,35 €. Uvedený dlh vo výške 3.055,35 € bol
žalovanej oznámený dňa 3.10.2014, kedy predmetný dlh uznala aj spolu s predchádzajúcou sumou v
dohode o uznaní dlhu č. 22/2014 zo dňa 3.10.2014, od 4.10.2014 je teda aj s vydaním bezdôvodného
obohatenia žalobcovi v omeškaní a žalobcovi teda vznikol aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy,
ktorý si touto žalobou uplatňuje.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
4. Na pojednávaní dňa 29.11.2017 zotrval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
podanej žalobe. Poukázal na to, že žalovaná mala v minulosti uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalobcom
na mestský byt, išlo o zmluvu na dobu určitú na obdobie troch rokov a uplynutím doby sa jej nájomný
vzťah skončil a ďalší jej nebol obnovený, avšak dobrovoľne byt neodovzdala, naďalej ho užívala a k
odovzdaniu bytu došlo po výzvach až dňa 3.10.2014. Poukázal na to, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi
uznala.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že nerozporuje, že mala uzatvorenú zmluvu
na prenájom bytu a že neplatila všetky poplatky tak ako mala. Potvrdila, že uznala dlh, ale tento dlh
nebol v takej výške ako ho uznala a preto takú sumu ako bola zažalovaná neuznáva. Žalobca o 2.000,-
€ požaduje od nej viac ako bola dlžná. Zvyšok sumy nepovažuje za sporný a ten je ochotná aj zaplatiť,
avšak požadovala povolenie mesačných splátok po 100,- € mesačne, nakoľko jej príjem je len okolo
260,- €, žije sama s dvoma deťmi. Ďalej poukazovala na to, že za obdobie za ktoré jej zarátali 2.000,-
€ v byte nebývala. V roku 2014 až do roku 2016 bývala na ulici I. Y., kde mala prenajatý byt od p.
Ď. M. za tento pravidelne platila nájomné vo výške 330,- € mesačne a v predmetnom byte za ktorý
požaduje žalobca nájomné nebývala. Je pravdou že potom ako jej skončil nájom, v tomto byte bývala
jej mama a ona urobila tú chybu, že si myslela, že jej matka bude byt splácať, no ona ho nesplácala.
Matka tam bývala do 3.10.2014, potom tam už nikto nebýval a žalobca od nej žiada nájomné aj za ďalšie
obdobie, teda za 2 roky - za rok 2015 a 2016, keď tam už nebývala. Potvrdila, že byt odovzdala až na
základe výzvy dňa 3.10.2014. Byt nemala kedy vypratať, pretože jej matka tam bývala namiesto nej. V
predchádzajúcom období tam bývali spoločne. Jej matka má 54 rokov a už s ňou nežije, žije I. Q..
6. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami a to
najmä: čiastočný výpis z X. Č.. XXXX K. H..Ú.. Ž. L.Á.
Protokol o odovzdaní bytu zo dňa 3.10.2014
Dohoda o uznaní dlhu a splátkach zo dňa 20.5.2013
Sumárna analýza predpisu za obdobie od 1.4.2013 do 14.3.2017
Dohoda o uznaní dlhu č. 22/2014 zo dňa 3.10.2014, zistil skutkový stav tak ako ho vo svojej žalobe
preukazoval žalobca.
7. Žalobca je výlučným vlastníkom 2-izbového bytu č. 10, ktorý sa nachádza v bytovom dome A. na ulici
H., N. Č. XXXX, I. I. XX J. X.poschodí, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX K. H..Ú.. L..
8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na
užívanie predmetného bytu žalobkyňou a to na dobu určitú do konca mája roku 2013. Z protokolu o
odovzdaní bytu zo dňa 3.10.2014 vyplýva, že predmetný byt žalovaná odovzdala preberajúcemu Ž.,
s.r.o. dňa 3.10.2014 s uvedením, že dňa 5.2.sa odsťahovala. V poznámkach k protokolu je uvedené, že
v bytovej jednotke sa nachádzajú torzá nábytku - bude potrebné vypratať - sedačka - stoly, šatstvo - p.
N. súhlasí s vyprataním - nutná rekonštrukcia bytovej jednotky.
9.Dňa20.5.2013bolamedzižalobcomzastúpenýmN.J.Ž.N..r.o.ažalovanouakodlžníčkouuzatvorená
Dohoda o uznaní dlhu a splátkach č. 32/13, v ktorej v čl. 1 je uvedené, že ku dňu podpisu tejto dohody
veriteľevidujepohľadávkuvočidlžníkovivcelkovejčiastke7.660,67€.Predmetnýnedoplatokpozostáva
z neuhrádzania nájomného a za služby spojené s užívaním bytu za rok 2012 a 2013 na ulici H. XXXX/
XX. V čl. 2 je uvedené, že dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi ku dňu podpísania tejto dohody v
celom rozsahu čo do dôvodu a výšky, súčasne sa dlžník zaväzuje uvedený dlh splácať v pravidelných
mesačných splátkach od júna 2013 vo výške 50,- € mesačne, vždy do 25.dňa v mesiaci spolu s riadnou
mesačnou splátkou nájomného 220,71 € v stanovenom termíne. Zároveň je v článku uvedené, že v
prípade ak sa dlžník dostane do omeškania čo i len s jednou splátkou, stane sa okamžite splatným celý
dlh a dlžník sa zaväzuje tento dlh zaplatiť veriteľovi bez zbytočného odkladu.
10. Medzi sporovými stranami neboli sporné platby žalovanej zo dňa 24.5.2013 vo výške 270,- €, z ktorej
220,- € žalobca zaevidoval na úhradu nájomného za mesiac máj 2013 a 50,- € na splátku dlhu a platbu
zo dňa 20.6.2013 v sume 270,- €, z ktorej 50,- € žalobca zaevidoval na splátku uznaného dlhu a 220,-
€ za platbu za mesiac jún 2013 a úhrada zo dňa 19.8.2013 vo výške 120,- €. Uvedené platby vyplývajú
aj zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 1.4.2013 do 14.3.2017, z ktorej zároveň vyplýva, že
predpis nájomného za mesiac jún bol vo výške 220,71 € a od júla 2013 do júna 2014 predstavovalpredpis sumu 219,22 € mesačne a od júla 2014 do septembra 2014 sumu 240,- € mesačne. Ďalej z
uvedenej sumárnej analýzy vyplýva, že pri ročných vyúčtovaniach za spotrebované služby bol ku dňu
31.5.2014 nedoplatok 166,91 € a ku dňu 31.5.2017 preplatok v sume 462,91 €.
11. Dňa 3.10.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Dohoda o
uznaní dlhu č. 22/2014 v ktorej čl.1 je uvedené, že k 30.9.2014 veriteľ eviduje pohľadávku voči dlžníkovi v
celkovej čiastke 10.741,43 €. Predmetný nedoplatok pozostáva z neuhrádzania nájomného a za služby
spojené s užívaním bytu na H. XXXX/XX/XX v Žiline za predchádzajúce obdobie od roku 2009. V čl. 2
je uvedené, že dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi ku dňu podpísania tejto dohody v celom rozsahu
čo do dôvodu aj výšky.
12. Žalovaná predložila súdu výzvu od žalobcu na uvoľnenie bytu zo dňa 10.1.2014 z ktorej vyplýva, že
v tejto výzve žalobca uvádza, že ku dňu výzvy dlží sumu 8.758,42 € s tým, aby sa dohodla s technikom
na odovzdaní bytu.
13. Žalovaná predložila faktúry vystavené p. Ď.W. J. S. S. N., A. N. - žalovaná, ktorým bolo fakturované
za prenájom bytu na ulici Y. v sume 330,- € za obdobia od 5.2.2014 až do 5.12.2014.
14. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že žalovaná
predmetnýmestskýbytužívala,dobrovoľnehoneodovzdalaaždo3.10.2014,pričombolaajpoukončení
nájomného vzťahu informovaná o tom, že byt užíva bez právneho dôvodu a je povinná ho odovzdať.
Sama predložila výzvu ešte z januára 2014, kedy bola k odovzdaniu bytu vyzvaná, na túto výzvu však
nereagovala. Byt si stále ponechala v svojej dispozícií a len z tvrdení žalovanej sa žalobca dozvedel, že
tam načierno ubytovala svoju matku a túto zmenu ani žalobcovi nijako neoznámila, teda s bytom voľne
ďalej disponovala, a preto je aj irelevantné, že žalovaná si paralelne uzatvorila nájomnú zmluvu na iný
byt. Z predloženého protokolu o odovzdaní bytu je zjavné, že ešte aj pri odovzdávaní sa tam nachádzalo
množstvo šatstva, nábytku, ktoré patrili žalovanej a sama dala súhlas nato aby byt bol vyprataný.
15. Žalovaná vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že nebude platiť dva roky na
byt kde nebývala.
16. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov, ustanovených v zákone.
17. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenie poskytované s užívaním bytu,
alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis
neustanovuje inak.
18. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
19. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.
22. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.
23. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
27.Medzisporovýmistranaminebolosporné,žemedzinimivznikolzáväzkovo-právnyvzťah,nazáklade
zmluvy o nájme bytu uzatvorenej na dobu určitú, na základe ktorej žalovaná užívala predmetný byt.
Nájom bytu skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený, medzi stranami nebolo sporné, že k
ukončeniu nájmu malo dôjsť v mesiaci máj 2013. Z predmetnej zmluvy vznikol žalovanej záväzok platiťnájomné a zálohové platby za služby, spojené s bývaním. Taktiež medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy spojené s platením nájomného a služieb
spojených s užívaním bytu riadne neplnila a ku dňu 20.5.2013 mala nedoplatok vo výške 7660,67
eur, ktorý písomne uznala a zaviazala sa ho splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, pod stratou
výhody splátok. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím prostriedkom. Svoju zabezpečovaciu
funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Pre platnosť uznania
dlhu sa vyžaduje písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu a výšky dlhu.
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná sa dostala do omeškania s treťou splátkou a celý
zostávajúci dlh vo výške 7340,- eur sa stal splatný dňa 26.6.2013, ktorý čiastočne znížila úhradou dňa
19.8.2013 vo výške 120,- na sumu 7.220,67 eur.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k odovzdaniu predmetného bytu zo strany
žalovanej došlo protokolárne dňa 3.10.2014, v ktorom žalovaná uviedla, že k 5.2. sa odsťahovala.
Teda od júna 2013 užívala byt bez existujúcej zmluvy o nájme, teda bez právneho dôvodu a za
užívanie predmetného bytu a za služby spojené s užívaním tohto bytu okrem úhrady v mesiaci jún
2013 a v mesiaci august 2013, tak ako vyplýva zo sumárnej analýzy predpisu predloženej žalobcom,
neposkytovala žiadne platby. Pokiaľ žalovaná preukazovala, že od februára 2014 mala uzatvorenú
nájomnú zmluvu na iný byt s iným prenajímateľom, ktorému za užívanie bytu platila nájomné a teda
v predmetnom byte nebývala, súd poukazuje na to, že byt napriek skončeniu nájmu dobrovoľne
neodovzdala. Zo strany žalobcu bola žalovaná informovaná o tom, že byt užíva bez právneho dôvodu a
vyzvaná k odovzdaniu bytu výzvou zo dňa 10.1.2014 spolu s oznámením dlžnej sumy vo výške 8.758,42
eur. Žalovaná ani po tomto byt neodovzdala a zo samotného tvrdenia žalovanej vyplýva, že predmetný
byt umožnila užívať svojej matke, teda byt si napriek skončeniu nájmu ponechala vo svojej dispozícii
a to až do jeho odovzdania dňa 3.10.2014, keď zároveň aj písomne súhlasila s vyprataním nábytku
a vecí, ktoré sa v byte ku dňu odovzdania nachádzali. Žalovaná teda v rozhodnom období, za ktoré
si žalobca uplatňoval svoj návrh, teda od júna 2013 do septembra 2014, predmetný byt vo vlastníctve
žalobcu, užívala a disponovala s ním bez právneho vzťahu založeného či už zmluvou alebo zákonom
a to bez toho, že by žalobcovi platila náhradu. Žalobca má preto právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovanej na jeho úkor vzniklo. Plnenie bez právneho
dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je povinnosť
vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V danom prípade má plnenie
charakter nehmotný, takže ho nemožno vydať. V takomto prípade sa poskytuje peňažná náhrada,
ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Súd preto ďalej posudzoval výšku
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu, ktorú žalobca odvodzoval
od hodnoty nájomného pri prenájme predmetného bytu vyplývajúceho z mesačného predpisu na takýto
mestský nájomný byt. Predpis za mesiac jún 2013 bol 220,71 eur, ktorý žalovaná uhradila, od júla 2013
do júna 2014 predstavoval predpis sumu 219,22 eur mesačne a od júla 2014 do septembra 2014 sumu
240,- eur mesačne a v takejto výške mohol žalobca požadovať a získať nájomné. Dohodou o uznaní
dlhu č. 22/2014 zo dňa 3.10.2014 žalovaná uznala uvedený dlh aj spolu s predchádzajúcou sumou v
celkovej výške 10.741,43 eur z dôvodu neuhrádzania nájomného a služieb za obdobie od roku 2009.
Súpis a priebeh platieb a evidenciu žalobca vyjadril v sumárnej analýze predpisu za obdobie od 1.4.2013
do 14.3.2017, v ktorom je evidovaný konečný dlh vo výške 10.276,02 eur a to aj po nasledovnom ročnom
vyúčtovaní energií, ktoré prebehlo v roku 2015 . Z titulu bezdôvodného obohatenia teda žalovaná dlhuje
žalobcovi sumu 3055,35 eur.
29. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba v časti žalovanej istiny
10.276,02 eur ako aj v uplatnenej časti úroku z omeškania je dôvodná. Žalovaná sa dňom nasledujúcim
po splatnosti sumy 7220,67 eur, tj. dňom 27.6.2013 a sumy 3.055,5 eur, tj. dňom 4.10.2014 dostala
do omeškania s plnením dlhu, a teda žalobca má právo popri plnení požadovať od žalovanej aj úroky
z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 O.z.. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 Nariadeniu
vlády 87/95 Z.z.
30. Vzhľadom na deklarované zárobkové, osobné a majetkové pomery žalovanej, ku ktorým žalobca
nemalžiadnenámietky,súdpovolil žalovanejuloženúpovinnosť-zaplatenieistinyaúrokovzomeškania
- splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, t.j.
nezaplatením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa celý dlh stáva splatným.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane v konaní súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.