Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/446/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216751
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615216751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: X. R. V., O.. X.XX.XXXX, V. B.
XXX/XXX, B., X. L. V., O.. XX.X.XXXX, V. L. XXXX/XX, P. R. X. R. V., O.. XX.X.XXXX, V. P. XXX/XX, P.,
zastúpených JUDr. Martinom Tomasom, advokátom so sídlom 1. mája 216/7, Poprad, proti žalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava
o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
8C/396/2015-69 z 1.8.2016

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie proti výrokom o zastavení konania čo do sumy 10,49 eur a o zamietnutí žaloby v

časti o zaplatenie 144,18 eur.

M e n í rozsudok vo vyhovujúcej časti tak, že :
- zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 768,88 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
19.8.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
- zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 768,88 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
9.3.2016 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku,

- zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 768,88 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
9.3.2016 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcom v 1.,2. a 3. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1. rade 772,44 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 13.8.2015 do

zaplatenia,žalobcoviv2.rade772,44€s5,05%úrokomzomeškaniaročneod13.8.2015dozaplatenia,
žalobcoviv3.rade772,44€s5,05%úrokomzomeškaniaročneod13.8.2015dozaplatenia, do3dníod
právoplatnosti rozsudku. Konanie čo do sumy 10,49 € zastavil. V prevyšujúcej časti čo do sumy 144,18
€ súd žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom v 1.,2. a 3. rade trovy konania v
rozsahu 88 %, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcov v 1.,2. a 3. rade na náhradu škody spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, predstavujúcej výšku trov právneho zastúpenia v trestnom konaní.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 20.2.2012 uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi
sp. zn. ČVS : ORP - 1768/SN - SN - 2011 voči žalovaným v 1. a 2. rade bolo vznesené obvineniepre prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva spáchaných formou spolupáchateľstva.
Uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 1Pv 56/12 - 8 zo 16.4.2012 bola sťažnosť
žalobcovv1.,2.a3.radeprotirozhodnutiuovzneseníobvineniaakonedôvodnázamietnutá.Uznesením

Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 1Pv 56/12 - 51 z 9.9.2012 prokurátor postúpil vec
Obvodnému úradu - odboru všeobecnej vnútornej správy v Spišskej Novej Vsi vec na prejednanie
priestupku. Okresný úrad Spišská Nová Ves - odbor všeobecnej vnútornej správy priestupkovú vec
odložil rozhodnutím zo dňa 11.12.2013 sp. zn. OU-SN-OBVS-2013/03016. Žalobcovia si v trestnom
konaní zvolili na zastupovanie právneho zástupcu, ktorý po ukončení zastupovania vyčíslil trovy

právneho zastúpenia v celkovej výške 2 471,99 eur, neskôr vo výške 2 461,50 eur. Tieto trovy uhradil
žalobca v 1. rade v troch platbách a to sumu 1 000 eur dňa 1.3.2012, sumu 829,45 eur dňa 11.12.2012
a sumu 642,54 eur dňa 19.5.2015. Žalobcovia v 2. a 3. rade uhradili žalobcovi v 1. rade každý po
823,99 eur dňa 8.3.2016, titulom náhrady trov právneho zastúpenie v trestnom konaní. Žalobcovia
1,2,3 vyzvali písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky a to podaním zo dňa 18.5.2015, v ktorom ho vyzvali na náhradu škody, ktoré predstavuje

sumu 2.471,99 eur, ktorú zaplatili svojmu obhajcovi, avšak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
prípisom zo dňa 30.6.2015 žalobcom 1,2,3 oznámilo, že ich predbežné prerokovanie nároku postúpilo
žalovanej na vybavenie. Žalovaná prípisom zo dňa 13.8.2015 žalobcom 1,2,3 oznámila, že ich žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odložil ako nedôvodnú. Keďže žalobcovia upravil
petit a poslednou úpravou žiadali aby im bola priznaná náhrada škody každému vo výške 820,50 eur s

8,05% ročným úrokom z omeškania od 13.8.2015 do zaplatenia, uznesením zo 6.6.2016 pripustil zmenu
petitu.

4. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa §1,§3 ods.1, §4 ods. 1 písm. b) a f), § 5 ods.
1, §15 ods.1,2, § 16 ods. 1, § 18 ods. 1,3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, konštatoval, že v danom prípade pasívne
legitimovaným je Slovenská republika, ktorá nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov
v prípade zásahu do práv jednotlivcov, bol splnený zákonný predpoklad na to, aby orgánom konajúcim
v mene štátu bola žalovaná, keďže síce prokurátor priamo nevydal nezákonné rozhodnutie, ale zamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia. Mal za preukázané, že sa v trestnom

konaní nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu dokonca ani priestupku žalobcami 1,2,3. Po
vznesení obvinenia a zamietnutí sťažnosti žalobcov 1,2,3 trestné konanie skončilo postúpením veci
príslušnému okresnému úradu, pretože skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mal byť
prejednávaný v priestupkovom konaní. Poukázal na to, že rozhodnutie o postúpení veci do konania
priestupkového vydané prokurátorom po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má rovnaké

dôsledky ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Prokurátor
totiž svojím aktívnym konaním t. j. zamietnutím sťažnosti a následne postúpením veci nezákonnosť
uznesenia o vznesení obvinenia nezrušil, teda si osvojil závery protiprávneho rozhodnutia. Uzavrel,
že žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla v súvislosti so zvolením si obhajcu
v trestnom konaní, v zákonnej lehote po tom, čo žalovaná ich žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku ako nedôvodnú zamietla. Obranu žalovanej o nepreukázaní škody lebo nie je zrejmé ktorý zo
žalobcov a v akej výške trovy uhradil, považoval za nedôvodnú, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že výšku uplatnených trov uhradil žalobca v 1.rade a následne mu žalobcovia v 2. a 3.
rade dňa 8.3.2016 uhradili každý po 823,99 eur. Po preskúmaní výšky žalobcami uplatnenej škody
konštatoval, že žalobcom patrí náhrada celkovo vo výške 2 317,32 eur titulom náhrady trov právneho

zastúpenia v trestnom konaní, preto zaviazal žalovanú zaplatiť každému zo žalobcov po 772,44 eur (vo
výške 1/3 z celkovej škody - poznámka odvolacieho súdu). V prevyšujúcej časti, t.j. vo výške 144,18
eur žalobu zamietol ako nedôvodnú. V časti o zaplatenie 10,49 eur konanie zastavil.

5. Vychádzajúc z § 517 ods. 2 OZ, § 3 vyhl.č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že žalobcom prináleží

úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 13.8.2015, kedy žalovaná oznámila, že žiadosť žalobcov
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odložila ako neodôvodnenú. Preto v prevyšujúcej
časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania nad 5,05% a za čas do 13.8.2015 zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa §255, §256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobcovia boli

úspešní čiastočne, po vypočítaní pomeru úspechu vo veci (pri zohľadnení, že v časti procesne zavinili
zastavenie konania), priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88%, s tým, že o výške
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.7. Proti tomuto rozsudku, voči všetkým výrokom, podala včas odvolanie žalovaná z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, navrhla zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť. Namietala, že za nezákonné
nemôže byť automaticky považované každé vznesené obvinenie. Na vydanie žalobcami napadnutého

uzneseniaovzneseníobvineniabolivčasejehovydaniasplnenévšetky zákonnépredpoklady,zktorého
dôvodu nebolo prokuratúrou zrušené, až po vznesení obvinenia došlo k zmene dôkaznej situácie, ktorá
odôvodňovala postup prokurátora podľa § 214 ods. 1 Tr. por.. Navyše žalobcovia svojim konaním prispeli
k začatiu trestného stíhania. V tejto súvislosti poukázala na Nález ÚS sp.zn. II ÚS 163/2013. Bola toho
názoru, že k spôsobeniu škody zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia,

ale tým, že nezruší uznesenie o vznesení obvinenia, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi
vec a podá obžalobu, prejednávanom prípade síce prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o
vznesení obvinenia, ale následne žalobu nepodal, vec postúpil na prejednanie priestupku. S poukazom
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo 289/2014, je podľa nej nutné konštatovať, že v prejednávanom
prípade zo strany prokurátora nedošlo k spôsobeniu škody. Poukázala, na to, že súd pri výpočte výšky
škody pochybil, pokiaľ priznal odmenu za úkon výsluch znalca dňa 19.8.2013 vo výške 97,62 eur. Za

tento úkon patrila odmena vo výške 86,94 eur nakoľko výpočtovým základom pre účely výpočtu tarifnej
odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní s účinnosťou od 1.7.2013 je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky
predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa ods. 3 §-u 1 vyhl.č.655/2004 Z.z., na čo súd
neprihliadol. Pochybil podľa nej aj v časti priznania úroku z omeškania, z vykonaného dokazovania totiž

vyplýva, že žalovaní v 2. a 3. rade uhradili trovy obhajoby až 8.3.2016 a žalobcovi v 1. rade oznámenie,
že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odložila ako nedôvodnú bolo doručené až 19.8.2015.

8. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, uplatnili

si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 145,51 € za 1 úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 136,93 € a paušálnu náhradu 8,58 €. Rozsudok považovali za vecne aj právne správny,
ktorý vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu. Poukazujúc na ust. § 191 ods. 1 CSP mali za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky atribúty uvedené v tomto ustanovení, preto ho
považovali za správne také, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu. Konštatovali, že

súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí
niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, poukazujúc na to, že nemožno prehliadnuť,
že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej interpretácii. Na
jednej strane bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť,
na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak ich postup sa

ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v
trestnomkonanívyhodnotilipôvodnépodozrenie,aleto,čisaichpodozrenievtrestnomkonanípotvrdilo.
Poukázali na to, že do dnešného dňa neboli priestupkovo postihnutí, teda nenaplnil sa ani predpoklad
toho, že by sa dopustili priestupku. Trvali na tom, že ide o objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na
zavinenie. Rozsudok považovali aj z hľadiska súdneho preskúmania účelnosti trov obhajoby v trestnom

konaní a začiatku plynutia omeškania žalovaného za zákonný.

9. Vyjadrenie žalobcov bolo žalovanej doručené 28.9.2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel
k záveru, že rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené je potrebné podľa § 388 CSP
zmeniť, lebo neboli v tejto časti splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, v ostatnej

časti, t.j. vo výrokoch, ktorými v časti bola žaloba zamietnutá a v časti bolo pripustené späťvzatie žaloby
a konanie zastavené, bolo potrebné odvolanie podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť, lebo bolo podané
neoprávnenou osobou.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.8.2017 o 10.15 hod. na Krajskom súde v Košiciach

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Je zrejmé, že výrokmi, ktorými súd prvej inštancie v časti žalobu zamietol a v časti konanie zastavil,
nerozhodol v neprospech žalovanej, teda proti týmto výrokom žalovaná nemôže podať odvolanie, teda
je neoprávnenou osobou na podanie odvolania, preto odvolací súd v súlade s citovaným zákonným
ustanovením odvolanie žalovanej proti týmto výrokom odmietol.

14. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného

zreteľa.

15. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
zmysle cit.§ 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby príslušný orgán zrušil alebo zmenil
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť.

16. Z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie
odôvodňuje tým, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie,
pretože v čase jeho vydania boli splnené všetky zákonné podmienky, preto nedošlo k spôsobeniu škody,

teda nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, resp. nie je daný základ nároku
(prvá odvolacia námietka). Namieta nesprávny výpočet výšky škody - nesprávne vypočítaná výška
odmeny za úkon právnej pomoci účasť na výsluchu znalca a nesprávne určenú dobu, kedy sa žalovaná
dostala do omeškania (druhá a tretia odvolacia námietka).

17. Z hľadiska prvej odvolacej námietky je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za
vecne správne, pretože súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy v tejto časti vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. V tejto časti sú správne

zákonu zodpovedajúce aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na
tieto odkazuje. Súd prvej inštancie pochybil iba pri výpočte výšky náhrady škody.

18. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi konania sporné,
t.j. že trestné stíhanie bolo začaté voči žalobcom vznesením obvinenia, voči ktorému podali sťažnosť

ako riadny opravný prostriedok, ich sťažnosť bola uznesením prokurátora ako nedôvodná zamietnutá,
následne prokurátor uznesením vec postúpil Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v
Spišskej Novej Vsi, Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy priestupkovú
vec odložil.

19. Súd prvej inštancie správne sa vysporiadal aj s posúdením splnenia podmienok pre vznik škody.
Správne posúdil otázku splnenia základnej podmienky existencie nezákonného rozhodnutia a jeho
zrušenia (alebo zmeny) pre nezákonnosť, keď vychádzal z ustálenej judikatúry, ktorá systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
oslobodeniu spod obžaloby, treba, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody, vychádzať z toho, že

občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Súd prvej inštancie zohľadnil to,
že obdobným spôsobom sa posudzujú aj prípady, ak trestná vec bola postúpená na prejednanie inému
orgánu, a ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným.
Uvedené závery sú odôvodnené tým, že právoplatnosť rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu

trestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhaniaavznesení
obvineniaazrušenietakéhotorozhodnutiasazároveňztohtodôvodustávabezpredmetným.Postúpenie
veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin zároveň
znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosťrozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (viď rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo
54/2011). Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým nárokom zo zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003

Z.z., rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb.").
Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby
každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe,
bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k

zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že osoba trestne stíhaná čin nespáchala a že trestné stíhanie proti
nej nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje
ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím (porovnaj napríklad R 70/1994).
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú aj po zmene právnej

úpravy stále použiteľné (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 64/2008,
4 Cdo 183/2009, 4 M Cdo 15/2009, 4 Cdo 54/2011).

20. Žalovaná v odvolaní svoje tvrdenie o nesprávnom posúdení veci súdom prvej inštancie pokiaľ
konštatoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, poukazujúc na to, že síce judikatúrou bol

prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o
vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie obžaloby a
taktiež postúpenie veci na priestupok, ako to bolo aj v prejednávanom prípade, odôvodňovala tým, že
uvedený záver nemôže byť prijímaný absolútne a bezvýhradne a v tejto súvislosti poukazovala na Nález
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 163/2013.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že uvádzané rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad
vzhľadom na to, že predmetným nálezom ústavný súd riešil otázku premlčania nároku na náhradu
škody a v tejto súvislosti vyslovil záver, že pri posudzovaní dôvodnosti nároku na náhradu škody
(náklady obhajoby) je potrebné rozlišovať, či ide o škodové nároky vzniknuté v súvislosti s nezákonnou

väzbou alebo ide o nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti s nezákonnosťou obvinenia kde
konštatoval:„...Vdanomprípadevzhľadomnaexistenciušpeciálnejprávnejúpravyoškodovýchnárokov
vzniknutých v súvislosti s väzbou, by všeobecný súd nemal pri vyčíslení škody uplatnenej iba v súvislosti
s nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia zahrnúť do tejto škody aj nároky spojené s obdobím
väzby, pretože žalobca si náhradu škody navyše aj z tohto dôvodu neuplatnil, ale uplatnil si ju len a len

z dôvodu nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia...“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
podľa názoru odvolacieho súdu znenie Nálezu II. ÚS 163/2013 a závery z neho vyplývajúce nemožno
aplikovať na daný prípad. Nebolo možné prihliadať ani na námietku žalovanej, že v danom prípade zo
strany prokurátora nedošlo k spôsobeniu škody, poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. 8 Cdo 289/2014.
Predmetným rozhodnutím najvyšší súd riešil otázku, ktorý orgán je po 1.1.2013 oprávnený konať za

štát (Slovenskú republiku) v súdnom konaní začatom do 31.12.2012 v prípade uplatneného nároku na
náhradu škody z nezákonného rozhodnutia podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a či v uvedenom súdnom konaní
na zmenu štátneho orgánu oprávneného konať za štát prihliadne súd z úradnej povinnosti alebo musí
vyčkať na návrh navrhovateľa, resp. zabezpečiť jeho súhlas.

22.Odvolacísúdvšakzadôvodnépovažujeodvolacienámietkyžalovanejvsúvislostisvyčíslenímvýšky
škody titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci účasť na výsluchu znalca U.. Š.
K. dňa 19.8.2013. V tejto súvislosti pochybil súd prvej inštancie, pokiaľ neprihliadal na novelu § 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. účinnú od 1.7.2013, vykonanú vyhl. č. 184/2013 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška
NS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov, podľa ktorej výpočtovým základom pre účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta
za zastupovanie klienta v trestnom konaní je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu
výpočtový základ podľa odseku 3.

23.Jetedazrejmé,žepriurčovanívýškyškodysúdprvejinštancieprivyčísľovanívýškyškodyvychádzal
z nesprávneho výpočtového základu za jeden úkon právnej pomoci - účasť na výsluchu znalca U.. Š.
K. dňa 19.8.2013, keď vychádzal zo sumy 65,08 €, i keď správne mal vychádzať zo sumy 57,95 €.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výške škody azaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade, každému po 768,88 € a v prevyšujúcej vyhovujúcej
časti t.j. čo do výšky 772,44 eur u každého zo žalobcov, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Za dôvodnú je potrebné považovať aj odvolaciu námietku o určení doby omeškania vo vzťahu k
žalobcom v 2. a 3. rade. Žalobcovia v 2. a 3. rade za zastupovanie vo veci uhradili advokátovi na nich
pripadajúcu časť odmeny až 8.3.2016, preto žalovaná vo vzťahu k nim sa dostala do omeškania až
dňom nasledujúcim po uhradení trov právneho zastúpenia, t.j. 9.3.2016. Z uvedených dôvodov odvolací
súd aj v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom v

2. a 3. rade priznanú istinu s príslušenstvom od 9.3.2016 do zaplatenia. Nemožno prisvedčiť odvolacím
námietkam žalovanej v súvislosti s otázkou omeškania vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, keďže z jeho
strany trovy právneho zastúpenia boli uhradené najneskôr 31.5.2015 (prihliadajúc na skutočnosť, že
uhradil všetky trovy právneho zastúpenia v troch platbách).

25. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

26. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota omeškania príslušnému orgánu začína
plynúť v prípade oznámenia poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Podľa názoru odvolacieho súdu za deň oznámenia
žalovanej, že neuspokojí nárok žalobcu v 1. rade na náhradu škody je potrebné považovať dátum
uvedený v písomnom oznámení Generálnej prokuratúry SR o tom, že žiadosť žalobcov o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody odložila ako nedôvodnú. Z citovaného zákonného ustanovenia
nemožno vyvodiť záver, že za deň oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody sa považuje deň
doručenia písomného oznámenia. Deň doručenia znamená iba to, že oznámenie záveru o neuspokojení
nároku na náhradu škody sa dostalo do sféry žiadateľa. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie doby
omeškania je deň vydania rozhodnutia, resp. oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody.

Preto odvolací súd neprihliadal na námietku žalovanej o nesprávnom určení doby omeškania vo vzťahu
k nároku žalobcu v 1. rade.

27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 2 CSP s
prihliadnutím na ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v konaní úspešní čiastočne, keďže domáhali sa

vo vzťahu k žalovanej zaplatenia istiny vo výške 2.471,99 €. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie
2.306,64 €, čo predstavuje 93,4%, zaokrúhlene 94% zo žalovanej sumy. V ostatnej časti vzhľadom na
to, že zastavenie konania v časti o 10,49 € zavinili žalobcovia, v časti o 165,35 € bola žaloba zamietnutá,
teda aj v tejto časti bola žalovaná úspešná, je zrejmé, že jej úspech v konaní je 6%, teda pomer úspechu
žalobcov je 88%. V danom prípade odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto v súlade

s § 396 ods. 2 CSP rozhodoval o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania, tento nárok posúdil
ako jeden celok, preto rozhodol jedným výrokom a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 88% pri zohľadnení úspechu žalobcov v celom konaní.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).