Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/325/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915210483
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6915210483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
F. O., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom Y. XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom
AK ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so
sídlomTeplická7434/147,Piešťany,vkonaníozaplateniesumy873,41Eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/376/2015-178 zo dňa 11. mája
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 873,41 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 873,41 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný súd žalobu
v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 873,41 Eur od
25.03.2015 do 02.08.2016 a vo výške 0,05% ročne zo sumy 873,41 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia

zamietol. Okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným
Úverovú zmluvu č. 5709073680 dňa 11.12.2007, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
revolvingový úver vo výške úverového rámca 20 000,- Sk (663,88 Eur), výška mesačnej splátky bola
dohodnutá ako 5% z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie tiež z účtu karty žalobcu a rozpisu čerpaných

súm a úhrad vykonaných zo strany žalobcu zistil, že žalobca v období od 01.12.2007 do 31.03.2015
čerpal peňažné prostriedky žalovaného prostredníctvom kreditnej karty v celkovej sume 4 328,88 Eur
a uhradil žalovanému celkovú sumu 5 202,29 Eur. Okresný súd konštatoval, že predmetná úverová
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a súčasne aj zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že

úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje v rozpore s § 4 ods. 2, písm. g)
zákona č. 258/2001 Z. z. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Z uvedeného vyvodil, že poskytnutý úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 2, písm. g) zákona č.258/2001 Z. z.. V takomto prípade vznikla spotrebiteľovi povinnosť uhradiť v prospech veriteľa len sumu
skutočne poskytnutého úveru.

1.2 Okresný súd uzavrel, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca vyčerpal úver v celkovej výške 4
328,88 Eur a žalovanému uhradil sumu 5 202,29 Eur, možno mať za to, že vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu 873,41 Eur ako rozdiel medzi
uhradenou čerpanou sumou. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi celý uplatnený
nárok vo výške 873,41 Eur.

1.3 Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
873,41 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektorého ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č.87/1995
Z. z.“). Počiatok omeškania bol určený súdom na 03.08.2016 z dôvodu, že žaloba bola žalovanému
doručená dňa 01.08.2016 s tým, že žalovaný mal možnosť dobrovoľne splniť uplatnený nárok žalobcovi

dňa 02.08.2016. Nakoľko tak neurobil, do omeškania vstúpil dňom 03.08.2016. Žalobca pred podaním
žaloby nevyzval žalovaného na zaplatenie uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu okresný súd za
účelom určenia dňa splatnosti vychádzal z doručenia žaloby žalovanému.

1.4 V prevyšujúcej časti v súvislosti s nárokom žalobcu na úrok z omeškania súd prvej inštancie žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

1.5 O nároku na náhradu trov konania žalobcovi rozhodol okresný súd použitím ust. § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), nakoľko žalobca bol v konaní
stranou, ktorá mala úspech v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania. Uplatnil odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1, písm. f) a h) C.s.p..

2.1 Žalovaný v podanom odvolaní zdôraznil, že s vyhodnotením Úverovej zmluvy č. 5709073680 za
bezúročnú a bezpoplatkovú z dôvodu absencie RPMN nesúhlasil a zastával názor, že táto úverová
zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z.. V rámci svojej
argumentácie poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. januára 2011, sp.zn.

6Co/95/2010, ktorý konštatoval, že „...keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie
je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN
je úver podľa § 4 zákona bez úroku a bez poplatkov“. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 17. marca 2017, sp. zn. 11Co/87/2016, podľa ktorého „nie vždy je možné tento údaj v
zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru,

obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa
a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver
a časť sa použila na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný
právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru,
úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však dobre

nie je možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné
pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia
RPMN“. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec
nezaoberal uvedenou argumentáciou žalovaného a z uvedeného dôvodu žalovaný považuje napadnutý
rozsudok okresného súdu za predčasný, nedostatočne a neúplne odôvodnený, a preto nespĺňajúci

kritériá podľa § 220 ods. 2 C.s.p.. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odňala
možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a je problematické zaujímať
stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému aj nárok na náhradu trov
odvolaciehokonania.Rozhodnutieokresnéhosúdupovažovalzasprávnepostránkeprávnejiskutkovej,
jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných
právnych predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil so závermiokresného súdu a nenašiel žiadne vady ani v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.
Mal za to, že súd prvej inštancie konajúci vo veci rešpektoval znenie § 220 ods. 2 C.s.p.. Záver súdu
prvej inštancie je pritom postavený na jasnom konštatovaní o chýbajúcej náležitosti RPMN a následku s

tým spojeného. Zdôraznil, že údaj o RPMN v zmluve o úvere absentuje, v dôsledku čoho bolo potrebné
poskytnutý spotrebiteľský úver vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s povinnosťou
dodávateľa uvádzať v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, vrátane zmluvy o úvere revolvingového
typu náležitosť RPMN, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn.
6Co/95/2010 a konštatoval, že „na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako taký dá,

pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú
zistiteľné“. Charakter poskytovaného revolvingového úveru nemôže ospravedlniť neuvedenie RPMN v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. V čase podpisu zmluvy je možné ustáliť, vo vzťahu k určitej časovej
perióde čerpania úveru, hodnotu údajov potrebných na výpočet RPMN.

4. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými

úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah,

založený zmluvou o úvere, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. a
ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Spotrebiteľskézmluvynepredstavujú
osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia
OZ je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah. Žalovaný ako dodávateľ v tejto veci zmluvné

podmienky so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom dôsledku žalovaný
v podanom odvolaní spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu zakladajúceho v súdnom konaní
uplatnený nárok ani nespochybnil.

9. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca ako dlžník podľa úverovej zmluvy

č. 5709073680 čerpal od žalovaného sumu celkom 4.328,88 Eur. Jednotlivými úhradami žalovanému
celkom uhradil sumu 5.202,29 Eur. Tieto skutkové zistenia okresného súdu žalovaný v podanom
odvolaní nenamietol.

10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznal sumu 873,41 Eur Eur (ako rozdiel

medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a vrátenou sumou) založil na právnom závere, že zmluva,
zakladajúca v súdnom konaní uplatnený nárok, neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2, písm. g) zákona
č. 258/2001 Z. z. tým, že neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto je potrebné
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd vzhľadom ku konštatovaniu, žeposkytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie RPMN, uplatnený nárok priznal z titulu
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi sumou čerpaného
úveru a žalobcom uhradenou sumou.

11. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1, písm.
f) a písm. h) C.s.p., a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V texte odvolania tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,

nakoľko sa jeho argumentáciou nezaoberal.

12. Právna úprava v C.s.p. v rámci odvolacích dôvodov predpokladá nesprávnosť zistenia skutkového
základu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie
dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1, písm. e) C.s.p., spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), nedostatočné zistenie

skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami (odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1, písm. g) C.s.p., spočívajúce v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú
prípustné ďalšie procesné prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli
uplatnené) a napokon nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov vykonaných dôkazov (odvolací
dôvod podľa § 365 ods.1, písm. f) C.s.p., spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). K nesprávnym skutkovým zisteniam
s vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušením formálnej logiky. V tomto smere odvolateľ namietal vyhodnotenie úverovej zmluvy
uzavretej medzi ním a žalobcom ako bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu absencie RPMN. Takýto
záver súdu prvej inštancie však nie je následkom nesprávneho zistenia skutkového stavu ale následkom

právneho posúdenia, a teda aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav. Ak súd prvej inštancie
zistil absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov, toto zistenie je skutkovým zistením. Či takto zistená
skutočnosť je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 2, pím. g) zákona č. 128/2010 Z. z. je otázkou
právneho posúdenia, ktorého nesprávnosť žalobca v podanom odvolaní rovnako namietol.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu pri rozhodovacej činnosti, pri ktorej zistený skutkový
stav podriaďuje pod skutkovú podstatu právnej normy, na základe čoho dospeje k záveru, či sa právo
prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, pokiaľ sa súd pri tejto činnosti dopustil
omylu, spočívajúcom v tom, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než
mal, eventuálne ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Námietka nesprávneho

právneho posúdenia sa v kontexte podaného odvolania a rozhodnutí, na ktoré žalovaný v odvolaní
poukázal, týkala práve aplikácie ustanovenia § 4 ods. 2, písm. g) zákona č. 128/2010 Z. z.. Žalovaný
mal zato, že neuvedenie RPMN v zmluve o revolvingovom úvere nemá za následok skutočnosť, že
poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.

14. Charakteristickou črtou revolvingového úveru je možnosť jeho obnovovania. Pokiaľ klient (v danom
prípade žalobca - spotrebiteľ) splatí časť dlžnej čiastky, ak dodržiava podmienky úverovej zmluvy, sú mu
k dispozícii znovu finančné prostriedky, a to až do výšky úverového rámca. V praxi tak ide o obnovujúci
sa úver. Dlžník by mal v zmysle platnej právnej úpravy vždy vedieť už pri podpise úverovej zmluvy, na
aké nároky okrem vrátenia istiny, má veriteľ právo, už pred podpisom úverovej zmluvy (a logicky aj pred

čerpaním úveru) musí byť oboznámený so zmluvnými podmienkami, a teda podmienkami, za ktorých
mu bude úver poskytnutý, aké sú nároky poskytovateľa úveru za trvania úverového vzťahu a následky
neplnenia si zmluvných povinností. Aj keď v danom prípade ide o revolvingovú zmluvu, údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov je možné vždy určiť pred začiatkom úverového (revolvingového vzťahu), v
tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza zo zistiteľného počtu

splátok. Ak je teda možné zistiť RPMN pred začiatkom úverového vzťahu a súd prvej inštancie zistil, že v
úverovej zmluve údaj o RPMN absentuje, aplikácia ustanovenia § 4 ods. 2, písm. g) zákona č. 128/2010
Z. z. nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
a ani v odvolacom konaní ani netvrdil, že RPMN je v zmluve uvedená.

15. Žalovaný napokon namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku prvej inštancie
tvrdením, že okresný súd sa nezaoberal jeho argumentáciou vo vzťahu k nutnosti uvádzania
RPMN pri revolvingových úveroch. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku súdu patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje jehonepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Z napadnutého rozsudku tieto skutočnosti
vyplývajú. Je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil absenciu RPMN v zmluve o úvere, na základe

ktorého zistenia považoval úverový vzťah za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tohto právneho
posúdenia a zisteného skutkového stavu dospel k dôvodnosti žalobcovho nároku, ktorý právne posúdil
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že sa v napadnutom rozsudku konkrétne
nezaoberal všetkým tvrdeniami žalovaného nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca
tvrdil, že v dôsledku absencie RPMN je úverový vzťah bezúročný a bez poplatkov s uvedením konkrétnej
argumentácie. Žalovaný v rámci procesnej obrany s týmto skutkovým tvrdením a právnym argumentom

žalobcu nesúhlasil. Je nesporné, že okresný súd sa otázkou ročnej percentuálnej miery zaoberal
(nakoľko zistil, že v zmluve uvedená nie je) a zároveň, že absenciu RPMN v zmluve právne posúdil
(tým, že z dôvodu absencie RPMN považoval úver za bezúročný a bez poplatkov). Z napadnutého
rozsudku okresného súdu tak vyplýva, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti
zistil, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Vadou nepreskúmateľnosti tak odvolaním napadnuté

rozhodnutie netrpí.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods.1,
ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal proti
žalovanému v rozsahu 100%.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).