Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229448
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111229448.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: FITTICH ALARM
spol. s r.o., so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 00 634 743, v konaní zastúpeného
JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Kukučínova 18,
proti žalovanému: D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., J., H. J. XXXX/XX, v konaní zastúpený
JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, Advokátska kancelária Majerská cesta 96, Banská Bystrica,
o zaplatenie 4.999,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 13Cpr/1/2012 - 340 zo dňa 22. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na zaplatenie trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.999,18
eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 09. 12. 2011 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Taktiež žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 4.062,10 eur, a z toho 1.499,68 eur na účet prvého právneho zástupcu žalobcu H.. E.. H. S.,

H.., advokáta, a vo výške 2.262,92 eur na účet terajšieho právneho zástupcu žalobcu a žalobcovi trovy
konania vo výške 299,50 eur. Rozhodol tak s odôvodnením, že v danej veci boli splnené všetky základné
predpoklady pre náhradu škody a to z dôvodu, že žalovaný porušil právnu povinnosť ustanovenú v
zmysle § 135a Obchodného zákonníka a v priamej príčinnej súvislosti s tým zavinil vznik škody, keď
nepostupoval v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti a keďže nevynaložil primerané úsilie na to,
aby takéto záujmy spoločnosti spoznal a teda nemohol konať s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na
to, že žalobca bol v konaní úspešný priznal mu aj náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a zaviazať ho na zaplatenie náhrady trov prvostupňového ako
aj odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil zistený skutkový stav a preto nesprávne danú vec aj právne posúdil. Jeho rozhodnutie
preto nemôže byť správne. Poukazoval na to, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu, tak žalovaný bol
konateľom obchodnej spoločnosti, teda žalobcu a keďže on mal k dispozícii uvedenú notársku

zápisnicu, tak túto notársku zápisnicu mal k dispozícii aj žalobca. Jeho tvrdenie o tom, že túto k dispozícii
nemal, nebolo možné potom považovať za správne. Za daných okolností potom nebolo potrebné, aby
žalovaný notársku zápisnicu v rámci spoločnosti komukoľvek inému doručoval. Svedecké výpovede
svedkýň E. a R. nepovažoval v danom prípade za hodnoverné a mal za to, že tieto boli ovplyvnené ajpo stretnutí s právnikom žalobcu. Aj ďalšie svedecké výpovede nasvedčujú tomu, že nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že spoločnosť nemohla notársku zápisnicu mať k dispozícii. Okolnosť, či veriteľ
disponoval notárskou zápisnicou o uznaní dlhu alebo nie, nepovažoval žalovaný za podstatnú. Príčina

toho, že si veriteľ začal uplatňovať svoju pohľadávku je práve to, že táto mu nebola uhradená. Mal
teda za to, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, ktorú
uplatňuje žalobca podanou žalobou. Bol to totiž výlučne žalobca, ktorý neuhradením pohľadávky, teda
svojou nečinnosťou, spôsobil to, že veriteľ musel svoju pohľadávku vymáhať. V takomto prípade, potom
žalovaný nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu. Žalobca ako podnikateľský subjekt si mohol byť

vedomý následkov a to aj finančných, ktoré môžu vzniknúť tým, že nesplní voči veriteľovi svoj splatný
záväzok. Bezprostrednou a hlavnou príčinou vzniku exekučných trov bolo neuhradenie dlhu zo strany
žalobcu v období, keď žalovaný už nemal dosah na uhradenie tohto dlhu a v takom prípade potom
žalovaný skutočne nemôže byť zodpovedný za vzniknutú škodu. Okolnosť, či už v čase podpísania
notárskej zápisnice bola pohľadávka právneho zástupcu žalobcu - D.. T., podľa dodatku č. 1 splatná,
alebo nie, nebola podľa jeho názoru vôbec rozhodujúca. Má preto za to, že v danom prípade konal

zjavne s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že uznáva platný záväzok, z platne uzatvorených
zmlúv, ktoré boli dohodnuté s majoritným vlastníkom, pričom podpisom zápisnice nevznikol žiaden
nový dlh, ale išlo len o dlh uznaný ako existujúci záväzok. V danom prípade sa nejednalo o žiaden
neštandardný postup, ktorý bol v rozpore s povinnosťami konateľa obchodnej spoločnosti, pričom nešlo
o žiadny neštandardný zabezpečovací prostriedok a ani nešlo o žiaden úkon, ktorý by bol smeroval v

prospech samotného žalovaného alebo jeho príbuzných. Za daných okolností bol teda presvedčený,
že v danom prípade nezodpovedá za uplatňovanú škodu, ktorú vymáha proti nemu žalobca podanou
žalobou. Navrhol preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie za

vecne správny, žiada ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav, tento riadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia
aj vyhodnotil a následne na základe skutkového stavu danú vec aj správne právne posúdil. Žalobca
poukazoval na to, že až 10. 11. 2011 na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie vedenej
súdnou exekútorkou sa dozvedel, že žalovaný 27. 01. 2011 podpísal notársku zápisnicu, osvedčenie

o uznaní dlhu vo výške 86 901,68 eur proti veriteľovi D.. E. T.. Žalovaný pritom nekonal v záujme
žalobcu ani s odbornou starostlivosťou a to ani pri spisovaní notárskej zápisnice, ani následne,
keď existenciu notárskej zápisnice zatajoval pred ďalším konateľom žalobcu, ako aj zamestnancami
žalobcu, tomuto ju nikdy nedoručil, ani neodovzdal a súčasne notársku zápisnicu nezaevidoval do
došlej pošty žalobcu, ani notársku zápisnicu neuložil do registratúrnych dokumentov žalobcu. Uvedené

okolnosti boli v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie aj preukázané. Keďže žalobca nemal
vedomosť o existencii notárskej zápisnice ako exekučného titulu a oprávnený z nej podal návrh na
vykonanie exekúcie, bol žalobca nútený zaplatiť nielen vymáhanú istinu, ale aj trovy exekúcie vo výške
4.468,30 eur. Pokiaľ by mal vedomosť o tomto exekučnom titulu bol by vymáhaný nárok zaplatil ešte
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a trovy exekučného konania tak nemohli vzniknúť. Za

daného stavu sa žalobca už ani nemohol brániť už proti výške pohľadávky a namietať jej oprávnenosť,
keďže o notárskej zápisnici žalobca vedomosť nemal. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo,
že žalovaný notársku zápisnicu dal žalobcovi, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ale aj
listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie správne v konaní vyhodnotil. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný predmetnú notársku zápisnicu svojim úmyselným konaním zatajoval a

žalobca nemal vedomosť o existencii notárskej zápisnice, pričom táto sa neobjavila ani v komunikácii s
právnym zástupcom D.. E. T., ktorý pôvodne žalobcu v súdnych sporoch zastupoval. Mal za to, že škoda
žalobcovi vznikla v dôsledku zatajovania žalovaným pred žalobcom o existencii notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, kde veriteľ mohol uplatniť v danom prípade svoju pohľadávku voči žalobcovi bez toho,
že by v konečnom dôsledku mohol žalobca namietať uplatnenú pohľadávku, čo by aj urobil, keby o tejto

notárskej zápisnici bol vedel. Poukazoval pritom aj na okolnosti za ktorých bol uzatvorený dodatok č. 1
k zmluve o právnej pomoci, ako aj to ako bola následne uzatvorená notárska zápisnica o uznaní dlhu a
splatnosť dlžnej sumy. So všetkými uvedenými okolnosťami sa súd prvej inštancie dôsledne v dôvodoch
svojho rozhodnutia zaoberal, tieto správne vyhodnotil a v danej veci preto aj správne rozhodol.

4. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo krajským súdom doručené právnemu zástupcovi
žalovaného, pričom v stanovenej lehote sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.5. Krajský ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP), preskúmal
na základe podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade

s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako správny.

6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Z. z. - OSP ako nový procesný predpis.
Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,

že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že predkladateľ pamätal i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila

postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení v § 470 ods. 2 CSP. Treba tiež poukázať na
to, že nová právna úprava dôsledne udržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem,
ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, t. j. aj na konania začaté predo
dňom účinnosti nového zákona.

7. Keďže v danej veci bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Z. z. - OSP a za účinnosti tohto procesného predpisu bolo podané aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie, tak krajský súd síce musel prihliadnuť už na nové procesné ustanovenia zákona č. 160/2015
Z. z., avšakza daného procesného stavu veci musel vziať do úvahy čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. základných princípov Civilného sporového poriadku, a z nich vyplývajúci stav právnej

istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

8. Keďže odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Z.

z. OSP tak sa musel krajský súd zaoberať tým v akom rozsahu je viazaný podaným odvolaním zo strany
žalovaného. Z ustanovenia § 212 ods. 1 OSP totiž vyplývalo, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný. Krajský súd tak vzhľadom na novú právnu úpravu musel skúmať, či takúto úpravu
má aj nová procesná úprava a zistil, že takáto je obsiahnutá v ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. - CSP. Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd rozsahom odvolania viazaný, pričom

je viazaný aj odvolacími dôvodmi. Vzhľadom na podané odvolanie žalovaným do 30. 06. 2016, potom
mohol krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania z hľadiska
jeho rozsahu a dôvodov, tak ako boli uvedené žalovaným v podanom odvolaní.

9. Taktiež sa súd musel vysporiadať aj s otázkou, či viazaným skutkovým stavom je tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie. Dokazovanie v danej veci - konanie so stranami sporu, vykonávanie dôkazov súdom
prvej inštancie a rozhodnutie boli vydané za účasti zákona č. 99/1963 Z. z.. Súd prvej inštancie teda
postupoval podľa procesného predpisu a stavu, ktorý platil do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa
ustanovenia § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Ustanovenia ods.

3 až 5 § 213 OSP ustanovovali podmienky, za ktorých bolo možné zopakovať dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie, ako aj doplniť dokazovanie v danej veci. Obdobnú úpravu má aj ustanovenia §
383 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom,
tak ako zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V ustanovení
§ 384 CSP sú pritom upravené podmienky, za ktorých môže súd vykonať dokazovanie na odvolacom

súde, teda zopakovať dokazovanie alebo dokazovanie doplniť. Tieto podmienky sú však už viazané na
úplne nové zisťovanie skutkového stavu podľa ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z..

10. V danej veci tak musel prihliadnuť krajský súd na to, kedy a ako boli vykonávané dôkazy súdom
prvej inštancie, kedy na jeho základe bolo vo veci rozhodnuté, teda musel prihliadnuť na procesný stav,

ktorý tu nastal za účinnosti zákona č. 99/1963 Z. z. - OSP.11. Krajský súd nezistil, že by boli dané dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie alebo doplnenie dokazovania súdom prvej inštancie, preto vychádzal v danej veci zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správny. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného, dospel krajský súd
k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležitosti odôvodnil podľa ustanovenia
§ 157 ods. 2 OSP, teda procesných ustanovení v tom čase platných. S dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, na tieto poukazuje a preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie tak po skutkovej stránke, ako aj právnej stránke považoval za
dostatočne zrozumiteľné pre strany sporu.

14. Po preskúmaní dôvodov uvedených v podanom odvolaní zo strany žalovaného dospel krajský súd k
záveru, že so všetkými uvedenými dôvodmi sa súd prvej inštancie v odvolaní v dostatočnom rozsahu po

skutkovej stránke zaoberal, tieto dôsledne vyhodnocoval a v konečnom dôsledku zhodnotil toto skutkové
vyhodnotenie pri posúdení celkovej právnej stránky veci.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie z vyššie uvedeného vyvodil, že v danom prípade boli splnené podmienky
pre vyvodenie zodpovednosti za škodu žalovaného voči žalobcovi podľa ustanovení § 135a ods. 1 a 2

Obchodného zákonníka, tak takýto záver súdu prvej inštancie považuje krajský súd za správny.

16. Krajský súd má taktiež za to, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
by žalovaný v danom prípade konal jednak s odbornou starostlivosťou ale aj v súlade so záujmami
spoločnosti a teda nezbavil sa zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa § 135a ods. 3 Obchodného

zákonníka.

17. V tejto súvislosti treba poukázať nie len na zistené konanie žalovaného v súvislosti s notárskou
zápisnicou o uznaní dlhu ale aj na časové súvislosti, za ktorých mal D.. E. T. vystaviť faktúru s ohľadom
na uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o právnej pomoci a na tom stanovenú splatnosť ale v konečnom

dôsledku aj na okolnosti uzatvorenia notárskej zápisnice o uznaní dlhu. Súd prvej inštancie v rámci
zisťovania skutkového stavu na tieto okolnosti správne poukázal, tieto správne zistil a v konečnom
dôsledku správne vyhodnotil v súvislosti s konaním žalovaného, ktorý sa nezbavil zodpovednosti na
vzniku škody, ktorá žalobcovi jeho konaním vznikla.

18. Na skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie nemal krajský súd čo meniť, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

19. Žalobca v odvolacom konaní mal úspech a uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. Krajský súd preto postupoval v súlade s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).