Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220228
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116220228.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: Platiť

sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, Košická 56, Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. cesta XXX/XX, F., o zaplatenie 154,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 102,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 57,26 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 45,53 eur od 10.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 33,19 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.9.2016, podanou na súde dňa 12.9.2016, domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 154,36 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku uplatnenú v tomto konaní nadobudol od pôvodného

veriteľa, spoločnosti Slovak Telekom a.s. Bratislava, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015,
keď postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 4.9.2015. Žalovaný ako
záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
ako poskytovateľom v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., zaviazala poskytnúť žalovanému služby elektronickej komunikácie v dohodnutom

rozsahu. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo
priradené telefónne číslo XXXX XXXXXX. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za
ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Žalovaný neuhrádzal zasielané faktúry za
obdobie od 09/2013 do 11/2013, a vznikol mu tak celkový nedoplatok za služby poskytnuté predchodcom
žalobcu vo výške 154,36 eur, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy. Žalovaný
neuhradil faktúru č. 7308981133 znejúcu na sumu 46,58 eur so splatnosťou dňa 9.9.2013, faktúru č.
7310081757 znejúcu na sumu 62,25 eur so splatnosťou dňa 9.10.2013 a faktúru č. 7311275204 znejúcu

na sumu 45,53 eur so splatnosťou dňa 9.11.2013. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný
vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a žalobca má teda nárok popri istine aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy.3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 26.10.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP, k tejto
sa nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd
vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový
stav.

8. Žalobca a žalovaný dňa 26.7.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle
ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom 0911 305575. V konaní si žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou
č. 7308981133 znejúcou na sumu 46,58 eur so splatnosťou dňa 9.9.2013, faktúrou č. 7310081757
znejúcou na sumu 62,25 eur so splatnosťou dňa 9.10.2013 a faktúrou č. 7311275204 znejúcou na

sumu 45,53 eur so splatnosťou dňa 9.11.2013. Žalobca dňa 11.9.2014 odstúpil od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné
služby v sume 154,36 eur.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník

je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z
časti. Strany sporu platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ktorej neoddeliteľnou

súčasťou sú všeobecné podmienky), z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť
poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil,
pričom žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súdnárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie
uvedenými faktúrami za dôvodný, avšak len vo výške 102,79 eur. Poskytnuté elektronické komunikačné
služby si právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou č. 7308981133 znejúcou na sumu 46,58 eur,

faktúrou č. 7310081757 znejúcou na sumu 62,25 eur a faktúrou č. 7311275204 znejúcou na sumu 45,53
eur. Súd skúmaním týchto faktúr zistil, že faktúrou č. 7310081757 znejúcou na sumu 62,25 eur si
predchodca žalobcu vyúčtoval okrem mesačných poplatkov v sume 47,7186 eur a DPH k tejto sume
aj sumu 4,9900 eur za upomienku oneskorenej platby. Okrem toho súd zistil, že faktúra č. 7308981133
znejúca na sumu 46,58 eur a splatná dňa 9.9.2013, bola v čade podania žaloby na súde dňa 12.9.2016,

premlčaná.

14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

23. Súdu nebol predložený cenník, z ktorého by vyplýval nárok na požadované sumy za upomienku
oneskorenej platby alebo za prerušenie alebo obmedzenie služby. Okrem toho je zrejmé, že poplatky
boli stanovené paušálne bez zohľadnenia reálnych nákladov, preto nie je možné dospieť k záveru o
ich primeranosti. Poplatkom za obmedzenie alebo prerušenie služby, si právny predchodca žalobcu

zabezpečoval uspokojenie svojej splatnej pohľadávky bez toho, aby pristúpil k ukončeniu zmluvného
vzťahu so žalovaným pre neplnenie si povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto
zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti sa z obsahového hľadiska dá hodnotiť ako zabezpečenie
záväzku zmluvnou pokutou. Taktiež aj poplatok za upomienku za oneskorenú platbu má povahu tzv.
skrytej zmluvnej pokuty, nakoľko ide o získanie majetkového prospechu dodávateľom vo forme finančnej

sankcievočispotrebiteľovi.Tietopoplatkynemožnochápaťakopoplatokzaslužbu,tedazaplneniektoré
je poskytované spotrebiteľovi, javia sa ako ďalšie sankcie a sú určené výlučne v prospech dodávateľa
služby. Oba tieto poplatky vykazujú znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď vyjadrujú finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnostizáujmom dodávateľa. Z dôkazov predložených žalobcom zároveň nevyplývalo ani to, že by boli vyššie
uvedené poplatky so žalovaným výslovne dojednané, takže do ich obsahu nemohol žalovaný ako
spotrebiteľ nijakým spôsobom zasiahnuť.

24. Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok
je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej

povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo,
teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Premlčanie
je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť
je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak
stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby

dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku
zo strany súdov.

25. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po

prvý raz. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.
7308981133, ktorá bola splatná dňa 9.9.2013, teda dňa 10.9.2013, z čoho je zrejmé, že žaloba podaná
na súde dňa 12.9.2016, bola podaná po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

len cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 102,79 eur s príslušenstvom vo výroku
I., pričom vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie sumy 51,57 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú vo
výroku II. zamietol. Žalobca teda má nárok na zaplatenie faktúry č. 7311275204 znejúcu na sumu 45,53
eur v celom rozsahu, z faktúry č. 7310081757 nemá nárok na zaplatenie sumy vo výške 4,99 eur za
upomienku, ale iba sumy po odpočítaní tohto poplatku vo výške 57,26 eur a nemá nárok na zaplatenie

faktúry č. 7308981133 v sume 46,58 eur v žiadnej výške, nakoľko súd nárok vyplývajúci z predmetnej
faktúry považoval za premlčaný. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že mu je známy nález ústavného
súdu ohľadom ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., tento však v čase rozhodovania súdu ešte
nebol vyhlásený v Zbierke zákonov, preto vyššie uvedené ustanovenie považoval za ešte stále účinné,
a súd tak musel z úradnej povinnosti k premlčaniu časti nároku žalobcu prihliadnuť.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr ktorými mu právny predchodca
žalobcu fakturoval cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, a preto má žalobca okrem
istiny nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej

centrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,atoododňanasledujúceho
po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 154,36 eur s príslušenstvom priznaná suma 102,79 eur s

príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 66,60 % a hrubý úspech žalovaného 33,41 %, a
teda konečný čistý úspech žalobcu je 33,19 % (66,60 % - 33,41 %). To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 33,19 %
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).