Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/45/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407221556
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1407221556.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa: ZSE Distribúcia a.s, ul. Čulenova č. 6 , 816 47 Bratislava 1, IČO : 36
361 518, zastúpený : GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., ul. Vodná č. 3, 040 01 Košice, IČO : 36
730 564, proti odporcovi: E. C., L.. XX.XX.XXXX, J. D. E. Č.. XX, XXX XX J., zastúpený : JUDr. Ivan
Jánošík, advokát, ul. Klincova č. 35, P.O.BOX 2, 810 05 Bratislava 15, o zaplatenie istiny 9137, 75,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 9137, 75,- eur a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 04.09.2007 (sp.zn. 35Ro
6318/2007 ) domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu istiny 275.284,00,-Sk (9137, 75,- eur) s
príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 27.09.2005 bola vykonaná kontrola určeného meradla -
meracieho miesta zamestnancami navrhovateľa v odbernom mieste č. X XXXXXXXXX na adrese
D. E. XX, J., pri ktorej bolo zistené nasledovné skutočnosti : v čase kontroly v odbernom mieste
mal odberateľ na elektromere spustené derivačné svorky na fázach L2,L3, chýbali podnikové plomby

na svorkovnici elektromera a mimo merania z hlavného ističa do inštalácie rodinného domu bol
neoprávnene napojený kábel CYKY 4x2,5 , ktorý zásoboval objekt bez merania spotreby elektromerom.
O zistenom stave ( neoprávnenom odbere) bola vyhotovená fotodokumentácia a bol spísaný Protokol
o zistení neoprávneného odberu č. 1042/173/05/619( tvorí prílohu návrhu). Poukázal na ust. § 39 ods. 1
písm. b) a c) , ust. § 39 ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. a vyhl.č. 154/2005 Z.z.
v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ( ust. § 1 ) a vyúčtoval odporcovi faktúru č. 2205008811 s dátumom splatnosti

11.11.2005 náhradu škody za neoprávnený odber energie vo výške 275.284,00,-Sk navrhovateľ zaslala
odporcovi Upomienku zo dňa 16.11.2005, Pokus o zmier zo dňa 26.01.2006, Výzvu zo dňa 17.08.2006,
ale odporca dlžnú čiastku neuhradil. S ohľadom na uvedené skutočnosti vznikla navrhovateľovi škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny vo výške 9137, 75,- eur.

V predmetnej veci súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 35Ro 6318/2007 - 27 zo dňa 13.02.2009.

Odporca podal odpor doručený súdu dňa 15.04.2009 proti platobnému rozkazu s odôvodnením, že
odmieta tvrdenia navrhovateľa, že by porušil ustanovenia zák.č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov a o neoprávnenom odbere sa po prvý krát dozvedel až od navrhovateľa. Odberné miestoje verejne prístupné, ľahko dostupné a nemožno vylúčiť úmyselnú manipuláciu tretích osôb a namietal
absenciu dôkazov zavinenia.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C 45/2010 - 136 zo dňa 22.10.2012 a návrh zamietol.

Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co 107/2013 - 158 napadnutý rozsudok z r u š i l a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na stanovený termín pojednávania dňa 04.09.2014 a dňa 23.10.2014 sa odporca nedostavil, pričom
jeho právny zástupca ho ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nežiadal, aby súd
pojednávanie odročil.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

S poukazom na citované ustanovenia za súhlasu odporcu a právneho zástupcu odporcu súd konal
v neprítomnosti odporcu, ktorý cestou právneho zástupcu do zápisnice trval na tom, že navrhovateľ
podal žalobu, ktorá nemá vecný, právny ani logický záver. V priebehu konania podľa jeho názoru na

stranenavrhovateľazačalvystupovaťniekto,ktokprejednávanejotázkenemáakýkoľvekvzťah(nemáv
prejednávanom prípade aktívnu vecnú legitimáciu), predmetom konania má byť niečo , čo označuje ako
škodu, ktorá mala vzniknúť právnemu predchodcovia, teda ZSE a.s. v roku 2005, pričom nepreukázal,
že táto pohľadávka by bola na neho postúpená, eventuálne, že by vzniklo akékoľvek oprávnenie
vystupovať v tomto konaní. Navrhovateľ začal vykonávať činnosť až v roku 2007, bol založený ako

100% dcéra bývalého žalobcu, a to jednoduchým vkladom a splatením základného imania. Navrhovateľ
nepreukázal prechod tejto pohľadávky ani v rámci vkladu časti podniku, ktorú mal nasledovať neskoršie.
Bývalý žalobca si založil aj ďalšiu spoločnosť, a to je ZSE Energia, a.s., a teda že vôbec nie je zrejmé,
u koho údajná pohľadávka ostala. Čo sa týka tvrdení o nejakej objektívnej zodpovednosti odporcu,
k tejto v minulosti platnom znení zákona o energetike nedošlo, k nedovolenému odberu zo strany

odporcu. Odporca namietal pasívnu vecnú legitimáciu. K uplatnenému nároku uviedol, že čo do výšky
a základu, tento nárok nebol preukázaný žiadnym relevantným spôsobom. Navrhovateľ predložil súdu
vlastné výpočty, ale ich relevantnosť nepreukázal. Navrhovateľ poukazuje na zákon o energetike č.
656/2004 Z.z. a svoj údajný nárok odvodzuje od vyhlášky č. 154/2005 Z.z.. - ide o právnu úpravu ,
ktorá je v rozhodujúcom čase, teda v čase rozhodovania krajského súdu, ale aj tohto súdu, právne

bezvýznamná, nakoľko zákonom č. 251/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2012, táto právna úprava bola
zrušená. Vzhľadom na neexistujúce derogačné ustanovenie je viac ako sporné, že na základe právnej
úpravy, ktorá bola zrušená pred viac ako 2 rokmi, nie je možné dnes rozhodovať a navrhol v celom
rozsahu návrh navrhovateľa zamietnuť. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia. Nesúhlasil s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Rozsudok

súdu prvého stupňa z 22.10.2012 považoval za vecne správny s tým, že súd sa v tomto rozhodnutí
vysporiadal s otázkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa a podľa jeho názoru
v danom prípade nemôže byť daná objektívna zodpovednosť odporcu, ktorý by sa dostal do postavenia
pasívneho účastníka v tomto konaní.

Podľa ust. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa citovaného ust. § 226 O.s.p. odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa k povinnosti o návrhu
navrhovateľa opätovne rozhodnúť riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa záverov

odvolacieho súdu , zamietajúci návrh navrhovateľa rozsudkom tunajšieho súdu bol ustálený ako
nesprávne právne posúdená vec s tým, že v posudzovanej veci vklad nespočíval s postúpením
pohľadávky, ale išlo o vklad časti podniku. Oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným
právnym úkonom adresovaný dlžníkovi, pre ktorý nie sú predpísané osobitné náležitosti, ale musívyhovovať všeobecným požiadavkám kladeným na platný právny úkon, t.j. stačí, aby bol dlžník o
postúpení vyrozumený doložkou na faktúre, keďže je na dlžníkovi, aby si celú faktúru prečítal, a teda aj
doložku o postúpení. odvolací súd okrem iného vyslovil, že z listinných dôkazov vyplýva, že ešte pred

začatím konania vo veci samej ZSE a.s. vyúčtovala odporcovi náhradu škody vo výške žalovanej istiny
275.284,-Sk, a ten istý právny subjekt vyzval odporcu upomienkami zo dňa 16.11.2005 a 26.1.2006,
predžalobnouvýzvouzo17.8.2006najejúhraduaztohtovyplýva,žeodporcamalvedomosťotomkomu
má plniť (pôvodnému veriteľovi). Z obsahu spisu nie je možné zistiť kedy boli faktúry , upomienky a
výzvy doručené odporcovi, ale o zmene v osobe veriteľa sa odporca dozvedel z doručeného platobného

rozkazu 1.4.2009. Pri postúpení pohľadávky dochádza k zmene jedného zo subjektov záväzkového
vzťahu na strane veriteľa, ale táto zmena sa netýka priamo postavenia dlžníka a nemá vplyv na rozsah
jeho povinnosti splniť dlh, t.j. v prípade zmeny osoby veriteľa, dlžník musí dostať informáciu o tom, kto je
jeho novým veriteľom a komu má plniť. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzatvorením Zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že
mu postúpenie postupca oznámi, pričom je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec

dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu a nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia
vôbec.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : návrh na začatie konania, doručený súdu 4.9.2007,
výpis z obchodného registra vložka č. 3879/B, protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle

zákona o energetike, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, fotografické zábery
kontrolovaného miesta (čl. 13-16 súdneho spisu), vyúčtovanie náhrady škody 275.284,-Sk, upomienka
zo dňa 16.11.2005, pokus o zmier z 26.1.2006, výzva zo dňa 17.8.2006, výzva vzor 4a z 19.9.2008,
záznam o zložení súdneho poplatku 16.512,-Sk, výpis z obchodného registra vložka č. 3879/B, platobný
rozkaz č.k.35Ro/6318/2007-27 zo dňa 13.2.2009, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 2.4.2009,

doručený 15.4.2009, uznesenie vzor 4 zo dňa 24.6.2010 (súdny poplatok za podaný odpor 548,-
eur), vyjadrenie k odporu zo dňa 7.7.2010, záznam o zložení súdneho poplatku 548m.eur zo dňa
13.7.2010, zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.11.2010, vyjadrenie odporcu zo dňa 26.11.2010, výpočet
škody spôsobenej neoprávneným odberom, faktúra za spotrebu elektriny (čiastka fakturovaná 12.612,-
Sk), faktúra za spotrebu elektriny (čl. 72-73), zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.2.2011, stanovisko

navrhovateľa zo dňa 2.3.2011, Zmluva o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 (strana 2, 13, 14
a osvedčenie notárom o pravosti podpisu), zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.4.2011, zápisnica o
pojednávaní zo dňa 13.10.2011, podanie navrhovateľa zo dňa 24.10.2011, zápisnica o pojednávaní zo
dňa 1.3.2012, podanie navrhovateľa z 5.3.2012, podanie právneho zástupcu odporcu zo dňa 22.3.2012
s prílohami (fotografický záber čl.117), zápisnica o pojednávaní z 24.5.2012, oznámenie svedka z

5.6.2011, zápisnica o pojednávaní z 22.10.2012, vyúčtovanie odmeny zo dňa 23.10.2012, rozsudok č.k.
7C/45/2010-136 zo dňa 22.10.2012, odvolanie doručené súdu 3.12.2012, úprava petitu odvolania v časti
trov zo dňa 3.12.2012, vyčíslenie trov právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 30.11.2012, uznesenie
vzor 4 (súdny poplatok za odvolanie) zo dňa 12.12.2012, záznam o zložení súdneho poplatku 548,-eur
zo dňa 18.12.2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/107/2013-159 zo dňa 17.2.2014,

právoplatné 3.3.2014 (odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje), pokyn sudcu z 27.3.2014
(termín na 26.6.2014), výzva na doloženie dokladov v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 28.3.2014, odpoveď na výzvu právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 30.4.2014,
žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu odporcu zo dňa 17.6.2014, pokyn sudcu z
25.6.2014 (§ 119 ods. 2 písm.c) O.s.p.), Zápisnica o pojednávaní z 26.6.2014 (pojednávanie odročené

na 4.9.2014), zápisnica o pojednávaní zo dňa 4.9.2014, vyjadrenie a doplnenie dokazovania právnym
zástupcom navrhovateľa zo dňa 16.9.2014 (zaslané na vedomie právnemu zástupcovi odporcu) s
prílohami (rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo 7.11.2005 a rozhodnutie ÚRSO zo dňa
5.6.2007). poučil ( písomne aj ústne ) podľa ust. § 120 O.s.p. s tým, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože

na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., vyhlásil dokazovanie za
skončené a zistil nasledovný skutkový stav :

Dňa 27.09.2005 bola vykonaná kontrola určeného meradla - meracieho miesta zamestnancami

navrhovateľa v odbernom mieste č. X XXXXXXXXX na adrese D. E. XX, J., pri ktorej bolo zistené
nasledovné skutočnosti : v čase kontroly v odbernom mieste mal odberateľ na elektromere spustené
derivačnésvorkynafázachL2,L3,chýbalipodnikovéplombynasvorkovnicielektromeraamimomeraniaz hlavného ističa do inštalácie rodinného domu bol neoprávnene napojený kábel CYKY 4x2,5 , ktorý
zásoboval objekt bez merania spotreby elektromerom.

O zistenom stave ( neoprávnenom odbere) bola vyhotovená fotodokumentácia a bol spísaný Protokol
o zistení neoprávneného odberu č. 1042/173/05/619( tvorí prílohu návrhu).

Podľa ust. § 39 ods. 1 b), c) zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov ( v čase zisteného neoprávneného odberu 27.09.2005 ) , neoprávneným

odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo
2. dodávke elektriny, alebo
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, vyhl.č. 154/2005 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo..

Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhl.č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou
v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený

odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,
ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou

elektriny.

Podľa ust. § 1 ods. 2 vyhl.č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje spôsob

výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, Celková spotreba elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej
elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých
neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje
sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného

meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia,
ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich
mesiacov.

Podľa ust. § 1 ods. 3 vyhl.č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere
elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu

o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie
je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje
rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov

všetkých transformátorov,
d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW.

Podľa ust. § 1 ods. 4 vyhl.č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu

škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, denná spotreba pri neoprávnenom odbere
elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
do 1 kV, sa vypočíta tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia,

b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia
neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia;
pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje,
či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,
c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického

zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

Podľa ust. § 1 ods. 5 vyhl.č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so

zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C 45/2010 - 136 zo dňa 22.10.2012 ktorým
bol návrh navrhovateľa zamietnutý, bol ustálený ako nesprávne právne posúdená vec s tým, že v
posudzovanejvecivkladnespočívalspostúpenímpohľadávky,aleišloovkladčastipodniku.Oznámenie
o postúpení pohľadávky je jednostranným právnym úkonom adresovaný dlžníkovi, pre ktorý nie sú
predpísané osobitné náležitosti, ale musí vyhovovať všeobecným požiadavkám kladeným na platný

právny úkon, t.j. stačí, aby bol dlžník o postúpení vyrozumený doložkou na faktúre, keďže je na
dlžníkovi, aby si celú faktúru prečítal, a teda aj doložku o postúpení. odvolací súd okrem iného vyslovil,
že z listinných dôkazov vyplýva, že ešte pred začatím konania vo veci samej ZSE a.s. vyúčtovala
odporcovi náhradu škody vo výške žalovanej istiny 275.284,-Sk, a ten istý právny subjekt vyzval odporcu
upomienkami zo dňa 16.11.2005 a 26.1.2006, predžalobnou výzvou zo 17.8.2006 na jej úhradu a z

tohto vyplýva, že odporca mal vedomosť o tom komu má plniť (pôvodnému veriteľovi). Z obsahu spisu
nie je možné zistiť kedy boli faktúry , upomienky a výzvy doručené odporcovi, ale o zmene v osobe
veriteľa sa odporca dozvedel z doručeného platobného rozkazu 1.4.2009. Pri postúpení pohľadávky
dochádza k zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu na strane veriteľa, ale táto zmena sa
netýka priamo postavenia dlžníka a nemá vplyv na rozsah jeho povinnosti splniť dlh, t.j. v prípade zmeny

osoby veriteľa, dlžník musí dostať informáciu o tom, kto je jeho novým veriteľom a komu má plniť. Obsah
pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzatvorením Zmluvy o postúpení sa nemení
ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca oznámi, pričom je
len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu a
nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec.

Súd s poukazom na vyslovený názor odvolacieho súdu, a to prevodu práv a povinností v úseku
distribúcie elektriny z materskej spoločnosti na navrhovateľa ako dcérskej spoločnosti, vzhľadom na
vyslovenú námietku odporcom opakovane skúmal a ustálil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa ,
pričom poukazuje na zákon o energetike ( § 2 písm.b) , pričom dospel k záveru, že navrhovateľ je

prevádzkovateľom distribučnej sústavy na konkrétnom vymedzenom území, pričom mu bolo vydané
Povolenie Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na distribúciu elektriny na tomto území (na území
odberného miesta odporcu) v súlade s ust. § 5 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zák.č. 276/2001
Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (navrhovateľ podlieha kontrole aregulácii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na distribúciu elektriny , pričom povolenie na distribúciu
mal aj predchodca navrhovateľa ZSE a.s. K odporcom namietanému prechodu práv, súd poukazuje
na legislatívy Európskej únie ( označenej ako tzv. liberalizácia trhu s elektrinou ktorá sa začala na

území Slovenskej republiky v roku 2005), kedy všetky tri energetické závody fungujúce v tom čase
na území Slovenskej republiky, rozdelili predmet podnikania na : a/ distribúciu elektriny , b/ na
dodávku elektriny ( t.j. spotrebiteľom, ako odberateľom, bola daná možnosť vybrať si dodávateľa
elektriny, ktorých po liberalizácii vzniklo niekoľko ). Vznikli dve nové dcérske spoločnosti : 1. ZSE
distribúcia a.s. ( navrhovateľ ako distribútor elektriny - PDS ) a 2. ZSE Energia a.s. ( dodávateľ - predajca

elektriny ). Odberatelia si nemohli vybrať, bol distribútor elektriny, ktorý bol daný distribučnou sieťou
na konkrétnom území ( v tomto konkrétnom konaní pre odporcu to bol teda navrhovateľ). Podľa ust.
§ 2 písm.b) zákona o energetike, je distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na
časti vymedzeného územia a dodávkou elektriny , predaj elektriny. Navrhovateľ ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy (ust. § 24 ods. 2 zákona o energetike), je povinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné
prevádzkovanie sústavy a zabezpečiť distribúciu elektriny, pričom v tejto súvislosti je nesporné, že

musí navrhovateľ vynakladať aj určité náklady, tak na elektrinu užitočne spotrebovanú ako aj na stratu
elektriny, ktoré vznikajú výlučne na distribučnej sieti ( t.j. technické tzv. prirodzené straty súvisiace s
dopravou elektriny a obchodné straty, t.j. straty spôsobené neoprávneným odberom) pričom tieto straty
sa prejavia v prevádzkových nákladoch navrhovateľa ( t.j. množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako
množstvo elektriny v predaji, pod množstvom predanej elektriny sa má na mysli elektrina, ktorú si

navrhovateľ následne účtuje v rámci poskytnutia distribučných služieb v súlade s rozhodnutím URSO o
cene za prístup do distribučnej sústavy a za distribúciu elektriny u jednotlivých dodávateľov elektrickej
energie). Rozdiel medzi nakúpenou a predanou elektrinou sa rovná stratám. V prípade odporcu tieto
straty boli evidentné z charakteristických znakov neoprávneného odberu, kedy elektromer odporcu
neregistrovalspotrebuzdôvodupoškodeniazabezpečovaciehozariadenia.Vzmysle§24ods.1zákona

o energetike, je to výlučne navrhovateľ, ktorý má právo nakupovať elektrinu na krytie strát ( je aktívne
vecne legitimovaný na podanie návrhu ).

V konaní bolo preukázané, že na už opísanom odbernom mieste odporcu došlo k neoprávnenému
odberu elektriny, a to z dôvodu, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

( fotografické zábery, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a protokol ) a z dôvodu, že boli odpojené
derivačné spojky, došlo k naplneniu neoprávneného odberu (ust. § 39 ods. 1 písm.b) a c) cit.zák.) .

S ohľadom na ustálenú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa ako aj skutočnosť, že dňa 27.09.2009 bol
zistený a zadokumentovaný neoprávnený odber, súd dospel k záveru, že za tento neoprávnený odber

vznikla právnemu predchodcovi navrhovateľa škoda vyčíslená a vyfaktúrovaná ( ust. § 39 ods. 2 zákona
o energetike).

Odporca mal v zmysle zákona o energetike povinnosti, špecifikované v ust. § 30 ods. 2 a v ust. § 34
ods. 9 zákona o energetike, a to : udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá

technickým požiadavkám a spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave
a prístupu do sústavy, pričom nakoľko bolo do tohto zariadenia svojvoľne zasahované a súčasne bol
zistený nemeraný odber z hlavného ističa, súd mal za to, že odporca si povinnosti stanovené mu
zákonom nesplnil a v dôsledku toho vznikla právnemu predchodcovi navrhovateľa škoda ( rozhodnutie
6Cdo/76/2010 - odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie) .

V tomto prípade ide zodpovednosť objektívnu, a preto odporca je pasívne vecne legitimovaný, t.j.
zodpovedný za neoprávnený odber elektriny a teda zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená
právnemu predchodcovi navrhovateľa.

Podľa ust. § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju

nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Je verejne známe, že znalci z odboru elektroenergetiky, ktorí uvádzajú, že skutočnú škodu spôsobenú
neoprávneným odberom elektriny je možné určiť len jej zmeraním, čo v tomto prípade nebolo možné.
Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby

elektriny určenej podľa odseku 2 ust. § 1 vyhl.č. 154/2005 Z.z. v tom čase platnej, cenou uvedenou v
zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený
odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
príslušnou cenou, ktorá jea) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,
ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou

elektriny. S poukazom na ust. § 39 ods. 1 písm. b) a c) , ust. § 39 ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov. a vyhl.č. 154/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ( ust. § 1 ) a vyúčtoval navrhovateľ
odporcovi faktúru č. 2205008811 s dátumom splatnosti 11.11.2005, t.j. náhradu škody za už v
odôvodnení opísaný

neoprávnený odber energie a to vo výške 275.284,00,-Sk a zaslal odporcovi : Upomienku zo dňa
16.11.2005, Pokus o zmier zo dňa 26.01.2006, Výzvu zo dňa 17.08.2006, ale odporca dlžnú čiastku
neuhradil.

Súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny vo výške 9137, 75,- eur s ohľadom na vyslovený právny

názor odvolacieho súdu a vykonané dokazovanie, ustálený skutkový stav , súd dospel k záveru,
že navrhovateľ - prevádzkovateľ distribučnej sústavy ( § 2 písm.b/ bod 10 zákona o energetike )
je aktívne vecne legitimovaný subjekt , odporca (objektívna zodpovednosť - odberateľ zodpovedá
za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie) je pasívne vecne legitimovaný, a
nakoľko s ohľadom na uvedené skutočnosti vznikla navrhovateľovi predmetná škoda, ktorá bola

nesporne spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie a zistená dňa 27.09.2005 na základe
vykonanej kontroly určeného meradla - meracieho miesta zamestnancami navrhovateľa v odbernom
mieste č. X XXXXXXXXX na adrese D. E. XX, J.. V čase kontroly v odbernom mieste mal odberateľ
( odporca ) na elektromere spustené derivačné svorky na fázach L2,L3, chýbali podnikové plomby
na svorkovnici elektromera a mimo merania z hlavného ističa do inštalácie rodinného domu bol

neoprávnene napojený kábel CYKY 4x2,5 , ktorý zásoboval objekt bez merania spotreby elektromerom.
O zistenom stave ( neoprávnenom odbere) bola vyhotovená fotodokumentácia a bol spísaný Protokol
o zistení neoprávneného odberu č. 1042/173/05/619. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že
elektrický prúd "tiekol" do odberného miesta odporcu a preto odporca je povinný uhradiť vzniknutú škodu
navrhovateľovi ( výpočet škody je súčasťou súdneho spisu a vypracovaný podľa vyhl.č. 154/2005 Z.z. ) .

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

S poukazom na citované ustanovenie súd rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.