Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/403/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231044
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114231044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobkyne: K. W., nar. XX.X.XXXX,

bytom N., N. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvná podmienka, v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19.10.2012 č.
zmluvy XXXXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 10 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,

odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 255,30 eura na účet jej právneho
zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.11.2014 domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobu
odôvodnila tým, že zmluvu uzavrela za poplatok predstavujúci 92 % ročne, čo je v rozpore so zásadou
dobrých mravov. Úver jej bol totiž poskytnutý vo výške 350 Eur, splatný o 12 mesiacov za poplatok 322
Eur.

Žiadala o určenie, že zmluvná podmienka v predmetnej úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere s tým spojenou
administratívou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou, odmietol, že zmluvná podmienka, ktorá je uvedená v zmluve o úvere a
ktorej neprijateľnosti sa žalobkyňa domáha je neprijateľnou. Poukázal na článok 4 ods. 2 Smernice rady
93/13 EHS, podľa ktorého nemôže dôjsť k regulácii ceny, pričom cena je predmetom voľného pôsobenia

ponuky a dopytu. Bolo slobodnou vôľou spotrebiteľa prijať alebo neprijať určitú službu za ponúkanú
cenu. Z uvedeného vyplýva, že takéto podmienky nemôžu podliehať súdnemu prieskumu, nakoľko sa
jedná o cenové dojednanie. Zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti.

Účastníci konania uzavreli na formulári vypracovanom žalovaným zmluvu o úvere a to dňa 19.10.2012,
na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver v sume 350 eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322 eur, teda celkovo sumu 672 eur v 12 mesačných splátkach

po 56 eur, počnúc dňom 25.11.2012. Ako vyplýva z bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy. Svoj dlh voči
veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných
splátkach tak ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úroka zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.

Predmetná zmluva bola sčasti zo strany žalobkyne uhradená.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými vyjadreniami žalovaného, úverovou
zmluvou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s
poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom k dátumu uzavretia
zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V danom prípade podľa bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného 1/3 poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej
administratívy.

V prípade žalobkyne teda úrok predstavoval 107,33 Eur za jeden rok a administratívny poplatok 214,67

Eur (61 % z úveru).

Administratívny poplatok predstavuje 61 % z úveru. Tento poplatok, ako to vyplýva z VOP je za
spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho
poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie

finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo
spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho
záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok

za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky
úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickomzáujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi

účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva,
že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

Dôvodná je žaloba o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
Vysvetlenienezákonnostidanejzmluvnejpodmienkyjeobsiahnutávpredchádzajúcejčastiodôvodnenia

rozsudku. Uvedená žaloba má opodstatnenie s poukazom na § 53a ods. 1 OZ.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd dospel k záveru, že predmetná zmluvná podmienka má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky,
nakoľko vytvára hrubú nerovnováhu v postavení strán kedy v podstate si žalovaný účtuje sumu približne
vo výške 61 % z poskytnutého úveru za nejasné, nezrozumiteľné a nešpecifikované náklady, ktoré
majú spočívať v jeho administratívnych nákladoch spojených zo správou tohto úveru. Takéto zmluvné
dojednanie podľa názoru súdu jednoznačne je neprijateľným a spotrebiteľ má vnútenú povinnosť platiť

za imaginárne služby, ktoré mu má poskytovať dodávateľ a ktoré v podstate sú nevyhnutnou súčasťou
správy každého úveru a nemôžu byť v žiadnom prípade účtované spotrebiteľovi vo výške tak ako to
bolo v tomto prípade, teda vo výške, ktorá zodpovedá sume 61 % poskytnutého úveru. Jednoznačne sa
jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, pričom v zmysle právnej úpravy ochrany spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na ochranu

pred takýmto neprijateľnými podmienkami.

Súd poukazuje aj na obdobné rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 11C 42/2012 ohľadom rovnakého
poskytovateľa úverov.

Pokiaľ sa týka námietok žalovaného, že v danom prípade nemôže byť preskúmavaná táto podmienka
z dôvodu, že sa jedná o oblasť cenotvorby, ktoré je vylúčené z prieskumu v tomto súdnom konaní, súd
považuje za nutné uviesť, že sa nestotožňuje s týmito námietkami žalovaného, ktoré sú nedôvodné.
Je nepochybné, že v zmysle citovaných právnych predpisov je tu daná ochrana pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami aj pokiaľ sú tieto zakomponované do odplaty za poskytnutie úveru a v podstate

by bolo v rozpore s pravidlami logiky ak by súd nemohol preskúmavať zmluvné podmienky a vyslovovať
ich neprijateľnosť vtedy ak sú odplaty s tým spojené zahrnuté do nákladov úveru, čím by nebola daná
akákoľvek možnosť ochrany spotrebiteľa.

Pokiaľ sa týka námietky miestnej nepríslušnosti s touto sa taktiež konajúci súd nestotožnil s poukazom

na ust. § 87 písm. f/ O.s.p. je príslušným popri všeobecnom súde odporcu aj súd v obvode ktorého má
bydlisko spotrebiteľ pri sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa má bydlisko v obvode tunajšieho
súdu, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu pre rozhodovanie v takýchto veciach.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. keď súd priznal úspešnej žalobkyni právo na

náhradu trov konania vo výške 255,30 eura a to za tri úkony právnej služby pri hodnote jedného úkonu
právnej služby vo výške 61,87 eura za úkony vykonané v roku 2014 a za úkon v roku 2015 pri hodnote
úkonu 64,54 eura. V konaní bolo vykonané prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a
účasť na pojednávaní k čomu je nutné pripočítať 2 x režijný paušál po 8,04 eura za úkony v roku 2014
a 8,39 eura za úkon v roku 2015. Spolu to činí 212,75 eura a po zvýšení o 20 % sadzbu DPH vo výške

42,55 eura činia trovy právneho zastúpenia 255,30 eura.

Súd nepriznal ako neúčelné cestovné výdavky a výdavky a náhradu za stratu času zo strany právneho
zástupcu žalobkyne. Súd poukazuje na skutočnosť, že v obvode tunajšieho súdu pôsobí viac ako 100advokátov, ktorí sa nepochybne venujú aj oblasti ochrany spotrebiteľa a preto nie je možné považovať
za účelné vynaložené trovy a zaťažovať nimi neúspešnú stranu v prípade ak si osoba alebo účastník
konania vyberie advokáta mimo obvodu konajúceho súdu, pričom aj samotný žalobca má bydlisko v

obvode konajúceho súdu. V takomto prípade sa jedná o zneužitie práva na právnu pomoc. V prípade
ak by súd zaviazal na znášanie takto zvýšených trov právneho zastúpenia neúspešnú protistranu. Tieto
náklady si môže žalobkyňa niesť na vlastný úkor, čo je v súlade aj s rozhodnutím Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II ÚS 736/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.