Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/475/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208203193
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208203193.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N.. C. B. Q. O. D. Š. N. I. , trvale bytom X., T.
Č.. XX, zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom v Bratislave, Vazovova č. 9/a, proti odporcom:
I. K. U. U.Ľ., H..U.., X., O. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, II. I. U. U., H..U.., X., O. Č.. XX, IČO: XX XXX
XXX, odporcovia zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o.,
Bratislava, Námestie Martina Benku č. 9, IČO: 35 886 625, za ktorú koná JUDr. Matej Kán, o zaplatenie

sumy 22.903,80 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu v I. rade proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II. zo dňa 1. októbra 2010, č. k. 16 C 33/2008-194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 1. októbra 2010, č. k. 16C 33/2008-194, vo
výroku, ktorým uložil odporcovi v I. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.903,80 € spolu s 8
% úrokom z omeškania ročne odo dňa 19.7.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 3.247,17
€ v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a

c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 1.10.2010 č. k. 16 C 33/2008-194, konanie o návrhu
navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele o
veľkosti 1/3 osobného motorového vozidla Volkswagen Phaeton 3.0 B6 TDI 4-motion, číslo karosérie
A., číslo motora X., rok výroby 2005, zastavil a v tejto časti náhradu trov konania odporcom v I., II. rade

nepriznal. Zároveň uložil odporcovi v I. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.903,80 € spolu
s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 19.7.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume
3.247,17 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku (v časti príslušenstva) návrh
navrhovateľa voči odporcovi v I. rade zamietol. Návrh navrhovateľa voči odporcovi v II. rade zamietol
v celom rozsahu. Napokon navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov
konania v sume 2.828,59 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.,
§ 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, 2 a 3, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Po vecnej stránke dôvodil tým, že navrhovateľ vzal
podaním zo dňa 8.7.2010 návrh v časti určenia, že je v podiele o veľkosti 1/3 k celku spoluvlastníkom
vozidla, späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Súd prvého stupňa z dôvodu čiastočného späťvzatia

návrhu konanie v tejto časti zastavil. K späťvzatiu návrhu v danej časti došlo z dôvodu, že odporca v
I. rade vozidlo po začatí konania predal tretej osobe. Navrhovateľ si náhradu trov konania v späťvzatej
časti neuplatnil; súd prvého stupňa odporcom v I., II. rade uplatnenú náhradu trov konania v
späťvzatej časti nepriznal. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ v čase, kedy bol
predsedom predstavenstva odporcu v I. rade, spolufinancoval nákup služobného motorového vozidla
VOLKSWAGEN Phaeton s obstarávacou cenou 69.375,29 € (2.090.000,-- Sk). Z kúpnej ceny

vozidla uhradil sumu 46.471,49 € (1.400.000,-- Sk) odporca v I. rade a sumu 22.903,80 € (690.000,-- Sk)
dňa 18.5.2005 zaplatil navrhovateľ. Odporca v I. rade uzavrel zmluvu o finančnom leasingu s odporcomv II. rade a po ukončení leasingu sa výlučným vlastníkom vozidla stal odporca v I. rade. Po odchode
navrhovateľa z funkcie predsedu predstavenstva odporcu v I. rade navrhovateľ a odporca v I. rade
rokovali o odkúpení vozidla navrhovateľom, resp. o postúpení leasingu a nakoľko k dohode o kúpnej

cene vozidla nedospeli, vozidlo zostalo vlastníctvom odporcu v I. rade, ktoré v roku 2008 odpredal
obchodnej spoločnosti L. N. H. U., U.. U. G..C.., za sumu 14.937,26 € (450.000,-- Sk), i keď
navrhovateľodporcovivI.radeokremzaplatených22.903,80€vroku2007ponúkalzavozidlo21.244,11
€. Súd prvého stupňa mal za preukázanú existenciu ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom
v I. rade, pričom v zmysle tejto dohody mala byť suma, ktorú navrhovateľ za vozidlo uhradil, zálohou

na budúcu kúpnu cenu vozidla, resp. v prípade, žeby k odpredaju vozidla navrhovateľovi nedošlo, mala
byť suma 22.903,80 € navrhovateľovi vrátená v plnej výške. Bez ohľadu na existenciu tejto dohody bolo
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ poskytol na nákup služobného vozidla vo vlastníctve odporcu
v I. rade sumu 22.903,80 € a táto suma predstavuje neoprávnený majetkový prospech odporcu v I.
rade. Odporca v I. rade sa na úkor navrhovateľa o sumu 22.903,80 € bezdôvodne obohatil, nakoľko
navrhovateľovi za ním poskytnuté plnenie neposkytol žiadne protiplnenie. Právny dôvod, pre ktorý bolo

plnenie poskytnuté, teda neskôr odpadol, resp. právny dôvod ani nikdy neexistoval. V konaní nebolo
ďalej potrebné dokazovať existenciu alebo neexistenciu dohody medzi navrhovateľom a odporcom v I.
rade, nakoľko súd mal skutočnosť, že sa odporca v I. rade na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil,
jednoznačne preukázanú. Odporca v I. rade bol tak povinný tento majetkový prospech navrhovateľovi
vydať v plnej výške. Podľa súdu prvého stupňa nebolo rozhodujúce, či k bezdôvodnému obohateniu

odporcu v I. rade došlo z titulu právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. z právneho dôvodu, ktorý ani
nikdy neexistoval. Za právne významnú súd prvého stupňa považoval jedine skutočnosť, že k dohode o
odkúpení vozidla navrhovateľom po jeho odchode z funkcie predsedu predstavenstva nedošlo a suma,
ktorú navrhovateľ na kúpu služobného vozidla poskytol bez toho, aby za poskytnuté plnenie získal
protiplnenie, predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu v I. rade. Navrhovateľ viac nemá možnosť

kúpiť od odporcu v I. rade vozidlo, na ktoré, za predpokladu existencie ústnej dohody, poskytol zálohu,
nakoľkovozidloodporcavI.radeodpredaltretiemusubjektu,apretojeodporcavI.rade,ktorýviacnemá
právny dôvod ponechať si zálohu, povinný sumu 22.903,80 € navrhovateľovi vrátiť. Rovnako súd prvého
stupňa konštatoval, že pokiaľ uzatvorená dohoda nebola a navrhovateľ spolufinancoval vozidlo odporcu
v I. rade v sume 22.903,80 € bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom dohodnuté ich ďalšie vyrovnanie

sa, potom sa odporca v I. rade na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko prijal plnenie bez
právnehodôvodu.VkonanínebolopreukázanétvrdenieodporcuvI.rade,žejedinýmprávnymdôvodom
zaplatenia sumy 22.903,80 € bola skutočnosť, že navrhovateľ chcel ako predseda predstavenstva
služobné vozidlo drahšie než bola nadobúdacia cena prípustná v zmysle interných predpisov odporcu
v I. rade bez toho, aby si uplatňoval akýkoľvek majetkový nárok na vozidlo, resp. na jeho súčasti,

prípadne na vrátenie zaplatenej sumy, ak mu vozidlo nebude odpredané. Odporca v 1. rade v čase, kedy
bezdôvodné obohatenie získal, t.j. v čase, kedy navrhovateľ spolufinancoval vozidlo, získal bezdôvodné
obohatenie v sume 22.903,80 € a tento je povinný vrátiť navrhovateľovi v plnej výške tak, ako ho prijal.
Suma, za ktorú odporca v I. rade vozidlo odpredal tretiemu subjektu, resp. aká bola v čase predaja
jeho zostatková hodnota, je vo vzťahu k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia právne irelevantná.

Tvrdenia odporcu v I. rade o spoluvlastníckom práve navrhovateľa k vozidlu považuje za nepreukázané
a účelové. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd dôvodil, že navrhovateľ nepreukázal doručenie účinnej
výzvy na splnenie dlhu, preto súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 8
% z istiny ročne odo dňa 19.7.2008 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporcovi
v I. rade doručený návrh na začatie konania. Uviedol, že hoci by k tomu dňu navrhovateľovi prislúchali

úroky z omeškania vo výške 8,5 % z istiny ročne, nemohol navrhovateľovi priznať úroky vyššie, než si
uplatnil, nakoľko je jeho návrhom viazaný; vo zvyšku súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v I. rade
v časti príslušenstva zamietol, nakoľko si navrhovateľ uplatňoval úroky z omeškania už od 14.9.2007.
Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi v
II. rade z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, keď v konaní nebola preukázaná žiadna

skutočnosť odôvodňujúca záver o tom, žeby odporca v II. rade prijal od navrhovateľa akékoľvek plnenie,
resp. s ním uzatvoril akúkoľvek platnú dohodu. O trovách konania súd prvého stupňa v časti, ktorou
vyhovel návrhu navrhovateľa voči odporcovi v I. rade, rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 v
spojení s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní voči odporcovi v I.
rade neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov

právnehozastúpeniavsume1.872,95€azozaplatenéhosúdnehopoplatkuvsume1.374,22€,t.j.spolu
v sume 3.247,17 €. O trovách konania v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa
voči odporcovi v II. rade, rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 149ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v II. rade priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v sume 2.828,59 €; spôsob výpočtu náhrady trov konania zároveň odôvodnil.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi v I. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 22.903,80 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 19.7.2008 do
zaplatenia, náhradu trov konania v sume 3.247,17 € a vo zvyšku návrh zamietol, podal včas odvolanie
odporca v I. rade. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Rozsudok v danej časti je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a
nelogický v úvahách; jeho nedostatočné dôvody nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. V úvode
podaného odvolania odporca v I. rade zhrnul závery súdu prvého stupňa. Bolo preukázané uzavretie
dohody o spolufinancovaní vozidla medzi sporovými stranami, ktorou boli dohodnuté výšky podielov,
ktorými sa mali navrhovateľ a odporca v I. rade na spolufinancovaní nadobúdacej kúpnej ceny vozidla
podieľať a túto skutočnosť zhodne tvrdil navrhovateľ aj odporca v I. rade a odporca v II. rade; napokon

bola potvrdená aj vypočutými svedkami. Vo zvyšnej časti bol obsah dohody tvrdený navrhovateľom
potvrdený len svedkami N.. P. a Y.. N.. L., o ktorých vierohodnosti a nezaujatosti možno mať závažné
pochybnosti. Svedok N.. P. aj v iných konaniach svedčil v prospech navrhovateľa a mal s ním dobrý
pracovný a zrejme aj mimopracovný vzťah, navyše s ním bola predčasne ukončená zmluva o výkone
funkcie a aj pracovná zmluva pre porušovanie jeho povinností pri výkone funkcie člena predstavenstva

a finančného riaditeľa odporcu v I. rade. Svedok Y.. N.. L. poskytuje, resp. poskytoval právne služby
bývalým klientom alebo zamestnancom odporcu v I. rade, ktorí vedú súdne spory s odporcom v I. rade.
Ostatní svedkovia obsah dohody, ako to tvrdil navrhovateľ, nedosvedčili, čo je zásadné z hľadiska
výsledkovdokazovania,nakoľkonajmäčlenoviadozornejradyodporcuvI.rademalivôbeckompetenciu
akúkoľvek dohodu s navrhovateľom uzavrieť a títo svedkovia tvrdenia navrhovateľa nepotvrdili, naopak

vyvrátili. V ďalšom bode podaného odvolania odporca v I. rade poukázal na účel uzavretia dohody
o spolufinancovaní, ktorým bola výlučne požiadavka navrhovateľa obstarať a následne používať na
služobné a súkromné účely vozidlo, ktorého nadobúdacia hodnota bola vyššia ako pripúšťali interné
smernice odporcu v I. rade. Spôsob spolufinancovania celkovej nadobúdacej ceny vozidla bol taký,
že odporca v I. rade prostredníctvom leasingu poskytnutého odporcom v II. rade zaplatil predajcovi

vozidla - obchodnej spoločnosti H. O., U..G..C.., sumu 46.471,49 € a navrhovateľ na základe faktúry
vystavenej priamo na navrhovateľa uhradil obchodnej spoločnosti H. O., U..G..C.., sumu 22.903,80 €.
Táto skutočnosť bola preukázaná navrhovateľom, odporcom v I., II. rade a aj vypočutými svedkami.
Spôsob financovania nákupu vozidla bol navrhnutý samotným navrhovateľom a s podmienkami a
spôsobom realizácie nákupu bol teda uzrozumený, dozorná rada odporcu v I. rade v dobrom úmysle

vyhovieť požiadavke navrhovateľa tento spôsob nákupu vozidla umožnila aj za cenu, že sa musela
urobiť výnimka za účelom obídenia interných predpisov odporcu v I. rade, ktoré nákup takéhoto
vozidla neumožňovali. Takáto výnimka priniesla komplikácie s prevodom vlastníctva k vozidlu pri jeho
nadobúdaní (podľa faktúry č. XXXXXXXXXX sa vlastníkom vozidla stal odporca v II. rade a podľa faktúry
č. XXXXXXXXXX sa vlastníkom autodoplnkov stal navrhovateľ), komplikácie s následným leasingom

vozidla (ako prenajímateľ a vlastník vozidla bol podľa dohody s navrhovateľom vedený odporca v II.
rade, ako leasingový nájomca mohol byť iba odporca v I. rade a nadobúdacia cena leasingu mohla
byť z účtovných dôvodov uvedená len v sume 46.471,49 € napriek tomu, že v skutočnosti bola
nadobúdacia cena 69.375,29 €), komplikácie s prevodom vlastníctva po riadnom skončení leasingu
(po ukončení zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX vystavil odporca v II. rade potvrdenie o jej

ukončení a na tomto zjavne vzorovom tlačive odporcu v II. rade je uvedené, že odporca v II. rade
potvrdzuje, že zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXXX bola ukončená riadne a po odkúpení sa
vozidlo stalo výlučným vlastníctvom majiteľa a odporca v II. rade ako vlastník a prenajímateľ mohol
podľa zmluvy o finančnom leasingu previesť vlastnícke právo len na odporcu v I. rade). Komplikácie
s účtovnou evidenciou hodnoty vozidla a súvisiacimi daňovými aspektmi (odporca v I. rade viedol vo

svojom účtovníctve ako nadobúdaciu cenu vozidla len v sume 46.471,49 €, aby táto evidencia bola v
súlade s internými predpismi odporcu v I. rade a odporca v I. rade mohol navrhovateľovi za používanie
služobného motorového vozidla na súkromné účely zdaniť príjem, ktorý predstavovala suma vo výške
1 % zo vstupnej ceny vozidla, aj keď v skutočnosti mala byť na účely dane z príjmu navrhovateľa
vstupná cena vozidla 69.375,29 €). Týchto komplikácií si bol navrhovateľ vedomý a podstúpil ich s

úmyslom v budúcnosti motorové vozidlo výhodne nadobudnúť, nakoľko podstatnú časť ceny vozidla by
prefinancoval a odpísal do svojich nákladov odporca v I. rade. K spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa
kvozidluuviedol,žesasámnavrhovateľdomáhalurčenia,žejevpodiele1/3-inyspoluvlastníkomvozidla
a na odôvodnenie svojho naliehavého právneho záujmu na tomto určení uvádzal, že je daný dôvodompotrebyistotyvprávnychvzťahochmedziúčastníkmiakoajskutočnosťou,žeodporcavI.radeaodporca
v II. rade majú záujem vozidlo odpredať, čím by mohli zmariť výkon spoluvlastníckych práv navrhovateľa
k vozidlu. Navrhovateľ svoje spoluvlastnícke právo k vozidlu v podiele 1/3-iny odvodzoval od vlastníctva

a hodnoty jednotlivých autodoplnkov, ktoré mal nadobudnúť na základe uzavretia kúpnej zmluvy so
spoločnosťou H. O., U..G..C.., a úhrady kúpnej ceny v sume 22.903,80 € s DPH. Zároveň podotkol,
že navrhovateľ sa správal ako vlastník aj jednotlivých autodoplnkov vozidla. V súvislosti s uvedeným
poukázal aj na výzvy Y.. L. B. a Y.. T. T.. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že sa na úkor
navrhovateľa obohatil, nakoľko navrhovateľovi za ním poskytnuté plnenie neposkytol žiadne protiplnenie

a keď mal skutočnosť, že sa bezdôvodne obohatil jednoznačne preukázanú. V takomto prípade nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený navrhovateľom by bol premlčaný, nakoľko plnenie
zo strany navrhovateľa bolo poskytnuté obchodnej spoločnosti H. O., U..G..C.. už dňa 18.5.2005 a
návrh bol podaný dňa 10.2.2008. Teda zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
navrhovateľa v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nedostatočne odôvodnený
a zmätočný. Dokazovanie existencie, resp. neexistencie, dohody medzi navrhovateľom a odporcom

v I. rade považuje za najpodstatnejšie z hľadiska posúdenia titulu bezdôvodného obohatenia a výšky
nárokuuplatňovanéhonavrhovateľom.Vzáverepodanéhoodvolaniauviedol,ženavrhovateľneposkytol
zálohu na budúcu kúpnu cenu vozidla odporcovi v I. rade, ale zaplatil kúpnu cenu za autodoplnky
vozidla, ktorých sa stal vlastníkom. Titulom pre vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo byť len
plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a v takom prípade sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal

právnym posúdením, ktorým momentom došlo k vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
na strane odporcu v I. rade. Mohol to byť moment rozviazania pracovného pomeru a zmluvy o výkone
funkcie s navrhovateľom (13.8.2007), resp. moment, kedy odporca v I. rade vozidlo predal tretej osobe
(27.10.2008). Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia ešte uviedol, že je potrebné zohľadniť stav
opotrebovania vozidla, resp. trhovú cenu vozidla, ktorú predajom vozidla získal, nakoľko výška peňažnej

náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania, t.j.
výšku bezdôvodného obohatenia k momentu jeho získania odporcom v I. rade. Odvolaciemu súdu
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutej časti zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne,
resp. zruší rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a vráti mu vec na ďalšie konanie. Žiadal tiež
náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil.

K odvolaniu odporcu v I. rade sa vyjadril navrhovateľ. K námietke odvolateľa v tom, že súd prvého
stupňa pochybil, keď uviedol, že v konaní bolo bez ohľadu na existenciu, resp. neexistenciu, dohody
medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade jednoznačne preukázané, že poskytol na nákup služobného
vozidla vo vlastníctve odporcu v I. rade sumu 22.903,80 € (690.000,-- Sk) a táto suma predstavuje

bezdôvodné obohatenie odporcu v I. rade na jeho úkor, pretože odporca v I. rade mu neposkytol
žiadne protiplnenie; súd prvého stupňa tento záver podrobne odôvodnil. K tvrdeniu odporcu v I. rade,
že jediným právnym dôvodom zaplatenia sumy 22.903,80 € bola skutočnosť, že chcel ako predseda
predstavenstva drahšie vozidlo než bola nadobúdacia cena prípustná v zmysle interných predpisov
odporcu v I. rade bez toho, aby si uplatňoval akýkoľvek majetkový nárok na vozidlo, resp. jeho súčasti,

prípadne na vrátenie zaplatenej sumy, ak mu vozidlo nebude odpredané, dôvodil, že takéto tvrdenie
odporcu v I. rade nebolo preukázané. Pokiaľ by aj preukázané bolo, je zrejmé, že v takomto prípade
by poskytol odporcovi v I. rade sumu 22.903,80 € bez akéhokoľvek protiplnenia či odplaty. Z logiky
veci je zrejmé, že nemal žiaden dôvod ani záujem takýmto spôsobom voči odporcovi v I. rade konať.
Naďalej trvá na tom, že medzi ním a odporcom v I. rade existovala dohoda o budúcom odkúpení

motorového vozidla a výpoveďami jednotlivých svedkov bola predmetná dohoda preukázaná. Nikdy
nenadobudol vlastnícke právo k vozidlu Volkswagen Phaeton a z leasingovej zmluvy je zrejmé, že
vlastníkom tohto vozidla bol odporca v II. rade a po úhrade leasingových splátok sa vlastníkom
stal odporca v I. rade. Odporca v I. rade ako výlučný vlastník k vozidlu aj pristupoval; neskôr jeho
výlučné vlastníctvo k danému motorovému vozidlu previedol na tretiu osobu. Súd prvého stupňa správne

považoval tvrdenia odporcu v I. rade o spoluvlastníckom práve navrhovateľa k vozidlu za nepreukázané
a účelové. Skutočnosť, že navrhovateľ nemal spoluvlastnícky podiel na vozidle, preukazuje aj potvrdenie
o ukončení leasingu, z ktorého vyplýva, že po skončení leasingu sa výlučným vlastníkom vozidla stal
odporca v 1. rade. V závere podaného odvolania k vznesenej námietke premlčania navrhovateľ dôvodil,
že ak by aj k bezdôvodnému obohateniu odporcu v I. rade na jeho úkor došlo už pri nadobúdaní vozidla,

nemožno hovoriť o premlčaní jeho nároku v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, nakoľko
objektívna lehota na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v čase podania návrhu
ešte neuplynula. K subjektívnej lehote uviedol, že začiatok jej plynutia je potrebné posúdiť vzhľadom na
jeho konanie; mohol sa dozvedieť o bezdôvodnom obohatení odporcu v I. rade až vtedy, keď nedošlo kdohodeohľadompredajavozidla.Odvolaciemusúdunavrholrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutej
časti v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny.

Odporca v II. rade sa k odvolaniu odporcu v I. rade nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení
účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania (§ 214 ods. l O.s.p.) neboli splnené zákonné podmienky

(nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásada
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem a súd prvého stupňa nerozhodol
podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie). Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nemožno
potvrdiť a ani zmeniť.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, keď na základe vykonaného dokazovania vyvodil, že
navrhovateľ ako predseda predstavenstva odporcu v I. rade vynaložil na osobné motorové vozidlo
Volkswagen Phaeton 3.0 B6 TDI 4-motion, číslo karosérie A., rok výroby 2005 vlastné finančné
prostriedky v sume 22.903,80 € (690.000,-- Sk), pričom vlastnícke právo k predmetnému motorovému
vozidlu svedčilo odporcovi v I. rade. Táto skutočnosť vyplýva zo zistenia, že medzi odporcom v I. rade

ako výlučným nájomcom a odporcom v II. rade ako prenajímateľom bola dňa 10.5.2005 uzatvorená
zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXXX, pričom ako vyplýva z podstaty finančného leasingu, jeho
znakom je konečný prevod vlastníckeho práva k predmetu nájmu pri skončení lízingu z prenajímateľa na
nájomcu; preto predmet finančného leasingu, dané motorové vozidlo, prešiel do výlučného vlastníckeho
práva odporcu v I. rade ako výlučného nájomcu, pričom skončenie finančného leasingu potvrdzuje

potvrdenie o ukončení zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXXX zo dňa 9.5.2008. Odporca v I. rade sa
tak stal výlučným vlastníkom motorového vozidla vrátane autodoplnkov. Spornou skutočnosťou medzi
navrhovateľom a odporcom v I. rade zostalo, či sa odporca v I. rade bezdôvodne obohatil na úkor
navrhovateľa a v prípade ak k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu v I. rade došlo, v akej výške.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V konaní zostalo nepochybné, že do dispozície odporcu v I. rade ako nájomcu bolo dané predmetné
motorové vozidlo dňa 10.5.2005 a obratom pridelené ako služobné motorové vozidlo navrhovateľovi,
ktoré nepretržite užíval do 13.8.2007 (teda aj opotreboval), že obstarávacia cena vozidla bola v

sume 2.090.000,-- Sk, z ktorej sumy navrhovateľ zo svojich prostriedkov poskytol sumu 690.000,-- Sk
(rovnajúcu sa 1/3 obstarávacej ceny). Je tiež nepochybné, že odporca v I. rade neskôr ako výlučný
vlastník daného vozidla toto predal tretej osobe dňa 27.10.2008. Nebolo preukázané, a účastníci ani
netvrdili, žeby počas užívania motorového vozidla navrhovateľom boli na ňom vykonávané zmeny. Súd
prvého stupňa zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa ustanovenia § 451 Občianskeho

zákonníka, v dôsledku ktorého vznikla odporcovi v I. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné
obohatenie vzniknuté mu na základe prijatého plnenia bez právneho dôvodu. V zmysle
citovaného ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia je prípad, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu, ku ktorému dochádza vtedy,
ak jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval

žiadny právom stanovený dôvod. Ide teda o prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec
neexistoval. Navrhovateľ bez právneho dôvodu investoval do cudzieho majetku - motorového vozidla
sumu 22.903,80 € bez toho, aby navrhovateľ ako investujúci mal na to právny dôvod.
Zhodnocovať vec vo vlastníctve iného subjektu zo strany navrhovateľa k motorovému vozidlo nebolo
dôvodné, na takéto konanie navrhovateľa neoprávňovala ani všeobecná smernica “organizovanie

prevádzky a používanie motorových vozidiel v dcérskych spoločnostiach“, nakoľko nemohol navrhovateľ
s právnou istotou predpokladať, že motorové vozidlo mu bude reálne odpredané. Zo strany navrhovateľa
tak išlo o plnenie bez právneho dôvodu a ani vyššie uvedená smernica nezakladala navrhovateľovi
akýkoľvek nárok na odkúpenie motorového vozidla a už vôbec nie za cenu príslušenstva v sume22.903,80 € (v navrhovateľom vynaloženej výške finančných prostriedkov na motorové vozidlo). Nebola
ani preukázaná skutočnosť, ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, žeby mala
byť táto suma zálohou na budúcu kúpnu cenu motorového vozidla, resp. žeby mala byť suma 22.903,80

€ navrhovateľovi vrátená v plnej výške. Nároky navrhovateľa nie sú premlčané. Totiž navrhovateľ
investoval do cudzej veci s vedomím a súhlasom vlastníka, vec navrhovateľ sám nepretržite užíval na
plnenie služobných povinností až do 13.8.2007. Odvtedy začala plynúť premlčacia doba, pretože až
potom odporca v I. rade auto nepredal navrhovateľovi, hoci záujem auto kúpiť navrhovateľ prejavil;
návrh na súd navrhovateľ podal dňa 11.2.2008 v dvojročnej premlčacej dobe (§ 107 ods. l Občianskeho

zákonníka).

Súd prvého stupňa ale pochybil v určení sumy, v akej odporca v I. rade získal na úkor navrhovateľa
bezdôvodné obohatenie. Pre rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je určujúca
skutočnosť, aká majetková ujma vznikla navrhovateľovi tak ako rozhodol aj súd prvého stupňa, keď
navrhovateľovi priznal sumu 22.903,80 €, ale aký majetkový prospech získal odporca v I. rade v okamihu

jeho získania. Predmetom bezdôvodného obohatenia tak nemôže byť hodnota prijatých finančných
prostriedkov odporcom v I. rade v sume 22.903,80 €, tak ako to vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX, ale
zhodnotenie, ktoré odporca v I. rade získal, a to nie v čase prijatia sumy 22.903,80 €. Totiž auto bolo v
dispozičnejsférelennavrhovateľa,ktorýhoužívalaopotrebovaltakpredmetbezdôvodnéhoobohatenia.
Reálne zhodnotenie bolo v objektívnej sfére odporcu v I. rade až v momente, kedy takéto vozidlo

prestal navrhovateľ užívať (13.8.2007). Je preto nevyhnuté, v prvom rade za aktívnej účasti účastníkov
konania, zistiť trhovú hodnotu motorového vozidla spolu s príslušenstvom v okamihu ukončenia užívania
motorového vozidla navrhovateľom. V prípade, že k dohode nedôjde, vykoná dokazovanie znaleckým
posudkom na jej určenie. Z nej 1/3 bude tvoriť bezdôvodné obohatenie odporcu v I. rade.

Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, keď nesprávne určil okamih vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výšku u odporcu v I. rade
na úkor navrhovateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) bude
povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie naznačeným smerom, vykoná dokazovanie aj iné,
ak ich potreba v konaní vyvstane (§ 120 ods. l O.s.p.). Následne kvalifikovaným spôsobom opätovne
rozhodne o nárokoch navrhovateľa, ktorý záver je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s
požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa

rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom (§ 224
ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p. ).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.