Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117211721
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7117211721.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu G. Š., D.. X.X.XXXX, bývajúceho v
G., I. Č.. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho č. 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Vstupný areál U. S. Steel, IČO: 36 199 222,o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 13Csp/90/2017-37 zo dňa 17.5.2017
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 ako veriteľa za
účelom uspokojenia jeho pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081385, uzavretej medzi
žalobcom a veriteľom dňa 24.9.2014. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % a
zároveň žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia v sume 33 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, pričom návrh odôvodnil tým, že v pozícii spotrebiteľa uzavrel dňa 24.9.2014
so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu
mali byť poskytnuté finančné prostriedky zo strany tejto spoločnosti vo výške 1.380 EUR. Veriteľ hneď

na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 138 EUR, na
základe čoho tak skutočná výška úveru predstavovala iba sumu 1.242 EUR. Podľa tejto úverovej zmluvy
žalobca ako dlžník bol povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za
poskytnutie úveru v splátkach súhrne vo výške 2.142,06 EUR. Popri samotnej úverovej zmluve došlo
medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa žalobca
ako dlžník zaviazal platiť veriteľovi okrem mesačnej splátky za poskytnutie úveru aj každomesačne

odplatu vo výške 2,55 %, a tak pravidelná splátka, ktorú mal žalobca každomesačne poukázať na
účet veriteľa, dosahovala sumu až 81,99 EUR. Postupom času však veriteľ požiadal zamestnávateľa
žalobcu (žalovaného) o výkon zrážok zo mzdy žalobcu a keďže sa žalobca domnieval, že takýto
výkon je nezákonný, požiadal Okresný súd Košice I o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
veriteľovi bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy z predmetnej úverovej
zmluvy. Jeho návrhu konajúci súd vyhovel tak, že dňa 21.3.2017 vydal uznesenie, č.k. 15C/11/20017-22,

ktorým žiadané neodkladné opatrenie nariadil. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia poslal
právny zástupca žalobcu e-mailom žalovanému a zároveň ho požiadal o rešpektovanie tohto uzneseniaa pozastavenie výkonu zrážok. Dňa 30.3.2017 však žalovaný na tento e-mail odpovedal tak, že z
výrokovej časti daného uznesenia pre neho nevyplývajú žiadne povinnosti, pretože uznesenie zaväzuje
len veriteľa a to spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., na základe čoho žalovaný aj naďalej bude

realizovaťnazákladepredmetnejzmluvy zrážkyzomzdyžalobcuvprospechveriteľa.Žalobcasiuplatnil
aj náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa ust. § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods.

1,2, § 328 ods. 1,2,3, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1 CSP vyhovel žalobe žalobcu a nariadil
neodkladné opatrenie, ktoré žiadal žalobca žiadal v tomto konaní proti žalovanému. Uviedol, že žalobca
osvedčil predloženými listinnými dôkazmi, predloženými spolu so žalobou, základné predpoklady na
nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, a to najmä uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere a
potvrdenie o vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnávateľom v sume 320,04 EUR mesačne. Cieľom tohto
neodkladného opatrenia bolo zabezpečiť ochranu pred neoprávneným zásahom do majetku žalobcu ku

ktorému dochádza zrážkami zo mzdy, pričom žalobca nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť
vykonávaniu ďalších zrážok. Za situácie, keď otázka platnosti, resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu bolo potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobcu
nariadením neodkladného opatrenia.

4. V zmysle ust. § 262 ods. 1,2 § 255 ods. 1 CSP rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku žalobcu
na náhradu trov konania. Vzhľadom na úspech v spore priznal mu náhradu vo výške 100 % voči
žalovanému.

5. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov (§ 4 ods. 2 písm. u, § 2 ods. 2) zaviazal žalovaného aj na zaplatenie súdneho poplatku vzhľadom
k tomu, že žalobca je ako spotrebiteľ od súdneho poplatku oslobodený.

6.Vzákonnejlehoteprotipredmetnémuuzneseniupodalvcelomrozsahuodvolaniežalovanýzdôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. h/ CSP. V prvom rade poukázal na skutočnosť,

že žalobca sa v súvislosti so svojou žalobou, kde požaduje pozastavenie výkonu zrážok zo mzdy,
obmedzil iba na konštatovanie, že postupom času veriteľ požiadal zamestnávateľa žalobcu, ktorým je
žalovaný o výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Nešpecifikoval pritom žiadnym spôsobom konkrétny právny
úkon na základe ktorého boli vykonávané zrážky z jeho mzdy v prospech žalobcu, t.j. presné označenie
dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081385 zo dňa 24.9.2014

nepredstavuje právny titul na vykonávanie zrážok zo mzdy. V súvislosti s e-mailovou komunikáciou
medzi sporovými stranami odvolateľ uviedol, že žalobca vo svojej žalobe zavádza, keď tvrdí, že žalovaný
naďalej realizuje na základe predmetnej zmluvy zrážky zo mzdy v prospech veriteľa, aj po informovaní
o tom, že bolo vydané uznesenie č.k. 15C//11/2017-22. Nie je totiž pravdou, že by žalovaný nevykonal
pozastavenie výkonu zrážok zo mzdy tak, ako to bolo deklarované v predmetnom uznesení, pretože

povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu, vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky
veriteľa bola riadne splnená. Po vydaní a doručení predmetného uznesenia totiž zaslal veriteľ PROFI
CREDIT SLOVAKIA s.r.o. v súvislosti so zabezpečením svojej povinnosti žalovanému prípis zo dňa
30.3.2017 označený ako Žiadosť o pozastavenie zrážok zo mzdy, na základe čoho došlo k pozastaveniu
zrážok. Je pravda, že predmetný prípis zo strany veriteľa bol doručený žalovanému 4.4.2017, v tom

čase už boli systémovo zablokované mzdy a výplatná páska sa už nedala meniť a tak bola pôvodne
naplánovaná zrážka presunutá do depozitu a následne zaslaná na bankový účet žalobcu v druhom
výplatnom termíne. Žalovaný má za to, že žalobca podal nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia dňa 21.4.2017 proti nemu bezdôvodne neúčelne a zbytočne, v úmysle poškodiť žalovaného.
V čase rozhodovania súdu už neexistoval dôvod na ochranu žalobcu pred neoprávneným zásahom do

jeho majetku, pretože už skutočne došlo k pozastaveniu týchto zrážok. Podľa názoru žalovaného nie je
správne a spravodlivé, že predmetné konanie o nariadenie neodkladného opatrenia bolo vedené proti
platiteľovi mzdy, ktorý nie je v žiadnom právnom vzťahu ku žalobcovi na rozdiel od veriteľa žalobcu.
Neboli ani splnené procesné podmienky v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP a konanie trpí vadami,
ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Je to tak z toho dôvodu,

že nariadením tohto neodkladného opatrenia došlo zásadným spôsobom k zasiahnutiu do práv PROFI
CREDITSlovakia,s.r.o.akotretejosoby averiteľažalobcu,ktorávpodstateniejestranoutohtokonania.
Došlo tým k odňatiu možnosti konať pred súdom tejto spoločnosti (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.).7. V súvislosti so súdnym poplatkom, na platenie ktorého bol žalovaný zaviazaný, s argumentáciou súdu,
žežalobcajeoslobodenýodsúdnehopoplatkuakospotrebiteľ,domáhajúcisasvojejochrany,takstýmto
tvrdením nemožno súhlasiť. Spotrebiteľ sa môže v prípade porušenia práv a povinností ustanovených

zákonom proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva, avšak žalovaný nie je v žiadnom
vzťahu so žalobcom, ktorý by spadal pod inštitúty ochrany spotrebiteľa. Neexistuje preto dôvod, pre
ktorý by mal žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu v prípade nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia, a teda úspechu žalobcu znášať následky konania tretej osoby veriteľa v podobe účasti na
tomto konaní a taktiež aj náhradu trov celého tohto konania. Vyslovil tiež názor, že podľa CSP nemožno

priamo uložiť zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
žalobcu.

8. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil,
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci zastavil.

9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu. Uplatnil si náhradu trov
odvolaciehokonania,spočívajúcuvtrováchadvokátskehozastúpeniazapodanévyjadreniekodvolaniu.
Dôvodil, že pokiaľ žalovaný napáda dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia pre nedostatočne
osvedčenú potrebu jeho nariadenia, nešpecifikáciu, atď., má na to iný názor. Poukázal na skutočnosť,

že žalobca uzavrel so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej vznikol záväzok voči tejto nebankovej spoločnosti a skutočne počas trvania tejto
zmluvy nebanková spoločnosť požiadala žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom
uspokojenia tejto pohľadávky. Žalobca vo svojej žalobe o nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému uviedol, že nie je si vedomý skutočnosti, že medzi nám a veriteľom došlo k akémukoľvek

platnému uzavretiu zmluvy o zrážkach zo mzdy, ktorá by zabezpečovala predmetnú zmluvu o úvere a
ak by aj táto dohoda bola medzi stranami uzavretá, zrejme si ju nebanková spoločnosť ponechala
u seba, ako aj množstvo iných dokumentov súvisiacich s predmetnou úverovou zmluvou. Dôsledne
upozornil na skutočnosť, že vzhľadom na charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia,
postačuje zo strany žalobcu len osvedčiť jeho nárok, pričom osvedčením sa chápe preukázanie takých

skutočností apredloženietakýchdôkazov,nazákladektorýchjemožnékonštatovať,žetvrdeniažalobcu
obsiahnuté v žalobe sú nanajvýš pravdepodobné, avšak nemusia byť preukázané. V odvolaní žalovaný
nedôvodne napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli
naplnené predpoklady, a to existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Opätovne
poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu po obdržaní rozhodnutia Okresného súdu Košice

I č.k. 15C/11/2017 - 22 zo dňa 21.3.2017, ktorým bolo uložené nebankovej spoločnosti povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na uspokojenie pohľadávky z predmetnej úverovej
zmluvy. Právny zástupca toto uznesenie doručil žalovanému, ktorý ho však rešpektovať z dôvodu, že z
daného uznesenia pre neho nevyplývajú žiadne práva a povinnosti o čom svedčí priložená e-mailová
komunikácia. Práve z toho dôvodu žalobca dňa 21.04.2017 podal na súd ďalší návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia a to už proti platiteľovi mzdy - žalovanému. Čo sa týka tvrdení žalovaného o
tom, že v prejednávanom prípade neexistovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami,
nakoľko uvedená nebanková spoločnosť zaslala žalovanému prípis, ktorým žiadala o zastavenie zrážok
zo mzdy, žalobca poukázal na to, že práve toto tvrdenie žalovaného preukazuje dôvodnosť podaného
návrhu na nariadení neodkladného opatrenia. Žalovaný niekoľkokrát deklaroval, že len takáto žiadosť o

zastavenie výkonu zrážok zo mzdy zo strany nebankovej spoločnosti je pre neho smerodajná. Žalobca
ako spotrebiteľ nemôže byť odkázaný len na skutočnosť či dôjde alebo nedôjde k podaniu žiadosti o
pozastavenie zrážok zo strany nebankovej spoločnosti a nemožno ho vystavovať riziku a neistote, či
takáto žiadosť zo strany nebankovej spoločnosti zaslaná bude.

10. V súvislosti s odvolaním žalovaného proti výroku uznesenia o platení súdneho poplatku aj tento
výrok považuje žalobca za vecne správny, pretože aj tento spor bol vyvolaný práve spotrebiteľským
charakterom celého právneho vzťahu vzniknutého na základe revolvingovej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom ako spotrebiteľom a nebankovou spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľom.
Pokiaľ odvolateľ - žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že Civilný sporový poriadok neumožňuje, aby súd

nariadil neodkladné opatrenie platiteľovi mzdy a že platiteľ mzdy nemôže vystupovať ako strana sporu,
tak toto tvrdenie je len tvrdením žalovaného, ktoré nie je ničím podložené a samotný žalovaný neuviedol
konkrétne ustanovenie, ktoré by zakotvovalo toto tvrdenie a pokiaľ poukazuje na rozhodovaciu prax
slovenských súdov, ktoré ukladajú povinnosti neodkladnými opatreniami len veriteľom a nie platiteľommzdy, tak práve takéto neodkladné opatrenie odmietol žalovaný rešpektovať, preto bola podaná žaloba
na nariadenie neodkladného opatrenia aj proti nemu.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Žalovaný použil odvolacie dôvody podľa ust. § v § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP trpí konanie v prípade, keď súd prejedná a rozhodne
vec napriek nedostatkom, žalovaný namieta práve nedostatok žaloby (riadnej). Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré
nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napr. o nesprávne realizovanú manudukčnú povinnosť

súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu a pod. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri

hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalovaným nie sú
naplnené. Konanie začalo na základe riadnej žaloby žalobcu, ktorá mala všetky náležitosti požadované

zákonom s boli k nej pripojené dôkazy, osvedčujúce oprávnenosť nároku. Rozhodnutiu súdu prvej
inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli
najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané,
opomenul, alebo že by bol v hodnotení dôkazov prítomný nejaký logický rozpor. Nebolo zistené, že
by na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo že by použité

zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Neboli zistené iné vady a nebol zistený ani taký nesprávny
procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto
odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s
ktorýmidôvodmisaajodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje.Aniďalšieskutočnosti
uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací
súd uvádza:

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/

CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

16. Tento spor súvisí so sporom, vedeným na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou
19Csp/90/2017, kde sa žalobca domáha vo veci samej určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo

mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500081385 zo dňa 24.8.2014. uzavretou medzi žalobcom
ako dlžníkom a spoločnosťou PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o.. Základ sporu má preto nepochybne
spotrebiteľský charakter, napriek skutočnosti, že žalovaný v tomto spore nebol účastníkom týchto
dojednaní. Ako platiteľ mzdy však vykonával zrážky zo mzdy žalobcu na základe tejto dohody, ide ospor o neodkladné opatrenie a skutočnosť, že žalovaný je „len“ platiteľom mzdy a vykonávateľom zrážok
nespôsobuje zmenu charakteru tohto spotrebiteľského sporu. Z obsahu spisu a z výsledku dokazovania
jednoznačne vyplýva, že žalovaný pred začatím sporu (čo vyplýva aj e-mailovej komunikácie sporových

strán) jednoznačne dal najavo žalobcovi, že pôvodne nariadené neodkladné opatrenie (uznesením
Okresného súdu Košice I č.k. 15C/11/2017-22 zo dňa 21.3.2017) proti veriteľovi PROFI CREDIT
SLOVAKIA s.r.o. ho nezaväzuje, došlo aj k zrážke zo mzdy žalobcu. Žalobca teda oprávnene požadoval
nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodne sa obávajúc ďalšieho zmenšenia jeho majetku a súd
správne považoval jeho žalobu za dôvodnú. Naliehavosť poskytnutia ochrany žalobca riadne osvedčil

a súd prvej inštancie na základe týchto dôkazov správne neodkladné opatrenie nariadil. Vzhľadom na
postoj žalovaného nebolo možné ponechávať na vôli spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o, či
požiada o zastavenie už vykonávaných zrážok. Proti spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o. už
bolo neodkladné opatrenie nariadené, zrážky sa vykonávali a preto sa musel žalobca v tomto konaní
brániť práve proti vykonávateľovi zrážok a to žalovanému. Odvolací súd zastáva názor, že žiadať
úspešne na súde o nariadenie neodkladného opatrenia, ak sú na to splnené podmienky, možno aj proti

platiteľovi mzdy, lebo to nevylučuje žiaden právny predpis. Pokiaľ v odvolaní argumentuje žalovaný,
že nariadením tohto neodkladného opatrenia došlo k porušeniu práva spoločnosti PROFI CREDIT
SLOVAKIA s.r.o. na spravodlivý proces, lebo nebol účastníkom konania, tento argument odvolací súd
nemohol vziať do úvahy, keďže namietať porušenie práva na spravodlivý proces má právo práve subjekt,
ktorého právo bolo porušené. V konečnom dôsledku nariadením tohto neodkladného opatrenia ani

nemohlo dôjsť k takému porušeniu, keďže ide len o kontinuálne a logické pokračovanie žalobcu v
uplatňovaní svojho práva stále v tej istej veci.

17. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov
prvoinštačného konania, práve s poukazom na postoj žalovaného pred začatím sporu, ako je už vyššie

uvedené.

18. Odvolací súd tiež poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie tohto uznesenia v súvislosti so
spotrebiteľským charakterom sporu, čím odôvodňuje aj potvrdenie správnosti výroku uznesenia súdu
prvej inštancie o povinnosti žalovaného platiť súdny poplatok a v ostatnom odkazuje a dôvody

napadnutého uznesenia.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 v spojení s ust.
§ 257 ods. 1 CSP. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je
potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu,
ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide
o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

21. Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,
právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

22. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania,
ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo
ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje trovy konaniasám, preto javí spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku
a pod. (uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).

23. V odvolacom konaní však bolo zistené, že postoj žalovaného sa zmenil, v odvolaní uviedol, že
ďalšie zrážky vykonávať nebude a preto je na mieste práve s poukazom na tento jeho postoj a aj
charakter sporu použitie ustanovenia § 227 CSP a náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám
nepriznať. Odvolací súd má za to, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi

nebude neprimerane tvrdé voči nemu, keďže nebola tvrdená jeho zlá sociálna situácia počas konania
a neodporuje to ani dobrým mravom.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).