Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210135
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112210135.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o.,
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpeného AK HERCEG, advokátska
kancelária, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovaným: 1. J. A., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX, XXX XX R. Q. T., 2. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

S. XX, XXX XX R., za účasti právnickej osoby na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie
10.433,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.
8C/156/2012 - 356 zo dňa 20.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamieta.

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 trovy prvoinštančného konania.

Zrušuje uznesenie vo výroku o výške a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť Združeniu na ochranu
spotrebiteľov HOOS, Prešov trovy konania vo výške 3.348,66 eura, na účet právneho zástucu, v lehote

3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení uviedol, že v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
v znení platnom do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.) a § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c, d), § 14 ods. 1
písm. a, c), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení platnom a účinnom v čase vykonanie úkonu právnej služby,
priznal Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS, Prešov náhradu účelne vynaložených trov konania

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 10.433,18 eura, a to odmenu za
9 úkonov právnej služby á 270,54 eura: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa
25.06.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 04.07.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.07.2013, písomné
stanovisko zo dňa 19.07.2013, písomné podanie zo dňa 06.03.2014, účasť na pojednávaní dňa
12.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 16.04.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.08.2014, spolu
2.434,86 eura. Režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 (5 x 7,81 eura) a úkony vykonané v

roku 2014 (4 x 8,04 eura), spolu 71,21 eura. Náhradu cestovného spolu v sume 100 eur. Súd prvej
inštancie ďalej priznal Združeniu na ochranu spotrebiteľov HOOS, Prešov aj náhradu za stratu času zavykonané cesty zo sídla advokátskej kancelárie v Stropkove na pojednávania, konané na Okresnom
súde Prešov dňa 25.06.2013, 12.07.2013, 12.03.2014, 16.04.2014, spolu v sume 184,48 eura. Spolu
činili trovy právneho zastúpenia 2.790,55 eura, ku ktorým súd prirátal aj daň z pridanej hodnoty vo výške

20%, celkovo v sume 558,11 eura. Žalovaní 1/ a 2/ náhradu trov konania nežiadali, ani im žiadne trovy
konania preukázateľne nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci, vynaložené náklady považoval za neúčelné a neprimerané povahe veci. Súd prvej

inštancie priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov náhradu trov konania
za 9 úkonov právnej služby, pričom odmena za každý úkon pozostávala zo sumy 270,54 eura,
náhradu režijného paušálu, náhradu cestovného v celkovej výške 100,- eur a náhradu za stratu času
v celkovej výške 184,48 eura. Žalobca považoval trovy, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním úkonov s
formulárovými podaniami za neúčelne vynaložené. Poukázal na skutočnosť, že Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Prešov z povahy svojho postavenia v súdnom spore musí byť vyňaté z

režimu trov konania, založenom na úspechu/neúspechu v spore, inak by musel súd v prípade úspechu
žalobcu zaviazať na úhradu trov žalobcu, solidárne aj združenie. Účelnosť trov konania je súd prvej
inštancie povinný preskúmať z hľadiska ich správnosti a účelnosti, nemožno sa obmedziť iba na
skonštatovanie, že tieto trovy boli účelné, bez ich preskúmania. Súd prvej inštancie priznal Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov trovy právneho zastúpenia aj za úkony: prevzatie a

príprava zastúpenia, pričom žalobca zaslal súdu kópiu žaloby spolu s prílohami až po právoplatnosti
uznesenia o povolení vstupu združenia do konania, preto tento úkon považoval žalobca za úplne
vylúčený. Neúčelná bola aj účasť združenia na pojednávaní dňa 25.06.2013, nakoľko združenie nebolo
v tom čase pripustené do konania. K písomnému vyjadreniu združeniu zo dňa 04.07.2013 žalobca
uviedol, že združenie v čase podania nemalo legálny prístup k spisu, preto je otázne, k čomu sa

mohlo združenie vyjadriť bez znalosti spisu. Združenie sa zúčastnilo pojednávania dňa 12.07.2013 pred
platným vstupom do konania. Písomné stanovisko zo dňa 19.07.2013 bolo vyhotovené opätovne bez
znalosti súdneho spisu. Žalobca ďalej uviedol, že zaslanie písomného stanoviska zo dňa 06.03.2014
a účasť na pojednávaní zo 12.03.2014 je potrebné vnímať ako jeden právny úkon. Konanie združenia
malo byť evidentne účelové a jeho cieľom bola maximalizácia trov združenia. K účasti združenia na

pojednávaní dňa 16.04.2014, ako aj k vyjadreniu k odvolaniu zo dňa 12.08.2014 nemal žalobca žiadne
výhrady. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účelné trovy konania mohli byť podľa názoru žalobcu
jedine úkony, realizované po jeho právoplatnom vstupe do konania. Žalobca poukázal na judikatúru
súdov v skutkovo obdobných veciach, ako aj na skutočnosť, že voči napadnutému uzneseniu podal
dovolanie, pričom požiadal súd o odklad vykonateľnosti uznesenia. Navrhol odvolacie konania až do

skončenia dovolacieho konania prerušiť, zmeniť napadnuté uznesenie tak, že Združeniu na ochranu
občanaspotrebiteľaHOOS,Prešovnáhradutrovkonanianepriznať,prípadnepreskúmaťtrovyprávneho
zastúpenia uplatnené združením a žalobcu zaviazať len na trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli po
právoplatnom vstupe združenia do konania a ktoré boli účelne vynaložené.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Právny zástupca Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov sa k doručenému odvolaniu
písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016
(ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku
aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov
vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa

uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodovanie o náhrade trov konania v zmysle Civilného sporového poriadku má dve fázy. Prvou je
rozhodovanieonárokunanáhradutrovkonania,oktoromrozhodnesúdbeznávrhuvrozhodnutí,ktorým
sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne
o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny základných práv a
slobôd je aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom.
Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
uplatnených úspešnou stranou v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.
Svoje opodstatnenie nachádza vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Podľa § 251 CSP, trovy konania súd všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie správne uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť trovy konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov v súlade
so zásadou úspechu tohto subjektu v konaní v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Predmetom posúdenia
odvolacím súdom bola len výška náhrady trov konania z hľadiska účelnosti uplatnenej náhrady
právnickou osobou vystupujúcu na ochranu spotrebiteľa. K tomu odvolací súd uvádza, že Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v

tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. Právo
na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má
právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy
od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Občianske združenie, nemôže byť
výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické

tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo
svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej
stránke.Zabezpečenieprávnehozástupcuzradovadvokátovjeplnevsúladesplnenímúčeluaposlania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že

zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké

práva a povinnosti ako účastník, má samozrejme aj právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa
ust. § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval. Odvolaciu námietku týkajúcu sa neúčelnosti vstupu do konania

odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

7. Vo vzťahu k namietanej výške nepriznanej náhrady trov konania, odvolací súd uvádza, že sa zaoberal
účelnosťou vynaložených trov konania, ktoré vznikli Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Prešov, ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016. Z obsahu súdneho spisu (č.l.108) vyplýva, že Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov oznámilo vstup do konania podaním zo dňa 25.06.2013. V
dôsledku vznesenej námietky neprípustnosti vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,Prešov do konania, súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C 156/2012 - 183 zo dňa 17.09.2013 pripustil
vstup združenia do konania.

8. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa účelnosti prevzatia a prípravy zastúpenia odvolací súd
uvádza, že prevzatie a príprava zastúpenia je riadny úkon právnej služby v zmysle §13 a ods. 1 písm.
a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľov HOOS, Prešov
malo v čase vykonania úkonu žalobu k dispozícii, preto odvolací súd považuje uplatnenú námietku za

nedôvodnú.

9. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.06.2013, odvolací súd uvádza,
že pojednávania sa zúčastnil právny zástupca združenia. Namietal minimálnu dôvodnosť žaloby, v
ktorej absentuje dôkaz o tom, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Upozornil na
nedostatky žaloby a prípadne neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pričom týmto konaním

poskytoval ochranu žalovaným. Námietka neprípustnosti vstupu združenia do konania nebola dôvodná,
preto za účelne vynaložené trovy konania je potrebné považovať aj trovy konania, pozostávajúce z
úkonov, vykonaných pred právoplatným pripustením vstupu združenia do konania, v prípade, že nimi
bola poskytnutá ochrana práv spotrebiteľovi. Aj táto námietka žalobcu nebola dôvodná.

10. V ďalšom rozsahu odvolací súd skúmal účelnosť písomného vyjadrenia zo dňa 04.07.2013 a účasti
na pojednávaní zo dňa 12.07.2013. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrení združenia odvolací súd
uvádza, že tieto sa obsahovo prekrývajú, časovo na seba tesne nadväzujú, preto ich odvolací súd
považoval za účelný úkon právnej služby z titulu účasti na pojednávaní, na ktorom združenie poskytlo
žalovaným ako spotrebiteľom širšiu mieru ochrany, keď poukázalo na ďalšie nedostatky uvedené v

zmluve o splátkovom úvere zo dňa 20.04.2005. Uplatnená námietka bola dôvodná len vo vzťahu k
právnemu úkonu právnej služby za písomné vyjadrenie združenia zo dňa 04.07.2013.

11. K písomnému stanovisku združenia zo dňa 19.07.2013 k vznesenej námietke žalobcu o
neprípustnosti vstupu do združenia, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade združenie obhajovalo svoje

právne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní, pričom tak učinilo bez akejkoľvek výzvy súdu na
takéto podanie. Nakoľko sa združenie predmetným podaním nevyjadrilo vo veci samej, odvolací súd
tento uplatnený úkon právnej služby považoval za neúčelný. V tejto časti bolo odvolanie dôvodné.

12. Za opodstatnenú považoval odvolací súd námietku žalobcu, podľa ktorej by mali byť úkony -

písomné stanovisko zo dňa 06.03.2014 a účasť na pojednávaní zo dňa 12.03.2014 hodnotené ako jeden
právny úkon. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.03.2014 vyplýva, že združenie zotrvávalo na
svojich predošlých podaniach. Poukázalo pritom na písomné vyjadrenie zo dňa 06.03.2014, ku ktorému
prednieslo svoje stanovisko. Vzhľadom na časové rozmedzie medzi vykonanými úkonmi, odvolací súd
nepovažoval za účelné priznanie náhrady trov za obidva úkony.

Odvolací súd neposudzoval účelnosť priznaných úkonov právnej služby združeniu za účasť na
pojednávaní dňa 16.04.2014, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.08.2014, lebo vo vzťahu k týmto
priznaným úkonom žalobca neuplatnil odvolacie námietky (§ 380 ods. 1 CSP).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť
združeniu trovy prvoinštančného konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté len o povinnosti žalobcu nahradiť združeniu trovy
konania, t.j. o nároku združenia vo vzťahu k žalobcovi na náhradu konania.

Vo vzťahu k priznanej výške náhrady, odvolací súd vzhľadom na čiastočne dôvodne uplatnené odvolacie
námietky zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, lebo rozhodovanie o
trovách konania je súčasťou práva strán v spore na spravodlivý proces a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súd prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého
uznesenia ohľadne výšky bolo priznanie náhrady trov konania aj z neúčelne uplatnených trov konania

združenia.13. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne o výške účelne uplatnených trov
konania združením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 251 a § 255 ods. 1 CSP.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Súčasťou podaného odvolania žalobcom bol aj návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu
podaného dovolania vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, a to uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo/13/2016
zo dňa 29.03.2017, že dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/145/2014
z 11.03.2015 bolo odmietnuté. Žalovaným 1/, 2/ a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 bol priznaný nárok na náhradu
trov dovolacieho konania (č.l. 428 spisu). Predmetné uznesenie bolo doručené súdu prvej inštancie
05.04.2017. Z uvedeného vyplýva, že návrh na prerušenie tohto konania bol nedôvodný, a preto ho
odvolací súd zamietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015 bolo odmietnuté, odpadol dôvod navrhovaného prerušenia konania
do právoplatného skončenia konania o dovolaní.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a združením, odvolací

súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu združenia
v odvolacom konaní, ktorému však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo z obsahu
spisu mu nevyplývajú, ani si trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 255 ods. 1 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.