Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216204515
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216204515.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s. IČO
36 324 176, so sídlom Piešťany ul. Teplická 7434/147 zastúpená: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELAs.r.o.sosídlomTrenčínPiaristická707/25,protižalovanému:V.O.nar.XX.XX.XXXX,bytom
O. č. XXX, o zaplatenie 368,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Komárno zo dňa 21. októbra 2016 č.k. 6C/137/2016-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, vo vyhovujúcej časti
týkajúcej sa zaplatenia dlžnej sumy žalobkyni v splátkach a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 290

eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 290 eur od 14. 01. 2016 do zaplatenia, všetko
v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca, pod stratou
výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj
len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 30. 07. 2015 žalovaný ako dlžník uzatvoril

so žalobkyňou, ako veriteľom, úverovú zmluvu č. 4507290498. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol
žalovanému dlžníkovi úver v sume 290 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver veriteľovi vrátiť v 12
mesačných splátkach, každú splátku v sume 27,40 eura. Listom zo dňa 29. 12. 2015 veriteľ vyzval
žalovaného, aby najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy, zaplatil celý dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy.
Výzva bola podaná na poštovú prepravu dňa 30. 12. 2015.
1.2. Po právnej stránke napadnuté rozhodnutie zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, § 2, § 9

ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8, ods. 9, ods. 10, § 11 ods. 1, zákona
číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom od 01. 05. 2014).
1.3.Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi stranami sporu dňa 30. 07. 2015,
je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu. Z uvedeného dôvodu podrobil prieskumnej činnosti
predmetnú zmluvu zisťujúc, či obsahuje náležitosti uvedené v zákona o spotrebiteľských úveroch.
Dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/, a to
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dôvodil tým, že absencia tohto údaju
v spotrebiteľskej zmluve má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Vzhľadom na túto skutočnosť,
žalovaný je povinný žalobkyni vrátiť poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalovanýnespochybnil tvrdenie žalobcu o tom, že na základe predmetnej zmluvy veriteľ mu poskytol sumu 290
eur. Podľa predloženého splátkového kalendára predmetného úveru žalovaný doteraz žalobkyni na
vyrovnanie dlhu nezaplatil žiadnu sumu. Žalovaný súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal

svoje platby žalobkyni a tak obsah žalobcom predloženého dôkazu o platbách nevyvrátil. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný doteraz nevrátil veriteľovi to, čo na základe predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy dostal a stane sa tak až zaplatením sumy 290 eur. Súd prvej inštancie preto
žalovaného zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy. Vychádzajúc z ustanovenia § 232 ods. 3, ods. 4
Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), súd zároveň žalovanému

povolil sumu zaplatiť v mesačných splátkach, výšku a splatnosť ktorých zároveň určil, keď mal za to, že
bez povolenia týchto splátok, uložená povinnosť by mohla žalovaného (ako spotrebiteľa), existenčne
ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, žalobcovi nad prisúdenú sumu iný nárok nevznikol, preto súd žalobu nad túto sumu ako
nedôvodnú zamietol. Žalobkyni priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne.
1.3.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu

vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Namietala nesprávne tvrdenie súdu
prvej inštancie o absencii údajov uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa jej názoru, z tohto ustanovenia nevyplýva, že
úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým
spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku,
t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. V zmluve je uvedená „mesačná splátka“ vo výške 27,40

eura, pričom takáto formulácia spĺňa náležitosť podľa tohto ustanovenia. Poukázala na ustanovenie čl.
10 ods. 2 písm. h/, písm. i/ smernice 2008/48/ES, na základe ktorých vyplýva, že aj predmetná zmluva
o úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v splátke sú všetky položky
uvedené spolu. Taktiež v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016
vo veci C-42/15. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom

rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné v zamietajúcej časti, vo vyhovujúcej časti v uložení povinnosti žalovanému zaplatiť dlžnú sumu
v splátkach a v trovách konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v týchto častiach podľa

§ 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo vyhovujúcej časti
rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, nakoľko v tejto časti bolo žalobe žalobkyne
vyhovené a táto odvolaním napadnutá nebola.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajúzachované. Uvedené ustanovenie tiež stanovuje, že na konania začaté predo dňom účinnosti CSP
nemožno uplatňovať okrem iného ustanovenia o sudcovskej koncentrácii.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku na kúpu tovaru - sporák Mora,
za kúpnu cenu 290 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 27,40 eura.
Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,40%, ročná priemerná miera nákladov (ďalej len

„RPMN“), uvedená v zmluve vo výške 28,9%, priemerná hodnota RPMN bola 25,88%. Termín konečnej
splatnosti bol 14. 07. 2016. Žalovaný nezaplatil ani jednu splátku. Žalobkyňa listom zo dňa 29. 12. 2015
vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo v sume 368,12 eura. Následne
žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 04. 04. 2016 uplatnila nárok na zaplatenie dlžnej sumy
368,12 eura.

11. Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Absenciu niektorej z predpísaných náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zákon v § 11
ods. 1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej § 11 stanovuje, že
úver je bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade nesprávne
uvedenejročnejpercentuálnejmierynákladovvneprospechspotrebiteľa.Výšku,početatermínysplátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
je upravená v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 30. 07. 2015).

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj
dôvodov podaného odvolania, dospel k záveru, že s výkladom súdu prvej inštancie, týkajúceho sa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, sa nestotožňuje. V tomto smere je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že obsahom predmetného
ustanovenia nie je rozdeliť splátku na tri samostatné splátky. Odvolací súd predovšetkým upriamuje

pozornosť na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010.
Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/
ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže
táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo
svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací
súd vyslovuje záväzný právny názor, že eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky
a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia
by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES.

14. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok Súdneho dvora (tretia
komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra
2014 doručeným súdnemu dvoru 02. 02. 2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíróovej. Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48

sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.15. Na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje
ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, upravujúce náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k), sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh
zákonavtejtočastiprešielvšetkýmičítaniamibezpripomienok,bolschválenýanadobudneúčinnosťdňa
01. 05. 2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav, keď niektoré všeobecné súdy Slovenskej
republiky vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (zákona o spotrebiteľských úveroch), nesúladne so
smernicou 2008/48/ES.

16. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ani v časti, v ktorej povolil zaplatiť
dlžnú sumu žalovanému v splátkach. V prvom rade ani sám žalobca tento spôsob splácania nenavrhol,
žalobca sa k tomuto spôsobu splatenia dlhu vôbec nevyjadril. V druhom rade, ak už súd prvej inštancie
rozhodol, že žalovaný má zaplatiť dlh v splátkach, v odôvodnení rozsudku mal túto časť zdôvodniť,
najmä mal uviesť, čo viedlo súd k tomu, aby žalovaného zaviazal splatiť dlh v splátkach, keď to ani

sám nenavrhol, z čoho vychádzal pri tomto rozhodnutí a na základe akých úvah vôbec dospel k
tomu, že takéto rozhodnutie vydal. Povolenie splatenia dlhu v splátkach musí byť predsa podložené
preukázaním skutočností, odôvodňujúcich tento postup, najmä z hľadiska existenčného, sociálneho,
či iného. Týmto sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a iba skonštatoval, že bez povolenia
splátok by mohla uložená povinnosť žalovaného existenčne ohroziť. Na základe akých skutočností k

tomuto záveru dospel však odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, keďže z napadnutého rozhodnutia, ako z
vykonaného dokazovania tento záver nevyplýva.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa
bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez

návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za tým účelom vyzve žalobcu,
aby špecifikoval, z akých zložiek pozostáva žalovaná suma v lehote, ktorú mu za tým účelom určí.
Následne jednotlivé zložky uplatneného nároku (istina, úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty)
podrobí prieskumu z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti, zákonnosti a primeranosti. Následne vo
veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky uvedené v

ustanovení § 220 CSP a aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. V
prípade, ak súd prvej inštancie opätovne bude toho názoru, že žalovanému uloží zaplatenie dlžnej sumy
v splátkach, môže tak rozhodnúť iba na návrh žalovaného a pre rozhodnutie musí predložiť dôkazy, ktoré
tomuto postupu budú svedčiť. Zároveň sa vyporiada aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom
odvolaní. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).