Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607213668
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4607213668.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., sídlo:
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, B., adresa
na doručovanie L. XX, P., pre vymoženie sumy 1.306,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. septembra 2017 č.k. 6Er/1236/2007-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinný má voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie. Žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 9a ods. 1, § 41 ods. 1,
2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a),
b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,

§ 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 3, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článkami a prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej
únie a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dňa 19.12.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
Bratislava, rozsudok zo dňa 31.05.2007 sp.zn. SR 3327/07. V exekučnom titule bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť sumu 1.306,51 eura spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.298,55 eura
od 23.12.2006 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 279,69 eura a všetkých účelne
vynaloženýchtrovexekučnéhokonania.Oprávnenáspovinnýmuzavrelidňa18.10.2006zmluvuoúvere
č. 4381054. Jej súčasťou boli všeobecné podmienky, ktoré v bode 17 obsahovali rozhodcovskú doložku.

Podľa nej, všetky spory vzniknuté zo zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie mali
byť riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považovala sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

To však neplatilo, ak bola pred podaním žaloby súde podaná žaloba na rozhodcovský súd. Súd prvej
inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, keďže povinný uzatváral zmluvuako fyzická osoba a nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Keďže v spotrebiteľskej
zmluve o úvere nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, považoval sa úver za bezúročný
a bez poplatkov. Rozhodcovská doložka znemožňovala povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu

všeobecným súdom, ak podal žalobu oprávnený. Nebola osobitne vyjednaná povinným a nemal ju
možnosť meniť. Voľba možnosti obrátiť sa na všeobecný súd bola iba iluzórna, keďže z rozhodovacej
praxe bolo súdu zrejmé, že je to výlučne oprávnená ako veriteľ, ktorá iniciuje konanie proti povinnému
ako dlžníkovi - spotrebiteľovi. Doložku posúdil súd ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.
Zmluva o úvere obsahovala aj ďalšie neprimerané zmluvné podmienky. Jednou z nich bola výška úroku

z omeškania 0,25 % denne (91,25 % ročne) z dlžnej sumy. Táto sankcia nebola dohodnutá v zmluve,
ale bola súčasťou všeobecných podmienok koncipovaných pre veľký počet dlžníkov. Neboli individuálne
dojednané s povinným. Nebolo zlučiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti
bolo dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100 % istiny. Pre
zjavne neprimeranú výšku zabezpečenia bolo sankčné zabezpečenie považované za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a za absolútne neplatné. Súd na základe uvedených dôvodov exekúciu zastavil.

Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval povinného na plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bol exekučný titul, vychádzalo z
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla oprávnená v celom rozsahu odvolaním podaným v zákonnej

lehote. Ako odvolacie dôvody uviedla ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Mala za to, že nebol naplnený dôvod na zastavenie exekučného
konania. Záväzkovo-právny vzťah medzi oprávnenou a povinným nemal spotrebiteľský charakter.
Tvrdila, že medzi zmluvnými stranami išlo o vzťah spravovaný ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Úplne zastavenie exekúcie by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by mal exekučný súd za preukázané a

zistené, že povinný nemal postavenie podnikateľa a rozhodcovská doložka je neplatná. Pokiaľ napriek
tomu súd exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávnenú práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznila, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne
vykonaného konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Napadnutým uznesením sú
zasiahol do rovnosti strán konania, čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP. Skutočnosť, že povinný nekonal

v dobrej viere, t.j., že pri uzatvorení zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel
k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže samo o sebe viesť k záveru, že
zmluvajevrozporesdobrýmimravmi.Rozhodcovskúdoložkunepovažovalazaneprijateľnúpodmienku.
Išlo o nevýhradnú doložku, ktorá umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Mala za to, že preukázala

neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a žiadala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 22.11.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému doručený návrh na vykonanie exekúcie v podobe zápisnice na základe

exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. zo dňa 31.05.2007 sp.zn. SR SR 3327/07, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.08.2007 a vykonateľnosť dňa 30.08.2007, podkladom ktorého bola zmluva o úvere č. 4381054 zo
dňa 18.10.2006. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou
dňa 05.12.2007 na Okresný súd Topoľčany požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie zo

dňa 19.12.2007 pod č. 5406 017816*. Výzvou zo dňa 27.07.2017 vyzval oprávneného na predloženie
zmluvyoúvereč.4381054zodňa18.10.2006,všeobecnépodmienkyposkytnutiaúveruarozhodcovskú
zmluvu. Požadované dokumenty boli súdu doručené dňa 18.08.2017. Dňa 24.08.2017 doručila
oprávnená súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom poukázala na nevýhradnosť rozhodcovskej doložky.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57
ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§
57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy
tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

14. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný

exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

15. Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku).

16. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný
podľa osobitných predpisov. Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však
môže v exekučnom konaní kontrolovať súd. V predmetnom prípade to umožňovalo súdu prvej inštancie
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, podľa ktorého

môže súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť buď na návrh (ods. 1) alebo aj bez
návrhu účastníka konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým
právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45
ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí,

že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto
ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu.17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v preskúmavanej
veci zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 45 ods. 1 písm.
c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, čo mu zákon umožňoval i

bez existencie návrhu. Prekážku k takémuto postupu netvorila ani prípadná okolnosť, že súd poveril
exekútora vykonaním exekúcie, napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom,
malnedostatkyuvedenév§40písm.a)ab)zákonaorozhodcovskomkonaníalebozaväzovalúčastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v

zmysle § 230 CSP, keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia
exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi
navykonanieexekúcie.Udeleniepovereniaexekútorovitotižnezbavujesúdpovinnostizastaviťexekúciu
pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby
vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

18. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

19. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov exekučného

konania je zmluva o úvere zo dňa 18.10.2006. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka výslovne uvádza,
že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, treba
posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský a to i
napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže

ide o zmluvu uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, bolo ju potrebné podrobiť súdnej
kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôsledne aplikoval
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) na predmetný právny
vzťah. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, správne právne posúdil ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,
nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a to v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so

spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd
navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobným,
ťažko čitateľným husto popísaným textom - podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s
obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutých. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola

založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci
exekúcie domáhať.

20. Na zdôraznenie vecnej správnosti a správnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie odvolací súd dodáva, že sa stotožnil s odôvodnením neplatnosti a rozporu s dobrými mravmi
zmluvného sankčného mechanizmu v podobe úrokov z omeškania, ktoré boli obsiahnuté v bode 6
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Z dôvodu, že úroky z omeškania neboli individuálne
dojednané s povinným a z hľadiska ich výšky boli v rozpore s dobrými mravmi, boli neplatnou a

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

21. Odvolací súd, z uvedených dôvodov, námietky oprávnenej uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené.Súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstav,jehoargumentáciabolavecnesprávna,
objektívna a presvedčivá. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, za

to, že predmetný exekučný titul a rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný, je v rozpore so
zákonom a s dobrými mravmi, čím boli dané dôvody na zastavenie exekučného konania aj bez návrhu
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku..22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).