Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14P/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215288
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815215288.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci starostlivosti o maloletého E.

O., nar. XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza - odbor
sociálnych vecí, dieťa rodičov matky: E. O., nar. X.X.XXXX, bytom Q. pod L., Na Y. XXX/XX, právne
zastúpená Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nám. slobody 10 a otca: R.
I., nar. X.XX.XXXX, bytom Y., E. XX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E. O., narodenému XX.X.XXXX, zo sumy 90,- EUR
mesačne na sumu 130,- EUR mesačne, počnúc dňom 7.9.2015, zvýšené výživné je otec p o v i n n ý

platiť do rúk matky mesačne vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

II. Zameškané výživné za obdobie od 7.9.2015 do 11.11.2016 vo výške 570,- EUR povoľuje otcovi
zaplatiť v mesačných splátkach po 57,- EUR, pričom prvá splátka je splatná k poslednému dňu mesiaca
nasledujúcehopoprávoplatnostitohtorozsudkuaďalšiesplátkyspolusbežnýmvýživnýmaždoúplného
vyrovnania dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/12/2013-72 zo dňa 12.12.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/562/2014-89 zo dňa 26.6.2014 vo výroku
o výživnom.

IV. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.9.2015 sa matka maloletého E. O., narodeného 23.8.2011
domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 90,-EUR mesačne na
sumu 250,- EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že otec bol zaviazaný na výživné v sume 90,-
EUR mesačne rozsudkom tunajšieho súdu počnúc dňom 1.7.2012. V čase rozhodovania súdu bol otec
maloletého nezamestnaný. Odvtedy sa zmenili pomery na strane maloletého aj zárobkové pomery na
strane otca. Otec v poslednom roku pracoval v fabrike na výrobu plastových fliaš v Holandsku. Túto

skutočnosť zatajoval. Jeho mesačný príjem bol v tom čase okolo 2.200,-EUR. V čase podania návrhu
pracuje v spoločnosti SaarGumi, s.r.o. v Dolných Vesteniciach. Matka v čase podania návrhu pracuje
ako opatrovateľka v Holandsku a to tak, že tri mesiace pracuje a jeden mesiac má neplatené voľno. Jej
mesačný príjem je 1.090,- EUR, čo predstavuje ročne 9.810,-EUR, takže jej priemerný mesačný príjemje 817,50 EUR. Mesačné náklady na maloletého E. sú nasledovné: škôlka 33,-EUR, oblečenie 50,-EUR,
kozmetika 20,-EUR, lieky 10,-EUR a strava 250,-EUR.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko jej
tvrdenia o zmene jeho majetkových pomerov sa nezakladajú na pravde. On bol od januára 2014
nezamestnaný, ale snažil sa zamestnať brigádne, nakoľko má dve vyživovacie povinnosti, ktoré si
pravidelne plní. Využil možnosť ísť pracovať do Holandska. Práca v zahraničí mu však nepriniesla
požadovaný prísľub príjmu a výdavky boli väčšie ako na Slovensku. Nebolo únosné ostať tam pracovať,

nakoľko jeho mesačný príjem sa pohyboval v rozpätí od 500 do 700,-EUR. Tvrdenia matky o jeho príjme
sú vymyslené. Teraz je zamestnaný v spoločnosti Saar Gumi Slovakia, s.r.o.. Zo svojho príjmu platí
výživné na svoje ďalšie dieťa, mal. I., nájomné za byt 132,83 EUR, elektrinu a plyn 33,-EUR. Cestovné
do zamestnania ho mesačne stojí 70,-EUR, strava 150,-EUR. Matka maloletého má teda vyšší príjem.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení zároveň podal návrh na zníženie výživného zo sumy 90,-EUR na
sumu 70,-EUR.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého
a listinnými dôkazmi.

4. Matka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a ďalej uviedla, že návrh podala preto, že v

čase určenia výživného bol otec nezamestnaný, poberal sociálne dávky. Medzičasom zistila, že otec
pracoval aj v zahraničí, kde už dosahoval príjem. Dôvodom zvýšenia výživného je aj to, že maloletý je už
starší, náklady na neho stúpli, navštevuje materskú školu a aj s tým sú spojené náklady. Počas doby, keď
je matka pracovne v zahraničí, sa o maloletého stará jej matka. Maloletý je zdravý, má len bežné detské
choroby. Otec sa o maloletého nezaujíma, nenavštevuje ho ani počas sviatkov alebo Vianoc. Aktuálne

určené výživné platí otec pravidelne. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 11.11.2016 matka uviedla, že
sa okolnosti nezmenili. Stále pracuje v Holandsku ako opatrovateľka, bola však štyri mesiace doma.
Chcela si urobiť voľno dva mesiace, to bolo v júni a v júli, potom jej však agentúra musela nájsť novú
rodinu, takže napokon nastúpila až 25.9.2016. Za obdobie tých štyroch mesiacov nemala žiaden príjem.
Momentálne pracuje na šesťtýždňové turnusy, po ktorých má šesť týždňov voľna. Pomery maloletého

sa o podania návrhu nezmenili, naďalej navštevuje materskú školu, jeho zdravotný stav je dobrý. Otec
maloletého doteraz platil výživné riadne, prvýkrát nezaplatil až minulý mesiac. Inak sa však o maloletého
nijakým spôsobom nezaujíma. Matka napríklad musela teraz nakúpiť maloletému oblečenie a obuv na
zimu, čo ju stálo okolo 200,- EUR. Otec maloletého predal rodičovský dom za 39.000,- EUR. Mal v
ňom podiel 1/3. Zároveň bol predaný dom, ktorý otec maloletého vlastnil spolu s matkou maloletého na

polovicu za 39.000,- EUR. Po tom, čo si realitná kancelária stiahla províziu, dostali obaja po 18.870,-
EUR. Predaj sa uskutočnil v mesiaci september.

5. Otec na pojednávaniach uviedol, že keď sa maloletý E. narodil, nechal matke 1.700,- EUR, ona všetko
minula a pred súdom to nepriznala. Čo sa týka jeho pomerov, býva v byte po rodičoch, vlastní jednu

tretinu, zvyšné tretiny vlastnia jeho súrodenci. V Holandsku pracoval od augusta 2014 do augusta 2015,
bolo to vo firme Schutz, zmluvu však mal s agentúrou Cervo. Suma 1.380,20 EUR je suma, ktorá bola
pravdepodobne uvádzaná ako suma, do ktorej výšky sa platí mzda cez agentúru alebo niečo podobné.
Jemu boli vyplácané len sumy, ktoré sú uvádzané v potvrdeniach nižšie. Zamestnanci, ktorí mali kontrakt
priamo s firmou Schutz zarábali okolo 1.900,- EUR, cez agentúru to tak však nebolo, preto on a mnohí

iní z agentúry odišli. Agentúra si zrážala rôzne sumy, napríklad aj za ubytovanie. Momentálne pracuje v
SaarGummi v Dolných Vesteniciach, poberá čistú mzdu od 550,- do 640,- EUR. Jeho náklady sú 132,-
EUR za bývanie, 80,- EUR mesačne za benzín na cestu do zamestnania, strava 150,- EUR mesačne, za
plyn a elektrinu platí 34,- EUR. O tieto sumy sa delia s bratom napoly, brat býva so ním. Má ešte exekúciu
na výživné pre druhého syna, bol odsúdený za neplatenie. Tam mal dlh 6.000,- EUR, momentálna výška

dlhu je okolo 1.800,- EUR. So synom sa nestretáva, pretože sa s jeho matkou nedá komunikovať. Na
pojednávaní, ktoré sa konalo 11.11.2016 otec uviedol, že s bratmi predali rodičovský byt, ktorý vlastnili.
Mal na ňom podiel 1/3, byt predali za 39.200,- EUR. Následne si jeho brat Dalibor kúpil dom v obci
Ráztočno za 37.000,- EUR. V tomto dome býva otec maloletého spolu s ním. Otec maloletého je od
1.6.2016 nezamestnaný. Má chorého brata, je ZŤP, po dvoch mozgových príhodách, odrezali mu obe

nohy, musí sa preto o neho starať 24 hodín denne. Vybavuje si na neho opatrovanie. Peniaze, ktoré
získal z predaja nehnuteľnosti minul na úhradu svojich dlžôb. Maximálne si má možnosť privyrobiť na
brigádach. Matka maloletého sa mu opakovane vyhrážala, že syna neuvidí. Syna by chcel vidieť, ale
nebude sa pred ňou ponižovať. S bratom bývajú v rodinnom dome od apríla. Kúrenie je tam na tuhépalivo. Mesačné náklady sú zatiaľ na elektrinu 30,- EUR a na vodu 10,- EUR. Popri tom si musia kupovať
aj stravu. Dávku v hmotnej núdzi otec maloletého nepoberá. Nepoberá ani dávku v nezamestnanosti,
na úrade mu povedali, že mu chýba pár dní, aby mal na ňu nárok. Doterajší pracovný pomer ukončil

otec dohodou, dôvodom bola starostlivosť o brata. Jeho brat si dal žiadosť na osobnú asistenciu a otec
maloletého bude jeho osobný asistent. Jeho brat je starobný dôchodca. Dôchodok má okolo 700,- EUR,
ale aj on má nejaké pôžičky a úvery.

6. Kolízna opatrovníčka maloletého na pojednávaní konštatovala, že sa pripája k návrhu matky. Náklady

na maloletého sa od poslednej úpravy výživného zvýšili. Zvýšenie výživného bude v jeho prospech.

7. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 4C/12/2013,
spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6P/42/2015, rodný list maloletého, výsledky lustrácií v Sociálnej
poisťovni, preklad č. 89/2016 č.l. 100, potvrdenie spoločnosti Atena Personal Consulting č.l. 49, prehľad
výdavkov predložených matkou č.l. 50, prehľad SMS správ č.l. 51, výpisy z účtov č.l. 59, uznesenie

Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/149/2014-50 zo dňa 22.6.2016.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Maloletý E. O.,
sa narodil dňa 23.8.2011, jeho rodičia manželstvo neuzavreli a nežijú spolu. Rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 4C/12/2013-72 zo dňa 12.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.

19Co/562/2014-89 zo dňa 26.6.2014 bolo určené, že otcom maloletého je R. I., nar. X.XX.XXXX,
maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec maloletého bol zároveň zaviazaný platiť
maloletému výživné v sume 90,-EUR mesačne. Maloletý mal v čase určenia výživného necelé tri roky.
Materskú školu ešte nenavštevoval, náklady na neho tvorili predovšetkým výdavky stravu a plienky. Otec
maloletého bol v tom čase nezamestnaný. Predtým pracoval v Írsku s príjmom 420 - 450 EUR týždenne.

Od septembra 2011 až do 11.12.2013 bol v Írsku nezamestnaný, evidovaný v evidencii nezamestnaných
a poberal dávku 188,- EUR týždenne (cca 752,-EUR mesačne). Matka maloletého bola v čase určenia
výživného na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20 EUR a prídavok na dieťa
23,52 EUR.

9. V súčasnosti má maloletý E. päť rokov, navštevuje materskú školu. Mesačné náklady, ktoré matka na
nehovynakladásúpodľajejvyjadrenia:škôlka32,-EUR,oblečenie50,-EUR,hračky50,-EUR,kozmetika
20,-EUR, lieky 10,-EUR a strava 250,-EUR. Maloletý je zdravý, máva len bežné detské choroby.

10. Otec maloletého je v súčasnosti, od 1.6.2016, dobrovoľne nezamestnaný. Pracovný pomer v

spoločnosti Saar Gumi, s.r.o. ukončil dohodou. Ukončenie pracovného pomeru odôvodňuje celodennou
starostlivosťou o svojho ťažko chorého brata. Podal si žiadosť o opatrovateľský príspevok. Dávku
v hmotnej núdzi ani dávku v nezamestnanosti nepoberá. Do mesiaca august 2015 pracoval otec
maloletého v Holandsku, pre spoločnosť Schutz, prostredníctvom personálnej agentúry CERVO. Podľa
výpočtu súdu mal otec v období od mesiaca september 2014 do mesiaca august 2015 priemerný

mesačný príjem v sume 1.388,17 EUR. V uvedenom príjme sú zahrnuté aj sumy zrážané otcovi z
príjmu za ubytovanie a stravu. V období od 8.8.2015 do 31.5.2016 pracoval otec maloletého v Saar
Gumi, s.r.o., Dolné Vestenice (v čase od 8.8.2015 do 31.12.2015 prostredníctvom Inštitútu odborného
vzdelávania, s.r.o.), kde dosahoval čistý mesačný príjem cca 600,-EUR. Otec maloletého v roku 2016
predal spoluvlastnícky podiel 1/3 (celková kúpna cena nehnuteľnosti bola 39.200,-EUR) na byte, ktorý

zdedil po svojich rodičoch. Spolu s matkou maloletého vlastnili na polovicu rodinný dom, ktorý predali za
kúpnu cenu 39.000,-EUR. Po odrátaní provízie realitnej kancelárie, otcovi zostala suma 18.870,-EUR.
Mesačné výdavky, ktoré otec maloletého vynakladal v čase podania návrhu boli podľa jeho vyjadrenia
nasledovné: nájomné za byt 132,83 EUR, elektrina a plyn 33,-EUR, cestovné do zamestnania 70,-EUR
a strava 150,-EUR. O náklady na bývanie sa delil napoly s bratom. Aj v súčasnosti býva s bratom, v

rodinnom dome, ktorý vlastní jeho brat. Náklady ktoré v súčasnosti vynakladá podľa jeho vyjadrenia
sú elektrina 30,-EUR a voda 10,-EUR. V dome sa kúri pevným palivom. Ďalšie náklady sú na stravu.
Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému I. S., narodenému X.X.XXXX,. ktorá bolo rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 6P/42/2015-88 zo dňa 30.6.2016 zvýšená s účinnosťou od 01.08.2015 na sumu
150,- EUR.

11. Matka maloletého v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v Holandsku na šesťtýždňové turnusy,
potom je šesť týždňov doma. V období mesiacov jún až september 2016 nemala pridelenú rodinu a
musela zostať doma, pričom nemala príjem. Jej priemerný mesačný čistý príjem bol 817,50 EUR. Včase matkinej neprítomnosti sa o maloletého sa stará jeho stará matka. Náklady, ktoré matka mesačne
vynakladá sú podľa jej vyjadrenia: nájomné 255,-EUR, energie 40,-EUR, internet 27,-EUR, mobil 25,-
EUR, poistenie 30,-EUR, benzín 50,-EUR a strava 200,-EUR. Poberá aj prídavok na dieťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

20. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom
možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného
dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),
ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávanie, kultúrne a
športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov

môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej
povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných
výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliada súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili
pomery ako na strane otca, tak aj na strane maloletého. Otec je opäť nezamestnaný, ako v čase
určeniavýživného.Vobdobídvanástichmesiacov,ktorépredchádzalipodaniunávrhumatkynazvýšenie
výživného pracoval otec v Holandsku s priemerným mesačným príjmom 1.388,17 EUR. Po návrate z
Holandska pracoval v spoločnosti Saar Gumi, s.r.o. až do 31.5.2016, kedy sám ukončil svoj pracovný

pomer. Ako dôvod uviedol, že bol k tomu donútený okolnosťami, keďže sa musí starať o ťažko chorého
brata. Súd k tomu konštatuje, že otec je predovšetkým povinný zabezpečovať vyživovaciu povinnosť
svojim dvom deťom mal. E. a mal. I.. Na splnenie tejto povinnosti je povinný využívať všetky svoje
možnosti a schopnosti. Podľa názoru súdu môže otec maloletých zabezpečiť opatrovanie svojmu bratovi
aj iným spôsobom. Ukončenie pracovného pomeru otcom súd posúdil podľa ustanovenia § 75 ods. 1

druhá veta Zákona o rodine, a teda, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku,
z ktorého mohol zabezpečovať výživné svojim maloletým deťom. Súd ďalej poukazuje na peňažné
prostriedky, ktoré otec nadobudol predajom svojich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach.
Otec tvrdil, že takto získané peniaze použil na úhradu svojich dlžôb. Súdu však neuviedol o aké peňažnézáväzky išlo a aká bola ich celková výška. Jediný konkrétny dlh, ktorý otec uviedol, bol nedoplatok na
výživnom na jeho staršieho syna, mal. I., ktorý bol podľa vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 22.1.2016
(teda ešte pred predajom nehnuteľností) okolo 1.800,-EUR. Súd zároveň poukazuje, že výživné má

prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Teda otec je povinný uprednostniť výživné aj pred svojimi
ostanými peňažnými záväzkami. Otec v súčasnosti býva v dome, ktorý si kúpil jeho brat. Z tvrdení
otca teda vyplýva, že si nemusel zo svojich príjmov a ani z peňazí, ktoré získal za predaj svojich
spoluvlastníckych podielov zabezpečovať bývanie či už kúpou nehnuteľnosti, alebo jej nájmom. Súd je
toho názoru, že prevažná časť tých prostriedkov mu zostala. Súdu napokon nepreukázal ich prípadné

účelné vynaloženie, či spotrebovanie. Náklady ktoré v súčasnosti podľa jeho vyjadrenia vynakladá sú
30,-EUR mesačne za elektrinu a 10,-EUR mesačne za vodu. V dome sa kúri pevným palivom, otec však
náklady na kúrenie nevyčíslil. Uviedol ešte náklady na stravu, ktoré však tiež nevyčíslil.

23. Pomery na strane maloletého sa zmenili v tom, že v čase určenia výživného mal len necelé tri roky.
Tomu zodpovedali aj náklady, ktoré boli na neho vynakladané a tvorili ich predovšetkým výdavky na

stravu a plienky. V súčasnosti má už päť rokov a navštevuje materskú školu. Je teda nepochybné, že v
súvislosti s uvedenou okolnosťou možno konštatovať podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého.
V dôsledku tejto zmeny je zvýšenie výživného odôvodnené. Potreby maloletého narástli z objektívnych
príčin aj v súvislosti s jeho fyzickým vývinom. Vzrástli preto aj jej oprávnené požiadavky na stravu,
ošatenie,obuvahygienicképotreby.Zmenapomerovmaloletéhotedavprvomradesúvisísprirodzeným

zvyšovaním rozsahu jeho oprávnených potrieb.

24. Podľa názoru súdu, doterajšie výživné na maloletého v sume 90,-EUR už nezodpovedá jeho
oprávneným potrebám. Vzhľadom na preukázané skutočnosti o pomeroch otca a pri zohľadnení
pravidla, že výživné má mať prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, považoval súd za primerané

zvýšiť výživné na sumu 130,-EUR mesačne. Súd pritom musel zohľadniť aj vyživovaciu povinnosť otca
k jeho na druhému synovi, I. S., ktorý je od mal. E. starší, a ku ktorému bolo naposledy otcovi zvýšené
výživné na sumu 150,-EUR.

25. Súd zvýšil výživné od 7.9.2015, t.j. od podania návrhu matkou na súde. Zameškané výživné za

obdobieod7.9.2015dovyhláseniarozsudkudňa11.11.2016jevsume570,-EUR.Ideozvýšenévýživné
za 24 dní mesiaca september 2015 (40 EUR/30 x 24 = 35 EUR), zvýšené výživné za mesiace október
2015 až november 2016 (13 x 40 EUR = 520 EUR) a zvýšené výživné za 11 dní mesiaca november
2016 (40 EUR/30 x 11= 15 EUR). Súd umožnil otcovi splácať zameškané výživné splátkach po 57,-
EUR, splatných spolu s bežným výživným.

26. Keďže súd dospel k záveru, že sú dôvody na zvýšenie výživného a dôvody na jeho zníženie naopak
nezistil, návrh otca na zníženie výživného zamietol.

27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Súd vzhľadom na citované ustanovenie, keďže neboli splnené podmienky na náhradu trov konania,
nepriznal nárok na ich náhradu ani jednému z účastníkov.

29. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov
Okresného súdu Prievidza, a to na odmenu prekladateľky z Holandského jazyka Mgr. Lucie Matejkovej,
PhD., ktorá bola v konaní ustanovená na preklad listín do a z cudzieho jazyka. Keďže v danom prípade
nejde o sporové konanie a súd nezistil dôvod na strane účastníkov, pre ktorý by im mala vzniknúť
povinnosť nahradiť štátu trovy, Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať v prípade

rozhodnutia o starostlivosti o maloleté deti návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Civilného
mimosporového poriadku, a v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti, návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.