Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/516/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216695
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413216695.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. nad X., Q.. V. XXX, o zaplatenie sumy 1 387,47 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/34/2015-53 zo dňa 29. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/34/2015-53 zo dňa 29. 04. 2016 z r u š u j e a
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh navrhovateľa (žalobcu) zamietol (prvý výrok).
Odporcovi (žalovanému) náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo
výške 1 387,47 € s prísl. na náklade zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 02. 2010, ktorou bola žalovanému
poskytnutá pôžička vo výške 1 892 €, žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku po dobu 44 mesiacov
splátkami vo výške 43 €. Keďže žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti tým, že v lehote splatnosti
riadne a včas nesplácal pôžičku, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30. 12. 2010 využil svoje

právo a zmluvu o pôžičke vypovedal, pričom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
pôžičky jednorazovo a to do 5 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému dňa 10. 01.
2011.

3. Okresný súd posúdil nárok v súlade s § 52, § 53 os. 1, 2, 3, 5, 6 Občianskeho zákonníka, § 48
ods. 1, 2,, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451, § 457 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007

Z. z. a uzavrel, že na daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenie Občianskeho
zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože pôžička, ktorá bola poskytnutá právnym
predchodcom žalobcu v prospech žalovaného spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 285/2001 Z. z., žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Žalovanému bola
poskytnutá pôžička 22. 02. 2010, žalovaný si neplnil povinnosti, nezaplatil splátky za mesiace máj 2010
až júl 2010, ako aj mesiac september a november 2010. Veriteľ využil svoje právo, ktoré bolo dojednané

v článku 13 VOP a ukončil zmluvu o pôžičke a to listom zo dňa 30. 12. 2010 označeným ako vypovedanie
zmluvy. Aj keď takýto právny úkon označil právny predchodca žalobcu za výpoveď (táto skutočnosť
vyplýva aj z článku 13 všeobecných obchodných podmienok), tak súd takýto právny úkon považoval
za odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako vyplýva z ustanovenia §
582 Občianskeho zákonníka vypovedať možno len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú s tým, že zmluva
o pôžičke nebola uzavretá na dobu neurčitú. V dôsledku skutočnosti, že došlo k zrušeniu zmluvného

vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o pôžičkes účinkami ex tunc (od počiatku) tak sa mohol domáhať voči žalovanému len vydania bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

4. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky na základe právneho dôvodu,
ktorý dodatočne odpadol (odstúpenie od zmluvy), došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu. Okresný súd v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo preskúmal,
či nárok žalobcu nie je premlčaný a keďže od 11. 01. 2011 (dňom nasledujúcim po doručení odstúpenia
od zmluvy o pôžičke) začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu resp. žalobcovi subjektívna

dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, kedy sa dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a návrh na začatie
konania bol doručený súdu dňa 19. 12. 2013, návrh súd prvej inštancie zamietol z dôvodu uplynutia
subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 11. 01. 2013. Zároveň Okresný súd uviedol, že nie je
tiež preukázané, že žalovanému boli finančné prostriedky reálne odovzdané.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania z dôvodu, že u žiadne trovy nevznikli.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.Vsúlades§61CSPstranamivkonanísúžalobcaažalovaný,pretoodvolacísúdnamiestopôvodného
označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

8. Proti rozsudku v súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. podal odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,
že mu súd prizná uplatnený nárok ako aj trovy konania.

9. Odvolateľ uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania.
Listom zo dňa 30. 12. 2010 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a vyzval žalovaného k úhrade
dlžnej sumy do 5 dní od jej doručenia. Predmetnú výpoveď prevzal žalovaný 10. 01. 2011 a päťdňová
lehota uplynula dňa 15. 01. 2011, teda dňa 16. 01. 2011 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy a začala
plynúť premlčacia lehota. Nárok teda nie je premlčaný. Poukázal na to, že nie je možné súhlasiť s

posúdením výpovede ako odstúpenia od zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými spája zákon
rôzne následky. K ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami, nie je dôvod
prekvalifikovať predmetné podanie na odstúpenie od zmluvy. Účastníkom nemožno uprieť, aby si v
medziach daných všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku
ich zmluvného záväzku, ktorý má oporu v platnom práve. Pokiaľ účastníci takúto možnosť využili je

potrebné dôsledok z toho plynúci rešpektovať.

10. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/30/2015 zo dňa 29. 10.
2015, podľa ktorého následkom výpovede nie je zrušenie zmluvy od počiatku a po doručení výpovede
nevzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale právo na zaplatenie celej sumy poskytnutého

úveru, ktorá sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, keďže návrh bol podaný dňa 19. 12. 2013,
trojročná premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Namietal tiež záver súdu, že nebolo
preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému, žalovanému bol poskytnutý úver
na úhradu jeho v tom čase existujúcich dlhov, čo vyplýva z čl. III. zmluvy o pôžičke. Žalovaný čiastočne
dlžnú sumu aj uhradil, uvedené preukazuje reálne poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaný dlžnú

sumu nenamietal, pričom konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b), c) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho
zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.13. Je nesporné, že nárok uplatnený žalobcom vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí pôžičky,
kde na jednej strane ako poskytovateľ pôžičky vystupovala osoba dodávateľ, ktorá pri uzatváraní a
plnení zo spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a žalovaný bol fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že ide o nárok uplatnený zo
spotrebiteľskej zmluvy bol v konaní nesporný.

14. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu premlčania, keď list právneho predchodcu žalobcu

žalovanému zo dňa 30. 12. 2012 označený ako vypovedanie zmluvy, posúdil ako odstúpenie od
zmluvy, a to z dôvodu, že v súlade s § 582 Občianskeho zákonníka zmluvu uzatvorenú na dobu určitú
nemožno vypovedať. Následne návrh zamietol, z dôvodu premlčania nároku na vydania bezdôvodného
obohatenia.

15. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a vyhodnotenie otázky premlčania.

Nesúhlasil s posúdením výpovede (ktorú účastníci zmluvy dohodli v bode 13.1VOP) ako odstúpenia od
zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon aj v súvislosti s premlčacou lehotou spája rôzne
dĺžky. Uviedol, že nie je dôvod prekvalifikovať výpoveď na odstúpenie od zmluvy.

16. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu

hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

17.Súdprvejinštancieuzavrel,žezust.§582Občianskehozákonníkavyplýva,ževypovedaťmožnolen
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, pričom zmluva o pôžičke bola uzatvorená na dobu určitú. Odvolací
súd udáva, že účastníci zmluvného vzťahu v súlade s Občianskym zákonníkom si môžu podľa § 2 ods.
3 Občianskeho zákonníka vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

príslušného ustanovenia zákona nevyplýva, že sa od neho nemôžu odchýliť.

18. Odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy, nie je totožným pojmom, ide o rozdielne právne inštitúty.
V oboch prípadoch sa síce jedná o jednostranný úkon niektorej zo zmluvných strán, avšak zmysel a
dôsledky týchto inštitútov sa v mnohých ohľadoch významne líšia. V prípade odstúpenia od zmluvy

dochádza k zániku zmluvy od jej samotného počiatku - na zmluvu sa potom hľadí tak ako by ani
neexistovala. Dôsledkom tohto spôsobu ukončenia zmluvy je preto povinnosť zmluvných strán vrátiť si
všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení (ak spôsob vrátenia plnení nešpecifikuje samotné odstúpenie), pričom je možné iba v tých
prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon. Pokiaľ ide o výpoveď, táto predstavuje prejav vôle

niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej
výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty. Výpoveď sa teda
nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede (zmluva existovala a bola dovtedy
platná). Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo predtým vzájomne poskytli.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia len uviedol, že vo VOP bola dohodnutá v čl. 13.
možnosť vypovedania zmluvy, avšak keďže výpoveď zo zmluvy uzavretej na dobu určitú v súlade s §
582 Občianskeho zákonníka nie je možná, považoval predmetný právny úkon označený ako výpoveď
za odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia však bližšie neuviedol, na
základe akých zistených skutkových okolností a na základe akej právnej úvahy dospel k záveru, že vôľou

právneho predchodcu žalobcu bolo nie vypovedanie zmluvy, ale odstúpenie od zmluvy.

20. Odvolací súd udáva, že v zmluve uzatvorenej na dobu určitú možno dojednať možnosť výpovede,
pretože tomu nebráni výslovný zákaz. Ani v ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je takýto zákaz
obsiahnutý, prípadne z neho nie je možné vyvodzovať nemožnosť takéhoto dojednania, keďže toto

ustanovenie upravuje výpoveď v prípadoch, kedy u účastníkov záväzkového vzťahu nie je v tejto otázke
nič dohodnuté. V prípade, že to zákon nezakazuje, účastníci si môžu upraviť skončenie zmluvného
vzťahu ajvýpoveďou.Nejdetedaoustanoveniekongentnévtomzmysleslova,žebybolivylúčenéajiné
spôsoby zániku zmluvného vzťahu (rozhodnutie NS ČR zo dňa 25. 02. 2003 sp. zn. 28Cdo/2485/2005).V tejto súvislosti je možné poukázať aj na zásady súkromného práva, kde medzi základné patrí zásada
individuálnej autonómie, zásada, že všetko je dovolené, čo nie je zakázané, zásada pacta sunt servanda
(zmluvy sa majú dodržiavať) a zásada dispozitívnosti právnej úpravy. Výpoveď zmluvy o pôžičke by však

nemala existovať po tom, ako sa poskytli peňažné prostriedky v celej výške, v tomto čase už totiž veriteľ
splnil svoju povinnosť a dlžník uplatnil svoje právo. Povinnosť dlžníka vrátiť peniaze spolu s úrokmi
bude trvať bez ohľadu na výpoveď. Výpoveď je teda logicky možná iba dovtedy, pokiaľ sa celá pôžička
nevyčerpal a pokiaľ záväzok, ktorý by mal výpoveďou zaniknúť, nezanikol v dôsledku splnenia.

21. Ak mal okresný súd za to, že išlo o neplatné vypovedanie zmluvy, bolo potrebné v tomto smere
predmetný právny úkon a jeho následky posúdiť.

22. V súlade s procesnými predpismi je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé,
na aký zistený skutkový stav súd aplikoval právnu normu, akú, ako právnu normu interpretoval.

Princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi občianske súdne konanie, vyjadruje vzájomnú náväznosť i
prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného
plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité
konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné
uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho

konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdom prvej inštancie, za predpokladu, že
boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na
správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích
námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho
odôvodnenosti (preskúmateľnosti). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne

a neprotirečivo vysvetliť dôvody jeho rozhodnutia. Myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je
predovšetkým preukázať správnosť rozsudku.

23. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné

(súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe akých zistených skutkových
okolností a na základe akej právnej úvahy dospel k záveru, že vôľou právneho predchodcu žalobcu
bolo nie vypovedanie zmluvy, ale odstúpenie od zmluvy) neostávalo odvolaciemu súdu iné ako zrušiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok, odôvodniť skutkový záver, že neboli
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky (pričom z obsahu spisu sa javí, že žalovaný túto
skutočnosť nenamietal) posúdiť platnosť ujednania uvedeného v bode 13.2. VOP, podľa ktorého „klient
ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede
nastanú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 13. bod 1“. V prípade, že súd prvej inštancie má za

to, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom žalobca tvrdí, že nemal vôlu l odstúpiť od zmluvy, okresný
súd uvedie skutkové zistenia ako aj právne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že bolo vôľou
právneho predchodca žalobcu listom zo dňa 30.12.2010 odstúpiť od zmluvy. Ak okresný súd vyvodí
záver, že dojednanie o vypovedaní zmluvy je neplatné, posúdi najmä nárok uplatnený žalobcom, posúdi
zmluvu v súlade s § 52 a nasl. OZ, zákonom č. 258/2001 Z. z.. Preskúma tiež, či v súlade s § 4 ods.

3 zák. č. 258/2001 Z. z. je treba považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov (posúdi obsahové
náležitosti zmluvy vrátane - konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termínu splátky...), či nedošlo
k premlčaniu uplatneného nároku a iné.

25. Odvolací súd v súlade s § 379 zrušil aj závislý výrok o náhrade trov konania.

26. V súlade s§ 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).