Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/301/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208592
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2615208592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EUROSIMA, s.r.o.,
Bratislava, Obchodná 22, IČO: 35 843 594, zastúpenej: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ &
partners, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Mgr. Art. I. Q., ArtD., bytom
C. XXX, zastúpenému advokátkou: Mgr. Silvia Moravčíková, Bratislava, Mikulášska 29, o 1.350 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 22. marca 2016 č. k.
11C/426/2015-75 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.350 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15. mája 2015 do zaplatenia. Žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 325,27 eur. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 52, § 53, § 54, § 524, § 544, § 545a O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a
žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy (sprostredkovateľskej, mandátnej a pod.). Žalovanému bola

sprostredkovaná len ohliadka spornej nehnuteľnosti dňa 29. októbra 2015, pričom súčasťou zápisnice o
ohliadke bola aj dohoda strán o zmluvnej pokute vo výške 5.000 eur, ak žalovaný uzatvorí kúpnu alebo
nájomnú zmluvu týkajúcu sa spornej nehnuteľnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodnej
žalobkyne. Súd prvej inštancie konštatoval nemožnosť uzavretia dohody o zmluvnej pokute bez
hlavnéhozáväzku,ktorýmjezmluvamedzistranamikonania.Dohoduozmluvnejpokuteposudzovalajv
zmysle ustanovení § 52 a nasl. O. z., pretože pôvodná žalobkyňa vystupovala ako dodávateľka konajúca
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ.

Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne. Žalobkyňa
mala nadobudnúť predmetnú pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.
októbra 2015, podpísanú konateľkou I. N. v čase, kedy už konateľkou nebola. Čestnému prehláseniu
žalobkyne o chybe v písaní v dátume (správny dátum mal byť údajne 15. september 2015) súd neuveril,
vzhľadom na špecifikáciu pohľadávky s označením predmetu konania (1.350 eur s príslušenstvom),
ako i spisovej značky (Okresný súd Senica sp. zn. 11C/426/2015), pričom žaloba bola vyhotovená 16.
septembra 2015, doručená súdu prvej inštancie dňa 8. októbra 2015, teda v čase, kedy zmluvné strany

zmluvy o postúpení pohľadávky nemali možnosť poznať spisovú značku súdneho konania. Zmluva o
postúpení pohľadávky tak nebola uzatvorená platne, v dôsledku čoho nedošlo k postúpeniu pohľadávky.
Vzhľadom na nedôvodnosť žaloby súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalším vecným posúdením nároku.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.(Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016).
Žalovanému,ktorýmalvoveciúspech,bolapriznanánáhradatrovprávnehozastúpeniavovýške325,27
eur, pozostávajúcich z troch úkonov právnej služby 3 x 71,37 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,

vyjadrenie vo veci samej a zastupovanie na pojednávaní 22. marca 2016), režijného paušálu 2 x 8,39
eur a 1 x 8,58 eur, náhrady za stratu času (6 polhodín x 14,30 eur za cestu Bratislava - Senica a späť)
vo výške 85,80 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu

prvejinštancienaďalšiekonanie.Odvolanieodôvodnilatým,ževkonanídošlokvadámpredpokladaným
v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, b/ O. s. p., z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu, jeho
nesprávnym vyhodnotením, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Žalobkyňa nesúhlasila s
právnym záverom, že pre platnosť vedľajšieho záväzkového vzťahu, ktorým je dohoda o zmluvnej
pokute, bolo nevyhnutné, aby medzi stranami existovala určitá zmluva (zmluvný záväzok). V konaní
bol predložený listinný dôkaz, zápisnica o ohliadke nehnuteľnosti, ktorý žalovaný nespochybňoval.

Prevzal tak záväzok, že neuzatvorí kúpnu zmluvu alebo nájomnú zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti bez
predchádzajúceho písomného súhlasu sprostredkovateľa. Súčasne akceptoval vedľajší záväzok, že v
prípade porušenia tejto povinnosti je žalovaný povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo
výške sprostredkovateľskej odmeny. Zmluvné strany si určito a zrozumiteľne dojednali hlavný záväzok,
ktorého porušenie má za následok nárok žalobkyne na úhradu zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie

bližšie nerozvinul ani nevysvetlil aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. O. z. na právny vzťah medzi stranami
konania. Žalobkyňa už pri podaní žaloby zohľadnila túto skutočnosť, neuplatnením celej výšky zmluvnej
pokuty (5.000 eur), ale len jej časti 1.350 eur. Tým predišla možnosti využitia moderačného práva
súdu pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty, i s ohľadom na charakter právneho vzťahu (dodávateľ -
spotrebiteľ). Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 53 ods. 12 O. z., v zmysle ktorého neprijateľnosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená, ako i na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia, na
všetky ostatné podmienky a okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a na všetky ostatné zmluvné
podmienky alebo inú zmluvu, od ktorej závisí. Ak predmetom záväzkov malo byť dojednanie podmienok
pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, tak ani spotrebiteľ nemôže túto skutočnosť brať na ľahkú

váhu, že nevie čo bolo obsahom jednostranového dokumentu, ktorý podpísal. Kúpa nehnuteľnosti nie je
bežná činnosť, pri ktorej možno akceptovať údajnú nepozornosť žalovaného (jednostranový dokument
obsahuje malý rozsah textu, údaje o obidvoch účastníkoch právneho vzťahu, popis nehnuteľnosti a
jeden odsek o predmetnom záväzku i dohode o zmluvnej pokute). Žalobkyňa namietala nevykonanie
navrhovaného dôkazu výsluchom svedka Mgr. A. Y., bezprostredne prítomného pri vykonaní spornej

ohliadky a podpise kľúčového písomného dôkazu. Tým došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a
súčasne nebol správne ustálený skutkový stav. Výsluchom svedka by boli preukázané ďalšie skutočnosti
tvrdené žalobkyňou a okolnosti týkajúce sa vykonania ohliadky spornej nehnuteľnosti. Žalovaný po
vykonaní ohliadky informoval právnu predchodkyňu žalobkyne, že nemá záujem o kúpu nehnuteľnosti a
potom ju predsa len kúpil. Z uvedeného konania vyplýva jednoznačne zámer znížiť náklady súvisiace s

kúpounehnuteľnostiavyhnúťsasprostredkovateľskejprovízii.Súdbypretonemalsvojourozhodovacou
činnosťou poskytovať právnu ochranu takémuto konaniu. Realitní makléri právnej predchodkyne
žalobkyne vždy pri vykonaní ohliadky upozorňujú záujemcov, že ohliadka je síce nezáväzná a bezplatná
(po jej vykonaní nie sú povinní uzavrieť akúkoľvek zmluvu), avšak v prípade ak by sa rozhodol záujemca
o kúpu obhliadanej nehnuteľnosti, tak sa zaväzujú využiť služby sprostredkovateľa, ktorý s nimi danú

ohliadku vykonal. Ide o jednoduchý a logický záväzok, ktorý má ekonomický zmysel a je súčasťou
právnych vzťahov. Každý priemerný spotrebiteľ je schopný porozumieť tomuto záväzku a dodržať ho.
Žalovaný ho však nesplnil. Bránil sa tým, že nevie, aký záväzok mal dodržať a o aký pozemok sa
jednalo. Právna ochrana bola priznaná žalovanému, ktorý obchádza právne povinnosti a poškodzuje
ostatných účastníkov právneho vzťahu neplnením prevzatých záväzkov, bez ktorých by logika výkonu

realitnej činnosti stratila akýkoľvek zmysel a ekonomické opodstatnenie. Týmto rozhodnutím súd prvej
inštancie podporil stav, v ktorom záujemcovia budú chodiť na ohliadky, sprostredkovateľ im poskytne
informácie a servis a následne budú kontaktovať priamo vlastníka nehnuteľnosti a uzavrú zmluvu bez
súčinnosti sprostredkovateľa (čím mu spôsobia škodu vo forme zbytočne vynaložených nákladov). Súd
prvej inštancie pochybil napriek zhodným čestným vyhláseniam účastníkov zmluvy o postúpení, keď

ustálil skutkový stav tak, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Uvedeným konaním prekročil
rozsah dokazovania vo veci, v rozpore s § 526 ods. 2 O. z.. Z ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ postupca
(žalobkyňa) oznámila dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, tak žalovaný ako dlžník bol bez
ďalšieho povinný plniť dlh postupníkovi, bez oprávnenia požadovať predloženie zmluvy o postúpení aposudzovania jej platnosti. Teda bez ohľadu na existenciu, či neexistenciu uvedenej zmluvy. Zmluvné
strany zmluvy o postúpení prehlásili, že dlžník má plniť postupníkovi (žalobkyni), čím je jasne daná a
preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobkyne. V tomto smere nebol súd prvej inštancie oprávnený

skúmať, či postúpenie bolo alebo nebolo uskutočnené, ak danú skutočnosť preukazujú obidve zmluvné
strany postúpenia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. V konaní nedošlo k žiadnym vadám, ktoré by mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, skutkový stav bol riadne zistený a na základe vykonaných dôkazov súd
prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. V napadnutom
rozsudku bolo správne konštatované, že nie je možné uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute bez vlastnej
zmluvy medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným, ku ktorej nedošlo. Zmluvná pokuta je zabezpečovací
inštitút splnenia zmluvného záväzku. Z ustanovenia § 544 ods. 1 O. z. výslovne vyplýva, že sa dojednáva
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú na seba účastník zmluvou prevzal. Ak neexistuje

zmluva,niejemožnédohodnúťanizmluvnúpokutunazabezpečeniepovinnosti.Zmluvnúpokutumožno
dojednať len písomne, pričom v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Zápisnicu o ohliadke nehnuteľnosti nemožno, vzhľadom na okolnosti predchádzajúce podpísaniu tohto
dokumentu (miesto a čas podpisovania, súrenie k urýchlenému podpisu zo strany zamestnanca
pôvodnej žalobkyne, najmä jeho ubezpečenie, že daný protokol bude slúžiť len pre vnútorné potreby

pôvodnej žalobkyne a že z podpisu nevyplývajú žiadne záväzky), označiť za dôkaz o uzatvorení
zmluvného záväzku. Nejedná sa o právny úkon predstavujúci hlavný zmluvný záväzok. Žalovaný vo
svojich písomných aj ústnych vyjadreniach jednoznačne a dôrazne odmietol, že by akceptoval záväzok
zaplatiť pôvodnej žalobkyni ako sprostredkovateľke, v prípade porušenia povinnosti zmluvnú pokutu
vo výške sprostredkovateľskej odmeny. Výška zmluvnej pokuty a označenie nehnuteľnosti, ktorej sa

zdržovacia povinnosť žalovaného mala týkať, bola pôvodnou žalobkyňou dopísaná dodatočne. Konanie
a praktiky tohto subjektu nemožno označiť inak ako za nekalé a zavrhnutiahodné. Pôvodná žalobkyňa
sprostredkovala žalovanému ohliadku nehnuteľnosti na území Rakúska, hoci k výkonu tejto činnosti
nemala potrebné oprávnenie. Predmetom ohliadky boli pozemky, ktoré žiadna realitná kancelária nebola
oprávnená sprostredkovávať, pretože ich predaj patril výlučne do právomoci spoločnosti rakúskeho

subjektu (Urbarialgemeinde Nickelsdorf). Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal
navrhnutý dôkaz výsluchom svedka. Súd zásadne nevykonáva dôkazy, ak nemajú význam pre vec
samú a v tomto prípade bola zamietnutá žaloba pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne.
Ustanovenie § 39 O. z. ukladá súdu prihliadať k absolútnej neplatnosti právneho úkonu aj bez návrhu,
z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 526 ods. 2 O. z. upravuje len mimosúdne vzťahy medzi dlžníkom

a postupcom. Na vstup do prebiehajúceho súdneho konania vo veci samej, v zmysle § 92 ods. 2, 3 O.
s. p., vždy je potrebné predložiť doklady preukazujúce prevod pohľadávky, ku ktorému môže dôjsť len
na základe existujúcej a platnej zmluvy o postúpení. S oznámením postúpenia pohľadávky postupcom
právne predpisy prevod pohľadávky na postupníka nespájajú. Ak žalobkyňa tvrdí, že je aktívne vecne
legitimovaná na vymáhanie predmetnej pohľadávky, t. j. že je skutočným nositeľom práva, bola povinná

predložiťotomajrelevantnédôkazy,platnúaúčinnúzmluvuopostúpenípohľadávky.Ustanovenie§526
ods. 2 O. z. nemožno na tento prípad aplikovať, ani preto, že pôvodná žalobkyňa žiadnym spôsobom
neoznámila žalovanému postúpenie pohľadávky. O zmene účastníka konania sa žalovaný dozvedel až
z rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zámeny.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti adôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začalo, ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdeniedanejveciavecnesprávnerozhodol.Svojezamietavérozhodnutiezaložilnaprávnomnázore
o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne, z dôvodu nepreukázania platného postúpenia
pohľadávky uplatnenej žalobou na žalobkyňu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana konania, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(práva) má aktívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak nárok žaluje osoba, ktorá je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 6Cdo 214/2011).

8. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. októbra 2015, v spojení s výpisom z obchodného registra

pôvodnej žalobkyne (BIG LEMON, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 46, IČO: 46 146 814) bolo preukázané,
že zmluvu o postúpení pohľadávky za postupcu (pôvodnú žalobkyňu) podpísala ako štatutárny zástupca
konateľka I. N., a to v čase kedy už konateľkou nebola. Súd prvej inštancie pritom dôvodne vyhodnotil
nehodnovernosť obrany žalobkyne o chybe v písaní s tvrdením, že zmluva o postúpení bola uzatvorená
označenou osobou, avšak dňa 15. septembra 2015, teda v čase, keď účastníci zmluvy o postúpení

pohľadávky nemohli mať ešte vedomosť o spisovej značke tohto súdneho konania, ktorá však v zmluve
o postúpení pohľadávky uvedená bola (predmetné súdne konanie začalo na základe žaloby doručenej
súdu prvej inštancie 8. októbra 2015, pričom zo žaloby bol zrejmý dátum jej vyhotovenia dňa 16.
septembra 2015, teda po žalobkyňou tvrdenom dátume uzavretia zmluvy o postúpení 15.9.2015).

9. Argumentácia žalobkyne v odvolaní o neakceptovaní čestného vyhlásenia účastníkov zmluvy o
postúpení nebola dôvodná. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný prihliadať
ex lege (zo zákona, teda z úradnej činnosti). Obsahom uvedených čestných vyhlásení bolo práve
nehodnovernétvrdenieochybevpísaní,ktorébolovyvrátenénemožnosťoupodpisuzmluvyopostúpení
uvedeného dňa (15. septembra 2015), teda v čase, keď zmluvné strany nemohli poznať spisovú značku

predmetného sporu uvedenú v zmluve o postúpení, prideľovanú až v čase začatia konania, ktoré začalo
podaním žaloby na súde dňa 8. októbra 2015. Súd prvej inštancie dospel tak k správnemu záveru
o nepreukázaní nadobudnutia pohľadávky žalobkyňou (na základe predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky), pričom dokazovanie vykonal v súlade s procesnými pravidlami.

10.Dôkaznébremenopreukázaniaskutočnosti,žežalobkyňajenositeľkouhmotnoprávnehooprávnenia
voči žalovanému (v postavení veriteľa) niesla žalobkyňa, ktorá však dôkazné bremeno predloženou
zmluvou o postúpení neuniesla, naviac svoje tvrdenie nielen nepreukázala, ale ho súčasne aj vyvrátila.
Oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatutárnym orgánom
(§ 20 ods. 1 O. z.). Ak zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrela za právnickú osobu (BIG LEMON, s.r.o.)

I. N. (ako konateľ), hoci jej konateľská funkcia už skončila, teda nebola oprávnená za túto právnickú
osobu konať a preto nedošlo k prejavu vôle tejto právnickej osoby uzavrieť zmluvu o postúpení, ako ani
k zmluvnému konsenzu a platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky.

11. Poukaz žalobkyne v odvolaní na ustanovenie § 526 ods. 2 O. z. bol bez právneho významu, keďže

bez ohľadu na oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky (ktorú skutočnosť žalobkyňa v
konaní ani nepreukázala a ktorú žalovaný spochybnil), v prípade preukázania absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo povinnosťou súdu na túto neplatnosť právneho úkonu prihliadať
zo zákona.

12. Argument žalobkyne o nedostatku oprávnenia súdu skúmať platnosť postúpenia nemohol obstáť,
keďže zmluvu o postúpení pohľadávky v konaní predložila žalujúca strana a absencia prejavu vôle zo
strany štatutárneho orgánu pôvodnej žalobkyne (o postúpení predmetnej pohľadávky na žalobkyňu) z
tejtopredloženejlistinyjednoznačnevyplývala.Účinkypostúpeniapohľadávkymohlinastaťlenvprípadeplatnej zmluvy o postúpení a keďže takéto postúpenie žalobkyňa v konaní nepreukázala, neuniesla
dôkazné bremeno, že je hmotnoprávnym nositeľom práva voči žalovanému, uplatňovaného žalobou.

13. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie existencie hlavného záväzku na základe
zmluvy, z ktorej zmluvnú povinnosť mala zabezpečovať práve zmluvná pokuta uplatňovaná žalobkyňou
v danom sporovom konaní.

14. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak

dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali (§ 544 O. z.). Funkcia zmluvnej pokuty
spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade ak záväzok nesplní riadne a včas (má ho
viesť k včasnému a riadnemu plneniu zmluvnej povinnosti). Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty je
stanovená obligatórna písomná forma, pod sankciou neplatnosti (§ 40 ods. 1 O. z.).

15. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je teda akcesorickým (vedľajším) záväzkom a preto sa

jeho existencia a dôsledky prísne viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde,
nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý má zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti
(R 14/1999). V konaní bolo nesporné, že žalovaný s obchodnou spoločnosťou BIG LEMON, s.r.o.,
Bratislava, Záhradnícka 46 (pôvodná žalobkyňa) neuzavrel žiadnu zmluvu. Podpísal len zápisnicu
o obhliadke nehnuteľností (z 29. októbra 2014), ktorou mal potvrdiť (ako záujemca nehnuteľností)

uskutočnenie obhliadky sprostredkovanej maklérom pôvodnej žalobkyne a záväzok, že neuzatvorí
kúpnu zmluvu alebo nájomnú zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti označenej v tomto dokumente bez
predchádzajúceho písomného súhlasu obchodnej spoločnosť BIG LEMON, s.r.o. (pôvodnej žalobkyne)
ako sprostredkovateľa. V prípade porušenia tejto povinnosti mal žalovaný uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške sprostredkovateľskej odmeny uvedenej v zápisnici (5.000 eur).

16. Z predloženého listinného dôkazu (zápisnice o obhliadke nehnuteľnosti) nevyplýval žiaden
konsenzus zmluvných strán, ktorého obsahom by boli vzájomné práva a povinnosti na základe
dvojstranného právneho úkonu (typickej alebo atypickej zmluvy). Povinnosť neuzatvoriť kúpnu alebo
nájomnú zmluvu, týkajúcu sa nehnuteľností, bez predchádzajúceho súhlasu pôvodnej žalobkyne,

nenahrádza uzavretie zmluvy (formálne vyjadrenie prevzatia záväzku neuzatvorenia zmluvného vzťahu,
týkajúceho sa označenej nehnuteľnosti).

17. Právna úprava umožňuje zabezpečenie zmluvnou pokutou len v prípade porušenia povinností, ktorú
na seba prevzal dlžník a veriteľ zmluvou. V konaní však neuzavretie zmluvy bolo nesporné. V dôsledku

toho platné vedľajšie zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute preukázané nebolo.

18. Poukaz žalobkyne na prijatie záväzku žalovaným v predmetnom dokumente nemohol obstáť,
keďže predstavuje záväzok bez uzavretia zmluvy, pričom listina záväzok uzavrieť nejakú zmluvu (napr.
sprostredkovateľskú zmluvu) ani neobsahuje.

19. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy
medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným (napr. sprostredkovateľskej, mandátnej a podobne), pričom
pôvodná žalobkyňa len sprostredkovala žalovanému obhliadku spornej nehnuteľnosti (bez zmluvy).
Pôvodná žalobkyňa bola osobou, ktorá v súvislosti so zápisnicou konala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol osobou, ktorá nekoná v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 O. z.). Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie
dodávateľa predpokladá predovšetkým rešpekt k dodržiavania všeobecných zásad spotrebiteľského
práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré by jednotlivo i vo
svojom súhrne nenarušili zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť

a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy.

20. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú

vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli pre spotrebiteľa záväzné,

ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

21. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného
typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98,
Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

22. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako sankčného zabezpečovacieho záväzku v listine označenej ako

zápisnicaoobhliadkenehnuteľností,ktoráštandardneslúžinapísomnýopisvykonanejčinnosti,nievšak
na preberanie záväzkov, už vôbec nie sankčných záväzkov, ktoré spotrebiteľ ani pri náležitej opatrnosti
v takomto type dokumentu nepredpokladá, nepredstavuje ani formálne vyvážené dojednanie, obsah
ktorého (vopred pripravený) by bol mohol žalovaný ovplyvniť alebo ho odmietnuť. Žalobkyňa taktiež
nepoprela ani tvrdenie žalovaného o nemožnosti sprostredkovania ohliadky nehnuteľností na území

cudzieho štátu (Rakúska) bez prislúchajúceho oprávnenia (predaj predmetného pozemku mal patriť
výlučne do právomoci žalovaným označeného subjektu).

23. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka žalobkyne o nevykonaní navrhnutého dôkazu výsluchom
svedka (Mgr. A. Y.), prítomného pri vykonaní spornej ohliadky a podpisu písomného listinného dôkazu,

pretože vykonanie dôkazu nebolo účelné, vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá
(nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne a právne posúdenie neplatného dojednania o
zmluvnej pokute). V sporovom konaní súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi strán, pričom bolo
na posúdení súdu, s prihliadnutím na predmet sporu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keďže vyhovenie

označenému dôkaznému návrhu výsluchom svedka, nebolo spôsobilé viesť k odlišnému posúdeniu
dôvodov zamietnutia žaloby.

24.Odvolacísúdpodľa§387ods.1CSPnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešného žalovaného, ktorému vzniklo

voči žalobkyni v konaní neúspešnej právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, ktorých výška žalujúcou stranou namietaná nebola.

25. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1
v spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd

preto rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

26. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.