Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/276/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107218476
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3107218476.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcov: 1/ X. U., nar. 02.XX.XXXX, trvale
bytom T., W. XX/XX a 2/ H.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., W. XX/XX, obaja zastúpení V. I.,
advokátom so sídlom O. nad O., K. XXXX/XX proti žalovaným: 1/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V.
XXXX/Xa2/S.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.,V.XXXX/X,obidvezastúpenéJUDr.X.Gavalecom,

advokátom so sídlom TY. o vydanie nehnuteľnosti a iné, o odvolaní žalobcu 1/ a žalovaných 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28.apríla 2017, č. k. 3C/94/2008 - 738 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., VI., VII. a VIII. p
o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o uloženie povinnosti

žalovaným 1/ a 2/ odstrániť odpadový kanál hraničiaci s obvodovou stenou rodinného domu súp. č. XX
na parc. č. XXX/X v k.ú. T. zastavil. Vo výroku II. žalobu žalobkyne 2/ zamietol. Vo výroku III. žalovaným
1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vydať žalobcovi 1/ časť
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza sa v k. ú. T. a ktorá je zapísaná na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č.
XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je vymedzená v Znaleckom posudku
znalca Ing. H. B. č. 14/2009 zo dňa 01.12.2009 v prílohe č. 3 - vytyčovací náčrt bodmi 51-52-A-27-26-51,

pričom Znalecký posudok znalca Ing. H. B. č. 14/2009 zo dňa 01.12.2009, tvorí neoddeliteľnú súčasť
tohto rozsudku. Vo výroku IV. vo zvyšujúcej časti žalobu žalobcu 1/ zamietol. Vo výroku V. žalovaným 1/
a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 2/ v plnom rozsahu. Vo výroku VI. žalovaným
1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 2/3-iny. Vo výroku VII.
žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu vo výške 781,47 Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku VIII. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu vo výške 166,34 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že pozemky parc.
č. XXX/X a parc. č. XXX sú susediace pozemky a žalobca 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti, pozemku
parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v
katastrálnom území T., v obci T., ktorý je zapísaný na LV č. XXX na základe dedenia a žalované 1/ a
2/ sú podielové spoluvlastníčky k pozemku parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria a pozemku parc. č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady ,nachádzajúce sa

v katastrálnom území T., v obci T., ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Tieto pozemky nadobudli žalované
vydržaním. Spornou v predmetnej veci o vydanie časti nehnuteľnosti zostala skutočnosť, či žalované
užívajú,aakžalovanéužívajúčineoprávneneužívajúajčasťpozemkužalobcuparc.č.XXX/Xvrozsahu,vymedzenom podľa žalobcu 1/ ako časť nehnuteľnosti parc. č. 177/1- zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 presne vymedzená odkazom na grafickú prílohu č. 3 Znaleckého posudku znalca Ing.
H. B. č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009 - vytyčovací náčrt. Aj keď žalované namietali, že potom ako súd

pripustil zmenu žaloby o určenie hranice na žalobu o vydanie veci, že ide o žalobný návrh, ktorý je
neurčitý, súd je názoru, že žalobný návrh, tým že odkazuje na znalcom (z odboru geodézia a kartografia)
vypracovaný (konkrétny) dokument, ktorý je výsledkom geodetických prác pri vytyčovaní hraníc s
ich vyznačením v teréne (drevenými kolíkmi, farebnými znakmi), uvedením jednotlivých vzdialeností
lomových a podporných bodov je žalobný návrh jasný a určitý a to aj vzhľadom na ostatné uvedené

skutkové okolnosti žalobcom , a to že žalobca sa domáha vydania veci, časti nehnuteľnosti parc. č.
XXX/X (ktorá je evidovaná ako jeho výlučné vlastníctvo). Súd poukazuje, v súvislosti s nesúhlasom
žalovaných zo zmenou žaloby, že nie je dôvod nepripustiť zmenu žaloby (podľa § 143 C.s.p.) len
preto, že táto nie je ako taká (na základe vykonaného dokazovania) dôvodná. Súd bol názoru, že
takto vymedzený žalobný návrh v tejto konkrétnej veci - o vydanie je dostatočne určitý pre uloženie
povinnosti (vydať, vypratať nehnuteľnosť, jej časť). Predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho

práva, resp. iného práva žalobcu, alebo aj žalovaného (ak by si svoje právo voči žalobcovi uplatnili
vzájomnou žalobou), kedy je potrebné vec ku ktorému sa domáha strana určenia práva jednoznačne
vymedziť. A aj keď žalobcovia žalobu v časti o vydanie veci menili, s odkazom na vytyčovací návrh -
prílohu k znaleckému posudku, bolo zrejmé vzhľadom k tomu, že v tejto prílohe sú presne a jednoznačne
vymedzené lomové body vlastníckej hranice a vzdialenosti týchto jednotlivých bodov a ostatných bodov,

ktorú časť žalobca žiada od žalovaných vydať, pretože táto časť v prípade plnenia ak by súd žalobe
vyhovel je v prírode, v teréne určiteľná. Z vykonaného dokazovania znalcom Ing. H. B. a výsluchom
svedkov A. T., A. Y., B. G. i ďalších v konaní vypočutých svedkov (X. E., B. P.) mal súd preukázané, že
medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX v mieste, konkrétne vymedzenom znalcom Ing. H. B. v znaleckom
posudku, týmto znalcom vytýčenými bodmi A-B-C, v 40. tých rokoch na základe dohody právneho

predchodcu žalobcu (otca žalobcu) a právneho predchodcu žalovaných (starých rodičov žalovaných,
kon. B. Z.) došlo k dohode, výsledkom ktorej bolo postavenie plotu, pozostávajúceho z múrika a pletiva,
ktorého pozostatky sa na týchto nehnuteľnostiach (ako je zrejmé nielen z prílohy č. 3 znaleckého
posudku Ing. H. B. - vytyčovací náčrt) nachádzajú dodnes. Uvedené zistil súd nielen z ohliadky na mieste
samom, zo znaleckého posudku, z predložených fotografií, z výpovede svedkov, vyjadrenia znalca ale

i z tvrdení a výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že múrik tam stále je. Z výpovede svedkov mal súd
preukázané že nešlo, a to ani zo strany predchodcu žalobcu (jeho otca) ani zo strany predchodcu
žalovaných (B. Z., ktorý v tom čase už vlastnil pozemok (nadobudol ho spolu s manželkou v roku 1939)
toho času vedený ako C KN parc. č. XXX, ako je zrejmé z identifikácie parciel a z PKV č, XXX) k
svojvoľnému postaveniu plotu, pretože ako uviedla svedkyňa A. T. plot sa staval po vojne, asi v roku

1948 pričom túto hranicu vytvorili otcovia, čiže obe strany (vlastníci oboch susedných nehnuteľnosti) na
základe ústnej dohody, aj keď bez toho, aby si overovali komu čo patrí. Pričom viacerí svedkovia vo
svojich výpovediach uviedli, že pozostatok práve tohto plotu (či už vo forme podmurovky alebo múru,
pletiva) je zachovaný dodnes, a nijako sa nemenil až dodnes. Uvedené konštatoval aj znalec Ing. H.
B. vo svojom znaleckom posudku, a jeho existencia je zrejmá nielen z fotografií predložených stranou

žalobcu ale aj z fotografií vyhotovených pri ohliadke. Z uvedeného vyplýva, že práve tento plot, ktorého
existencia je zrejmé zo zbytku podmurovky a pozostatku oplotenia (tvoriaceho ako uviedol znalec Ing.
H. B. spojnicu bodov A, B a C) je potrebné považovať (v tejto časti bodov A-B-C) za novú hranicu
(medzi pozemkami parc. č. XXX/X a parc. č. XXX), ktorá bola už od 40. rokov (minimálne od roku 1948,
kedy podľa svedkyne A. T. k vybudovaniu tohto plotu došlo) oboma stranami (predchodcom žalobcu a

aj žalovaných) tolerovaná, a nikým nespochybniteľná, a preto v častiach pozemkov (medzi susediaci
pozemkami parc. č. XXX/X a XXX) v odklonoch od hranice vlastníckej (toho času zistiteľnej a aj zistenej,
t.j. známej, a určenej ako vyplýva z vytyčovacieho náčrtu Ing. H. B. lomovými bodmi 23-51-52-11-9-10)
strany sporu nadobudli vlastnícke právo vydržaním. T.j. žalobca resp. už jeho predchodca v časti
nehnuteľnosti parc. č. XXX vymedzenej plošne medzi bodmi B-C-9-B a predchodca žalovaných v časti

nehnuteľnosti pozemok parc. č. XXX/X vymedzenej plošne medzi bodmi 52-11-53-B-A-52 v zmysle
vytyčovacieho náčrtu -tvoriaceho prílohu Znaleckého posudku č. 14/2009. Je len ťažko vyvrátiteľné
vzhľadom na výpoveď svedkov A. T. (ktorá potvrdila dohodu o vybudovaní plotu a jeho postavenie v
roku 1948 a B. G., ktorý potvrdil existenciu plotu medzi starou chalupou a garážou ešte v r. 1963),
že zo strany právnych predchodcov strán sporu k vybudovaniu tohto plotu tvoriaceho múr a pletivo

(v dĺžke a na mieste vymedzených bodmi A-B-C podľa v znaleckého posudku) došlo a že došlo za
iným účelom ako oddelenia svojich pozemkov a už vôbec nie za účelom lepšieho umožnenia vjazdu
a parkovania autobusu alebo nákladného auta predchodcu žalovaných - ich starého otca, B. Z.. I sám
žalobca 1/ vo svojej výpovedi k umožneniu prechodu uviedol, že jeho otec žalobcu umožnil prechod, aleo vlastníckom práve sa nič nehovorilo, a že to bolo medzi pozemkami parc. č. XXX a ich pozemkom, je
to dvor, obdĺžnik. Zároveň je zrejmé z predložených fotografií a z ohliadky na mieste samom že, vjazd na
pozemok vo vlastníctve žalovaných resp. predchodcov žalovaných sa v tomto priestore ani nenachádza

a je tiež logické, že akékoľvek budovanie plotov (obzvlášť v priestore medzi obytnými domami) prechod,
parkovanie a vjazd nákladnému autu a autobusu neuľahčí a preto je súd názoru, že predchodcovia
žalobcu i predchodcovia žalovaných vybudovaním plotu chceli spoločne, vzájomne určiť hranicu medzi
svojimi susednými pozemkami (od chalupy starej t.č evidovanej na parc. č. XXX/X), tak ako to vyplýva
zo svedeckých výpovedí. Pričom z vykonaného dokazovania znalcom geodézie a kartografie je zrejmé,

že k skutočnému zameraniu, t.j. vyhotoveniu vytyčovacieho nákresu takto vystavenej, vybudovanej
hranice a ani neskôr k vyhotoveniu geometrického plánu nikdy nepristúpili, toto nevykonali. Pričom ako
vyplýva z výpovede svedkov (A. T., B. G.,) nikdy (a ako tvrdili žalobcovia do roku 1994, kedy zomrel
U. E.) po vybudovaní tohto plota medzi predchodcami strán sporu ohľadom plotu samotného, a ani
ohľadom užívania týmto plotom oddelených, ohraničených vymedzených nehnuteľností nedochádzalo
k sporom. Je zrejmé a v konaní bolo preukázané, že časť nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, vymedzená

práve vybudovaným plotom a vlastníckou hranicou (vytýčenou Ing. H. B.) po ich vzájomnej dohode
užívali predchodcovia žalovaných (B. a U. Z.) najskôr od roku 1948 do 1953, kedy túto nehnuteľnosť mali
darovať svojej A. E. (v spore nebol preukázaný opak), ktorá ju užívala do roku 1985, kedy vstúpili do ich
užívania žalované. A tiež predchodca žalobcu (jeho otec) časť nehnuteľnosti parc. č. XXX vymedzenú,
ohraničenú práve vybudovaným plotom a vlastníckou hranicou najskôr od roku 1948 užíval. V tejto

súvislosti súd poukazuje že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť
splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou
právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116

ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho
zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1.
januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.
Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť pod dobu 32 rokov mal ako

svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne
ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastnícke právo nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, kto už na
začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne vedel, že nehnuteľnosť
patrí inému. Podobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval aj Občiansky
zákonník č. 141/1950 Zb. (§ 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145); vlastníctvo mohol nadobudnúť

ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného držiteľa sa považoval
ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Na základe uvedených
ustanoveníazvykonanéhodokazovania,taksúddospelknázoru,žečasťnehnuteľnostitvoriacejsúčasť
nehnuteľnosti parc. č. XXX/X evidenčne patriacej žalobcovi 1/ (a plošne vymedzenej vo vytyčovacom
náčrte - príloha č. znaleckého posudku H.. H. B. lomovými a podpornými bodmi A-52-11-B-A ) nadobudli

do vlastníctva vydržaním k 31.12.1961 (§ 116 a § 566 (prechodné ustanovenie) zákona č. 141/1950
Zb.) predchodkyňa žalovaných, ich matka A. E., ktorej ju (už ako súčasť C KN parc. č XXX, ktorá je
identická s PKN parc. č. X-X/a) ústne darovali jej rodičia B. a U. Z. v roku 1953, potom ako túto časť
nehnuteľnosti začali dobromyseľne, po vybudovaní plota ako vlastníci (ktorými sa stali v roku 1939)
C KN parc. č. XXX a XXX, povodne PKN parcely č. X-X/a užívať v presne nezistenom čase v roku

1948. Z týchto okolností súd dospel k záver (bez ohľadu na aktuálny zápis vlastníckeho práva k parc.
č. XXX a XXX vyplývajúci z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva XXX, k. ú. T. a k parc.č. XXX/X
vyplývajúci z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva XXX, k. ú. T. ) že žalované ako dedičky po A. E.
túto nehnuteľnosť, resp. jej časť neužívajú neoprávnene, čo znamená, že toho času vlastnícke právo k
tejto časti nehnuteľnosti (pozemku parc.č XXX/X/) už žalobcovi 1/ nesvedčí a preto súd jeho žalobu o

vydanietejtočastinehnuteľnostiparc.č.XXX/Xzamietol. Rovnakotaknesvedčítohočasuanivlastnícke
právo žalovaným v časti nehnuteľnosti parc. č. XXX (plošne vymedzenej vo vytyčovacom náčrte - príloha
č. 3 znaleckého posudku Ing. H. B. lomovými a podpornými bodmi B-C-9-B), ktorú časť rovnakým
spôsobom - vydržaním za rovnakých okolností nadobudli k 31.12.1961 do vlastníctva predchodcovia
- rodičia žalobcu 1/, čo však nie je predmetom žaloby žalobcu o vydanie veci (pretože z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že ju žalobca 1/ užíva). Inak však súd posúdil žalobu (o vydanie) v zostávajúcej
časti, a to vzhľadom na skutkový stav, zistený vykonaným dokazovaním, v ktorej sa domáha žalobca 1/
vydania veci - časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. T. zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. "C" č.
XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v časti nachádzajúcej sa medzi nehnuteľnosťamivo vlastníctve žalobcov zapísanými v KN na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X
a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. "C" evidovaná na
katastrálnejmapeakoparc.č.XXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,plošnevymedzenej

v znaleckom posudku znalca Ing. H. B. č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009 v prílohe č. 3 - vo vytyčovacom
náčrte bodmi 51-52-A-27-26-53, v ktorej časti súd považoval žalobu za dôvodnú, a to z nasledovných
dôvodov. Súd bol názoru, že v tejto časti nehnuteľnosti pozemku parc. reg. "C" č. XXX/X(ide o časť
nehnuteľnosti susediacej s parc. č. XXX za pôvodným rodinný domom (t.č. súp. č. XX na parc. č. XXX/
X (nie za prístavbou na pozemku parc. č. XXX/X)) je žalobca 1/ naďalej vlastníkom, tvoriacej súčasť

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. T. ako pozemok parc. č. XXX/X. Z vykonaného dokazovania
ohliadkounamiestesamom,výpisomzkatastrálnejmapy,znalcomIng.H.B.,fotografiami,predloženými
žalobcom, mal súd preukázané, že táto časť nehnuteľnosti je vo vlastníctve žalobcu 1/. Ani z tvrdení
žalobcov, ani z tvrdení žalovaných, ani z výpovedi svedkov, ani z ohliadky na mieste samom, ani zo
znaleckého posudku Ing. H. B. nevyplýva, že by sa na tejto časti nehnuteľnosti mal nachádzať plot, resp.
nejaký pozostatok oplotenia prípadne niečo, z čoho by bolo možné ustáliť, že užívacia hranica je toho

času iná ako vlastnícka hranica známa, existujúca a vytýčená v Znaleckom posudku č. 14/2009. Strany
sporu a ani svedkovia neuviedli, že by v tejto časti nehnuteľnosti niekedy oplotenie bolo. Aj keď svedkyňa
A. T. uviedla, že medzi predchodcami žalobcu a predchodcami žalovaných malo dôjsť k dohode o
vybudovaní plotu pozdĺž rodinného domu predchodcov žalobcu, vykonaným dokazovaním výsluchom
svedkov, strán sporu, znalcom Ing. H. B. uvedené preukázané nebolo. Z takto vykonaného dokazovania

súd dospel k názoru, že ani žalované, ale hlavne ani ich predchodcovia (starí rodičia, rodičia žalovaných)
nikdy nemohli k tejto časti pozemku parc. č. XXX/X nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože
túto časť nehnuteľnosti tak ako vyplýva (PKN vložky č. XXX, k. ú. T., identifikácie parciel) predchodcovia
žalovaných vydržaním nikdy nenadobudli do svojho vlastníctva a túto časť nehnuteľnosti - pozemku
parc. č. XXX/X nikdy neužívali v domnení, v dobrej viere, že im patrí. Aj keď v spore mal súd preukázané

- svedkami, že predchodca žalovaných, starý otec B. Z. ako vlastník nákladného auta a autobusu túto
užíval so súhlasom predchodcu žalobcu, avšak len dočasne, za účelom lepšieho vjazdu a parkovania
týchto vozidiel. Z týchto okolností je potom zrejmé, že B. Z., starý otec žalovaných vlastníctvo nikdy
nemohol nadobudnúť, pretože v čase, keď začal vec (časť nehnuteľnosti) užívať a v čase keď ju užíval,
túto neužíval s tým, že mu patrí (ale len dočasne v súvislosti s užívaním autobusu) a teda túto následne

ani nemohol darovať (keďže ju nevlastnil, ani nedržal pre seba) v roku 1953 matke žalovaných A.
E. spolu s manželom, ktorá následne mala umožniť užívanie tejto časti nehnuteľnosti žalovanými. O
tom, že túto časť nehnuteľnosti predchodcovia žalovaných B. a U. Z. nikdy nevlastnili je zrejmé aj z
čestného prehlásenia X. E. zo dňa 16.09.2014, vnuka B. U. Z.. Právni predchodcovia žalovaných tak
nemohli vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, pretože v ich prípade chýba

oprávnená držba, ako jedna z podmienok vydržania. Na základe týchto skutočností mal súd preukázané,
že žalobca 1/ je toho času naďalej vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. T. zapísanej na LV
č. XXX ako parcela reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X- zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 v časti za rodinným domom sup. Č. XX na parc. č. XXX/X až po jej hranicu
s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných zapísanou na LV č. XXX ako parcela reg. "C" evidovaná

na katastrálnej mape ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 tak, ako táto
hranicavyplývazgrafickejprílohyč.3ZnaleckéhoposudkuznalcaIng.H.B.č.14/2009zodňa1.12.2009
konkrétne, v časti ako je vymedzená lomovými bodmi vlastníckej hranice a bodmi 51-52-A-27-26-51
podrobne vymedzenými touto prílohou, čo znamená, že žalobca je aktívne legitimovaný domáhať sa
vydania tejto veci, vymedzenej časti nehnuteľnosti. V ďalšom sa súd zaoberal, či túto časť nehnuteľnosti

toho času užívajú žalované (podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka žalobcovi neoprávnene zadržujú)
resp. či mu žalované bránia v jej užívaní. Vykonaným dokazovaní mal súd preukázané, že žalované
toho času neumožňujú vstup žalobcovi na túto časť nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané,žežalovanéžalobcovi1/dlhodoboneumožňujúužívanietejtočastinehnuteľnosti,žalobcovi
neumožnili vstup pri výkone stavebného dohľadu (zápisnica zo dňa 10.10.2003), žalobca nemá prístup

na túto časť nehnuteľnosť - časť pozemku parc. č. XXX/X, pretože od miestnej komunikácie žalované,
resp. ich predchodcovia postavili bránu (od ktorej žalobca od roku 1994 nemá kľúče) pričom z výpovede
žalobcu a žalovaných mal súd preukázané, že táto braná zasahuje aj na túto časť nehnuteľnosti, a je
prekážkounavstupnanehnuteľnosťvovlastníctvežalobcu1/.Taktiežzlistinnýchdôkazovpredložených
žalobcom 1/ mal súd preukázané že, žalované na tejto časti nehnuteľnosti zriadili a pestujú trávnik

(teda túto časť užívajú) a preto súd rozhodol, že sú povinné túto časť nehnuteľnosti - pozemku parc.
č. XXX/X žalobcovi vydať, resp. vypratať tak, aby túto časť nehnuteľnosti mohol žalobca ako vlastník
užívať. Aj keď strana žalobcu poukázala na to, že žalované nemohli splniť podmienku pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním, a to konkrétne oprávnenosť držby pozemku KN registra "C" parc. č. XXX zdôvodu, že táto bola starými rodičmi B. a U. Z. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.1964 prevedená
na B. G. jeho manž. A. (každému v podiele 1/4) a Q. P. (v podiele 1/2), súd z vykonaného dokazovania
dospel k názoru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva týmito osobami (aj napriek zápisu v pozemkovej

knihe vo vložke č. XXX) nikdy nedošlo, pretože ako vyplýva zo znenia tejto PKV č. XXX, v časti B
vlastníci toto vlastnícke právo pre tieto osoby bolo vložene nesprávne. Čo vo svoje výpovedi potvrdila
a j žalovaná. A že sa B. G. nestal vlastníkom parc. č. XXX (a tiež ani jeho manželka A. a ani Q. P.)
je zrejmé aj z jeho svedeckej výpovede, v ktorej neuviedol, že bol jej vlastníkom, čo svedčí o tom, že
táto okolnosť nebránila tomu, že žalované sa mohli stať oprávnenými držiteľkami nehnuteľnosti, ale len

par. č XXX, nie už časti susednej parc. č. XXX/X, a to práve z vyššie uvedených dôvodov. Aj keď sa
žalobca 1/ domáhal aj vydania časti nehnuteľnosti par. č. XXX/X hranične oddelenej od parc. č. XXX
spojnicou bodmi XX-XX (podľa vytyčovacieho náčrtu) v spore nepreukázal, že mu práve žalované 1/
a 2/ a akým spôsobom bránia v jej užívaní, a preto i v tejto časti súd žalobu žalobcu 1/ zamietol. V
tejto súvislosti súd poukázal na fotografie predložené žalobcom a na obsah znaleckého posudku, z
ktorého je zrejmé, že bod 23 sa nachádza v betónovom obecnom chodníku, čo podľa názoru súdu

spochybňuje neoprávnenosť užívania akejkoľvek fyzickej osoby, vzhľadom na tento účel využívania
časti nehnuteľnosti (vo vlastníctve žalobcu 1/) ako obecný chodník. Súd pri vymedzení povinnosti vydať
časti nehnuteľnosti vychádzal z vytyčovacieho náčrtu Ing. H. B., tvoriaceho Prílohu č. 3 Znaleckého
posudku č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, ktorý bol vypracovaný týmto znalcom pri znaleckej úlohe - určiť
priebeh hranice konkrétnymi bodmi medzi spornými nehnuteľnosťami - pozemkami nachádzajúcimi sa

v k. ú. T. ako parc.č.XXX/X ako parc.č.XXX). Aj keď strana žalovaných v priebehu sporu prezentovala
nespokojnosť s týmto znaleckým posudkom, jeho preskúmanie v konaní nenavrhla, a ani strana žalobcu
nenavrhla jeho preskúmanie. Ďalšie navrhnuté dôkazy stranou žalovaných - opätovnú ohliadku na
mieste samom, ustanovenie znalca, ktorý by mal určiť čo žalované užívajú súd vo veci nevykonal, a to
z dôvodu, že ostaným vykonaným dokazovaním výpoveďou žalobcu žalovaných, ohliadkou na mieste

samom, fotografiami predloženými žalobcom, vyhotovenými pri ohliadke na mieste samom, listinami
vo veci stavebného konania Stavebného úradu Obce T. o vydanie stavebného povolenia č. 31/2006
a listinami vo veci sťažnosti žalobcu 1/ zo dňa 03.10.2003 mal súd hodnoverne preukázané, či a ako
(oprávnene resp. neoprávnene) žalované užívajú časť nehnuteľnosti, ktorej sa žalobca domáha vydania,
vypratania. Zároveň bol súd názoru, že otázka ustálenia skutočného stavu užívania nehnuteľnosti pri

takejto žalobe, o ktorej súd koná, t.j. o vydanie veci nie je otázka, na ktorú je potrebné vedecké poznatky,
resp. iné odborné posúdenie. Právne vec posúdil aj podľa § 123, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods.
1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodol súd
podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Žalobkyňa 2/ tým, že zobrala žalobu v časti späť zavinila zastavenie konania a preto
je povinná žalovaným nahradiť trovy konania v zastavujúcej časti (o odstránenie kanála a vybudovanie
kanála), vo veci samej bola žalobkyňa 2/ neúspešná (súd jej žalobu zamietol), a preto žalované 1/ a

2/ majú v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 2/. Žalobca 1/ tým, že zobral
žalobu v časti späť zavinil zastavenie konania, je povinný žalovaným 1/ a 2/ nahradiť trovy konania v
zastavujúcej časti (v dvoch žalobných návrhoch z troch) a v zostávajúcej časti - vo veci samej, o vydanie
vecibolžalobca1/úspešnývpolovici(súdjehožalobuvčastizamietol,žiadnazostránvtejtočastižaloby
nemá nárok na náhradu trov konania) a preto vo vzťahu o celej žalobe (o troch žalobných návrhoch)

žalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 2/3-tín v (t.j. v tej časti
v ktorej bolo konanie zastavené). Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 251 C.s.p., každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. Podľa §
256 ods. 1 a 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania

protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu
týchto trov protistrane. Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa
§ 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku
štátu na náhradu, ktorá vznikla štátu plnením z rozpočtových prostriedkov ustanoveným znalcom ako
znalečné súd rozhodol podľa výsledku konania (§ 255 ods. 1, 2 C.s.p. či § 256 C.s.p.) a štátu priznal
nároknanáhradutýchtonákladov,pretožestranysporunebolioslobodenéodplateniatrovdôkazu,nesiezodpovednosťzavýsledoksporuakaždástranasiplatívýdavky,ktoréjejvkonanívzniknú.Dokazovanie
znalcom Ing. H. B. bolo vykonané na základe uplatnených prostriedkov procesného útoku žalobcov 1/
a 2/ ale aj prostriedkov procesnej obrany žalovaných 1/ a 2/ v časti žaloby o určenie hranice, neskôr

o vydanie veci. Výsledok sporu, a to že podľa ust. 255 ods. 2 C.s.p. v tejto časti žaloby, vo vzťahu
ktorej bolo vykonané toto dokazovanie znalcom každá zo strán bola úspešná v rovnakej miere, má
za následok, že sa v rovnakej miere sa podieľajú i na nákladov trov dokazovania v tejto časti žaloby.
Z rozhodnutí č. k. 3C/94/2008-111 zo dňa 31.12.2009, č. k. 3C/94/2008-154 zo dňa 03.10.2010, č. k.
3C/94/2008-243 zo dňa 20.12.2011 a č. k. 3C/94/2008-154 zo dňa 03.10.2010 o priznaní znalečného

Ing. H. B. že celkom bolo znalcovi priznaná a vyplatená odmena vo výške 332,69 Eur, pričom časť
vo výške 182,69 Eur hradil štát z rozpočtových prostriedkov a preto je žalobca 1/ povinný štátu zaplatiť
sumu 16,34 Eur (pretože hradil preddavok na toto znalecké dokazovanie vo výške 150,- Eur) a žalované
1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne štátu zaplatiť sumu 166,34 Eur. Dokazovanie znalcom Ing. H.
B. a Ing. Q. Z. bolo vykonané na základe uplatnených prostriedkov procesného útoku žalobcov 1/ a 2/ a
štát týmto obom znalcom ako znalečné na základe rozhodnutí č. k. 3C/94/2008-337 zo dňa 11.03.2014 a

č. k. 3C/94/2008-562 zo dňa 07.01.2014 vyplatil celkom sumu 765,13 Eur. Skutočnosti, že títo znalci boli
ustanovení ako prostriedok procesného útoku žalobcov v tej časti žaloby, ktorú časť neskôr žalobcovia
zobrali žalobu a tým zavinili zastavenie konania má za následok okrem toho, že sú povinní protistrane
nahradiť trovy aj to, že štát má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu finančných prostriedkov vo
výške v akej boli týmto znalcom vyplatené zo štátneho rozpočtu. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust.

§ 232 ods. 3 C.s.p., a v prípade nepeňažného plnenia (vydať časť nehnuteľnosti) určil súd dlhšiu lehotu,
pretože lehotu tri dni súd vzhľadom na okolnosti prípadu a charakter uloženej povinnosti považoval za
krátku.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca 1/ a žalovaní 1/ a 2/.

3. Žalobca 1/ svojím odvolaním napadol výrokové časti rozsudku III., IV., VI., VII. a VIII.. Dôvodil tým, že
zatiaľ čo súd správne rozhodol o vydaní parc. č. XXX/X v časti, v ktorej túto užívajú žalovaní 1/ a 2/ až
po jej hranicu s parc. č. XXX, a v ktorej časti sa medzi uvedenými parcelami nenachádzal ani v minulosti
plot, nesprávne rozhodol pokiaľ zamietol žalobu v časti, ktorá je plošne vymedzená na vytyčovacom

náčrte, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku Ing. H. B. bodmi 51-52-A-27-26-51, a v ktorej časti bol
plot medzi označenými parcelami vybudovaný v minulosti. Mal za to, že z vykonaného dokazovania
bolo bezpečne preukázané, že užívací stav vo vzťahu k susediacim parc. č. XXX/X a č. XXX prestal
kopírovať stav vlastnícky po tom, že jeho právny predchodca /otec/ dovolil právnemu predchodcovi
žalovaných /starému otcovi B. Z./ užívať časť vlastnej parc. č. XXX/X z tohto dôvodu, aby mu umožnil

vjazd a parkovanie autobusom, s ktorým menovaný v tom čase podnikal a to dávno predtým, ako medzi
dotknutými parcelami bolo vybudované oplotenie. Nepochybne pritom išlo o užívanie pozemku nielen
v priestoroch vjazdu, ale v celej dĺžke hranice dotknutých pozemkov od vjazdu až do ich zadnej časti,
kde B. Z. s autobusom parkoval. Práve v miestach, vo vzťahu ku ktorým súd spochybňuje význam
tejto úpravy užívacieho stavu, bol pritom pozemok vo vlastníctve B. Z. na účely prejazdu najužší a

na účely parkovania musel na prejazd nevyhnutne využiť aj časť parc. č. XXX/X. V priebehu konania
nebol vykonaný nijaký dôkaz, ktorý by vybudovanie oplotenia spájal s čímkoľvek iným ako s dočasnou
úpravou užívacieho stavu. Nie je nijaký dôvod predpokladať, že v súvislosti s vybudovaním oplotenia
mali B. Z. s manželkou a jeho otec úmysel riešiť otázky vlastníctva susediacich pozemkov, pretože by
si nepochybne v prípade tejto alternatívy dali aspoň tú námahu, aby si overili kde sa nachádza hranica

nimi vlastných susediacich pozemkov, a v akom smere teda menia svoje vlastnícke vzťahy. Aj podľa
svedkyne A. T., si menoví pri stavbe plota ani neoverili, čo vlastne komu patrí. Samotné vybudovanie
oplotenia na hranici susediacich pozemkov, preto nemôže postačovať pre záver o dobrovoľnej dražbe /
viď napr. Uz NS ČR sp. zn. 22Cdo 412/2010/. To, že právni predchodcovia žalovaných si boli vedomí, že
časť parc. č. XXX/X im nebola odovzdaná do vlastníctva, ale iba do užívania vyplýva z jeho výpovede,

z výpovede žalobkyne 2/, zo svedeckej výpovede A. Y., S. Z.,, čestného vyhlásenia X. E.. Naopak
spochybnil výpoveď svedka B. G. z hľadiska jeho pamäťových schopností. Navrhol, aby odvolací súd
v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že podanej žalobe o vydanie veci v znení
súdom pripustenej zmeny vyhovie v celom rozsahu a v závislosti od toho zmení aj rozsudok vo výrokoch
VI,. VII., a VIII. tak, žaby rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu z hľadiska úspechu v spore

korešpondovalo s navrhovanou zmenou rozsudku ohľadne žaloby o vydanie veci.

4. Žalovaní 1/ a 2/ svojím odvolaním napadli výrokové časti rozsudku III., IV., VI. a VIII.. Dôvodili
pocestnými nedostatkami rozsudku, skutkovými nedostatkami rozsudku a nesprávnym právnymposúdením veci. Procesné nedostatky rozsudku videli v tom, že po pripustení zmeny žalobného petitu,
je rozsudok nevykonateľný, žalovaní mu nerozumejú, je nejasný. Súd prvej inštancie si sám určil
žalobný petit, ktorý je odlišný o jeho určenia uznesením č. k. 3C/94/2008-638 z 14.03.2017, podľa

ktorého žalobcovia žiadali vydať časť nehnuteľnosti užívanú žalovanými. Náčrt znalca, o ktorý sa súd
oprel, vyvoláva značné pochybnosti už len preto, že úlohou znalca nebola zisťovať, kto užíva akú časť
nehnuteľnosti. Nie je jasné, aké vzdialenosti sú medzi niektorými bodmi, ktoré sú podstatné pre zmenený
žalobný petit na základe citovaného uznesenia, napr. vzdialenosť bodov 53-31, celkom sporné je, čo
je bod 31, čo so vzdialenosťou medzi bodmi 27 a bodom A, sporné je tiež, čo s priestorom medzi

bodmi 26 a 23, ako ísť do bodu 23 z bodu 26. Mali za to, že priestor, ktorý chcú žalobcovi vypratať,
musí byť určený celkom jednoznačne, inak sa žalovaní nemôžu kvalifikovane vyjadriť k žalobe a ani
nevedia, čo vlastne majú vypratať, resp. vydať. Súd tiež v rozsudku v bode 36 uvádza, že znalec
Ing. H. B. uviedol, že červenou je v náčrte vyznačený skutočný stav priebehu hraníc medzi stranami
sporu a zelenou je vytýčená hranica pozemkov. Body vymedzené v rozsudku súdu nie sú označené
červenou farbou v náčrte a teda ani na základe náčrtu súd nemohol dospieť k záveru, že žalovaní

užívajú súdom vymedzenú časť nehnuteľnosti, rozhodnutie súdu je tak nepreskúmateľné. Navyše
príloha rozsudku, znalecký posudok č. 14/2009 z 01.12.2009, nie je originálnym vyhotovením a nie je
zviazaný znalcom. Ďalej namietali skutkové nedostatky rozsudku s poukazom na ust. § 70 ods. 1, 2
zák. č. 162/1995 Z. z., a považovali za nesprávny predpoklad znalca o záväznosti „štátneho mapového
diela“. Mali za to, že znalec nedodržal ani postup podľa § 105 vyhl. č. 79/1996 Z. z., keď mal najskôr

vykonať ohliadku a zamerať na mieste samom, následne mal namerané skutočnosti zapracovať do
podkladov katastrálneho operátu, z ktorých hranicu vytyčoval a až potom ju vytýčiť aj v teréne. Namietali,
že znalec nebral do úvahy geometrický plán z roku 1938, ktorý do spisu predložili, a ktorý je dostupný
na katastri nehnuteľností. Znalec tiež nevypracoval znalecký posudok podľa vyhl. č. 461/2009 Z. z.,
ktorá v čase vypracovania posudku už bola účinná. Navrhli preto do konania pribrať iného znalca.

Ďalej poukázali na skutočnosť, že súd tvrdí, že nepreukázali titul nadobudnutia k časti nehnuteľnosti
v rozsudku vymedzenej neurčito a k iným častiam susediacej nehnuteľnosti nadobudli vlastníctvo
vydržaním. Súd zároveň spochybňuje ich titul nadobudnutia časti nehnuteľnosti, hoci ich považuje za
vlastníkov pozemku susediaceho s nehnuteľnosťou žalobcu. Titul nadobudnutia susediaceho pozemku
im priznáva, ale k spornej časti pozemku ho už neuznáva, vyžaduje nejaký iný titul nadobudnutia, hoci

ide o ten istý titul nadobudnutia, z ktorého vyvodzuje ich vlastnícke právo aj k spornej časti pozemku.
Upozorňujú, že záver súdu je v rozpore so súdnou praxou aj v tvrdení, že k tomu aby bola držba
dobromyseľná sa vyžaduje v zmysle ustálenej judikatúry spôsobilý titul nadobudnutia. Poukázali na R
45/1986, str. 193, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1848/98. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch III., IV., VI. a VIII. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadali priznať

náhradu trov konania.

5. Žalobca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení odvolanie žalovaných nepovažoval za dôvodné. Uviedol,
že námietky žalovaných k znaleckému posudku znalca Ing. H. B. zostali výlučne v rovine technickej,
pretože vo vzťahu k námietkam o nesprávnom určení hranice medzi označenými pozemkami znalcom

neuniesli dôkazné bremeno. Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaní síce navrhli na vykonanie
dokazovania znalca „ z príslušného odboru“, ktorý by zodpovedal na otázku, čo v skutočnosti zo strán
sporu naozaj užíva, súd správne rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, pretože preukázateľne nešlo o
otázku, ktorú by mal riešiť znalec, ale išlo o otázku, záver o ktorej môže vyplynúť výlučne z iných
dôkazov /výsluch účastníkov, výsluch svedkov, ohliadka miesta/. Poukázal na to, že v akom rozsahu

sporové strany užívali predmetné nehnuteľnosti, medzi nimi ani sporná nebola. Ďalej mal za to, že
napriektomu,žesúdprvejinštancieojehožalobenavydanievecinerozhodolsprávne,keďjejnevyhovel
vcelomrozsahu,domnievalsa,žesvojímrozsudkomneporušilzásaduultrapetitum,pretoženerozhodol
nad rámec podanej žaloby a ani nerozhodol o inom nároku, než ktorého sa domáhal. Pripustil však,
že snaha o priestorové vymedzenie tej časti nehnuteľnosti, ktorá sa má vydať, otvára väčší priestor

pre námietky vo vzťahu k vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia než výrok, že parcelu vo vlastníctve
žalobcu v časti užívanej žalovanými treba vydať po jednoznačne znaleckým dokazovaním zistenú
hranicu obidvoch susediacich parciel, a to aj s prihliadnutým na dôvod tvrdený žalobcom, že znaleckým
posudkom Ing. B. bola zisťovaná práve hranica medzi pozemkami sporových strán. K namietanej
otázke vydržania uviedol, že v súvislosti s úvahami o dobrej viere držiteľa ako predpokladu vydržania

vlastníckeho práva, súd okrem iného uviedol, že držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu právny titul,
ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva /napr. existencia zmluvy, ktorá je pre
určitú vadu neplatná/, ktorá úvaha je úplne dôvodná a v ničom neodporuje ustálenej súdnej praxi. Súdv odôvodnení svojho rozhodnutia nikde netvrdí, že sa pred dobromyseľnosť držby v zmysle ustálenej
judikatúry vyžaduje spôsobilý titul nadobudnutia.

6. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti
rozsudku vo výrokoch III., IV., VI., VII. a VIII. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/

v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ a odvolanie žalovaných 1/ a
2/ nie sú dôvodné.

8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku , zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP “),

ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že časť nehnuteľnosti
tvoriacej súčasť nehnuteľnosti parc. č. XXX/X evidenčne patriacej žalobcovi 1/ a plošne vymedzenej vo
vytyčovacom náčrte - príloha č. znaleckého posudku Ing. H. B. lomovými a podpornými bodmi A-52-11-
B-A nadobudla do vlastníctva vydržaním k 31.12.1961 predchodkyňa žalovaných, ich matka A. E., ktorej
ju (už ako súčasť C KN parc. č XXX, ktorá je identická s PKN parc. č. X-X/a) ústne darovali jej rodičia

B. a U. Z. v roku 1953, potom ako túto časť nehnuteľnosti začali dobromyseľne, po vybudovaní plota
ako vlastníci (ktorými sa stali v roku 1939) C KN parc. č. XXX a XXX, povodne PKN parcely č. X-X/a
užívať v presne nezistenom čase v roku 1948. G. ako dedičky po A. E. túto nehnuteľnosť, resp. jej časť
neužívajú neoprávnene, čo znamená, že toho času vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti (pozemku
parc.č XXX/X/) už žalobcovi 1/ nesvedčí a preto súd jeho žalobu o vydanie tejto časti nehnuteľnosti parc.

č. XXX/X zamietol. Inak však súd posúdil žalobu o vydanie v zostávajúcej časti, v ktorej sa domáhal
žalobca 1/ vydania veci - časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. T. zapísanej na LV č. XXX ako
parc. reg. "C" č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v časti nachádzajúcej sa medzi
nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov zapísanými v KN na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX
na parc. č. XXX/X a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg.

"C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
plošnevymedzenejvznaleckomposudkuznalcaIng.H.B.č.14/2009zodňa1.12.2009vpríloheč.3-vo
vytyčovacom náčrte bodmi 51-52-A-27-26-51, keď mal za to, že predchodcovia žalovaných vydržaním
nikdy nenadobudli do svojho vlastníctva túto časť nehnuteľnosti, nikdy ju neužívali v dobrej viere, že im
patrí, a preto súd rozhodol, že žalované sú povinné túto časť nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X

žalobcovi vydať resp. vypratať tak, aby túto časť nehnuteľnosti mohol žalobca ako vlastník užívať.
10. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu 1/ a žalovaných 1/ a 2/ uvádza nasledovné:

11. V danom spore sa žalobca 1/ domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným
zásahom žalovaných konečnou žalobou o vydanie časti nehnuteľnosti parc. č. XXX/X k. ú. T., ktorá je
jeho vlastníctvom, a ktorej časť neoprávnene užívajú žalovaní.

12. Z hľadiska skutkového bolo v danom spore na základe vykonaného dokazovania zistené, že žalobca

1/ je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX k. ú. T. ako parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a žalovaní 1/ a 2/ sú vedení ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX k. ú. T. ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, každý v podiele 1-ice. Ide o susediace parcely, na ktorých sa nachádzajú rodinné domy strán
sporu. W. sa medzi stranami sporu stala hranica medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX k. ú. T.. Podľa

znaleckého posudku Ing. H. B. je hranica medzi týmito parcelami určená v Správe katastra nehnuteľností
BánovcenadBebravou podľaplatnéhomapovéhooperátuzrokov1938-1940,kedysauskutočnilonové
mapovanie, namerané údaje z poľných náčrtov č. 12 a 22 boli pretransformované pomocou počítača
do súradnicovej podoby a z toho následne vypočítané vytyčovacie prvky. Na základe toho došlo krekonštrukcii vlastníckej hranice medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX, pričom detail vytyčovacích prvkov
je zobrazený v prílohe č. 3 na zväčšenine v mierke 1:200 a vlastnícku hranicu medzi parcelami č. XXX/X
a č. XXX tvorí spojnica bodov 23,51,52,11,9,10. Na vytyčovacom náčrte je hranica vyznačená zelenou

farbou. Hranica medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX bola teda určená už v minulosti, preto správne súd
prvej inštancie zameral dokazovanie vzhľadom na tvrdenia strán, či došlo medzi stranami sporu, resp.
už ich právnymi predchodcami k nejakej dohode o zmene tejto hranice. Z dokazovania vyplynulo, že asi
v roku 1948 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu 1/ /otcom žalobcu/ a právnym predchodcom
žalovaných /starým otcom žalovaných/ k dohode o hranici medzi uvedeným parcelami, výsledkom ktorej

bolo postavenie plotu v miestach vyznačených vo vytyčovacom náčrte znalca Ing. H. B. v bodoch A-
B-C /vyznačených červenou farbou/, a pozostatky ktorého sa tam stále nachádzajú. Správne preto súd
prvej inštancie vyhodnotil, že touto dohodou si právni predchodcovia strán určili novú hranicu medzi
uvedenými parcelami, pričom parcely boli od tej doby užívané v rozsahu, ktorú určila táto nová hranica.
V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX a vytyčovacieho náčrtu, ktorými bola vymedzená plocha
tvoriaca časť parcely č. XXX/X označená bodmi A-52-11-B-A, aj podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná

o plochu, ktorú vydržali právni predchodcovia žalovaných. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil a
odôvodniloprávnenúdržbuprávnychpredchodcovžalovaných,načoodvolacísúdpoukazuje.Pokiaľide
o vymedzenú plocha tvoriaca časť parcely č. XXX označená bodmi B-C-9-C, túto naopak vydržal právny
predchodca žalobcu 1/ , táto nie je sporná, je v užívaní žalobcu 1/. Napokon vymedzenú plochu tvoriacu
časť parcely č. XXX/X a označenú vo vytyčovacom náčrte bodmi 51-52-A-27-26-51 aj odvolací súd

považujenaďalejzavlastníctvožalobcu1/asúčasťparcelyč.XXX/1,vzhľadomnavýsledkyvykonaného
dokazovania. V tejto časti preto správne súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ vydať túto časť
parcely, nakoľko žalovaní žalobcovi 1/ bránia v jej užívaní.

13. K odvolacím námietkam žalobcu 1/ odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Žalobca 1/ namieta, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že užívací stav vo vzťahu k
susediacim par. č. XXX/X a č. XXX prestal kopírovať stav vlastnícky po tom, čo jeho právny predchodca
dovolil právnemu predchodcovi žalovaných užívať časť ním vlastnenej parc. č. XXX/X z dôvodu, aby mu
umožnil vjazd a parkovanie autobusom a to pred tým, ako medzi parcelami bolo vybudované oplotenie,

ktorého vybudovanie nemôže postačovať pre záver o dobrej viere držiteľa. Odvolací súd námietku
nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie k tejto spornej skutočnosti vykonal dostatočné dokazovanie
výsluchom svedkov, listinných dôkazov - fotografií a ohliadky na mieste samom, a odvolací súd považuje
za správny jeho záver, že k vybudovaniu oplotenia nedošlo v súvislosti s lepším vjazdom a parkovaním
autobusu právnym predchodcom žalovaných, najmä keď vjazd pre autobus sa v priestoroch, kde bol

postavený plot ani nenachádzal. K spochybňovaniu vieryhodnosti svedka B. G. žalobcom 1/ odvolací
súd uvádza, že svedok bol vypočutý súdom prvej inštancie a išlo o priamy kontakt súdu so svedkom,
pričom súd prvej inštancie takéto pochybnosti nevyjadril. Len samotné tvrdenie, že svedok mal určité
pamäťové problémy ešte neznamená, že výpoveď svedka nie je vieryhodná.

15. K odvolacím námietkam žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd uvádza nasledovné:

16. Žalovaní 1/ a 2/ namietajú, že nový žalobný petit, ktorého zmenu súd pripustil je nevykonateľný
a nejasný, že súd rozhodol celkom o inom žalobnom petite, než aký pripustil uznesením zo dňa
14.03.2017, č. k. 3C/94/2008-638 /správne 673/, že na vytyčovacom náčrte znalca Ing. H. B. nie je

vidieť, kde sa niektoré vyznačené body nachádzajú, kde presne je zakreslený bod 31, bod 26, bod 27
bod A a iné, a aké vzdialenosti sú medzi bodmi. Pokiaľ ide o žalobný petit, podľa názoru odvolacieho
súdu, žalobný petit je určitý a zrozumiteľný. Uznesením zo dňa 14.03.2017, č. k. 3C/94/2008-673 súd
pripustil zmenu žaloby v časti o vydanie veci v znení: „Žalované 1/ a 2/ sú povinné vydať žalobcom 1/
a 2/ nimi užívanú časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. T. zapísanej na LV č. XXX ako parcela

reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 až po jej hranicu s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných zapísanou na LV č. XXX ako
parcela reg. "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 tak, ako táto hranica vyplýva z grafickej prílohy č. 3 Znaleckého posudku znalca
Ing. H. B. č. 14/2009 zo dňa 1.12.2009, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku." Z uvedeného

žalobného petitu teda vyplýva, že žalobcovia sa domáhali vydania časti nehnuteľnosti parc. č. XXX/
X, ktorú užívajú žalovaní. Podľa znaleckého posudku - vytyčovacieho náčrtu /príloha 3 k znaleckému
posudku/ v súlade s vykonaným dokazovaním, žalovaní užívajú časť parcely č. XXX/X označenej v
tomto vytyčovacom náčrte bodmi 51-52-11-53-31-A-27-26-51. Preto je žalobný petit dostatočne určitý,nevzbudzuje pochybnosti o tom, akej časti parcely sa žaloba týka. Rovnako tak aj výrok rozsudku presne
špecifikuje, ktorú časť parcely č. XXX/X sú povinní žalovaní 1/ a 2/ vydať. Pokiaľ ide o vyznačenie
bodov vo vytyčovacom náčrte, podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, kde sa nachádzajú tieto body

a aké vzdialenosti sú medzi nimi. Napr. na druhej strane vytyčovacieho náčrtu je v poznámke uvedená
vzdialenosť tých bodov, ktoré sa na náčrte neuvádzajú. Pokiaľ žalovaní poukazujú na vzdialenosť bodov
53-31, odvolací súd poukazuje na poznámku, z ktorej vyplýva že vzdialenosť bodov B-53 je 0,16m
a vzdialenosť bodov 31-B je 0,08m, ďalej vzdialenosť bodov 27-A je 0,24m. Vzdialenosť bodov 23-26
pre rozhodnutie v danej veci nie je významná. Priestor, ktorý majú žalovaní vypratať resp. vydať je

presne označený vo vytyčovacom náčrte bodmi 51-52-A-27-26-51, pričom vzdialenosti medzi týmito
bodmi sú určené priamo v náčrte a v poznámke. Vzdialenosť bodov 51-52 je 12,96 m, vzdialenosť bodov
52-27 je 0,50m, vzdialenosť bodov 27-26 je 9,80m a vzdialenosť bodov 26-51 je 0,50m. Pokiaľ ide o
námietku, že príloha rozsudku, znalecký posudok č. 14/2009 nie je originálnym vyhotovením, odvolací
súdlenpripomína,žeznaleckýposudok,ktorýjesúčasťourozsudkujevlastnoručnepodpísanýznalcom.
Z obsahu ďalej vyplýva, že znalecký posudok č. 14/2009 znalec vyhotovil dňa 1.12.2009. V posudku

uviedol, že ako technický podklad bol použitý písomný a mapový operát katastra nehnuteľností a
pozemkového katastra. Je zrejmé, že na základe týchto podkladov zakreslil, kde sa nachádza vlastnícka
hranica medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX k. ú T.. K námietke žalovaných, že znalec nepreskúmal ich
tvrdenie, že došlo k nesúladu medzi pôvodným zameraním hranice z roku 1938 a novším meraním z
roku 1939, keď podstatné pre neho bolo štátne mapové dielo odvolací súd uvádza, že podľa znaleckého

posudku v katastri nehnuteľností je vyznačená vlastnícka hranica medzi uvedenými parcelami tak, ako
je zakreslená znalcom vo vytyčovacom náčrte zelenou farbou. Z dokazovania nebola preukázané, že
by vlastnícka hranica mala byť správne zakreslená podľa zamerania z roku 1938, tak ako to uvádzajú
žalovaní. Dokazovaním sa však nepreukazovala vlastnícka hranica ale skutočná užívacia hranica,
ktorú znalec zakreslil vo vytyčovacom náčrte červenou farbou. Vzhľadom na výsledky vykonaného

dokazovania preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti znaleckého posudku. Pokiaľ ide o
vykonanie ohliadky, z obsahu spisu vyplýva, že sa jej zúčastnil znalec so stranami sporu dňa 27.11.2009
a dňa 06.10.2010 bola vykonaná ohliadka za prítomnosti súdu, strán a znalca. Napokon za nedôvodnú
odvolací súd považuje námietku žalovaných ohľadne posúdenia otázky vydržania. Súd prvej inštancie
dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, ktorá časť parcely č. XXX/X bola vydržaná žalovanými, a ktorá časť

vydržaná nebola, a z akých dôvodov. Pre posúdenie tejto otázky aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo
podstatné zistenie rozhodujúcej skutočnosti, ktorým bola dohoda právnych predchodcov strán sporu
ohľadne postavenia plota, ktorého pozostatky sú i v súčasnosti viditeľné. V tomto odvolací súd odkazuje
na zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, nakoľko každá zo strán mala v odvolacom

konaní rovnaký úspech a neúspech.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).