Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214219397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214219397.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpeného JUDr. Pavelom Novákom, usadeným
euroadvokátom, so sídlom Bratislava, Mostová 2, proti žalovanej: B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.,
O.. E. XX/X, o zaplatenie 2.392,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Komárno z 27. júna 2016, č. k. 8C/295/2015-97, v spojení s opravným uznesením zo 14. augusta
2017, č.k. 8C/295/2015-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa plnenia v splátkach z r u š
u j e a vec mu tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.332,05 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.167,36 eura od 17. 10. 2014 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 20 eur vždy k 25-temu dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Ďalšími
výrokmi žalobu v časti o zaplatenie 60 eur s príslušenstvom a riadneho úroku 16,90 % ročne zo
sumy 1.500 eur od 17. 10. 2014 do zaplatenia zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vymienil
na samostatné rozhodnutie. Právne vec odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, §

53 ods. 1 až 3, 5, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 1 ods. 1,
§ 9 zák. č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a čl. 3 ods. 1, 2 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Následne v odôvodnení uviedol, že strany sporu uzavreli Zmluvu
o splátkovom úvere č. 5022954940 dňa 07. 12. 2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami po 60,30 eura v období
od 05. 01. 2012 do 15. 12. 2014. RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 25,40 % a úroková sadzba

vo výške 16,90 % ročne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“).
Uvedenúzmluvuposúdilakozmluvuspotrebiteľskú,ktorábolauzavretámedziveriteľom,akoprávnickou
osobou, ktorý má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane
spotrebiteľkou, ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Mal za preukázané nesplácanie úveru žalovanou ako aj
skutočnosť, že z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalovanou, žalobca ku dňu 24. 06. 2014

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 2.332,05 eura s prísl. a úrok
z omeškania priznal v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vo
zvyšnej časti uplatnený nárok z dôvodu jeho premlčania a nedôvodnosti zamietol, keďže žalovaná 60
eur zaplatila v 10 mesačných splátkach po podaní žaloby. Pokiaľ ide o uplatnený nárok a zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1.500 eur od 17. 10. 2014 skonštatoval, že zmluvný
úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, ktoré boli ku dňu 24. 06. 2014 predčasne zosplatnené,

teda priznanie uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Dodal, že žalobca má nárok
na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočívav predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom),
pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v
celom rozsahu. Bol toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do

splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov
z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. Keďže v danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, treba tým
považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Lehotu na plnenie určil v

súlade s § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), keď vyhovel žiadosti žalovanej
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do posledného kalendárneho dňa
každého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Túto výšku mesačnej
splátky považoval za primeranú pomerom žalovanej, ako aj výške dlžnej sumy, dobe splatenia, aj s
ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu, ktoré nijako neohrozí jeho

ďalšiepodnikateľskéaktivityaanivážnenezasiahnejehomajetkovúsféru.Výrokonáhrade trovkonania
odôvodnil s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zmeny v časti výroku o splácaní priznanej sumy v mesačných splátkach po 20 eur. Poukázal na ust.

§ 365 ods. 1 písm. g/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Uviedol, že prvoinštančný
súd v zmysle § 160 ods. 1 OSP vec nesprávne právne posúdil, keď nevzal do úvahy najmä ďalšie
úročenie pohľadávky, ku ktorému dôjde pri splácaní. Súdom určená mesačná splátka nepokryje ani
výšku priznaných úrokov, o ktoré sa pohľadávka navýši každý mesiac, a teda reálne nemôže dôjsť ani k
splateniudlhu.Dodal,žesanebránisplácaniudlhuvsplátkach,alevovýškezodpovedajúcejpriznanému

nároku, a to aj v prípade, ak by forma úhrady v splátkach nebola uložená rozsudkom. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
plnenia v splátkach, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa plnenia v splátkach podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Ostatné výroky rozsudku pre absenciu odvolania nadobudli právoplatnosť.

5. V súdenej veci sa žalobca žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.392,05 eura s 16,90 %

ročným úrokom zo sumy 1.500 eur od 17. 10. 2014 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2.167,36 eura od 17. 10. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil
skutočnosťou, že so žalovanou uzavrel dňa 07. 12. 2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5022954940,
na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
mesačných splátkach po 60,30 eura v období od 15. 01. 2012 do 15. 12. 2014. Tento úver žalovaná

nesplácala, preto žalobca vyhlásil ku dňu 24. 06. 2014 predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.270,15 eura. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom,
pričom žalobca odvolaním napadol len časť, v ktorej bola uložená povinnosť žalovanej splácať žalobcovi
rozsudkom priznané plnenie v splátkach po 20 eur mesačne.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 389 ods. 1 písm. b/ je vo svojej podstate
porušením práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č.
209/1992 Zb.). Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v
civilnom sporovom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

13. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380 CSP).

Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho časti týkajúcej plnenia v splátkach a
preskúmanímnapadnutéhorozhodnutiaprvoinštančnéhosúduvtejtočastiodvolacísúddospelkzáveru,
že predmetné rozhodnutie v napadnutej časti zasahuje do procesných práv žalobcu a je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci.

14. Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

17. Citované ustanovenia zákona vychádzali a vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje
troma dňami od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v

splátkach. Žalobca rozporoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď výšku mesačnej splátky považoval
za veľmi nízku, ktorá by mohla mať za následok nesplatenie rozhodnutím mu priznaného dlhu. Súdna
judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo
zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku i osobným pomerom
účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Za uvedeným účelom súd prvej inštancie vypočul žalovanú

na pojednávaní, pričom jej tvrdenia si žiadnym spôsobom nezdokladoval a navyše zistené pomery
žalovanej nesprávne právne vyhodnotil. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky
splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného
plnenia. Za týmto účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovanej, ktorú deklarovalana pojednávaní pred súdom prvej inštancie a následne rozhodnúť o výške splátky v takej výške, ktorá
zodpovedá celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovanej, ako i výške celkovej sumy, na ktorej
úhradu bola rozsudkom zaviazaná.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa plnenia v splátkach podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti
na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).