Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203150
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216203150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 24785199, v konaní
zast.: JUDr. Jiří Šmída, Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: W. Z., nar. XX.X.XXXX, N. č. XX,
zast. Mgr. Romanom Chudým, advokátom, so sídlom AK Okružná 7671/1A, Piešťany, IČO: 37845055
v konaní o zaplatenie 1.271,05 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná strana má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie

1.271,05 EUR s prísl.“ z dňa 29.02.2016, ktoré doručil súdu dňa 03.03.2016 sa domáhal zaplatenia
sumy 1.271,05 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd vo veci konal a rozhodol za účasti splnomoc práv. zást. žalovanej strany v neprítomnosti
splnomoc. práv. zást. žalobcu, ktorá žiadala svoju neprítomnosť ospravedlniť svojím písomným podaním
z dňa 16.2.2018, ako je zrejmé z č. l. 40-47 súdneho spisu.

3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 16.12.2016, ako je zrejmé z č. l. 26, predvolanie na
pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 22.01.2018, ako je zrejmé z č. l. 35 súdneho spisu.

4. Žalovaná strana zastúpená splnomoc. práv. zást. žiadala zamietnuť žalobu nakoľko predmetom
konania má byť urovnanie z právneho vzťahu nepovoleného prečerpania na účte v SLSP, a. s. Zástupca
žalovanej strany namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní na tom základe, že činnosť a
právny vzťah vyplýva zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu, avšak táto činnosť v času zatvorenia citovanej

dohody, a to dňa 25.02.2015 bola licencovaná činnosť nebankových subjektov, ktorú licenciu vydávala
NBS a žalobca získal licenciu podľa verejného registra dňa 02.12.2016, t. j. jeden rok po podpise tejto
dohody. V tejto súvislosti poukázal na § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 v znení ku dňu uzatvorenia citovanej
dohody. Ďalej poukázal na to, že táto dohoda je neplatná s poukazom na časť B, C, o neprijateľných
podmienkach, keď malo dôjsť k nahradeniu pôvodného záväzku, ktorý by mal byť spotrebiteľsko-
právneho charakteru, čím sa sťažila pozícia žalovaného s poukazom na uplatnenie premlčania a
pre rozpor so zák. o spotrebiteľsko-právnych vzťahoch. Ďalej poukázal na to, že samotná zmluva o

postúpení neobsahuje špecifikáciu nároku voči žalovanému, ako keby tento nárok nebol postúpený. Na
základe uvedených mal za to, že s poukazom na § 3, § 39 Obč. zák. tu dochádza aj k rozporu s dobrými
mravmi, t. j. k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to s poukazom na časť B, C, D citovanej dohody
o tom, že je veľmi zaujímavé, podľa ktorého pôvodný dlh podľa časti C mal byť v sume 1.371,05 EUR,ktorá skutočnosť má byť sporná, aspoň s poukazom na časť B, posledný odsek, avšak už vo vyššom
rozsahu, a to v sume 1.489,14 EUR podľa časti C po vzájomných kompromisoch a ústupkoch už toto
sporným nemá byť, dokonca dlžník toto mal aj uznať ale už vo vyššom objeme, ako je zrejmé z časti C

bodu 2. Podľa zástupcu žalobcu sa tieto skutočnosti majú vzájomne vylúčiť, keď nižšiu sumu považujú
strany sporu za spornú, ale už vyššiu uznávajú. Napokon ešte poukázal na § 558 Obč. zák. v tom, že
u premlčaného dlhu je potrebné preukázať, že či žalovaný vedel o tom, že uznáva premlčaný dlh. Pre
prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Samotný žalovaný na pojednávaní súd uviedol, že okolo r. 1997 začal študovať teológiu v X., otvoril
si účet v SLSP, a. s, staral som sa oň do r. 2005, kým bol farár v obci X. pri Q. M. následne si účet zrušil,
odvtedy nie je v žiadnom vzťahu so SLSP, a. s.

6. Vzhľadom k neúčasti strany sporu žalobcu súd vo veci podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie a
pojednával v jeho neprítomnosti a počas konania pred svojim rozhodnutím sa oboznámil s obsahom

spisového materiálu prečítaním jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu alebo oznámi jej obsah a
zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých
súdvovecikonalarozhodol,atopodanážalobažalobcunač.l.1-3,vzorPRnač.l.4,Dohodaourovnaní
z dňa 25.02.2015 na č. l. 5-6, výpis z obchodního rejstříku na č. l. 7, Zmluva o postúpení pohľadávok
z dňa 29.10.2014 na č. l. 8-9, Prílohy k zmluve o... na č. l. 10, Oznámenie o postúpení pohľadávky...

z dňa 11.11.2014 na č. l. 11, Výzva pred podaním žaloby z dňa 21.01.2016 na č. l. 12, Zosplatnenie
dlhu z dňa 21.01.2016 na č. l. 13, zoznam zásielok na č. l. 14-15, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 16,
potvrdenie o lustrácii na č. l. 17, písomné podanie súdu na č. l. 18-20, záznam o zložení SÚP na č. l.
21, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 04.12.2015 na č. l. 22-24, uznesenie - výzva
na č. l. 25-26, lustrácia REGOB na č. l. 27, závada na č. l. 28, poučenie na č. l. 29-30, písomné podanie

žalovaného z dňa 18.01.2017 na č. l. 31, uznesenie - výzva na č. l. 32, písomné podanie splnomoc.
práv. zást. žalobcu z dňa 15.06.2017 na č. l. 33, uznesenie - výzva na č. l. 34, písomné podanie súdu
na č. l. 35-37, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 38, ÚZ na č. l. 39, písomné podanie splnomoc.
práv. zást. žalobcu - ospravedlnenie z dňa 16.02.2018 na č. l. 40-47, vyhľadávanie na stránke Finstat
a Obchodný vestník na č. l. 48-49.

7. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8. Rovnako súd poučil strany sporu podľa § 182 CSP o tom, aby tieto osoby na záver zhrnuli svoje

návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

9. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

10. Žalobca sa po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávok z dňa 29.10.2014 na č. l. 8-9, stal aktívne
legitimovaným účastníkom konania voči žalovanej strane na uzatvorenie Dohody o urovnaní, ktorú aj
následne uzatvoril dňa 25.02.2015.

11. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia

§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

12. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 16.12.2016 ako aj uznesenie s výzvou na
vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu
doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane z čoho žalovaná strana mala
možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie ako aj o predmete konania

a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa žalovaná
strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný si neuplatnil absolútne žiadne
námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.13. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe
písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce

skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

14. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť

sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

15. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal a to s
poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že

súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení platí, že
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

16. Dohodou o urovnaní môžu účastníci podľa § 585 ods. 1 až ods. 3 Obč. zák. upraviť práva medzi nimi

sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka
práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa
dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší
záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

17. Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné podľa § 586 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.,
nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa
druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade,
že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

18. I keď strany na základe § 587 vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné
práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo
pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

19. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy na základe písomne uzatvorenej Dohody o

urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.02.2015 ako je zrejmé z č. l. 5 a nasl.
súdneho spisu s tým, že žalobca uviedol v časti A zmluvy skutočnosť, ktorá podľa tejto dohody
by nemala byť medzi stranami sporná a to , že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu
a to so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. úverovú zmluvu č. 5038569123 na poskytnutí
finančných prostriedkov a žalovaná strana sa zaviazala uvedené peňažné prostriedky vrátiť. Podľa

žaloby následne malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a veriteľom
z dňa 29.10.2014.

20. Podľa § 290 CSP platí, že spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Súd podľa § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a preto súd vykonal
dokazovanie v širšom rozsahu, nakoľko v prejednávanom prípade sa jedná o žalovaného spotrebiteľa.

22. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy sa stala súčasťou nového právneho odvetvia, tzv.
spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa tak normy súkromného práva ako aj verejného práva. Toto odvetvie
právasavyznačujeprevahoukogentnýchnoriemapredstavujeurčitúodchýlkuodvšeobecnejkoncepcie
súkromného práva, vychádzajúcej zo zásady zmluvnej autonómie. Spotrebiteľské právo túto zásadumodifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým
je spotrebiteľ. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o
rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho

obchodu, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli
určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného
záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do
zmluvných.Spotrebiteľskázmluvanepredstavujesamostatnýaninovýzmluvnýtyp.Ideskôrorovnorodý
druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu,

v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli určitú skupinu
zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti
ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov
s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom
poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem. Ochrana spotrebiteľa je objektom úpravy tak
verejného práva, ako aj súkromného práva. Na to, aby sme zmluvu mohli označiť za spotrebiteľskú,

musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok
s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľnemalmožnosťovplyvniťjejobsah.Nazákladetohozaspotrebiteľskémožnooznačiťzmluvy,

ktoré sa označujú ako štandardné typové zmluvy.

23. V zmysle § 52 ods. 3 je zrejmé, že žalobca je právnická osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Bez ohľadu na typ uzatvorenej zmluvy v prejednávanom
prípade citovaná dohoda o urovnaní je zmluvný typ podľa VIII. časti Obč. zák. (§ 55 a nasl.) na základe

vopred pripravenej zmluvy zo strany žalobcu a je zrejmé a platí, že ak je účastníkom spotrebiteľ,
poskytuje sa mu ochrana v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.

24. Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. platí, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

25. Ako je zrejmé z Nálezu ÚS ČR sp. zn.: IV. ÚS 128/2006 podľa ktorého k pravidlám interpretácie
zmlúv sa ÚS vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 436/05 vyjadril tak, že je treba vychádzať z toho, že vôľa

účastníkov zmluvy hrá pri ich vytváraní a interpretácii zásadnú rolu. Ďalej ÚS dôvodil vo svojej judikatúre
k právnemu formalizmu orgánov verejnej moci a nimi vznášaných prehnaných nárokov na formuláciu
zmluvy z ústavnoprávneho hľadiska sa nedá akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody
občana a jednoznačne stanovil prioritu skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto
vôle, právne úkony vyjadrené slovami je treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale

hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon vykonal ak to nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Pri
výklade zmluvných ustanovení však musí ísť všeobecným súdom o zistenie skutočnej vôle zmluvných
strán, ktorá sa musí nadradiť nad reštriktívny výklad jednotlivých ustanovení.

26. Podľa § 54 Obč. zák., resp. všeobecnej úpravy podľa § 35 Obč. zák. prejav vôle účastníkov konania

je potrebné si vysvetľovať nielen v spojení s textom zákona § 585 Obč. zák. o urovnaní aj keď tento sa
môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad
môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ÚS predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej
normy, na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, spresnenie slúžia aj iné
interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický

výklad vrátane ústavne konformného výkladu. Na základe uvedených už ÚS ustálil, že interpretovanie
v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti v dôsledku prílišného formalizmu je nesprávne, ako
je zrejmé napr. z rozhodnutia IV ÚS SR 1/2014, III ÚS ČR 150/99, atď. Na základe uvedených súd
pristupoval k výkladu prejavu vôle v citovanej dohode o urovnaní a to v zmysle § 34, § 35, § 39 Obč. zák.
v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. a posudzoval citovanú úpravu v spojení s prejednávaným prípadom.

27. Podľa uzatvorenej Dohody o urovnaní bodu 3 časť B pohľadávka z poskytnutých pôžičiek mala byť
medzi účastníkmi dohody, ktorí sú stranami sporu v tomto konaní, sporná. Avšak podľa časti C bodu
1 však celková pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume1.371,05 EUR po jej urovnaní bola vyčíslená tak, že žalovaný má uhradiť sumu 1.489,14 EUR, t. j. po
navýšení bez mála o 9 % (8,6), s tým, že túto pohľadávku ale podľa časti C bodu 2. dlžník ako svoj
záväzok už podľa ods. 1 uznáva ako nesporný záväzok čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť

za podmienok uvedených v časti C.

28. Súd mal za to, že citovaná Dohoda o urovnaní z dňa 25.02.2015 v spojení s vyjadrením žalovanej
strany na pojednávaní dňa 20.02.2018 je absolútne neplatná ako je zrejmé zo samotnej dohody a
ďalej v odôvodnení tohto rozhodnutia, na základe tejto dohody o urovnaní nedošlo k poskytnutiu fin.

prostriedkov, a preto súd žalobu zamietol.

29. Na základe uvedených súd žalobu zamietol na tom základe, podľa § 37 v spojení s § 39, ako aj §
52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedené ustanovenia je potrebné vykladať v
zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorých zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa... a nemôže dôjsť k zhoršeniu zmluvného
postavenia spotrebiteľa a v zmysle nasledujúceho odseku § 54 platí, že v pochybnostiam o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zároveň súd poukazuje na §
53 ods. 5 o tom, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Súd mal za to, že týmto právnym úkonom zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu jednoznačne dochádza
jednak k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 2, a preto súd mal za to,
že uzatvorená dohoda jednoznačne svojím účelom obchádza ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských
zmluvách, a preto je táto zmluva absolútne neplatná.

31. Rovnako sa s touto otázkou podmienok uzatvorenia: „Dohody o urovnaní“ vysporiadal v minulosti
aj p. JUDr. Jaroslav Krajčo vo svojej knižke Občiansky zákonník pre prax (komentár) II., ktorá vyšla
vo vydavateľstve Eurounion v máji 2015, kde na strane 2593 odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
29 Odo 288/2001 z dňa 29.05.2002, v ktorom súd jednoznačne konštatoval skutočnosti zhodné aj s
týmto prípadom, že právnym, zákonným predpokladom a dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní

je skutočnosť, že pohľadávka je sporná. Za danej situácie, kedy žalovaná podľa časti C bodu 2.
uznal celkovú pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume
1.371,05 EUR, avšak po jej urovnaní s poukazom na časť ale už vo vyššom rozsahu, a to v sume
1.489,14 EUR, kedy zaznamenala nárast o 8,6 % už žalovaná strana mala uznať a práve to malo byť
dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní ako riešenia vzájomných rozporov urovnaním t. j. vzájomným

kompromisom.

32. Aj podľa citovaného rozhodnutia NS ČR nebol dôvod pre uzatvorenie takejto dohody s poukazom
na to, že ak by záväzok v časti uzatvorenia dohody sa síce považoval v časti 1.371,05 EUR za
sporný a v rovnakom okamihu bol nahradený novým záväzkom dokonca ešte vo vyššom rozsahu, kedy

zaznamenala nárast o 8,6 % a to z dôvodu spornosti uznaného záväzku bez toho, aby by boli okolnosti
(napr. za cenu vzájomného kompromisu) odôvodňujúci takýto postup, toľko z citovaného rozhodnutia.

33. Podľa súdu z charakteru inštitútu dohody o urovnaní je daná zákonná možnosť úpravy v § 585 a nasl.
Obč. zák. s tým aj výhody si vyriešiť sporné práva, ktoré môžu byť dokonca premlčané, (ba dokonca

podľa rozhodnutia NS ČR Odo 415/2001 námietka preklúzie je bezvýznamná, nakoľko táto okolnosť
nie je z hľadiska platnosti urovnania podľa § 586 ods. 2 Obč. zák. rozhodná a je na účastníkovi aby
absenciu dobrej viery protistrany preukázal), avšak z dikcie zmluvy musí byť daná a zachovaná rovnosť
strán, ktorá sa prejaví vo vyváženosti obsahu dojednaného právneho úkonu dohody, kedy na jednej
strane osoba povinná uzná čo do dôvody svoju povinnosť uhradiť vyčíslený nárok (ktorý môže byť aj

premlčaný), ale na druhej strane sa rovnosť strán dohody a tým aj vyváženosť právneho úkonu dohody
o urovnaní prejaví v zabezpečení kompromisu, za cenu vzájomných ústupkov, kedy sa povinná strana
zaviaže uhradiť nižšiu sumu, ako bol vyčíslený sporný nárok a to nie tak ako je tomu v prejednávanom
prípade, že sa zviaže uhradiť nárok vo vyššom rozsahu a to o bez mála 9 % a preto podľa súdu,
takýto právny dôvod nemohol byť výrazom skutočnej vôle minimálne zo žalovanej strany, uzatvoriť

právny úkon dohody o urovnaní za účelom riešenia sporných právnych vzťahov (podľa časti B bodu 1,2)
medzi účastníkmi konania. Na základe uvedených je temer vylúčená snaha žalovanej o jeho úpravu
takýmito „vzájomnými ústupkami“, keď žalovaná nižšiu sumu 1.371,05 EUR považovala za spornú a
bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia v rámci „urovnania záväzku vzájomnými ústupkami“ však vtom istom čase uznal vyššiu sumu 1.489,14 EUR, ktorá predstavuje navýšenie bezmála o 9 %. Takéto
konanie v žiadnom prípade zrejme nie je urovnaním vzťahov medzi účastníkmi konania, a nieto ešte
ústupkami, nakoľko práve urovnanie založené na vzájomných ústupkoch, resp. kompromisnom riešení

vzájomných vzťahov, čím sa odlišuje urovnanie od ďalších obdobných právnych inštitútov, medzi ktoré
patria napr.: dohoda o zmene záväzku § 516 Obč. zák., podľa ktorého dochádza k zmene nie však k
zániku pôvodného záväzku, privatívna novácia § 570, poskytnutie náhradného plnenia § 539, vzdanie sa
právaaodpusteniedlhu§574,vniektorýchsituáciáchmôžeurovnaniepripomínaťčiastočnéodpustenie,
čiastočné uznanie dlhu, avšak predmet konania zaiste nie je takýmto prípadom.

34. Avšak v prejednávanom prípade je ďalej podľa súdu nepochybné, že podpis takejto dohody
právneho úkonu sa nepochybne prieči dobrým mravom podľa § 39 Obč. zák. a preto je absolútne
neplatný, keď podľa citovanej dohody nižšia suma mala byť medzi účastníkmi konania sporná. Ďalej
súd poznamenáva, že v prejednávanom prípade si zasluhuje osobitnú pozornosť časť C - Urovnanie,
kde bolo dohodnuté, že doterajší záväzok žalovanej strany zaniká a nahrádza sa novým záväzkom

vo výške 1.489,14 EUR spolu s úrokovou sadzbou z dlžnej čiastky, ale opätovne z úveru, ani nie z
pôžičky ako to bolo dohodnuté a ďalej opäť sa žalobca vracia k úročeniu úveru, čo zrejme po zániku
pôvodného záväzku už nemožno. Rovnako, podľa súdu, je zaujímavá časť D - Záverečné ustanovenia,
bod 2, podľa ktorého uzatvorením citovanej Dohody o urovnaní sa dohodli pre prípad, že by sa prípadná
neplatnosť týkala časti tejto dohody.... je dlžník v takom prípade plniť svoj záväzok uvedený v B 1, a to

v termínoch a v lehotách pôvodných, čo podľa súdu je v zmysle § 39 Obč., zák. sa jednoznačne prieči
dobrým mravom, a preto takýto právny úkon v prejednávanom prípade súd mal za to, že je absolútne
neplatný aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preukázané zákonom.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

36. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.271,05 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na

náhradu trov konania. Súd v tomto konaní žalobu zamietol, čím procesne úspešnou stranou sporu sa
stala žalovaná strana, ktorá si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

39. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

40. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného

vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.