Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219777
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov

senátu JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9.
januára 2015 č. k. 10C/397/2012-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, §
19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, § 44 ods. 6, 7, 8, § 238 ods. 1, 2 , § 240 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6Er/771/2005
zistil, že dňa 04. 11. 2005 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného

súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 51/19. Dňa 10. 11. 2005
bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poverením Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 11. 2005 bol poverený vykonaním exekúcie exekútor
Dr. Ľudovít Pekár. Dňa 22. 11. 2010 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, ktorým navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava. Na základe žiadosti exekučného súdu pôvodný exekútor doručil
dňa16.06.2011svojevyjadrenieknávrhunazmenusúdnehoexekútoraspolusrozpisomtrovexekúcie.

Uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/771/2005-15 zo dňa 21. 06. 2011, právoplatným dňa
27. 07. 2011, bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené a vykonaním exekúcie
bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Pri posudzovaní námietky premlčania, vznesenej odporcom, súd vychádzal z tej skutočnosti,
že návrh na zmenu exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 22. 11. 2010, pričom o zmene
súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Komárno 6Er/771/2005-15 zo dňa 21.
06.2011.Žiadosťnavrhovateľaopredbežnéprerokovanienárokubolaodporcovidoručená23.04.2012.

Citované uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného až po jeho vydaní, teda až po 21.
06. 2011. Trojročná subjektívna premlčacia doba uvedená v § 19 ods. 1 Exekučného poriadku začala
plynúť až dňom doručenia uznesenia právnemu zástupcovi oprávneného, pretože až vtedy oprávnený
nadobudol vedomosť o vzniku prípadnej škody, kto za ňu zodpovedá, ktorý orgán štátu ju spôsobil aaký je jej orientačný rozsah. Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si navrhovateľ
uplatnil u odporcu dňa 23. 04. 2012, odkedy premlčacia doba počas 6 mesiacov neplynula a návrh
na začatie konania navrhovateľ podal na súde dňa 27. 09. 2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu

trojročnej premlčacej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania, vznesená odporcom,
je bezdôvodná. K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na
náhradu škody príslušným orgánom súd poukázal na to, že v zmysle vyjadrenia odporcu mu boli dňa
23. 04. 2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Je pravdou,
že už dňa 27. 09. 2012 bol súdu doručený návrh vo veci, a teda nebol podaný po uplynutí 6-mesačnej

lehoty, ale skôr, súd však poukázal na to, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci
rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 09. 01. 2015, lehota 6 mesiacov už uplynula. Vzhľadom
na to, že exekúcia začala dňa 04. 11. 2005, na posúdenie veci bolo potrebné použiť ustanovenie § 44
ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 09. 2005 do 30. 11. 2006. Uvedená právna norma
ustanovila povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného. Je nepochybné, že lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho

exekútora síce nebola dodržaná, avšak aby exekučný súd mohol vyhovieť žiadosti oprávneného
o zmene súdneho exekútora, bolo potrebné vyzvať pôvodného súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu a vyúčtovania trov exekúcie. V zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované, a preto v súvislosti s nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote nemohlo dôjsť k

vzniku žiadnej materiálnej škody a ani nemateriálnej ujmy navrhovateľovi, čím nie je splnený predpoklad
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia škody. Nie
každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Súd poukázal na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013
sp.zn.IV.ÚS471/2012-75).Ďalejjenutnézdôrazniť,žesúdvosvojejrozhodovacejčinnostinazákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného
právapodľačl.48ods.2Ústavy,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkykonkrétneokolnosti
posudzovanej veci. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane a oddelene od

ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na
jej predĺžení. Na základe uvedeného exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora konal priebežne, bez zbytočných prieťahov a nebol preukázaný nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu. Tým je nutné konštatovať, že nie je
splnený ani predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým

je nesprávny úradný postup. Splnený tak nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a ani
škoda zistené neboli. Znalecký posudok č. 1/2013 a znalecký posudok č. 1/2014, ktoré si v priebehu
konania dal vypracovať navrhovateľ, sú pre súdenú vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č.
1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie, pričom

z hľadiska posúdenia včasnosti vydania rozhodnutia exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora nemá žiadny dosah a použitie. Znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody
navrhovateľa. Tento znalecký posudok pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože
predpoklad škody je bezpredmetný, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané
všetky tri predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú: nesprávny

úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. O trovách
konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, právo na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,

odôvodniac ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v
merite veci na základe „inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné,
aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie

zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené.Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák.
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp

priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva

na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho
výkonuexekúcienemohlabyťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.
Ďalej uviedol, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.
Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
naktoromnemožnozaložiťmeritórnerozhodnutie.Súdsvojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenú

a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Uviedol tiež, že navrhovateľ predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd 1.
stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto znaleckým posudkom, pretože
zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli navrhovateľom vynaložené v

súvislosti so správou a vedením pohľadávky. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a
príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Záverom uviedol, že ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh navrhovateľa na prerušenie konania
z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva

navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej
na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

veci a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 eur
a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v

primeranom čase a bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno
v exekučnej veci sp. zn. 6Er/771/2005. Exekučným titulom v tejto veci bola notárska zápisnica spísaná
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 18. 06. 2005 N 2797/2005, NZ 27832/2005.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z."), ktorý na danú vec dopadá, štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 240 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania
začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na
vykonanie exekúcie.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup

okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia škody v sume 175 eur a
nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/771/2005. Navrhovateľ nesprávny úradný
postup charakterizoval nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, ale až
s omeškaním viac ako 215 dní, nesústredenosťou a zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvého stupňa zistil, že exekúcia v danej veci
začala dňa 04. 11. 2005 doručením návrhu oprávneného na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor podal na Okresnom súde Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 10. 11. 2005 pre vymoženie sumy 14.400,- Sk s prísl. proti povinnému: X. Z., E. XXX/XXX, T. X.,na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 2797/2005, Nz 27832/2005, vydanej Notárskym
úradom JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom v Partizánskom, Flöglova 8. Exekučný súd vydal dňa 18. 11.
2005 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi na vykonanie exekúcie. Dňa 22. 11.

2010 bol doručený exekučnému súdu návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o ktorom
Okresný súd Nové Zámky rozhodol uznesením zo dňa 21. 06. 2011 č. k. 6Er/771/2005-15 tak, že návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka 60. Rozhodnutiu o návrhu na zmenu
súdneho exekútora predchádzalo doručenie stanoviska pôvodného exekútora k tomuto návrhu, dňa 16.

06. 2011 exekučnému súdu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,
z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Stotožňuje sa s názorom súdu prvého
stupňa, že v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode

nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Súd prvého stupňa ustálil správny právny záver, keď uviedol, že na rozhodnutie
exekučného súdu o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora platila zákonná 30-dňová
lehota, a to v zmysle ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, účinného do 30. 11. 2006, keď
podľa ustanovenia § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa

dokončia podľa doterajších právnych predpisov, pričom je súčasne zrejmé, že exekučný súd pred 01.
12. 2006 udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie (§ 240 ods. 2 Exekučného poriadku). I
keď z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že exekučný súd o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik
podmienok na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď v konaní nepreukázal ani vznik

škody, ani príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou škodou a postupom súdu v predmetnej
exekučnej veci. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného
práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Samotné nedodržanie
lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré majú vplyv na jej plynutie.

Vychádzajúc z okolností daného prípadu odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva, že keďže navrhovateľ postup súdu,

ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní nešpecifikoval a
odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v tejto
časti považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo
predstáv navrhovateľa nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods.

1 OSP).

K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu
začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č.

514/2003 Z. z. v správnom znení, preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Nedošlo teda k
interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádzal
navrhovateľ v odvolaní, a teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity. K trvaniu stavu

právnej neistoty odvolací súd uvádza, že rozhodnutím súdu o návrhu navrhovateľa ako oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v primeranej lehote, za súčasnej povinnosti a oprávnenia pôvodného
súdneho exekútora vykonávať úkony exekučného konania, nemohlo dôjsť ani k posunutiu
trvania právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
procesneprijateľný.Keďževprejednávanejvecinebolopreukázanénaplneniezákladnýchpredpokladov

zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (vznik škody, príčinná súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou
škodou a postupom súdu v predmetnej exekučnej veci), nebolo potrebné už ani vykonávať ďalšie dôkazy
za účelom preukázania materiálnej škody navrhovateľa. Súd v danej veci správne aplikoval platné právoa rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý
súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase. Nakoľko v danej veci nebol
navrhovateľom podaný návrh na prerušenie konania, ako uvádza navrhovateľ v odvolaní, súd

prvého stupňa nemohol o takomto návrhu navrhovateľa ani rozhodovať. Z uvedených dôvodov
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 224 ods.
1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania

nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.