Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117217540
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117217540.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., so sídlom Praha, Želetavská 1525/1, IČO: 64 948 242, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia a. s. pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47

251 336, zastúpeného splnomocnencom: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Červeňova 14, IČO:
35 885 459, proti žalovaným: 1/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. XX, 2/ O. P., nar. XX.X.XXXX,
bytomC.,P.XX,obezastúpenésplnomocnencom:AdvokátskakanceláriaJUDr.JánŠofranko,sosídlom
Košice, Hraničná 2, IČO: 42 322 600, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
21C/62/2017-100 zo dňa 27. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanej 1/ uložil, aby nenakladala, a teda zmluvne nepreviedla na tretie osoby, nezriadila záložné
právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, nevložila vklad
do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľnosti žalovanej 1/ evidované na

LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie
S., obec C., okres C.: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku parcely registra „C", parcelné
č. 1749/11 o výmere 338 m2, zastavené plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k
pozemku parcely registra „C", parcelné č. 1749/19 o výmere 206 m2, zastavené plochy a nádvoria,
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k stavbe, postavená na parcele č. 1749/19, súpisné č. XXXX,
druh stavby rodinný dom, II. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej 2/ uložil, aby

nenakladala, a teda zmluvne nepreviedla na tretie osoby, nezriadila záložné právo, vecné bremeno
alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, nevložila ako vklad do základného imania
alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade evidované na LV č. XXXX
vedenomOkresnýmúradomHlohovec,katastrálnymodborom,prekatastrálneúzemieS.,obecC.,okres
C.: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku parcely registra „C", parcelnč. 1749/11 o výmere
338 m2, zastavené plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku parcely registra

„C", parcelné č. 1749/19 o výmere 206 m2, zastavené plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/2 k stavbe, postavená na parcele č. 1749/19, súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný dom,
III. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej 1/, aby nenakladala, a teda zmluvne
nepreviedla na tretie osoby, nezriadila záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové
právo v prospech tretích osôb, nevložila ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej
osoby nehnuteľnosti žalovanej 1/ evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Hlohovec,

katastrálnym odborom, pre katastrálne územie S., obec C., okres C.: pozemok parcely registra „C",
parcelné č. 2694/24 o výmere 393 m2 orná pôda.2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326
ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, § 42a ods.

2, § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právne uzavrel, že
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobca dostatočne osvedčil splnenie
základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že právny úkon, ktorým dlžníčka V. P. previedla
predmetné nehnuteľnosti evidované na LV č.XXXX a na LV č. XXXX pre k. ú. S. na žalované 1/ a 2/
je voči žalobcovi právne neúčinný z dôvodu, že ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
Voči dlžníčke V. P. podal žalobca žalobu na zaplatenie sumy 164.088,88 Eur (vedené na Okresnom
súde pod sp. zn. 16C/58/2017). Predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že došlo k výmene

bankoviek dlžníčkou v uvedenej výške, tiež dôkazy o tom, že tieto boli vyhodnotené ako falzifikát, že je
vedené trestné stíhanie pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí v súvislosti s
falšovanímjaponskejmeny,bolizadržanépodozrivéosoby.Japonskánárodnábankabankovkyvyhlásila
zafalošnéadlžníčkanáslednepreviedlavlastníckeprávokuvedenýmnehnuteľnostiamnažalované1/a
2/, pričomzpredmetnýchnehnuteľnostívprípadeúspechuvkonaníbudežalobcaoprávnenýpožadovať

uspokojenie svojej pohľadávky, resp. bude mať právo na náhradu voči žalovaným 1/ a 2/, preto okresný
súdpredbežnepovažovalnárokžalobcu,ktorémusamáposkytnúťochranavovecisamejzaosvedčený,
keď pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak ide o nárok
žalovateľný, ktorého sa možno domáhať na súde (por. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/102/99). Žalobca
zároveň osvedčil aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, keď z predložených listov vlastníctva č. XXXX,

XXXX pre katastrálne územie S., obec C., okres C. zo dňa 25.10.2017 bolo preukázané, že žalované
1/ a 2/ napriek vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní nakladali s predmetnými nehnuteľnosťami
tak, že k predmetným nehnuteľnostiam zriadili záložné právo v prospech O. N. a A. N. na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vklad č. V 1435/2017 zo dňa 21.8.2017 a na
predmetných listoch vlastníctva je aktuálne vyznačená plomba na základe Z-1980/2017, pričom takýmto

konanímmôžužalovanézabrániťmožnémuuspokojeniuuplatnenejpohľadávkyžalobcuznehnuteľností
v prípade jeho úspechu v konaní.

4. Ďalej okresný súd uzavrel, že nakoľko po vydaní uznesenia Okresného súdu Trnava č. k.
21C/62/2017-52 zo dňa 25.7.2017, potvrdeného uznesením Krajského súdu v Trnave č.

k. 24Co/129/2017-77 zo dňa 4.10.2017, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý, došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, keď žalované nakladali s
nehnuteľnosťami spôsobom oslabujúcim postavenie žalobcu pri uspokojovaní jeho pohľadávky, pričom
nehnuteľnosti zaťažili záložný právom, dospel okresný súd k záveru, že predchádzajúce právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, netvorí prekážku

rozhodnutej veci.

5. Vzhľadom na to, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel, keď nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy

žalovaným v porovnaní s ujmou, ktorá by mohla byť žalobcovi spôsobená v prípade, ak by nedošlo
k vydaniu neodkladného opatrenia a zároveň ani v právnych vzťahoch strán sporu nevznikne
nenapraviteľný stav.

6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalované 1/ a 2/, ktorým navrhli, napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie odvolacím súdom zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo návrh voči žalovaným 1/ a
2/ zamietnuť. Poukázali na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) Civilného
sporového poriadku. Argumentovali tým, že V. P. žalobcovi nespôsobila škodu vo výške 164.088,88
Eur, pretože do dnešného dňa nebola obvinená OČTVK a žalobca si vôbec neuplatnil túto škodu
v trestnom konaní. Dodnes sa relevantne nepreukázalo, že išlo falzifikáty, tak ako to tvrdí žalobca.

Výsledok prípravného trestného konania nie je známy, čiže sa nevie, kto škodu spôsobil (ak vôbec
nejaká vznikla). Žalované sa vo vzťahu k žalobkyni vôbec nedopustili konania, ktoré by bolo v rozpore s
§ 42a a nasl. a § 42b Občianskeho zákonníka. Žalobca nevychádza zo žiadnych relevantných listinných
dôkazov, len z domnienok vychádzajúcich z bulvárnych novinových článkov, čím naozaj vytvára lendojem, že ide o nejaký naliehavý právny záujem vzniku budúcej škody, žalobu podal predčasne, keď
mal jednoznačne počkať na právoplatné rozhodnutia OČVTK, a to z dôvodu, že ak sa preukáže, že
došlo k spáchaniu trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných

papierov a mal žalovať osobu, ktorá bude právoplatne odsúdená za tento trestný čin, čiže pôjde o
osobu, ktorá reálne spôsobila, či už škodu alebo sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Podľa
overených informácii z prípravného konania v trestnej veci vedenej NAKA Nitra pod sp. zn. č. ČVS:
PPZ-369/NKA-FP-ZA-2017 si H. banka, a. s. a S. banka, a. s., kde tiež došlo k zamieňaniu japonských
jenov príslušnými osobami, nepodali na tieto osoby, ktoré zamieňali japonské jeny, žiadne žaloby, a to

z dôvodu, že do dnešného dňa v rámci tohto trestného konania neexistujú žiadne relevantné znalecké
posudky, že išlo o falzifikáty japonských jenov. Žalobca do dnešného dňa nepredložil oficiálny znalecký
posudok prípadne správu Národnej banky Japonska, že došlo k stotožneniu pravdepodobne falošných
jenov, ktoré boli zamieňané na jej pobočke. Žiadajú miestne príslušný súd, aby si vyžiadal od OČVTK
konkrétne - NAKA Nitra v trestnej veci pod spis. značkou č. ČVS:PPZ-369/NKA-FP-ZA-2017 správu
o doterajších výsledkoch vyšetrovania, fotokópie listín, ktoré preukazujú, že išlo o falošné jeny a tiež

výpovede osôb, ktoré zamieňajú japonské jeny v iných bankách, ktoré si od nich neuplatňujú formou
žaloby na náhradu škody prípadne bezdôvodného obohatenia.

7. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaných sa vyjadril a uviedol, že napadnuté uznesenie
je vecne správne. Škoda voči V. P. bola v rámci trestného konania uplatnená, to že nebolo voči nej

vznesené obvinenie, nediskvalifikuje podanú žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Práve z dôvodu, že V. P. spolu so žalovanými začala podnikať kroky, ktorých účelom je znemožniť
budúce vymoženie pohľadávky (žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia 164.088,88 Eur), tak
žalobca podanými žalobami inicioval viaceré civilné konania. Žalované v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybňujú tvrdenia uvádzané žalobcom a nevyjadrujú sa ku kauze, dôvodnosti a opodstatnenosti

prevodu bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne vo vlastníctve V.
P.. Celú obranu založili len na spochybňovaní preukázania viny V. P., ako osoby, ktorá žalobcovi
mala spôsobiť škodu. Nesúhlasí s tvrdením žalovaných, že žalobca podal žalobu predčasne, keď je
výlučnou autonómnou vôľou žalobcu, čí si svoju pohľadávku uplatní cestou civilnej žaloby alebo nároku
uplatneného v trestnom konaní. V tomto konaní žiada o určenie neúčinnosti predmetných darovacích

zmlúv, čo v trestnom konaní nie je možné dosiahnuť. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že príslušné
orgány Švajčiarska (spoločnosť CREDIT SUISSE AG) ako aj Národná banka Japonska označili
predmetné bankovky za falzifikáty. V prípade, ak bude mať konajúci súd za to, že tvrdenie žalobcu nie
je riadne preukázané, tak vykoná ďalšie dokazovanie, príp. nariadi aj vyhotovenie znaleckého posudku,
avšak to až v štádiu riadneho konania, nie konania o nariadení neodkladného opatrenia, v rámci ktorého

sa skutočnosti len osvedčujú. Žalobca poukazuje na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, s
tým, že žalované žiadnym spôsobom nepopierajú, že V. P. predložila žalobcovi bankovky v nominálnej
hodnote spolu 19.740,- JPY za účelom konverzia, s ktorou jej žalobca vyplatil sumu 164.088,88 Eur,
spoločnosť CREDIT SUISSE (Schweiz) AG, švajčiarska polícia a Národná banka Japonska označila
odovzdané bankovky za falzifikáty, v konaní sp. zn. 16C/58/2017 vedenom na Okresnom súde Trnava

si žalobca prostredníctvom žaloby uplatnil sumu 164.088,88 Eur, po začatí konania sp. zn. 16C/58/2017
žalobkyňa dvoma darovacími zmluvami zo dňa 22.6.2017 previedla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na žalované 1/ a 2/.

8. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/, sa žalované 1/ a 2/ vyjadrili a uviedli zhodné

argumenty uvedené už nimi v odvolaní.

9. Na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril
žalobca tak, že odkázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f)
a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavomako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech,
keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalovaných predostreté nimi v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie tak

voči žalovanej 1/ vo výroku I. a III. napadnutého uznesenia (namietaný výrok uvedený už v odseku 1)
ako aj voči žalovanej 2/ vo výroku II. napadnutého uznesenia (namietaný výrok uvedený už v odseku 1).

12. Žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia obavou, že exekúcia bude ohrozená.

13. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia domáha vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ určenia, že I. právny úkon, ktorým V. P., bytom: P.
XX, XXX XX C. -S., nar. XX.XX.XXXX, št. občan previedla nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXXX
vedenomOkresnýmúradomHlohovec,katastrálnymodborom,prekatastrálneúzemieS.,obecC.,okres
C.: - pozemok parcely registra „C", parcelné č. 1749/11 o výmere 338 m2, zastavené plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra „C", parcelné č. 1749/19 o výmere 206 m2, zastavené plochy a nádvoria, -

stavba postavená na parcele č. 1749/19, súpisné č. XXXX, druh stavby rodinný dom; je voči žalobcovi
právne neúčinný. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné strpieť na predmetných nehnuteľnostiach výkon
exekúcie žalobcom, II. právny úkon, ktorým V. P., bytom: P. XX, XXX XX C. - S., nar. XX.XX.XXXX, št.
občan previedla nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Hlohovec,
katastrálnym odborom, pre katastrálne územie S., obec C., okres C.: - pozemok parcely registra „C",

parcelné č. 2694/24 o výmere 393 m2, orná pôda, je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalovaná 1/ je
povinná strpieť na predmetnej nehnuteľnosti výkon exekúcie žalobcom.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o
zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, ako

i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na v podstatnom a rozhodujúcom správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových

alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľkám. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

15. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených
práv navrhovateľa a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže

neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.

16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal

starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami
alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany,
voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené
so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je
možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže

byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení
sleduje legitímny cieľ.17. Cieľom neodkladných opatrení aj v civilnom sporovom konaní je provizórna (dočasná) úprava
pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie

je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, nepredikuje výsledok konania
pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia
minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovaní charakter. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá osvedčenie danosti, existenciu určitého práva, resp. že toto právo je porušené alebo
ohrozené a aby neboli pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

18. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami a právami v zmysle
cit. § 325 ods. 2 písm. c) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť
nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo faktickej
alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom

právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva,
predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovaní prevod práva a pod.),
ale aj jednostranných (závet, opustenie veci) ba dokonca aj faktických činov (zničenie veci).

19. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

To znamená, že sú na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je

tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený
rozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatrenia, ktoré majú zabezpečovací a preventívny

charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym
spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania
vo veci samej.

20. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil splnenie

základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď žalobou vo veci samej sa domáha určenia,
že právny úkon, ktorým dlžníčka V. P. previedla predmetné nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX a
na LV č. XXXX pre k.ú. S. na žalované 1/ a 2/ je voči žalobcovi právne neúčinný z dôvodu, že ukracuje
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky (por. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/102/99), ktorú si žalobca

uplatnil voči dlžníčke V. P. žalobou na zaplatenie sumy 164.088,88 Eur (konanie vedené na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 16C/58/2017) s preukázaním, že došlo k výmene bankoviek dlžníčkou v
uvedenej výške (čo ani odvolateľky podaným odvolaním nespochybnili). Žalobca predložil aj dôkazy o
tom, že prijaté bankovky od dlžníčky boli vyhodnotené ako falzifikát, a že je vedené trestné stíhanie
pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí v súvislosti s falšovaním japonskej

meny, boli zadržané podozrivé osoby, pričom Japonská národná banka bankovky vyhlásila za falošné a
dlžníčka následne previedla vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalované 1/ a 2/. Zároveň
okresný súd správne uzavrel, že v prípade úspechu v konaní bude žalobca oprávnený z predmetných
nehnuteľností požadovať uspokojenie svojej pohľadávky, resp. bude mať právo na náhradu voči
žalovaným 1/ a 2/. Taktiež, správne uzavrel, že žalobca osvedčil aj obavu, že exekúcia bude ohrozená,

keď z predložených listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX pre katastrálne územie S., obec C., okres C.
zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že žalované 1/ a 2/ napriek vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní
nakladali s predmetnými nehnuteľnosťami tak, že k predmetným nehnuteľnostiam zriadili záložné právo
v prospech O. N. a A. N. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vklad č. V
1435/2017 zo dňa 21.8.2017, keď na predmetných listoch vlastníctva je aktuálne vyznačená plomba na

základe Z-1980/2017 (čo žalované ani podaným odvolaním nespochybnili), pričom aj podľa odvolacieho
súdu takýmto konaním môžu žalované zabrániť možnému uspokojeniu uplatnenej pohľadávky žalobcu
z nehnuteľností v prípade úspechu vo veci samej.21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že V. P. žalobcovi nespôsobila škodu vo výške 164.088,88 Eur,
pretože do dnešného dňa nebola obvinená OČTVK, že výsledok prípravného trestného konania, nie je
známy, čiže sa nevie kto škodu spôsobil (ak vôbec nejaká vznikla), že žalované vo vzťahu k žalobcovi

vôbec nedopustili konania, ktoré by bolo v rozpore s § 42a a nasl. a § 42b Občianskeho zákonníka, že
žalobca podal žalobu predčasne bez vyčkania na právoplatné rozhodnutia OČVTK a mal žalovať osobu
odsúdenú za trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov,
odvolací súd uvádza, že skúmanie sporných otázok o základe alebo dôvode hmotnoprávneho nároku
žalobcu ako predbežných otázok pri skúmaní predpokladov v rámci procesnej obrany nezodpovedá

účelu tejto ochrany a ako také budú predmetom ďalšieho riešenia v súdnom konaní vo veci samej,
v rámci ktorého konajúci súd posúdi aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - vyžiadanie správy o
doterajších výsledkoch vyšetrovania, fotokópie listín od NAKA Nitra spis sp. zn. č. ČVS:PPZ-369/NKA-
FP-ZA-2017.

22. Taktiež poukaz žalovaným na postup iných bankových spoločností v obdobných veciach, ktoré podľa

ich tvrdenia nepodali žaloby, je v danej veci irelevantný, keďže predmetom konania je žaloba žalobcu,
ktorý podal aj návrh na nariadenie preskúmavaného neodkladného opatrenia.

23. Záverom odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom
zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, tak to bolo osvedčené v danej veci zo strany
žalobcu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nariadeným neodkladným opatrením nedôjde na strane
žalovaných k neprimeranej ujme v porovnaní s ujmou, ktorá by mohla byť spôsobená žalobcovi v
prípade jeho nenariadenia a taktiež v právnych vzťahoch strán sporu nevznikne nenapraviteľný stav,
keď žalované 1/ a 2/ zostanú naďalej vlastníčkami predmetným nehnuteľností.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciuodvolateliek,užnespôsobilúovplyvniťposúdenieuzneseniasúduprvejinštancie,odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 CSP ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§

262 ods. 1 CSP).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).