Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011660
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116011660.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1T/72/2016-

IČS: 2116011660

R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa
26. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
Obžalovaný
S. X., Q.. XX.XX.XXXX T. W.,
trvale bytom S., Q. XXX/XX,
adresa na doručovanie písomností: S., N. XX I. Y. J. J.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 08.04.2015 v čase asi o 21:35 hod. v S. Q. I. Q. Č.. XX v byte T. Y. na prvom poschodí päsťami
oboch rúk minimálne trikrát silno udrel poškodeného J. X. do oblasti hlavy a opakovane ho udieral aj do
oblastibrucha,hrudníka,chrbtaahornýchkončatín,čímmuspôsobilľahkézraneniaato:otrasmozguso
známkami pomliaždenia a krvnými výronmi v čelovej oblasti vľavo, v temennej oblasti vpravo a v oblasti
pravéhookasozakrvácanímdospojivkovéhovakupravéhooka,pomliaždeniamäkkýchtkanívskrvnými

výronmi v oblasti prednej hrudnej steny, v oblasti pravej lopatky a v oblasti brušnej steny a pomliaždenie
mäkkých tkanív v oblasti oboch ramien, pričom v dôsledku úderov vedených na hlavu poškodeného
došlo u J. X. k pomaly sa vyvíjajúcemu chronickému subdurálnemu krvácaniu pod mozgové obaly v
čelovo - spánkovo - temeno - záhlavovej oblasti vľavo o hrúbke 18 mm, s presunom stredočiarových
štruktúr do pravej strany o 6,5 mm, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia, práceneschopnosti a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného Mareka Kandráča minimálne 6 týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá primeraná

povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa počas skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť:
· poškodenému J. X., Q.. XX.XX.XXXX v Piešťanoch, trvale bytom S., Q. XX, škodu vo výške 4.547,40 €,

· poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka,
Panónska cesta 2, IČO: 35937874, škodu vo výške 6.536,20 €,
a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813

63 Bratislava 1, so svojím uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

V predmetnej trestnej veci vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrhy procesných

strán, ktoré spočívalo vo výsluchoch obžalovaného S. X., poškodeného J. X., svedkov J. X., J. D., J.
J. G. R. F., M. J.. J. R., boli prečítané výpovede svedkov - poškodených H.. Z. X. G. H.. Ľ. F. a taktiež
svedkov U. X. G. Y. H., ako aj boli oboznámené ostatné listinné dôkazy.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný S. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je nevinný. Uviedol, že ako prišiel z práce
domov do ich bytu, kde býval aj jeho brat (poškodený) J. X., tento sa mu po predchádzajúcej hádke
vyhrážal s nožom v ruke, čo sa nestalo po prvýkrát, preto sa zamkol do kúpeľne a počkal, kým odíde.
Asi po 2 hodinách od tohto incidentu, keď bol na polícií aj s nožom, s ktorým sa mu brat vyhrážal, kde s

ním ale nekomunikovali, lebo problémy s bratom boli na dennom poriadku, brata začal hľadať a započul
ho suseda T. Y.. Po zaklopaní na dvere mu otvoril Y., vošiel dovnútra, zbadal brata ako ležal krížom
cez posteľ a v amoku, bez toho, aby ho oslovil, mu uštedril pár úderov (3 údery do brucha, 1 úder do
ramena a 1 úder na prsia), pričom konkretizoval, že ako k nemu pristúpil ako ležal na tej posteli, začal
ho udierať najskôr ľavou rukou do brucha, pravou rukou ho držal za jeho ľavú ruku, a dorazil ho tým,

že mu dal úder pravou rukou do jeho ľavého ramena, po čom spadol z postele na zem. Keď spadol na
zem, už na neho neútočil, len ho pritlačil, pretože aj videl, že v tom momente dostal epileptický záchvat,
preto volal sanitku a policajtov. V byte u Y. bola ešte Y. H., ktorá rovnako ako Y. do bitky nezasahovali.
Na hlavu mu neútočil. V čase útoku mal obutú vychádzkovú obuv (tenisky). Poškodený sa jeho útoku,
ktorý trval asi 30 sekúnd, nebránil. Po prepustení z nemocnice poškodený nedodržiaval liečebný režim.

Už keď ho zbil, bol v tom čase na PN z dôvodu úrazu hlavy. Úraz hlavy mal asi mesiac predtým ako ho
zbil. Na odstránenie rozporu bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde
uviedol, že zbil svojho brata J., a to tak, že ho udieral päsťami do hlavy, brucha a rúk a nôh. Päsťou ho
udieral do ľavej ruky, aby na neho nemohol viac vziať nôž. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k tomu
uviedol, že v prípravnom konaní to nechával na policajta, ktorý ho vypočúval. Pravda je tá, že do hlavy

ho neudieral. Je pravdou, že ho udieral do ľavej ruky, aby na neho viac nemohol vziať nôž.

Poškodený J. X. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jeho brat.
Keďže v prípravnom konaní vypovedal, na otázku súdu dodal, že nechce vypovedať, pretože si z toho
nič nepamätá a dostal jednu ranu. Keďže toto odmietnutie súd vyhodnotil ako nedôvodné, bola podľa §

263 ods. 3 písm. c/, ods. 4 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol: Predvyše rokom ma napadol obžalovaný v byte T. Y., kde bol so svojou družkou Y. H.. Sused mu otvoril a
obžalovaný vošiel dovnútra. Pamätal si, že ho obžalovaný kopal do hlavy, keď ležal na zemi a niečo mu
spravil s ramenom, lebo ho strašne bolelo. Na zemi ležal, lebo ho obžalovaný dobil, udieral ho, hocikde,

ale určite do hlavy. Priznal, že bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Nevedel, či po ňom obžalovaný aj skákal.
Na nohách mal obžalovaný vojenské kanady s oceľovou špicou, to si bol istý, lebo to bolelo, tie prvé rany
si pamätal dobre. Obžalovaný tie kanady nosil bežne, je totiž bývalý vojak. Potom si už nič nepamätal,
prebral sa až v nemocnici. Po prepustení z nemocnice sa cítil stále horšie, až odpadol a musel byť
operovaný na hlavu, lebo mal krvácanie do mozgu. Lekári mu vtedy povedali, že to bolo z toho úrazu,

čo mu spravil obžalovaný, pričom vtedy po úraze sa to ešte nedalo zistiť, že to trvá dlhšie, kým sa to
dá zistiť. Medzitým nemal iný úraz hlavy. Ale v júli rok predtým mal zlomené rebrá a prerazené pľúca,
vtedy spadol zo strechy, ale úraz hlavy nemal. Od napadnutia obžalovaným začal mávať epileptické
záchvaty, odvtedy ich mal 3 až 4. Pred úrazom epileptické záchvaty nemával. Poškodený k tomu dodal,
že nevie, či je to pravda, vypovedal len to, čo mu povedali svedkovia Y. a H.. Obžalovaný sa k prečítanej
výpovedi vyjadril tak, že poškodený mal epileptické záchvaty už aj predtým, mával ich z alkoholu, čoho

bol aj svedkom.

Znalec J.. J. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov svojho
znaleckého posudku č. 052/16, ktorý vypracoval a ktorý sa nachádza na č.l. 98-118 spisu. Uviedol,
že ho vypracoval na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie uvedenej v znaleckom posudku a

tiež po konzultácii s obvodnou lekárkou poškodeného, pričom po prezretí tejto dokumentácie zistil, že
poškodený J. X. pri zranení dňa 08.04.2015 utrpel zranenia popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Takéto zranenia vznikajú priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, pričom sa mohlo jednať o
jednak o údery vedené či už rukou útočníka zovretou v päsť, ale taktiež o údery vedené nohou, čiže
kopnutia. Jednalo sa o väčší počet vedených úderov. Intenzita vedeného násilia sa pohybovala od slabej

po silnú, pričom silnou intenzitou boli spôsobené zranenia, ktoré viedli k vnútrolebkovému krvácaniu.
Zranenia takéhoto charakteru si vyžadujú dobu liečenia od 6 týždňov a viac, pričom toto sa týka
vnútrolebkového subdurálneho krvácania, ktoré pretláčalo stredočiarové mozgové štruktúry, a ktoré bolo
najzávažnejšie. Poškodený bol kvôli týmto zraneniam obmedzený v bežnom spôsobe života, jednalo sa
hlavne o obmedzenia v zmysle psychickej aktivity, fyzickej aktivity, manuálnej práce a činnosti. V období

tesne po zranení bol obmedzený i v komunikácií a taktiež došlo v dôsledku zranenia ku krátkodobému
pripútaniu na lôžko. Obmedzenie pre takéto zranenia pretrváva zvyčajne po dobu liečenia, pričom
môžu nastať aj trvalé následky po zranení, jedná sa hlavne o vznik tzv. organického psychosyndrómu
či vznik sekundárnej epilepsie. Dodal však, že ich môže vyvolať aj chronický alkoholizmus, takže
v danom prípade sa jednoznačne nedá povedať, že tieto následky boli len v súvislosti s úrazom.

Konzultoval zdravotný stav poškodeného i s jeho obvodnou lekárkou, pričom v zdravotnej dokumentácií
poškodeného nenašli pred 08.04.2015 žiaden záznam o prípadnom epileptickom záchvate, taktiež v nej
neboli predpisované ani lieky proti epilepsii. Jednoznačne ale nemôže tvrdiť, že poškodený i pred týmto
úrazom nemohol epilepsiou trpieť, pretože jeho životný štýl je taký, že i prípadný takýto záchvat nemusel
byť ošetrovaný a liečený, a teda nemusel byť o tom spísaný nejaký záznam. Znalec ďalej na otázky

odpovedal tak, že v znaleckom posudku sa zaoberal i zranením poškodeného zo dňa 09.03.2015, po
ktorom bol poškodený na vyšetrení na chirurgickej a neurologickej ambulancii, pričom bolo vykonané
CT vyšetrenie lebky a mozgu a neboli v tomto náleze popisované známky poškodenia mozgu v zmysle
jeho pomliaždenia, resp. známky vnútrolebkového krvácania. Taktiež uviedol, že pokiaľ by malo v tomto
období vzniknúť subdurálne krvácanie, pri CT vyšetrení zo dňa 08.04.2015, to znamená mesiac po

tomto zranení, pri chronickom subdurálnom krvácaní, už by mali byť tieto známky viditeľné. CT nález zo
dňa 08.04.2015, ako aj zo dňa 09.04.2015 však nepopisoval, že by sa jednalo o nejaké krvácanie do
lebky. Dňa 09.03.2015 utrpel poškodený iba ľahšie zranenia, ktorou je pomliaždenie mäkkých tkanív a
tváre, prípadne ľahší otras mozgu. V znaleckom posudku uviedol, že jednoznačne nemôže vylúčiť ani
vznik subdurálneho hematómu v období od 13.04.2015, avšak v zdravotnej dokumentácií nie je žiadna

zmienka o inom úraze hlavy v tomto období, t.j. po 08.04.2015. Po prepustení z hospitalizácie dňa
13.04.2015 sú v nej uvádzané iba nálezy a ťažkosti súvisiace s úrazom, ktorý sa stal dňa 08.04.2015.

Svedok J. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako príslušník polície sa dostavil do bytu T. Y., kde
bol poškodený zbitý obžalovaným. Sám obžalovaný sa im vtedy priznal, že zbil svojho brata za to, že sa

mu vyhrážal. V tom byte ležal na zemi poškodený a ten im uviedol, že ho zbil obžalovaný. Ako svedkovia
incidentu boli na mieste aj T.Í. Y. a Y. H., ktorí boli rovnako ako poškodený pod vplyvom alkoholu.Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako príslušník polície v ten deň slúžil so svedkom J.
X.. Keď prišli na miesto, v byte na prízemí ležal poškodený. V byte bol ešte Y. a jedna žena. Obžalovaný
tam v tom čase nebol. Zisťovali, čo sa stalo, pričom všetky 3 tieto osoby boli značne pod vplyvom

alkoholu. Uviedli im, že do bytu prišiel obžalovaný, zaklopal na dvere, otvorili mu a potom tento napadol
poškodeného päsťami a mal na neho poskákať, keď bol na zemi. Za obžalovaným išli do bytu oproti.
Uviedol im, že na políciu volal on a s poškodeným mal na obed v ten deň nejaký konflikt. Potom zistil,
že brat je u Y. v byte, kde spolu pijú, tak tam išiel a zbil ho. Viditeľné zranenia mal poškodený také, že
mal krvavý nos, z nosa mu tiekla krv a mal podliatiny pod okom.

Svedkyňa J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sestrou obžalovaného a poškodeného.
Nebola svedkom skutku, pričom od obžalovaného sa dozvedela, že zbil poškodeného (udieral ho
päsťami) po tom, čo sa mu v ten deň vyhrážal s nožom. D., že poškodený požíval alkohol dlhé roky,
dosť často mal stavy, že im odpadával alebo sa triasol a museli mu volať pohotovosť. V období od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX poškodený nedodržiaval liečebný režim, lebo navštevoval pohostinstvá

a stále bol pod vplyvom alkoholu.

SvedokR.F.nahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanýapoškodenýsújehosusedia,poznáich
do malička. Obaja mali medzi sebou viacero konfliktov. Ku skutku si pamätal, že počul ako obžalovaný
kričí, prečo ho poškodený napadol viackrát nožom a počul aj nejaké tupé údery, ako keby niekto niekoho

bil. Potom išiel do bytu suseda Y., kde videl na zemi dobitého poškodeného, ktorého zbil obžalovaný
preto, že ho napadol s nožom. Po tomto incidente vídaval poškodeného s obviazanou hlavou ako chodí
po šenkoch, resp. v pohostinstve u priateľky a správal sa klasicky ako vždy, bol opitý, bárs kde padnutý,
agresívny.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj výpovede svedkov - poškodených H.. Z. X. G. H.. Ľ. F., ktoré
ku skutku nevedeli nič uviesť a vypovedali len k uplatneným nárokom na náhradu škody poškodených
- Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktoré boli na hlavnom pojednávaní aj
prečítané.

TaktiežbolanahlavnompojednávaníbolaprečítanáivýpoveďsvedkyneU.X.,ktorásakuskutkuvyjadriť
nevedela, nebola pri ňom, dozvedela sa o ňom až na druhý deň. Uviedla, že poškodený dostal epilepsiu
až po skutku. Dovtedy u neho nikdy nezažila epileptický záchvat. Obžalovaný je agresívny a bil všetkých,
ktorí mu prišli do rany. Poškodený bol voči nemu slabší. Po skutku poškodený už nemal iný úraz hlavy.

Z dôvodu úmrtia bola na hlavnom pojednávaní prečítaná i výpoveď svedkyne Y. H., ktorá uviedla,
že je družkou poškodeného. Poškodený ju volal do bytu k Y. telefonicky dňa 08.04.2015 okolo 17:30
hod. Prišla za nimi po 21:30 hod. O chvíľu na to zaklopal na dvere bytu obžalovaný, vošiel dovnútra.
Poškodený vtedy sedel na posteli a obžalovaný prišiel k nemu, o niečom sa rozprávali, na čo začal
obžalovaný poškodeného biť. Poriadne si nespomenula ako ho bil, koľko rán mu dal, kde a čím.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: rozsudok OS Trnava sp. zn.
30T/87/2015 (č.l. 144-145) a odpovede J.. R. s prílohami (č.l. 226 a 274-289).

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Poškodený J. X. bol v minulosti súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.05.2016
sp. zn. 30T/87/2015 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a skutku (spáchal ho dňa
13.12.2014 s nožom) sa dopustil na obžalovanom.

Z odpovedí J.. P. R. a ich príloh vyplynulo, že v období od 05.03.2015 do 25.05.2015 bola jeho obvodným
lekárom. R. J. X. mal od nej od 05.03.2015 vypísanú práceneschopnosť pre úraz (spadol zo stromu),
pre ktorý bol vyšetrený na neurológii a traumatológii. Keďže zdravotnú dokumentáciu stratil, vyžiadala
si jej opis z traumatológie v Trnave a aj lekárske nálezy za dané obdobie. Do dátumu 08.04.2015

sa poškodený neliečil na epilepsiu. Podozrenie na sekundárnu epilepsiu bolo prvýkrát zistené až
neurológom. Z príloh jej odpovede zo dňa 18.08.2017 vyplynulo, že v prevažnej miere išlo o lekárske
správy, na podklade ktorých vypracoval svoj znalecký posudok aj J.. J. R.. V lekárskych správach bolkonštatovaný syndróm závislosti na alkohole, ako aj to, že na lekárske kontroly chodieval aj pod vplyvom
alkoholu.

*** Odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz navrhnutý
obžalovaným, a to pribrať do konania znalca z odboru neurológie a neurochirurgie na vypracovanie
znaleckého posudku. Súd tento návrh nepovažoval za dôvodný, keď vypracovaný znalecký posudok

znalca J.. J. R. považoval za zákonný, resp. znalec vysvetlil na hlavnom pojednávaní, z akých podkladov
pri jeho vypracovávaní vychádzal a prečo sa necíti byť znalcom z nesprávneho odboru (je znalcom z
odboru chirurgia - traumatológia), ktoré jeho vyjadrenie si osvojil aj súd. Podľa názoru súdu nebol žiaden
dôvod na priberanie nového znalca z iného odboru, keď znalec mal k dispozícií potrebné lekárske správy
za dané obdobie (z ktorých vyplývali výsledky všetkých vyšetrení poškodeného) a keď poškodený bol
v súvislosti s úrazom, ktorý je predmetom trestného konania, hospitalizovaný aj na traumatologických

pracoviskách.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, s jeho minimálnou modifikáciou, sa stal a že tento
spáchal obžalovaný Lukáš Kandráč.

Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní oproti podanej obžalobe
pozmenil skutkovú vetu v tom smere, že zistené zranenia si vyžiadali dobu liečenia, práceneschopnosti
a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného minimálne 6 týždňov, nie 4 mesiace. Napriek
tejto modifikácii skutku bol však súd toho názoru, že bola zachovaná totožnosť skutku oproti podanej

obžalobe. Platí, že súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, ale má právo a
povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v
obžalobe modifikujú, ak sa neporuší totožnosť skutku. Tá je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata,
ktorá spočíva v konaní páchateľa a v jeho následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je
relevantný z hľadiska trestného práva. Podstata skutku spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti

vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v
obžalobe.Pritomaniúčasť(aktivita)obžalovanéhoaaninásledok,ktorýtýmbolspôsobený,nemusiabyť
úplnezhodné,stačí,aksúaspoňsčastizachovanévrozhodnutísúdu(nazákladevýsledkovvykonaného
dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti
týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu

alebo formy zavinenia.

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že v prípravnom konaní bolo závažným
spôsobom porušené právo na obhajobu, pretože bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z iného
odboru, keď najzávažnejšie zranenie poškodeného bolo chronické subdurálne krvácanie (k tomu sa

súd vyjadril už v rámci odmietnutia návrhov na vykonanie dokazovania). Zároveň namietal porušenie
práva na obhajobu tým, že orgány činné v trestnom konaní vypočuli svedkyňu Y. H., ale obžalovaný bol
upovedomený, že bude vypočutá na OR PZ Trnava, pričom ale bola vypočutá v mieste svojho bydliska
v obci Banka. Zároveň aj namietal porušenie práva na obhajobu aj tým, že upovedomenia o výsluchoch
svedkov boli vykonané tak, že obžalovaný podpísal prázdne doručenky a následne na ne boli vpisované

dátumovou pečiatkou dátumy a mená vypočúvaných osôb. Zároveň poukazoval na to, že poškodený
chodil na lekárske kontroly pod vplyvom alkoholu, chodil s tzv. „golierom" a nedodržiaval liečebný režim,
pričom poukazoval na prepúšťaciu správu zo dňa 28.05.2015 z FN Ľ. Dérera, kde bolo uvedené: „pacient
(poškodený) bol pri príjme v ebriete, cca 3 promile, údajne utrpel úraz pri bitke pred cca 3 týždňami", z
čoho potom vyvodzoval, že poškodený musel byť zbitý ešte aj po 08.04.2015. Namietal zároveň aj to, že

v uznesení o začatí trestného stíhania malo byť uvedené, na podklade akého úkonu bolo začaté trestné
stíhanie, keď poškodený dňa 27.01.2016 uviedol, že trestné oznámenie nepodáva.Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav tvrdený
obžalobou, až na jednu výnimku, ktorá spočívala v už hore uvedenom - v úprave skutkovej vety oproti
obžalobe, keď podľa názoru súdu nebolo bez najmenších pochybností preukázané to, že obžalovaný má
niesť trestnoprávnu zodpovednosť aj za trvalé následky po úraze spočívajúce v tom, že u poškodeného
vznikla sekundárna epilepsia a tiež, že sa prejavili známky organického poškodenia mozgu. Znalec

sa totiž na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyjadril k osobe poškodeného (a vyplynulo to koniec
koncov aj z vykonaného dokazovania), že je chronický alkoholik (trpí syndrómom závislosti na alkohole),
pričom aj chronický alkoholizmus môže vyvolať tieto následky. Preto došlo k úprave skutkovej vety
na podklade záverov znalca, t.j. že zranenia, ktoré mu obžalovaný spôsobil, si vyžiadali celkovú dobu
liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného J. X. minimálne 6
týždňov, presnejšie subdurálne krvácanie si vyžadovalo podľa znalca dobu liečby od 6 týždňov a viac

(č.l. 110-111 a 116).

V konaní bolo nesporné, že dňa 08.04.2015 došlo k fyzickému útoku obžalovaného na poškodeného
v byte T. Y., pričom bolo preukázané, že tomuto útoku obžalovaného predchádzalo vyhrážanie sa
poškodeného s nožom voči obžalovanému. Ani takéto vyhrážanie však nemohlo byť dôvodom na to, že

obžalovaný by nemal byť zodpovedný za svoje konanie, keďže incident bol nahlásiť na polícií, avšak
následne na to „zobral spravodlivosť do vlastných rúk" a zaútočil na R..

K samotnému priebehu skutku sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovali len obžalovaný, poškodený
a svedkyňa Silvia Jančovičová, ktorí boli v byte T. Y. a ktorých výpovede (aj obžalovaného) boli

usvedčujúcimi dôkazmi o vine obžalovaného. Obžalovaný tiež na hlavnom pojednávaní nevedel
relevantným spôsobom vysvetliť rozpor vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému
konaniu, kedy uvádzal, že poškodeného udieral päsťami i do hlavy (čo na hlavnom pojednávaní naopak
popieral), a preto súd ustálil ako pravdivú časť jeho výpovede z prípravného konania aj ohľadom jeho
úverov do hlavy poškodeného. Z prečítanej výpovede poškodeného a svedkyne U. X. bolo zrejmé, že

poškodený neutrpel po útoku obžalovaného žiaden ďalší úraz hlavy, k čomu sa konkrétne nevyjadrili na
hlavnom pojednávaní ani ďalší vypočutí svedkovia. Svedkovia J. J. G. R. F. sa rovnako ako obžalovaný
vo všeobecnosti vyjadrovali k osobe poškodeného, ktorého popisovali ako dlhoročného alkoholika, ktorý
padal, triasol sa a pod. V konaní nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz o tom, že poškodený J.
X. po 08.04.2015 utrpel ďalší úraz, ktorého následky by sa mohli prejaviť až v rámci jeho hospitalizácie

na konci mája 2015.

Nosným dôkazom viny obžalovaného boli aj závery znalca J.. J. R., ktorý sa podklade relevantných
lekárskych správ ohľadom poškodeného ustálil zranenia poškodeného, ktoré utrpel po útoku
obžalovaného dňa 08.04.2015.

Súd sa preto plne stotožnil so závermi znalca J.. J. R., pričom si ich osvojil pre svoje odsudzujúce
rozhodnutie. Znalec uviedol, že úraz poškodeného zo dňa 09.03.2015 nemal vplyv na subdurálne
krvácanie diagnostikované mu dňa 25.05.2015, pretože pri CT vyšetreniach poškodeného vykonaných
v dňoch 08.04.2015 a 09.04.2015 by existovali už známky aspoň malého krvácania, čo sa vôbec

nepotvrdilo. Zároveň aj znalec potvrdil, že nebol verifikovaný iný úraz hlavy poškodeného po 08.04.2015,
ktorý by mal dopad na prípadné následky útoku zo dňa 08.04.2015. V danom prípade bolo tiež bez
najmenších pochybností preukázané, že obžalovaný pri útoku na poškodeného dňa 08.04.2015 priamo
ohrozil životne dôležitý orgán - mozog, pričom bol ohrozený aj život poškodeného. Na tomto závere súdu
nemohlo zmeniť ani namietané vyjadrenie obhajcu v tom smere, že poškodený na urgentnom príjme

dňa 25.05.2015 údajne uviedol, že utrpel úraz pri bitke pred cca 3 týždňami, nakoľko jednak bol prijatý
v stave, kedy bol pod vplyvom alkoholu (3,12 promile) a jednak, ako už bolo uvedené vyššie, nebol
verifikovaný žiaden iný úraz hlavy poškodeného v období od 08.04.2015 do 25.05.2015, pričom sám
poškodený o tom aj vypovedal v procesnom postavení svedka a táto jeho výpoveď bola na hlavnom
pojednávaní aj prečítaná.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, tak vo všeobecnosti platí, že údaje na doručenke sa považujú
za pravdivé, ak sa nepreukáže opak, a preto neobstála obrana obžalovaného postavená len na jeho
vyjadrení na hlavnom pojednávaní o tom, že podpisoval len prázdne doručenky. Súd preto nemalpochybnosti o tom, že obžalovaný bol riadne a včas upovedomovaný o procesných úkonoch a aj z
tohto dôvodu na hlavnom pojednávaní prečítal jednak výpoveď poškodeného, ktorý nedôvodne odmietol
vypovedať, ako aj svedkyne Y. H.Č. (v prípade ktorej bolo v upovedomení o termíne jej výsluchu riadne

uvedené, kde sa tento uskutoční - viď č.l. 162), ktorá medzičasom zomrela. Zároveň bolo z obsahu
spisového materiálu nesporné, že vo veci sa najskôr viedlo priestupkové konanie, pričom vec bola po
zisteniach znalca odovzdaná na trestné konanie, a preto súd nezistil nezákonnosť ani v smere, že by
bolo nezákonne začaté trestné stíhanie vo veci.

Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý
človek. Trestný zákon, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, vymedzuje pojem ublíženia na
zdraví (pozri § 123 ods. 2). V zmysle tejto definície ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia
(napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia,
ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba

na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, t.j. na najmenej 7 dní. Platí však, že ani
okolnosť, že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na vlastné riziko, však nemôže viesť k
záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Pod pojmom „inému" treba rozumieť individuálne určitú osobu
alebo individuálne určité osoby odlišné od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje
úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V odseku 3 písm. c/ je

kvalifikovaná skutková podstata spočívajúca v spôsobení iného následku - ťažkej ujmy na zdraví. Podľa
§ 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne
ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu. Za poškodenie dôležitého orgánu sa považuje len
také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný
závažný dlhotrvajúci následok. Medzi dôležité orgány patrí aj mozog.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný S. X. inému (J. X.) úmyselne
ublížil na zdraví a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a preto ho súd uznal vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., keď boli naplnené

všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným
v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede
samotného obžalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo možné jednoznačne ustáliť, že úmysel

obžalovaného smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví, a to s poukazom na okolnosti, za ktorých k
útoku došlo, na jeho intenzitu, a ďalej tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie
poškodeného hrozilo z útoku.

Na strane obžalovaného S. X. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§

22 a § 23 Tr. zák.). Tiež neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr.
zák.), pričom predchádzajúce vyhrážanie sa poškodeného obžalovanému nebolo dôvodom na aplikáciu
inštitútu tzv. nutnej obrany, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 25 Tr. zák.

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
rozsudok OS Piešťany sp. zn. 1T/16/2010 (č.l. 149-151) a lustrácie na obžalovaného (č.l. 291-297)

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti súdne

trestaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.02.2011 sp. zn. 1T/16/2010, právoplatným dňa
02.03.2011, za skutok zo dňa 10.11.2007 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za
čo mu bol uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody, pričom bolo rozhodnuté o jeho účasti na
amnestiiprezidentaSRzodňa02.01.2013ahľadísataknaneho,akokebynebolodsúdený.Obžalovaný

bol v minulosti aj priestupkovo prejednávaný najmä za priestupky na úseku cestnej premávky, ako aj za
2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré oba spáchal na poškodenom (druhý priestupok
spáchal dňa 26.04.2015), pričom dňa 24.12.2013 napadol poškodeného v podstate totožným spôsobom
ako bolo ustálené v predmetnej trestnej veci (fyzicky ho napadol tak, že ho udrel päsťou pravej ruky doľavej časti tváre, následkom čoho poškodený padol na zem, kde obžalovaný pokračoval v útoku a udrel
poškodeného do oblasti tváre minimálne raz), za čo mu bola v rozkaznom konaní uložená Okresným
úradom Trnava pokuta vo výške 20,00 €. Iné trestné konania sa na súdoch v SR voči nemu nevedú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovaného žiadne

poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, dospel k záveru, že obžalovanému S. X. je potrebné uložiť trest
odňatiaslobodyvovýmere2(dva)roky(t.j.nasamejspodnejhranicitrestnejsadzbytrestnéhočinupodľa
§ 156 ods. 3 Tr. zák., keď trest mohol ukladať v sadzbe od 2 do 5 rokov) s jeho podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, a to za súčasného uloženia primeranej povinnosti spočívajúcej
v príkaze podrobiť sa počas skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest

súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Súd dospel k
záveru,žeúčeltrestuuobžalovanéhomôžebyťnaplnenýpráveuloženímpodmienečnéhotrestuodňatia
slobody, ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, pričom
uloženú povinnosť považoval súd vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania za potrebnú pre
nápravu obžalovaného, resp. aby sa do budúcna pokiaľ možno eliminovalo jeho negatívne správanie

voči iným (aj blízkym) osobám, ktoré by mohlo viesť k ďalšiemu protispoločenskému konaniu. Nič na
tom nemení ani predchádzajúci útok poškodeného s nožom na obžalovaného, keďže obžalovaný toto
konaniebolnahlásiťnapolíciuanapriektomunásledne„zobralspravodlivosťdovlastnýchrúk"azaútočil
na poškodeného. Takto uložený trest podľa názoru súdu istotne splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1
Tr. zák.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v sekundárneho trestu či ochranného opatrenia.

*** Výroky o náhrade škody ***

Spredmetnýmtrestnýmkonanímbolospojenéajtzv.adhéznekonanie,t.j.konanieonáhradeškody,keď
si nároky na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili viacerí poškodení, ktorých
nároky boli prečítané na hlavnom pojednávaní. V tomto smere boli oboznámené tieto listinné dôkazy:
vyčíslenie náhrady škody od Sociálnej poisťovne (č.l. 57-59), vyčíslenie náhrady škody od Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. (č.l. 66-69), ako aj bodové ohodnotenie zranení poškodeného v znaleckom

posudku, na ktorého záveroch znalec na hlavnom pojednávaní zotrval. Pokiaľ ide o uplatnené nároky
poškodených - J. X. vo výške 4.547,40 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vo výške 6.536,20
€, tak súd nemal žiadne pochybnosti o ich opodstatnenosti, a preto uplatnené nároky priznal podľa §
287 ods. 1 Tr. por., resp. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť týmto poškodeným škodu v celom
uplatnenom rozsahu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (čím súd určil vykonateľnosť týchto výrokov

rozsudku, nie povinnosť škodu aj nahradiť!). Poškodenú Sociálnu poisťovňu naopak podľa § 288 ods. 1
Tr. por. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko by v danom smere
bolo potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania a predĺžilo
by ho. Súd k tomuto záveru viedlo to, že poškodený J. X. bol práceneschopný (boli mu vyplácané
nemocenské dávky) už v období pred skutkom za iný úraz, ako aj po prejednávanom skutku utrpel ďalší

úraz (v júli 2015), na čo vyčíslenie náhrady škody od poškodenej Sociálnej poisťovne nereflektovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.