Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206639
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116206639.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu C. H. G., a.
s., so sídlom R. XX, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, proti žalovanému I. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom G. A./X, XXX XX H. H. - G., o zaplatenie 147,84 Eur s príslušenstvom, odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C 101/2016-66 zo dňa 13. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 13. 09. 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 147,84 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 01.
05. 2013 (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súdu konštatoval, že žalobca sa žalobou
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 147,84 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 28 % ročne od 01. 05. 2013, a to z titulu nepovoleného debetu vo výške

žalovanej istiny, ktorý vznikol na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom žalovanému na základe zmluvy
uzavretej dňa 17. 06. 2016, v súlade s ustanovením § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl.
Obchodného zákonníka a Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca uviedol, že účet žalovaného
je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto pred zatvorením účtu vykonal 30. 04.
2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok žalovaného previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet - internú transakciu banky.

1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že na základe predmetnej zmluvy sa
žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného účet, na ktorom nebolo dohodnuté povolené prečerpanie
ako modifikovaná forma úverovej zmluvy (žalovaný si neželal zriadiť službu povoleného prečerpania
výslovne označením kolonky „nie“), a preto by prípadné plnenie, ktoré by žalovaný získal prijatím
finančného plnenia z vyčerpaných finančných prostriedkov na účte bez platnej zmluvy o povolenom
prečerpaní zakladalo len dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého existenciu však žalobca

nepreukázal. Z výpisov účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky ten-ktorý
mesiac vždy len do výšky voľných peňažných prostriedkov bez toho, aby sa dostal do prečerpania
na účte. Ďalej konštatoval, že nepovolené prečerpanie vyplýva z výpisu účtu za júl 2011, prvýkrát v
danom mesiaci účtovaním poplatkov vo výške 6,24 Eur. V ďalších mesiacoch žalovaný vždy čerpal
peňažné prostriedky do výšky kreditných operácií na účte a nepovolené prečerpanie sa zvyšovalo iba
účtovaním poplatkov a úrokov, pričom žalobca nepreukázal individuálne dojednanie zmluvných strán o

povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli účtované na ťarchu jeho účtu, pričom žalobca sa
odvolával na Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov, ktoré sa však podpisom zmluvyo spolupráci, pri poskytovaní bankových produktov a služieb, nestali automaticky súčasťou zmluvy a tak
nie sú záväzné pre zmluvy.
1. 4. Prvoinštančný súd rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke aplikáciou zákonných ustanovení §

497, § 708 ods. 1, 2, § 710, §711 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 2, 3, a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu a
žalovanémupriznalpodľa §255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej aj,,CSP“)nárokna náhradu
trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2.1.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanieažiadal,abyodvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
mu sumu 147,84 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 01. 05. 2013 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietal nesprávny právny záver prvoinštančného súdu, nakoľko v zmysle

§ 31 ods. 2 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby
používateľovi na základe zmluvy o poskytovaní jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej služby
a v zmysle § 31 ods. 4 citovaného zákona sú nedeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné
podmienky o poskytovaní platobných služieb, pričom rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie
o poplatkoch a úrokoch. Ďalej poukázal na to, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že

poplatky za poskytovanie platobných služieb a úroky musia byť individuálne dojednané, pričom v zmysle
25.5 sú Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy o spolupráci a sadzobník ako aj úrokové
sadzby sú nedeliteľnou súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, teda aj rámcovej zmluvy.
Konštatoval, že nedovolenému prečerpaniu je vo Všeobecných obchodných podmienkach venovaný
osobitný bod, a preto z jeho obsahu dostatočne vyplýva princíp a hospodárske dôsledky nedovoleného

prečerpania, navyše znenie predmetného ustanovenia kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút
prekročenia v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že nedovolené prečerpanie je
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte a majiteľ účtu je povinný ho bez
zbytočného odkladu vyrovnať a po dobu nedovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok

vypočítaný na základe úrokovej sadzby.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §

380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec
skutkovo aj právne správne posúdil.

7. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu

stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné,
presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2
CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný

súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc
zásady formálnej logiky).8. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nárok odvodzuje zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb uzavretej so žalovaným dňa 17. 06. 2010. Žalobca zároveň pripojil

všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 01. 02. 2016, ako aj úrokové sadzby produktov účinné
od 01. 04. 2016 a výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 01. 06. 2011 do 30. 04. 2013, z ktorých bol
zrejmý prehľad kreditných a debetných obratov na predmetnom účte. Ďalej z predmetných výpisov súd
zistil, že na účte žalovaného ku dňu 30. 06. 2011 bol zostatok v sume 434,60 Eur. Debetné položky
na predmetnom účte žalovaného začali vznikať od 01. 07. 2011, kedy napriek predchádzajúcemu
kreditnému zostatku vo výške 434,60 Eur žalobca naúčtoval na uvedenom účte debetné položky

súvisiace s poplatkami s úrokmi, za august 2011 boli na účte žalovaného kreditné položky 865 Eur,
ktoré sa rovnali aj debetným položkám v rovnakej sume a od septembra 2011 tieto debetné položky
narastali v dôsledku účtovaných poplatkov za vedenie účtu, ďalej poplatky za balík služby Výhoda, za
úroky a poplatky za nezrealizovanú platbu. Takto naúčtoval žalobca výšku debetných položiek na účte
žalovaného až ku dňu 30. 04. 2013, spolu vo výške žalovanej istiny.

10. V súdenej veci ide o spotrebiteľský zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne

možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá

je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon
s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný, skutkový stav.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uzavrel zmluva ako spotrebiteľ a zo samotnej

zmluvy nevyplýva dohoda o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov, pretože, vychádzajúc
z bodu 1.4. zmluvy, žalovanému žalobca prečerpanie na osobnom účte podľa uzatvorenej zmluvy
nepovolil. Tento debetný zostatok pozostáva výlučne z poplatkov za balík služieb výhoda, za vedenie
účtu, poplatok za upozornenie, za výzvu, za nezrealizovanú platbu, za správu úveru, za zrušenie
trvaléhopríkazu,zatransakciu, tedanepredstavuježiadnepeňažnéprostriedky,ktorébyboliposkytnuté

žalovanému. Zmluva neobsahuje dohodu o výške úroku ani povinnosť žalovaného platiť úrok. Pokiaľ
ide o všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktorý by mal byť podľa žalobcu súčasťou
zmluvy, tieto neboli žalobcom predložené, nakoľko boli priložené VOP platné ku dňu 01. 02. 2016 a
nie ku dňu uzavretia zmluvy t.j. 17. 06. 2010. Tieto obchodné podmienky žalovaný nepodpísal a teda
ho tieto obchodné podmienky ani nemôžu zaväzovať. Odvolací súd konštatuje, že odkaz na sadzobník

zverejnený v priestoroch pobočiek banky alebo na webovej stránke nie je dostatočnou informáciou pre
spotrebiteľa a nepreukazuje, že žalovaný bol riadnym spôsobom oboznámený o týchto podmienkach.
Takéto informácie má totiž obsahovať priamo zmluva, ktorú žalovaný podpisoval. Žalovaný nemal
možnosť oboznámiť sa s poplatkami a debetnými úrokmi vrátane ich výšky, ktoré si bude voči nemu
uplatňovať podľa zmluvy žalobca. Ide o prekvapivú zmluvnú podmienku, ktorej je spotrebiteľ vystavený

bez toho, aby sa s ňou oboznámil a mal možnosť ju namietať. Tieto poplatky neboli so žalovaným
individuálne dojednané, ale len jednostranne určené žalobcom mimo uzatvorenej zmluvy.

12. Odvolací súd ďalej konštatuje, že výška úroku z úveru, ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere,
musí byť dohodnutá priamo v zmluve, nie vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých úlohou je

lenspresniťarozvinúťniektoréustanoveniazmluvy,prípadneupraviťurčitétechnickénáležitosti.Úprava
podstatnej náležitosti zmluvy ako úrok z úveru nepochybne je, v obchodných podmienkach, ktorých
obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa vyvolala nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, bez pochybnosti predstavuje teda neprijateľnú podmienkuspotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať. Odvolací súd preto konštatuje, že na ťarchu účtu
úroky neboli individuálne dojednané. Ďalším dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemohol odvolaniu
vyhovieť je úrok vo výške 28% ročne z dlžnej sumy ( pozn. odvolacieho súdu: žalobca sa domáhal úroku

28 % a nie úroku z omeškania ako uviedol prvoinštančný súd v rozhodnutí), ktorý žalobca odvodzuje
od VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Uvedená zmluvná podmienka s rovnakým obsahom
bola rozsudkom Okresného súdu Košice 2 zo dňa 29. novembra 2013 č.k. 36C/117/2013-55 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/91/2014 zo dňa 24.03.2015 vyhlásená za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný, a preto bolo jeho povinnosťou jednak

zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z
nej vychádzajúcich.

13. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by
sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

14. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok prvoinštančného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu

trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom
konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).