Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202211
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515202211.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. L., Z.. X.XX.XXXX, B. XXX XX O.
XX, o vymoženie 1.443,91 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará

Ľubovňa č. k. 7Er/271/2015-31 zo dňa 29.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekučné
konanie zastavil, povinnému náhradu trov konania nepriznal a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy
exekučného konania.

2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že z pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. 1Er/241/2012,
ktorého účastníkmi boli tí istí účastníci konania, ako v tomto konaní, a exekučným titulom bol
ten istý rozhodcovský rozsudok, ako v tomto konaní, uznesením sp. zn. 1Er/241/2012 zo dňa
29.9.2014 bolo zastavené exekučné konanie potom, čo bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia, a to uznesením tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/241/2012 zo dňa 3.3.2014, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2014, a to z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu
pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, zapríčinený neplatným dojednaním rozhodcovskej
doložky, obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tej istej Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 15.1.2010, uzavretej medzi účastníkmi, konania ktorá mala založiť jeho
právomoc, teda rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť exekučným titulom nebol spôsobilý na výkon
exekúcie. Uznesením o zastavení exekučného konania, ktorému predchádzalo uznesenie o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia, v konaní sp. zn. 1Er/241/2012, bolo právoplatne rozhodnuté o právnom
nároku oprávneného, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného
titulu zostali nezmenené. Rozpor exekučného titulu zo zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia
predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nejako konvalidovaný, či reparovaný. Ide tak o meritórne
rozhodnutie, ktoré v konaní sp. zn. 1Er/241/2012 založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V
prebiehajúcom exekučnom konaní sp. zn. 7Er/271/2015, preto nie je možné pokračovať, keďže vo veci

neboli splneného procesné podmienky konania, t. j. existovala neodstrániteľná prekážka právoplatne
rozhodnutej veci. Zistenie existencie neodstrániteľnej prekážky konania viedlo preto súd k zastaveniu
exekučného konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku. Keďže povinnému trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Súdnemu exekútorovi súd nepriznal náhradu trov exekučného konania, pretože podľa názoru súdu
nekonal súdny exekútor v tejto veci v súlade s § 3 a § 40 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Zastáva názor, že v tomto
prípade nemalo byť aplikované ust. § 161, v spojení s ust. § 230 CSP, nakoľko v exekučnom konaní nie je
možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa

§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní,
aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných
právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. V
zmysle Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu, najmä v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia

existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Ak podľa § 44 ods. 2
EP dospeje súd k záveru, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, najprv zamietne uznesením žiadosť
exekútoraovydaniepoverenia,apoprávoplatnostitohtouznesenia,vočiktorémujeprípustnéodvolanie,
vydá uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd má tak zákonom zverenú právomoc
preskúmavať ex offo súlad vykonateľného exekučného titulu so zákonom, a to aj napriek výslovnému
zneniu § 230 CSP. Možno teda vyvodiť záver, že Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú

špeciálne voči normám CSP a prednosť bude mať ust. § 44 ods. 2 EP pred ust. § 230 CSP. Navrhuje
preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

5. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona (Exekučný poriadok), sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, v spojení s § 243h, § 9a Exekučného
poriadku, účinného do 31.3.2017 a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekučného konania po tom, čo mu bola predložená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom, na ktorého sa s návrhom na
vykonanie exekúcie obrátil oprávnený. Exekučný súd rozhodol o zastavení exekučného konania skôr,
než rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel

k záveru, že v konaní existuje neodstrániteľná prekážka konania spočívajúca v právoplatne rozhodnutej
veci,malžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuťpodľaust.§
44 ods. 2 Exekučného poriadku, a nie exekučné konanie zastaviť. V tomto smere odvolací súd postupuje
aj v zmysle záveru, ktorý bol prijatý Najvyšším súdom SR v uznesení 3Cdo 154/2011 z 27.2.2012.
Zákonu zodpovedajúcim postupom v danej procesnej situácii pri aplikácii § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku je:

1/ preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu,
2/ rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzajúce

z výsledkov uskutočneného prieskumu.

Ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, v
opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ak takýmto spôsobom súd pri vybavovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nepostupoval, odňal možnosť oprávnenému realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú
tomuto štádiu exekučného konania.

8. Za takejto situácie odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekučného konania,

vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania, resp. trovách exekučného konania, zrušil a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP).9. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

10. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).