Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200215
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200215.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej
a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu
T. U., bytom U., R. papierňou XX, zastúpeného Nechala & Co. s.r.o., Tovarenská 10, Bratislava,
proti žalovanej Národnej rade Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, o
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. decembra 2014, ktorým zamietla odvolanie

žalobcu zo dňa 13. novembra 2014 a potvrdila fiktívne rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 04. novembra 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.02.2015 sa žalobca postupom podľa § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ) domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovanej zo dňa 28.12.2014 v spojení s fiktívnym rozhodnutím Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 13.11.2014, alternatívne postupom podľa §
250j ods. 6 O.s.p. uloženia povinnosti povinnej osobe - žalovanej sprístupniť žalobcovi informácie
požadované v odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií zo dňa 13.11.2014 o

vlastníctve nehnuteľností, vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, s uvedením druhu majetku,
katastrálneho územia, čísla parcely, čísla listu vlastníctva a podielu v percentách poslankyne Národnej
rady Slovenskej republiky S. Q. a každého súčasného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre financie a rozpočet.

V žalobe uviedol, že dňa 04.09.2014 podal v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZSI“) Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky ako povinnej osobe podľa § 2 ZSI „Žiadosť o
sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.“ Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky požiadal o sprístupnenie
nasledovných údajov o majetkových pomeroch poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky S. Q.
z jej písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, podaného za rok

2013, ktoré umožňujú identifikáciu jej nehnuteľných vecí. Vlastníctvo nehnuteľností vrátane vlastníctva
bytu a nebytového priestoru s uvedením druhu majetku, katastrálneho územia, čísla parcely, čísla listu
vlastníctva a podielu v %.

Dňa 16.09.2014 žalobca predmetnú žiadosť o sprístupnenie informácií rozšíril aj o sprístupnenie takých
údajov každého súčasného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.Dňa 29.09.2014 bolo žalobcovi doručené „rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informáciu“, č.
KOMO-143-3/2014 (ďalej len „Rozhodnutie č. 1“) z 25.09.2014, vydané Kanceláriou Národnej rady
Slovenskej republiky. Argumentáciu nachádzajúcu sa v Rozhodnutí č. 1 možno zhrnúť do nasledovných

riadkov: „Identifikácia nehnuteľných vecí ako vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a
nebytového priestoru, s uvedením druhu majetku, katastrálneho územia, čísla parcely, čísla listu
vlastníctva a podielu v % nie je osobným údajom, ktorý možno podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám sprístupniť bez súhlasu dotknutej osoby. Ide o osobný údaj a informáciu týkajúcu
sa súkromnej sféry tejto osoby, ktorá nesúvisí s výkonom verejnej funkcie alebo úradnou činnosťou v

zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“ Tieto informácie
následne Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky považovala za chránený osobný údaj a
informáciu o súkromí dotknutej osoby, ktorú nie je možné v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode
informácií sprístupniť bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

Dňa 01.10.2014 podal žalobca proti Rozhodnutiu č. l odvolanie č. 1. V ňom uviedol tri právne argumenty,

v zmysle ktorých mal za to, že ním požadované informácie mu majú byť sprístupnené (argumentácia
ústavným zákonom, argumentácia rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky a
argumentácia zásadou verejnosti /formálnej publicity/ katastra nehnuteľností).

Dňa 20.10.2014 bolo žalobcovi doručené Rozhodnutie č. 34 vedúceho Kancelárie Národnej rady

Slovenskej republiky (CRD-2026/2014/OPSVO), ktorým tento odvolací orgán rozhodol o (i) o zrušení
rozhodnutia č. KOMO-143-3/2014 z 25.09.2014, vydané Kanceláriou Národnej rady Slovenskej
republiky, a o (ii) vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Vedúci Kancelárie Národnej
rady Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 34 ďalej uviedol, že dôvodom zrušenia rozhodnutia č.
KOMO-143-3/2014 bol jeho názor o vecnej nepríslušnosti Kancelárie Národnej rady Slovenskej

republiky v spojení s tým, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky požadovanými informáciami
ani nedisponuje. Na základe uvedeného vedúci rozhodol o tom, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie
informácií má byť postúpená vecne príslušnému orgánu, ktorý požadovanými informáciami disponuje,
a to Národnej rade Slovenskej republiky a v prvom stupni jej orgánu, ktorým je Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

Dňa 23.10.2014 Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky zastúpená Mgr. M. R. prostredníctvom
emailovej komunikácie oznámila žalobcovi postúpenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácií v
zmysle Rozhodnutia č. 34 vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (CRD-2026/2014/
OPSVO) vo veci jeho odvolania voči rozhodnutiu odboru komunikácie s médiami a verejnosťou

(KOM0143-3/2014) povinnej osobe (Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánu, ktorým je Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií) toho istého dňa, t. j. 23.10. 2014.

Dňa 24.10.2014 žalobca v súvislosti s týmto postúpením informoval emailom Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o nasledovnom. Podľa § 7 ods. 1 ZSI platí, že ak je

predmetom žiadosti získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného
odkladu,najneskôrvšakdopiatichdníodpodaniažiadosti,namiestosprístupneniainformáciížiadateľovi
oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Podľa § 7 ods. 2 ZSI ďa-
lej platí, že ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V
takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom

sprístupnení informácie. Žalobca tak využil svoje zákonné právo podľa § 7 ods. 2 ZSI a informoval
povinnú osobu o tom, že trvá na priamom sprístupnení ním požadovaných informácií.

Lehotanavybaveniežiadostitakzačalaplynúť24.10.2014.Žalobcovažiadosťosprístupnenieinformácií
však nebola vybavená v lehote ôsmich pracovných dní v súlade s § 17 ods. 1 ZSI. V nadväzností na §

18 ods. 3 ZSI tak došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu (ďalej
len „Prvostupňové rozhodnutie“). Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň
od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 07.11.2014.

Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií podal žalobca dňa 13.11.2014

odvolanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií svojou nečinnosťou
porušil ustanovenie § 18 ods. 2 ZSI. Predmetné ustanovenie mu jednoznačne ukladá v prípade,
ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o
nesprístupnení informácií. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia - t.j. výrok,odôvodnenie a poučenie o odvolaní. ZSI Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií neumožňoval zostať nečinným a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany
žiadateľa. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií je povinný vydať písomné

rozhodnutie. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdila aj súdna prax (napríklad rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06. 2010 alebo rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 03.05.2011). Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje
ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné.

Dňa 09.12.2014 sa uskutočnila 22. schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií, ktorej jediným bodom programu bolo žalobcovo odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o nesprístupnení
informácií. Na tejto schôdzi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky svoje fiktívne rozhodnutie o
nesprístupnení informácií nezrušil, ale prijal uznesenie, z ktorého vyplýva, že mu požadované informácie
nesprístupní. Toto uznesenie nemožno pripojiť k žalobe, nakoľko žalobcovi nebolo doručené, nie je v

súčasnosti zverejnené ani na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a žalobcova vedomosť
o ňom vyplýva len z toho, že podľa § 58 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej
radySlovenskejrepublikyvzneníneskoršíchpredpisovjerokovanietohtovýboruvždyverejnéažalobca
sa ho zúčastnil.

V zmysle § 19 ods. 2 ZSI platí, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený
povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Podľa § 22 ods. 1 ZSI sa na konanie
podľa ZSI použijú subsidiárne všeobecné predpisy o správnom konaní. Ustanovenie § 58 ods. 1
správneho poriadku uvádza, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny
orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal

(na konkrétny prípad nepoužiteľné). Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku platí, že o odvolaní
proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon
neustanovuje,útvarurčenýjejštatútom;aktakýútvarnieje,rozhodujeorgán,ktorýjuzriadilalebozaložil.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zriadila Národná rada Slovenskej
republiky na základe § 45 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že druhostupňovým orgánom je Národná rada Slovenskej
republiky.

Nakoľko 13.11.2014 podal žalobca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
odvolanie proti jeho fiktívnemu rozhodnutiu, žalobcovo odvolanie malo byť druhostupňovému orgánu

doručené do 30 dní (§ 19 ods. 3 ZSI v spojení s § 57 ods. 2 správneho poriadku), t. j. do 13.12.
2014. V súlade s § 19 ods. 3 ZSI vydala Národná rada Slovenskej republiky ako druhostupňový orgán
fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila dňa 28.12.2014 (ďalej
len „Druhostupňové rozhodnutie“). Toto fiktívne Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené v
zmysle § 19 ods. 3 ZSI časť vety za bodkočiarkou dňa 30.12. 2014.

Ďalej v žalobe uviedol, že kľúčov otázkou, s ktorou sa zrejme bude súd zaoberať je postavenie žalovanej
a jej pasívna legitimácia v správnom súdnictve. Vecne príslušnou povinnou osobou na rozhodnutie o
žalobcovej žiadosti v prvom stupne bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií. Toto tvrdenie opiera o čl. 7 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len
„ÚZ“):„Orgán,ktorémusapodávajúoznámeniapodľaodseku5,jepovinnýposkytnúťinformácieotýchto
oznámeniach každej osobe spôsobom (nota bene) a v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom
prístupe k informáciám.“ Čl. 7 ods. 5 písm. e) ÚZ znie: „Oznámenie podľa odseku 1 podáva iný verejný
funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.“ Subsidiárne k tomuto ustanoveniu

žalobcapoukázalna §2ods.4ZSI:„Osobitnýzákonmôžeustanoviťpovinnosťsprístupňovaťinformácie
aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.“
Na druhej strane je pravdou, že o žiadostiach o sprístupnenie informácií týkajúcich sa majetkových
priznám verejných funkcionárov rozhodovala pri iných žiadateľoch Kancelária Národnej rady Slovenskej
republiky. Tá má v tejto súvislosti dokonca vydaný svoj interný akt „Rozhodnutie vedúceho Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky o určení zodpovedného útvaru za sprístupňovanie informácií
verejnosti v Kancelárii Národnej, rady Slovenskej republiky a o výške poplatkov pre žiadateľov o
informácie“ (č. 16/2011), podľa ktorého sprístupňuje informácie za Národnú radu Slovenskej republiky
(a teda aj za jej orgány) práve Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky.V žalobcovom prípade však takto Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky konať nemôže, lebo
žalobcom požadované informácie jej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií odmieta vydať. Povedané veľmi neprávnicky - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosťfunkciímápožadovanéinformácievskrinivosvojejmiestnostiaKanceláriaNárodnejrady
Slovenskej republiky k nim nemá prístup, nemá ich k dispozícii a tak vo vzťahu k nej sa žalobca nemôže
domáhať ani preskúmania jej rozhodnutia v správnom súdnictve, ani jej postupu. Ak totiž Kancelária
Národnej rady Slovenskej republiky požadované informácie nemá k dispozícii, akákoľvek žalobcova
žaloba voči nej by v tejto súvislosti bola a priori neúspešná.

Z tohto dôvodu môže byť povinnou osobou v prvom stupni jedine Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, čo nespochybniteľne vyplýva z čl. 7 ods. 7 ÚZ. Zostáva preto určiť
druhostupňový, teda odvolací orgán.
Z čl. 7 ods. 7 ÚZ vyplýva Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií povinnosť
rozhodnúť o žalobcovej žiadosti spôsobom ustanoveným v ZSI.
V zmysle § 19 ods. 2 ZSI platí, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený

povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť.
Podľa § 22 ods. 1 ZSI sa na konanie podľa ZSI použijú subsidiárne všeobecné predpisy o správnom
konaní.

Žalobca ďalej citoval § 58 ods. 1, 2 správneho poriadku a keďže platí zásada, že o odvolaní proti

rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, ak ho zákon neustanovuje,
útvar určený jej štatútom; ak takýto útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ho zriadil alebo založil, dospel
žalobca k záveru, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zriadila
Národná rada Slovenskej republiky na základe § 45 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 350/1996

Z.z.).Zuvedenéhovyplýva,žedruhostupňovýmorgánomnemôžebyťiný,akoNárodnáradaSlovenskej
republiky.

Identický právny názor vyslovila aj Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. V súvislosti s
postavením Národnej rady Slovenskej republiky žalobca tiež uviedol, že pokiaľ by sa súd nestotožnil

s právnym názorom, podľa ktorého práve ona rozhoduje ako druhostupňový ( odvolací ) orgán vo
vzťahu k Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, došlo by k odmietnutiu
spravodlivosti a tým aj k porušeniu základnej zásady platnej v kontinentálnom systéme práva - zásady
zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Súd totižto musí rozhodnúť aj v prípade, ak je v
právnej úprave medzera. Túto zásadu zohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky v článku 46 a Listina

základných práv a slobôd v článku 36 ods. 1.

Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
predstavuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorého úlohou je najmä umožnenie verejnej kontroly
majetkových prírastkov verejných funkcionárov pred nástupom do verejnej funkcie, počas jej výkonu a

rok po jej skončení. Má takto protikorupčný a preventívny charakter. Európsky súd pre ľudské práva
aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikovali zúženú mieru práva na súkromie verejne
činných osôb, a nakoľko údaje o hnuteľnom majetku verejných funkcionárov nie sú chránenými
verejnými údajmi, neexistuje právna prekážka znemožňujúca informovanie verejnosti o údajoch o
nehnuteľnom majetku verejných funkcionárov. V právnom štáte nemôže nastať situácia, že orgán ktorý

jepovinnýurčitýmspôsobomkonať,atonazákladepredpisusrovnakouprávnousilouakoústavasama,
bude svojim konaním porušovať nielen ústavný zákon, ale ukracovať aj na právach žalobcu ako občana
a fyzickú osobu. Toto tvrdenie opieral aj o článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a následne
aj o článok 46 ods. 2 Ústavy.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla konanie z dôvodu nesplnenia podmienok konania zastaviť.
Poukázala na tú skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodárnym a
zákonodárnym orgánom Slovenskej republiky. Jej pôsobnosť je vymedzená Ústavou, ale aj ďalšími
zákonmi, napr. zákonom č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
( ďalej len zákon č. 350/1996 Z.z. ), ktorý v súlade s § 1 ods. 1 ustanovuje pravidlá rokovania

a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov, pričom podrobnejšie upravuje aj
postavenie orgánov Národnej rady Slovenskej republiky a jej vzťah navonok. Ani v jedinom z citovaných
právnych predpisov sa nestanovuje občianskoprávna subjektivita Národnej rady Slovenskej republiky
ako účastníka občianskeho procesu. Občianskoprávna subjektivita v zmysle § 19 O.s.p. je spôsobilosťbyť účastníkom občianskoprávneho procesu a Občiansky zákonník ako hlavný prameň občianskeho
práva rieši otázku právnej subjektivity len v súvislosti s Obchodným zákonníkom a právnické osoby
takúto subjektivitu nadobúdajú dňom, kedy boli zapísané do obchodného registra alebo iného zákonom

stanoveného registra, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Nesplnenie podmienky občianskoprávnej
subjektivity si všíma súd aj bez návrhu po celý čas konania, jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie
k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené namietala nedostatok pasívnej
právnej legitimácie Národnej rady Slovenskej republiky byť účastníkom tohto konania, keďže Národná
rada Slovenskej republiky nemá právnu subjektivitu a nemôže byť ani žalovanou stranou v tomto konaní.

Aj sám žalobca považoval postavenie žalovanej a jej pasívnu legitimáciu v tomto spore za kľúčovú
otázku. Svoje tvrdenie, prečo by mala byť žalovaná legitimovaná odvodzuje od predpokladu, že ak je v
danom prípade vecne príslušnou povinnou osobou na rozhodnutie o žalobcovej žiadosti v prvom stupni
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií ( ďalej len Výbor ), tak je odvolacím
orgánom v konaní o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2001 Z.z. ( ďalej len ZSI ) Národná
rada Slovenskej republiky ako nadriadený povinnej osoby. Vzťah podriadenosti a nadriadenosti dôvodí

žalobca zo subsidiárnych ustanovení § 58 ods. 1, 2 správneho poriadku. S touto argumentáciou sa
žalovaná nestotožňuje, keďže vzťah Výboru a Národnej rady Slovenskej republiky je založený výlučne
ústavou alebo v tomto prípade zákonom č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu ( ďalej len UZ ),
je vylúčená aplikácia správneho poriadku. K požiadavke súdu o vyjadrenie sa k otázke, prečo nie je
možné zverejniť požadované informácie upozornila na to, že Výbor uznesením č. 347 zo dňa 17.09.

2014 súhlasil so sprístupnením požadovaných informácií v rozsahu, ako sú zverejnené na internetovej
stránke Národnej rady SR, a to v súlade s rozsahom vymedzeným v čl. 7 ods. 4 ÚZ. Z predmetného
uznesenia je zrejmé, že výbor nesúhlasil s uvedením podrobných údajov umožňujúcich identifikáciu
nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí verejných funkcionárov. Treba zdôrazniť, že takéto identifikačné
údaje oznamujú verejní funkcionári výboru nad rámec ústavného zákona (povinnosť uvádzať takéto

údaje nie je v ústavnom zákone explicitne uvedená) a preto výbor ako orgán podľa čl. 7 ods. 7 ÚZ môže
zverejniť len údaje podľa ustanovení ústavného zákona, a nie ktorých zverejnenia sa dožaduje žalobca.

Naviac ide o údaje, ktorých nezverejnenie je v súlade s § 9 ZSI, keďže ide o osobné údaje a informácie
týkajúce sa súkromnej sféry tejto osoby, ktoré nesúvisia s výkonom verejnej funkcie a sú považované za

chránenéosobnéúdaje,ktorénemožnosprístupniťbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasudotknutej
osoby. Tak to bolo aj odôvodnené v rozhodnutí Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej
„Kancelária NR SR“) č. KOMO-143-3/2014 zo dňa 25.09. 2014.

Žalovanej neprináleží hodnotiť postup výboru, keďže konal ex lege a autonómne, a o spôsobe

zverejnenia rozhodol kolektívnym konsenzom (hlasovaním). V tejto súvislosti sa však domnieva, že obe
rozhodnutia výboru (uznesenie č. 347 zo 17.09. 2014 a uznesenie č. 365 z 09.12. 2014) boli vydané
arte legem v zmysle vecnej pôsobnosti tohto výboru.
Naviacztextuuzneseniač.365jezrejmé,žeideorozhodnutie„oodvolaní",ktorémohlobyťpreskúmané
v súdnom konaní, a bolo na žalobcovi aby v lehote svoj návrh uplatnil voči tomuto rozhodnutiu na súde

a nie voči fiktívnemu rozhodnutiu Národnej rady SR.

Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd konanie zastavil.

Pred rozhodnutím vo veci samej krajský súd skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

( podmienky konania ). Uznesenie verejne vyhlásil. V súlade s § 250f ods. 1,2 a § 156 ods. 3 O.s.p.
Oznam o verejnom vyhlásení uznesenie bol zverejnený na internete aj na úradnej tabuli Krajského súdu
v Prešove s dátumom od 22.02.2016 do 01.03.2016.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len

ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Neodstrániteľnou prekážkou konania je aj prekážka nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania v
zmysle § 19 O.s.p.

V danom prípade žalobca označil ako žalovanú ( povinnú ) Národnú radu Slovenskej republiky a
preto súd skúmal, či môže byť Národná rada Slovenskej republiky účastníkom konania, t.j. či má
procesnoprávnu subjektivitu.

O.s.p. stanovuje, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Zákon teda odkazuje na hmotné právo.

Podľa čl. 72 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ( ďalej len Ústava ) Národná rada
Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

Podľa čl. 86 Ústavy do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:
a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,
b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými
štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,
c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,

d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných
slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy,
s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných
organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými
zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo

zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom,
či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5,
e) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,
f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o
dôvere vláde alebo jej členom,

g) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet,
h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,
i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch
členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
j) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov

z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
k) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky ak nejde o prípad
uvedený v čl. 119 písm. p),
l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.

Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom
hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.

Podľa čl. 89 ods. 2 Ústavy predseda Národnej rady Slovenskej republiky

a) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,
b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,
c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,d) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby
do orgánov územnej samosprávy,
e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,

f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 91 Ústavy činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje predseda a
podpredsedovia.

Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje
iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.

Podľa čl. 92 ods. 2 Ústavy rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných článkov Ústavy vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným

ústavodárnym a zákonodárnym orgánom Slovenskej republiky, ktorého pôsobnosť je vymedzená
Ústavou a zákonom č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej
len zákon č. 350/1996 Z.z. ), ktorý v zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona ustanovuje pravidlá rokovania a
činnosti Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov, podrobnejšie upravuje aj postavenie orgánov
národnej rady a jej vzťahy navonok.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z.z. Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných vzťahov a v
zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak to ustanovuje zákon ( § 91 ods. 1).

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z.z. Národná rada na tento účel najmä
a) prerokúva návrhy a uznáša sa na ústave, zmenách ústavy, ústavných zákonoch a zákonoch (ďalej
len „zákon“) a kontroluje, ako sa dodržiavajú,
b) prerokúva medzinárodné zmluvy,
c) opätovne prerokúva zákony vrátené prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident

republiky“),
d) rokuje o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), kontroluje jej činnosť
a rokuje o dôvere vláde alebo jej členom,
e) prerokúva a schvaľuje štátny rozpočet, prerokúva stanoviská Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“) k návrhu štátneho rozpočtu,

f) prerokúva správy vlády o plnení štátneho rozpočtu a návrh štátneho záverečného účtu, prerokúva
stanoviská najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu,
g) prerokúva správy najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej činnosti v termínoch
ustanovených osobitnými predpismi alebo kedykoľvek, ak ho o to požiada,
h) schvaľuje rozpočty iných právnických osôb a prerokúva ich plnenie podľa osobitných predpisov,

ch) prerokúva správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a správy o výsledku hospodárenia
Národnej banky Slovenska,
i) rokuje o správach vlády, najmä o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej,
sociálnej a inej politiky,
j) rokuje o odpovediach vlády, členov vlády a vedúcich iných ústredných orgánov štátnej správy na

interpelácie poslancov,
k) rokuje o správach generálneho prokurátora o stave zákonnosti v Slovenskej republike,
l) rokuje o správach vlády o kontrolnej činnosti vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov,
m)rokujeospráveprezidentarepublikyostaveSlovenskejrepublikyaozávažnýchpolitickýchotázkach,
n) podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“),
o) volí sudcov súdov Slovenskej republiky (ďalej len „sudca“),
p) podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora,
r) podáva prezidentovi republiky návrhy na zapožičanie vyznamenaní,
s) prerokúva informácie o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí,

t) vyslovuje súhlas s hlasovaním ministra financií Slovenskej republiky v Rade guvernérov v Európskom
mechanizme pre stabilitu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z.z. Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj tým, žea) volí a odvoláva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“) a
podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“),
b) zriaďuje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie národnej rady, určuje ich počty a volí a odvoláva

ich predsedov a členov,
c) prerokúva návrhy, podnety, správy a vyhlásenia výborov národnej rady (ďalej len „výbor“) a vlády vo
veciach patriacich do pôsobnosti národnej rady,
d) prerokúva iné návrhy, podnety, správy a vyhlásenia, ak to ustanoví zákon alebo ak o tom rozhodne
národná rada,

e) berie na vedomie neuplatňovanie mandátu poslanca, vzdanie sa funkcie poslanca a zánik mandátu
poslanca,
f) rokuje a rozhoduje v trestných a disciplinárnych veciach poslancov a vo veciach nezlučiteľnosti funkcií
štátnych funkcionárov, ktoré jej boli predložené,
g) schvaľuje pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov,
h) rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch a o podrobnejších pravidlách svojho rokovania ( § 1 ods. 2),

ch) rozhoduje o prerušení svojho zasadania.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z.z. Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá
jej patrí podľa osobitných predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z.z. Predseda národnej rady vykonáva pôsobnosť podľa ústavy.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z.z. Predseda národnej rady na tento účel najmä
a) zastupuje národnú radu navonok,
b) podpisuje uznesenia národnej rady,

c) podáva národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal,
d) vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí,
e) zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende; ak to vyžaduje
povaha veci, aj uznesení národnej rady,
f) vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon,

g) zabezpečuje úlohy spojené s konaním pred ústavným súdom,
h) bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine,
ch) berie na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu a jeho zložení a zánik poslaneckého
klubu,
i) dáva súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase

výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu,
j) vymenúva a odvoláva vedúceho kancelárie,
k) berie na vedomie vzdanie sa funkcie sudcov,
l) plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon.

Z uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky ako taká nemá procesnoprávnu
subjektivitu. Národnú radu navonok zastupuje Predseda národnej rady.

Za žalovanú však bola označená Národná rada Slovenskej republiky, preto krajský súd podľa § 104 ods.
1 O.s.p. konanie zastavil.

Krajskýsúdsanestotožňujeanisnázorom,žeNárodnáradaSlovenskejrepublikybymalabyťodvolacím
orgánom povinnej osoby v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ( ďalej
len ZSI ) a teda nie je splnená ani podmienka vecnej legitimácie žalovanej ( nedostatok pasívnej
legitimácie ).

Podľa žaloby je povinnou osobou v prvom rade Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií ( ďalej len Výbor ), keď postavenie žalovanej ako odvolacieho orgánu žalobca
odvodzuje z § 19 ods. 2 v spojení s § 22 ods. 1 ZSI a § 58 ods. 1,2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní ( ďalej len správny poriadok ) a za rozhodujúcu považuje skutočnosť, že Národná rada je

orgánom, ktorý Výbor zriadil.

Podľa § 19 ods. 2 ZSI o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej
osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolanírozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 22 ods. 1 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal.

Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje
útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je,
rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

V danom prípade sa krajský súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že na vzťah Výbor a Národná rada
Slovenskej republiky možno subsidiárne aplikovať správny poriadok.

Je potrebné zdôrazniť, že Ústava, pokiaľ ide o vzťah Výboru a Národnej rady Slovenskej republiky
konštatuje, že ide o jediné kontrolné a iniciatívne orgány Národnej rady a ich vzťah charakterizuje

bez akejkoľvek podriadenosti či vzťahov inštančnosti medzi nimi. Ich vzťah a postavenie je upravený
výlučne Ústavou a zákonom č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov ( ďalej len ÚZ ). V tomto ústavnom zákone, ako zákone lex specialis je jediný náznak
„dvojstupňovéhokonania“lenvČl.10ods.1,podľaktoréhorozhodnutieprijatépodľačl.9ods.8výborom
musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

Národná rada Slovenskej republiky schválené rozhodnutie zverejňuje. Inak je o návrhu na preskúmanie
rozhodnutia Výboru podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) ÚZ príslušný rozhodovať Ústavný súd Slovenskej
republiky, teda aj z tohto ustanovenia analogicky vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky nie je
odvolacím orgánom Výboru a že ich vzťah je bez akejkoľvek podriadenosti.

Žalobca tiež nedôvodne argumentuje, že odmietnutím preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovanej
z dôvodu nedostatku pasívne legitimácie by došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Krajský súd je toho
názoru, že žalobca sa mohol svojich práv domáhať formou preskúmania Uznesenia Výboru národnej
rady Slovenskej republiky č. 365 zo dňa 09.12.2014 ( ktoré je súčasťou zaslaného administratívneho
spisu ), z ktorého vyplýva, že ide o rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 13.11.2014 proti rozhodnutiu

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o nesprístupnení informácií.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo
konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,v čomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.