Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205723
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614205723.3

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠkrabaasudcovJUDr.Jozefa
Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: Spektrum Stropkov, s.r.o., so sídlom
Stropkov, Námestie SNP 538, IČO: 31 708 617, zastúpeného advokátom JUDr. Karolom Glinským,
so sídlom Stropkov, Cintorínska 554/67, proti žalovanému: DAMIJO KOMPLET, spol. s r.o., so sídlom
Svidník, Sovietskych hrdinov 151/9, IČO: 36 459 551, zastúpenému advokátom JUDr. Ivom Babjakom,

so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 200/33, o zaplatenie 1.554,88 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 15.10.2015 pod č. k. 6Cb/13/2014-133, takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkomuložilpovinnosťžalovanémuzaplatiťžalobcovisumu1.554,88eurs8%úrokomzomeškania

ročne od 3.5.2013 do zaplatenia do troch dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť
žalobcovi na trovách konania sumu 734,50 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, taktiež do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorý žalobca odôvodnil tým, že pre žalovaného poskytol ako
reklamné služby inzertný priestor v týždenníku J. J., a to v roku 2011 v číslach 43 až 52 a v roku 2012

v číslach 7 až 52. Všetky inzercie sa týkali podnikania žalovaného. Reklamné služby - inzertný priestor
riadne poskytol a cenu inzercie vyúčtoval žalovanému faktúrami presne špecifikovanými v návrhu na
začatie konania, a to čo do ich označenia, výšky, dátumu vystavenia a dátumu splatnosti. Keďže
žalovaný záväzok zaplatiť cenu inzercie aj napriek jeho výzvam nesplnil, čím sa dostal do omeškania
so splnením peňažnej pohľadávky, uplatnil si žalobca nárok na zaplatenie faktúr na súde.

3) Už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal návrh zamietnuť, dôvodiac, že žalobca od neho
požaduje úhradu za služby, ktoré si u neho neobjednal. Medzi ním a žalobcom pred podaním návrhu
prebehla e-mailová ako aj písomná korešpondencia, v ktorej žalobca žiadal, aby mu žalovaný uhradil
sumu 1.455,37 eur. Žalovaný žalobcovi e-mailom a neskôr aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oznámil, že si služby žalobcu v takom rozsahu neobjednal. Preto vyzval žalobcu, aby mu preukázal
rozsah ním objednaných služieb, v akom požaduje náhradu. Naviac, služby, ktoré mu žalobca poskytol,

nepotreboval a ani o nich nevedel, že mu ich žalobca poskytuje. Mal dostatok zákaziek aj bez inzerátov,
ktoré vychádzali v novinách žalobcu. V tom čase nevedel ani všetky zákazky svojich klientov uspokojiť
v plnom rozsahu a aj z tohto dôvodu službu žalobcu nepotreboval.

4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 365 ods. 1, §
369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka a § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. uzavrel, že nárok

žalobcu je plne dôvodný. Teda mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola na základe ústnej
telefonickej a následne e-mailovej objednávky v januári 2009 uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, nazáklade ktorej si žalovaný objednal inzertné služby v týždenníku J. a žalobca zverejňovanie inzercie
žalovanému aj poskytol. Predmet zmluvy bol medzi účastníkmi konania dostatočne určitý na základe
odsúhlasenej grafickej úpravy inzerátu, ktorú v priebehu zverejňovania žalovaný viackrát menil, čo

vyplýva z e-mailovej korešpondencie účastníkov konania. Žalobca reklamné služby - inzertný priestor
žalovanému od roku 2009 riadne poskytoval, naposledy v číslach 15 a 16, ročník 2013, týždenníka
J.. Cenu inzercie žalobca účtoval žalovanému faktúrami, ktoré žalovaný zo začiatku uhrádzal včas.
Problémy so zaplatením faktúr za zverejnenie inzercie začali v roku 2011, kedy sa splatnosť faktúr
zo strany žalovaného predĺžila. Posledná faktúra, ktorá bola žalovaným dňa 22.7.2013 uhradená, bola

faktúra za obdobie mesiaca december 2011. Žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť cenu inzercie
vyúčtovanú faktúrami (predloženými žalobcom) v celkovej výške 1.554,88 eur a z tohto dôvodu tejto
istine súd prvej inštancie vyhovel.

5) Okresný súd nemohol uveriť tvrdeniam žalovaného, že si objednal asi štyri alebo päť výtlačkov
inzercie, pretože tieto jeho tvrdenia sú v rozpore s e-mailovými správami zasielanými žalobcovi

minimálne počas obdobia rokov 2009, 2010 a 2011. Neuveril ani tvrdeniu žalovaného, že dňa 25. a
28.1.2013 omylom zaslal novú grafickú úpravu inzercie do J. namiesto do H. F., pretože text e-mailových
správ je odlišný s tým, že do H. F. zaslali inzerát - objednávku a následne grafickú úpravu, kdežto do J.
zaslali zmenu grafiky oproti pôvodnej. Je až smiešne tvrdiť, že faktúry pravidelne zasielané žalobcom
spolu s výtlačkom inzerátu žalovaný nikdy nevracal, pretože mu chodili všelijaké faktúry, a pracovníčka,

ktorá robí s faktúrami, takéto faktúry nevracala, a že žalovaný nakoniec uhrádzal aj faktúry v roku 2012
a 2013, lebo to bolo spôsobené tým, že v tom období mal veľa práce, rôzne ponuky, neustriehol, za aké
obdobie faktúry preplácal, a tak neustriehol, že si inzertné služby neobjednával a hradil ich, nakoľko sa
jednalo o malé sumy a hlbšie sa tým nezapodieval. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že medzi ním a
žalobcom nebola uzavretá žiadna písomná zmluva. Existuje však množstvo zmlúv, ktoré Obchodný ani

Občiansky zákonník neupravuje. Ide o tzv. nepomenovaný typ zmluvy, ktorej predmetom bude špecifické
plnenie,písomnáformaniejepotrebná,vyžadujesavšakdostatočnéurčeniejejobsahu,atakátozmluva
môže byť uzavretá aj cez telefón, príp. e-mailovou komunikáciou, čo je práve tento prípad. Žalovaný
nepreukázal, že telefonicky odvolal tieto služby u žalobcu s tým, že žiadne služby inzerovať nepotrebuje.
Z nezaplatených faktúr je tiež zrejmé, že v každej z nich je uvedená zľava z ceny za 1 cm2 vo výške

40 %, čo svedčí o tom, že žalovaný si objednal dlhodobú inzerciu, a tak dostal zľavu z ceny inzerátu
až vo výške 40 %.

6) Taktiež súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj 8 % úrok z omeškania ročne z uplatnenej istiny (§ 365
ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obch. zákonníka). Priznal mu požadovaný úrok z omeškania od 3.5.2013, t.j. odo

dňa, keď sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením najneskôr splatnej faktúry, do zaplatenia.

7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi
priznal ich náhradu v celkovej výške 734,50 eur.

8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Má za to, že prvoinštančný súd konal v rozpore s ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p., lebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne
zistil skutkový stav, a to najmä v tej súvislosti, že medzi žalobcom a ním od r. 2009 do r. 2013 neustále
trval záväzkový obchodný vzťah, na základe ktorého mal žalobca právo od neho žiadať zaplatiť za

služby, ktoré si neobjednal a o ktoré nemal záujem. Taktiež na pojednávaniach preukázal, že si u žalobcu
objednal služby (zverejnenie inzerátu) v roku 2009 a potom aj v roku 2010, pred každým zverejnením
inzerátu upresňoval inzerát, hlavne cenu a grafiku. To, že žalobca zverejňoval aj naďalej inzeráty bez
jeho požiadavky aj v roku 2011 a v roku 2012, nebolo mu na prospech, ale naopak, inzeráty zavádzali
klientov, lebo nezodpovedali cene a grafike. Na telefonické naliehanie konateľa žalobcu p. F.P. uhradil

žalobcovi za inzeráty aj za rok 2011, hoci si na tento rok služby neobjednal, pričom zároveň upozornil
menovaného konateľa spoločnosti, aby inzeráty uverejňoval len vtedy, ak medzi nimi dôjde k dohode
o počte inzerátov, cene za jeden inzerát a grafickej úprave, lebo do budúcna mu už za žiadne inzeráty
neuhradí. Teda súd nevzal do úvahy jeho tvrdenia, že od začiatku (roky 2009, 2010) si u žalobcu začal
objednávať inzeráty, pričom za obvyklý spôsob uzavretia dohody a následného zverejnenia inzerátu

bolo:

1. predloženie textu inzerátu (bola v ňom aj cena výrobku) žalovaným vo vydavateľstve žalobcu,
2. jeho odsúhlasenie so žalobcom vrátane grafickej úpravy,3. dohoda o cene inzerátu a počte zverejnení.

9) Teda až po uzavretej dohode týmto spôsobom mohol žalobca zverejniť inzerát vo svojom periodiku

„J.“. Iba tento spôsob uzatvárania inzerátov v uvedených rokoch sa môže považovať za obvyklý.
Nakoniec, poukázal na to, že dňa 11.1.2010 odoslal žalobcovi e-mail, v ktorom mu zaslal žiadosť o
zverejnenie inzerátu v každom druhom vydaní, a to do 31.3.2010, s tým, že po 15.2.2010 bude zmena
textu inzerátu. Od 31.3.2010 do 30.4.2013, až na jeden prípad v júli 2011, si od žalobcu už žiadne
inzeráty neobjednával. Súd prvej inštancie vyniesol rozsudok na základe e-mailu zo dňa 25.1.2013 a

28.1.2013, ktorý žalobcovi bol odoslaný omylom (mal smerovať iba H. F.P.Á.) a ktorý upresňuje len
grafickú úpravu inzerátov pre H. F.. Teda tento e-mail sám o sebe nemôže nahradiť dovtedy používaný
proces uzatvárania dohody medzi účastníkmi v rokoch 2009 a 2010 vyššie opísaným spôsobom.

10) Žalobca si nárokuje náhradu za obdobie od októbra 2011 do apríla 2013. Takže aj e-mail z
25.3.2013 a 28.3.2013, o ktorý prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie, nemohlo mať žiadny vplyv

na uzatváranie dohôd na zverejňovanie inzerátov za obdobie október 2011 až 2012. Navyše, okresný
súd priznal žalobcovi aj úhradu za faktúru č. 43 až 52 za rok 2011 vo výške 133,50 eur, ktorú žalobcovi
uhradil, o čom aj predložil dôkaz súdu (dôkaz sa nachádza v súdnom spise).

11) Ďalej poukázal na ust. § 262 ods. 1, 2 Obch. zákonníka ohľadom tzv. nepomenovaných zmlúv. V

tejto súvislosti uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy a ani iným spôsobom
v rozsahu fakturácie nebol dohodnutý predmet plnenia, čas plnenia a odplata za plnenia, z dôvodu
čoho žalovaný odmietol od roku 2012, po predchádzajúcom telefonickom upozornení žalobcu, uhrádzať
žalobcove faktúry za zverejňovanie inzerátov. Zároveň poukázal na dôkaznú povinnosť v zmysle § 120
ods. 1, veta prvá, O.s.p., a v tejto súvislosti namietal, že žalobca ohľadom uplatneného nároku neuniesol

dôkazné bremeno. Zároveň si žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

12) Žalobca k odvolaniu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 3.2.2016 žiadal potvrdiť rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny, pričom zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
Vo vyjadrení, okrem iného, poukázal na to, že žalovaný potvrdil objednanie si úvodnej inzercie a jej

ceny, potvrdil vedomosť o dlhodobej inzercii, aj doručenie faktúr s výslovne uvedenou zľavou (45 %)
za dlhodobú inzerciu.

13) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto
odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom
legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

14) Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3
O.s.p. v medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový

stav, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Predovšetkým nesprávne zistil skutkový
stav ohľadom existencie, resp. neexistencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi počas žalovaného
obdobia (v rokoch 2011 - 2013, počas ktorého žalobca žalovanému účtoval faktúry za poskytnutie
služieb).

15) Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ako aj z dôvodov odvolania, vyplýva
podstatná obrana žalovaného, že u žalobcu si inzertné služby v rozsahu uplatnenej žaloby neobjednal.
Pokiaľ uhrádzal žalobcovi niektoré faktúry aj za rok 2012 a 2013, bolo to spôsobené iba jeho omylom,
pretože neustriehol, že hradil žalobcovi aj za tie služby, ktoré si u neho neobjednal. Nakoniec, v e-
mailovej komunikácii so žalobcom zo dňa 14.2.2014 (č. l. 32) uvádza, že vo vlastnej evidencii nemá

žiadnu objednávku inzercie u žalobcu v rokoch 2012 a 2013. Toho istého dňa žalobca e-mailovou poštou
žalovanémuodpovedal,žeevidujejehoposlednúžiadosťozmenugrafikyinzercievjanuári2013,pričom
je evidovaná takisto ďalšia vzájomná komunikácia.16) Podľa § 344 Obch. zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva
alebo tento alebo iný zákon.

17) Podľa § 349 Obch. zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

18) Súd prvej inštancie záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi právne posúdil v zmysle § 269 ods.

2 Obch. zákonníka, teda ako typ tzv. nepomenovanej zmluvy. V súvislosti s týmto právnym posúdením
mu nemožno nič vytknúť. Počas celého konania medzi účastníkmi nebolo sporné, že ich záväzkový
vzťah trval počas rokov 2009 a 2010. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania je nárok žalobcu
na zaplatenie faktúr za poskytnutie služieb žalovanému za roky 2011 - 2013, pričom žalovaný popiera,
aby v týchto rokoch si objednával služby u žalobcu, teda namieta neexistenciu záväzkového vzťahu
medzi účastníkmi v tomto období. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyabstrahoval, že

záväzkový vzťah vzniknutý v roku 2009 trval medzi účastníkmi aj počas žalovaného obdobia. Podľa
názoru odvolacieho súdu, toto konštatovanie okresným súdom je v tomto štádiu konania predčasné.
Vykonaným dokazovaním totiž nebolo jednoznačne preukázané, či koncom roka 2010, resp. v jeho
priebehu došlo zo strany žalovaného k ukončeniu právneho vzťahu z titulu tzv. nepomenovanej zmluvy
niektorým zo spôsobov uvedených v Obchodnom zákonníku, teda i účinným odstúpením od uzavretej

zmluvy. Pokiaľ bez tohto zistenia súd prvej inštancie uzavrel, že vzťah medzi účastníkmi z titulu tzv.
nepomenovanej zmluvy pretrvával nepretržite od roku 2009 až do konca roka 2013, v súvislosti s vyššie
uvedenýmjetotojehokonštatovaniepredčasné.Pokiaľžalovanýtvrdí,žeporoku2010uhrádzalniektoré
dielčie faktúry žalobcovi omylom, takéto jeho tvrdenie ešte nie je dôkazom toho, že záväzkový vzťah
medzi účastníkmi bol nepretržitý, teda trval aj počas žalovaného obdobia. Podľa názoru odvolacieho

súdu, toto žalobca počas prvostupňového konania dostatočným spôsobom nepreukázal.

19) Pokiaľ by okresný súd ďalším dokazovaním dospel k záveru, že počas žalovaného obdobia
záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi už netrval a i napriek tomu žalobca poskytoval žalovanému
tzv. inzertné služby, z ktorých mal žalovaný určitý prospech, nejde o plnenie na základe zmluvy, ale v

tomtoprípadeideobezdôvodnéobohatenienastranežalovaného.Tedanazákladetohtoprávnehotitulu
bude potrebné posúdiť právny vzťah medzi účastníkmi počas žalovaného obdobia. Teda ak okresný súd
právne vyhodnotil nárok žalobcu ako právo na plnenie z uzavretej tzv. nepomenovanej zmluvy a návrhu
žalobcu z tohto dôvodu vyhovel, nesprávne právne vec posúdil, čo zavdáva jedine dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku. Naviac, v odvolaní žalovaný uvádza, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi aj

úhradu za faktúru č. 43 až 52 za rok 2011 vo výške 133,50 eur, ktorú sumu žalobcovi uhradil, o čom súdu
predložil dôkaz. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, aby sa okresný súd zaoberal
aj touto obranou žalovaného.

20) Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu,

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie v naznačenom
smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

21) O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).