Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2007

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/176/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705212683
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2007:6705212683.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudcom Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobkyne E. M.,

nar. X.. XX.. XXXX,. t. č. bytom prechodne D. - B. XX,. pošta M., PSČ: XXX. XX,. nezamestnanej, proti
žalovaným 1) M. B., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom D., O. M. XXX/XX,. t. č. bytom D., D. X,. vodiča MKD a
2) P. K., nar. X.. X.. XXXX,. bytom D., O. M. XXX/XX,. nezamestnanej, o náhradu škody vo výške 120
030,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom domáhala voči žalovaným 1) a 2) náhrady škody, ktorá jej
údajne mala vzniknúť odcudzením jej vecí žalovanými.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

Súd výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, na základe
spisov Okresného súdu vo Zvolene 15C 61/98, 15C 192/98, ako aj na základe rozsudku Okresného

súdu vo Zvolene 15C 251/97 a ďalších listinných a iných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Manželstvo žalobkyne a žalovaného 1) bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene v
konaní 15C 251/97, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. 1. 1997. Následne bolo bezpodielové
spoluvlastníctvo vyporiadané tým rozsudkom toho istého súdu 15C 61/98 zo dňa 10. 10. 2002 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co 118/03 zo dňa 26. 8. 2003.

Žalobkyňa uviedla, že v byte nachádzajúcom sa v D. na ulici O. M., súp. č. XXX/XX. bývala spolu s
dcérou Z., nar. XX. X.. XXXX,. v samostatne uzamykateľnej miestnosti mala uložené aj svoje osobné
veci, osobné dary a veci určené rozhodnutím súdu po vyporiadaní BSM.

Dňa2.5.2000vpredmetnombytebolzaprítomnostisvedkovspísanýafilmovoukamerouzaznamenaný
skutočný stav vecí patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne tak, ako to bolo určené rozhodnutím
súdu v konaní 15C 61/98. Veci boli v samostatnej izbe riadne uložené a izba za prítomnosti svedkov

uzamknutá. Kľúče od izby vlastnila len žalobkyňa. V predmetnom byte sa v inkriminovanej dobe
nachádzala aj žalovaná 2) spolu so svojím priateľom a D. S..Dňa 5. 10. 2005 v rámci exekučného konania vykonávaného Exekútorským úradom v Banskej Bystrici
v konaní EX 214/04 bola vykonaná ohliadka bytu žalovaných za účelom ohodnotenia vecí súdnym
znalcom. Obaja žalovaní sa napriek písomnej výzve exekútora na ohliadku bytu nedostavili, byt bol

otvorenýzámočníkom,ktorémuodovzdalakľúčeI.Ľ.,matkažalovanej2).Pootvoreníbytubolovšetkými
prítomnými skonštatované, že byt je úplne prázdny, uzamknutá časť bytu, v ktorej sa mali nachádzať
veci patriace žalobkyni, bola otvorená a taktiež úplne prázdna.

Žalobkyňa na základe týchto skutočností tvrdila, že jej vznikla škoda na odcudzených veciach a tvrdila,

že žalovaní 1) a 2) svojím úmyselným konaním jej túto škodu spôsobili, pričom v predmetnej veci podala
aj trestné oznámenie. Následne v odôvodnení žalobného návrhu žalobkyňa vyčíslila jednotlivé položky,
ktoré vo svojej úhrnnej sume predstavovali výšku uplatnenej náhrady škody.

Žalovaný 1) vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, pretože skutočnosti uvádzané
žalobkyňou sa nezakladajú na pravde. Podľa jeho tvrdenia, žalobkyňa mala kľúče od predmetného

bytu vo fyzickej dispozícii až do konca roku 2003, takže mala voľný prístup do bytu a mohla si odniesť
z uzamknutej miestnosti všetky veci, ktoré boli jej. Uviedol však, že v roku 2003 pri návrate domov
našiel izbu odomknutú a prázdnu. Následne na to na byte vymenil zámku, pretože žalobkyňa už nemala
dôvod vstupovať do predmetného bytu (v tom čase mala už vlastný byt a všetky veci, ktoré boli v
predchádzajúcom byte si už z bytu odniesla).

Na položenú otázku jednoznačne uviedol, že veci, ktoré sa nachádzali v uzamknutej miestnosti
dotknutého bytu neodcudzil. Nemal k tomu žiaden dôvod. Dokonca tieto veci ani neužíval. Zároveň
poukázal žalovaný na nelogickosť správania sa žalobkyne, ktorú videl v tom, že náhrady škody v
občianskoprávnom konaní sa začala domáhať až dva roky po údajnej krádeži.

Žalovaná 2) uviedla, že skutočnosti uvedené v odôvodnení podanej žaloby sú žalobkyňou opísané
účelovo. To, čo bolo predmetom predmetnej žaloby, bolo predmetom aj oznámenia o podozrení zo
spáchania trestného činu jej osobou, ako aj osobou žalovaného 1) (jej manželom). Polícia v Detve túto
vec odložila s tým, že neboli preukázané skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by obaja žalovaní alebo

niektorý z nich sa dopustil trestného činu krádeže. Takisto uviedla, že v inkriminovaný deň 5. 10. 2005
nebol byt násilným spôsobom - zámočníkom - otváraný, pretože na miesto samé sa dostavila jej matka,
ktorá mala od bytu kľúče a tieto kľúče odovzdala exekútorovi. Takisto poprela, že by ona, resp. jej manžel
zpredmetnéhobytuodcudziliakúkoľvekvec.Žalovanávyslovilapresvedčenieotom,žesamažalobkyňa
si predmetné veci z bytu - uzamknutej miestnosti sama odniesla.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
povinnosti. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,
že škodu nezavinil.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú 1) porušenie právnej povinnosti, 2)
existencia škody, 3) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4) zavinenie.
Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti, toto spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. Takáto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí, pričom k porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade

s právom vykonané. Pod pojmom „škoda“ je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi alebo všeobecným ekvivalentom. Príčinná
súvislosť je jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu, pričom táto znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno túto len predpokladať. Pokiaľ ide o zavinenie,

toto má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a
ku vzniknutej škode. Zavinenie môže byť buď úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom pri úmyselnom
zavinení právna prax rozoznáva úmysel priamy a nepriamy a pri nedbanlivostnom konaní sa rozoznáva
nedbanlivosť vedomá a nevedomá. Z dikcie ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne
vyplýva, že zodpovednosť v tomto prípade nemá povahu objektívnej zodpovednosti, ale zodpovednosti

všeobecnej.

V tomto prípade žalobkyňa bola povinná preukázať tvrdenia opísané v odôvodnení podaného žalobného
návrhu, znamená to, že bola povinná právne nespochybniteľným spôsobom jasne a jednoznačnepreukázať, že veci, ktoré mala uložené v uzamknutej izbe dotknutého bytu jej boli odcudzené, v prípade,
ak došlo ku krádeži, musela preukázať, že veci odcudzil buď žalovaný 1) alebo žalovaná 2), resp.
tieto odcudzili obaja spoločne. V prípade, ak žalobkyňa jednoznačne tieto skutočnosti nepreukázala,

neboli splnené všetky náležitosti právnej zodpovednosti žalovaných za prípadnú vzniknutú škodu a preto
súd žalobu zamietol. V tomto prípade spočívalo dôkazné bremeno na žalobkyni, táto ho však v rámci
prejednávania veci neuniesla.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenie, súd potom žalobu

žalobkyne zamietol.

Žalovaní 1) a 2) mali zo zákona nárok v zmysle § 142 ods. 1 OSP na náhradu prípadných trov konania.
Tieto si však ani žalovaný 1) ani žalovaná 2) neuplatnili, preto súd rozhodol o trovách tak, ako to vyplýva
z druhej časti výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.