Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sži/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200215
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200215.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T. U., bytom U., zastúpeného: Nechala &
Co. s.r.o., Továrenská 10, Bratislava, proti žalovanej: Národnej rade Slovenskej republiky, Námestie
Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovanej z 28. decembra 2014,
ktorýmzamietlaodvolaniežalobcuz13.novembra2014apotvrdilafiktívnerozhodnutieVýboruNárodnej
rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo 4. novembra 2014, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/9/2015-59 z 29. februára 2016, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/9/2015-59
z 29. februára 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) podľa § 104 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“)zastavilkonanieopreskúmanie fiktívnehorozhodnutia
žalovanej uvedeného v záhlaví rozhodnutia pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania z
dôvodu, že žalovaná nemá v predmetnom konaní procesnoprávnu subjektivitu.

2. Krajský súd mal z administratívneho spisu preukázané, že žalobca požiadal 04.09.2014 v súlade

s § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSI“) Kanceláriu Národnej rady Slovenskej
republiky ako povinnú osobu podľa § 2 ZSI o sprístupnenie údajov o majetkových pomeroch poslankyne
Národnej rady Slovenskej republiky S. Q. z jej písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov, podaného za rok 2013, ktoré umožňujú identifikáciu jej nehnuteľných vecí.
Vlastníctvo nehnuteľností vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru s uvedením druhu majetku,

katastrálneho územia, čísla parcely, čísla listu vlastníctva a podielu v %. Žalobca 16.09.2014 predmetnú
žiadosť o sprístupnenie informácií rozšíril aj o sprístupnenie takých údajov každého súčasného člena
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Žalobcovi bolo 29.09.2014 doručené
rozhodnutie č. KOMO-143-3/2014 z 25.09.2014 o odmietnutí sprístupniť informáciu, z dôvodu, že
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky požadované informácie považovala za chránený osobný
údaj a informáciu o súkromí dotknutej osoby, ktorú nie je možné v zmysle § 9 ods. 1 a 2 ZSI sprístupniť

bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

3. Na odvolanie žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím č. 34 (CRD-2026/2014/OPSVO) ako odvolací orgán rozhodol o zrušení
prvostupňového rozhodnutia a o vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom dôvodom
zrušenia rozhodnutia bola vecná nepríslušnosť Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v spojení

s tým, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky požadovanými informáciami ani nedisponuje.
Na základe uvedeného vedúci rozhodol o tom, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie informácií mábyť postúpená vecne príslušnému orgánu, ktorý požadovanými informáciami disponuje, a to Národnej
rade Slovenskej republiky a v prvom stupni jej orgánu, ktorým je Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky zastúpená Mgr. M.

R. prostredníctvom emailovej komunikácie z 23.10.2014 oznámila žalobcovi postúpenie jeho žiadosti.
Žalobca v súvislosti s týmto postúpením informoval emailom z 24.10.2014 Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o nasledovnom. Podľa § 7 ods. 1 ZSI platí, že ak je
predmetom žiadosti získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného
odkladu,najneskôrvšakdopiatichdníodpodaniažiadosti,namiestosprístupneniainformáciížiadateľovi

oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Podľa § 7 ods. 2 ZSI ďalej
platí, že ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V
takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom
sprístupnení informácie. Žalobca tak využil svoje zákonné právo podľa § 7 ods. 2 ZSI a informoval
povinnú osobu o tom, že trvá na priamom sprístupnení ním požadovaných informácií. Lehota na
vybavenie žiadosti tak začala plynúť 24.10.2014. Žalobcova žiadosť o sprístupnenie informácií však

nebola vybavená v lehote ôsmich pracovných dní v súlade s § 17 ods. 1 ZSI. V nadväzností na §
18 ods. 3 ZSI tak došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu. Za
deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti, t.j. 07.11.2014. Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií podal žalobca
13.11.2014 odvolanie. Nakoľko 13.11.2014 podal žalobca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií odvolanie proti jeho fiktívnemu rozhodnutiu, žalobcovo odvolanie malo byť
druhostupňovému orgánu doručené do 30 dní (§ 19 ods. 3 ZSI v spojení s § 57 ods. 2 správneho
poriadku), t.j. do 13.12. 2014. V súlade s § 19 ods. 3 ZSI vydal druhostupňový orgán fiktívne rozhodnutie,
ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil dňa 28.12.2014.

4. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý postavenie žalovanej ako odvolacieho orgánu
odvodzoval z § 19 ods. 2 v spojení s § 22 ods. 1 ZSI a § 58 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len „správny poriadok“) a za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že Národná rada je
orgánom,ktorýVýborzriadil.Rovnakonesúhlasilsozáveromžalobcu,ženavzťahVýboraNárodnárada
Slovenskej republiky možno subsidiárne aplikovať správny poriadok. V odôvodnení uznesenia uviedol,

že Ústava, pokiaľ ide o vzťah Výboru a Národnej rady Slovenskej republiky konštatuje, že ide o jediné
kontrolné a iniciatívne orgány Národnej rady a ich vzťah charakterizuje bez akejkoľvek podriadenosti
či vzťahov inštančnosti medzi nimi. Ich vzťah a postavenie je upravený výlučne Ústavou a zákonom č.
357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ÚZ“).
V tomto ústavnom zákone, ako zákone lex specialis je jediný náznak „dvojstupňového konania" len v

či. 10 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie prijaté podľa či. 9 ods. 8 výborom musí schváliť Národná rada
Slovenskej republiky najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Národná rada Slovenskej
republiky schválené rozhodnutie zverejňuje. Inak je o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Výboru podľa
či. 9 ods. 1 písm. b/ až d/ ÚZ príslušný rozhodovať Ústavný súd Slovenskej republiky, teda aj z tohto
ustanoveniaanalogickyvyplýva,žeNárodnáradaSlovenskejrepublikyniejeodvolacímorgánomVýboru

a že ich vzťah je bez akejkoľvek podriadenosti.
5. Žalobcovu námietku, že odmietnutím preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovanej z dôvodu
nedostatku pasívne legitimácie by došlo k odmietnutiu spravodlivosti, považoval krajský súd za
nedôvodnú, pričom bol toho názoru, že žalobca sa mohol svojich práv domáhať formou preskúmania
Uznesenia Výboru národnej rady Slovenskej republiky č. 365 zo dňa 09.12.2014 (ktoré je súčasťou

zaslaného administratívneho spisu), z ktorého vyplýva, že ide o rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa
13.11.2014 proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o
nesprístupnení informácií.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a žiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

7. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na ustanovenie čl. 7 ods. 7 ÚZ, ktorý podľa žalobcu

prikazuje Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií poskytnúť informácie
o oznámeniach každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k
informáciám. Uviedol ďalej, že konanie o sprístupnenie informácie je administratívnym konaním, ktoré
je dvojstupňové a preto pokiaľ výbor rozhoduje v konaní o sprístupnenie informácií v prvom stupni, spoužitím ustanovenia § 58 ods. 2 správneho poriadku je Národná rada Slovenskej republiky, ktorá v
zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
zriaďuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, druhostupňovým orgánom

pri poskytovaní informácií z oznámení verejných funkcionárov podávaných Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sži/7/2013 vo veci postavenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
ako orgánu verejnej správy v rozhodovaní o žiadostiach podaných podľa ZSI: „Oblasť slobodného
prístupu k informáciám je súčasťou verejného práva, v tomto prípade správneho práva. Ústavný súd v

oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemá postavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej
správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad na to, že žalovaný má vo svojom názve slovo „súd“, pretože
orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o
sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej dispozičnej sfére, podľa
zákona č. 211/2000 Z.z. je správnym (administratívnym) orgánom.“ Mal za to, že uvedené závery sú plne
aplikovateľné aj na Národnú radu Slovenskej republiky, ktorá j ako druhostupňový orgán nebude mať

postavenie ústavodarného a zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, ale postavenie inej právnickej
osoby, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb.

8. Záverom dodal, že pokiaľ krajský súd uviedol, že žalobca sa mohol svojich práv domáhať formou
preskúmania Uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. 365

z 09.12.2014, z ktorého údajne vyplýva, že ide o rozhodnutie o odvolaní žalobcu z 03.11.2014 proti
rozhodnutiu výboru o nesprístupnení informácii, toto uznesenie žalobca považoval za nulitný akt, keďže
ho vydal vecne nepríslušný orgán, ktorý svoju vecnú nepri slušnosť aj sám priznal.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu napriek písomnej výzve súdu nevyjadril.

10. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

11. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach
podanéhoodvolania(§212ods.1OSPvspojenís§246cods.1vetaprváOSP);odvolanieprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

SR www.nsud.sk informácie podľa ZSI je Národná rada Slovenskej republiky
a kancelária.

31. Ďalším argumentom pre tento výklad je právna úprava okruhu povinných osôb
v zmysle § 2 ods. 1 a4 ZSL
(1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú
štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbvoblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
(2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym

orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 2)
(3) Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
(4) Osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo
fyzickej osobe. 3)

32. Všeobecnou definíciou povinnej osoby je ustanovenie §2 ods. 1 ZSI, ktorá upravuje povinnosť
vymenovaných subjektov sprístupňovať informácie podľa ZSI v rozsahu ich rozhodovacej právomoci.
Pokiaľ uvedené premietneme na Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, limitujúce budú ustanovenia
ústavného zákona, ktoré výboru zverujú kompetencie rozhodovať v konaní o návrhu vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Rozhodujúcim kritériom je, že ide o štátne orgány,
obce, vyššie územné celky, právnické osoby a fyzické osoby. V danom prípade je potrebné uviesť, že

Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nemá status ani jedného z nich, nakoľko nie je ani štátnym orgánom, ale
útvarom zriadeným štátnym orgánom a rovnako nie je samostatnou právnickou osobou. Preto uvedené
znenie zákona je potrebné preklenúť aplikačnou praxou a v prípade povinnosti útvaru štátneho orgánu,
ktorý nie je samostatnou právnickou osobou a nemá teda štatút povinnej osoby v zmysle ustanovenia §
2 ZSI, je potrebné túto povinnosť stiahnuť na orgán, ktorý tento útvar zriadil. Na základe čoho je potrebné

dospieť k záveru, že povinnou osobou je Národná rada Slovenskej republiky, ktorej úlohy v spojitosti s
jej postavením povinnej osoby v zmysle ZSI vykonáva Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky.

33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že odmietnutím preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovanej z
dôvodu nedostatku pasívne legitimácie by došlo k odmietnutiu spravodlivosti, túto je potrebné považovať

za bezdôvodnú, nakoľko v prípade žalovanej nejde o orgán, ktorý má právomoc konať v konaní žalobcu
ako žiadateľa o sprístupnenie informácií.

34. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď konanie zastavil z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 OSP uznesenie krajského súdu ako vecne správne
potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá a § 224

ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej náhrada trov konania
neprináleží.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.