Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215203270
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215203270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1./ O. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, 2./ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, v konaní o
zaplatenie 8.468,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 5C/247/2015-45 zo dňa 08.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1.a 2rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.335,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 8.335,10 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania
voči žalovaným v rozsahu 79,52 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieprávneodôvodnilust.§52ods.1,2,3a4,§54ods.2Občianskeho
zákonníka a ust.§ 497 ods.1 a § 502 ods.1 Obchodného zákonníka a ust.§ 9 ods.1,2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je založený zmluvou o
medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, je vzťahom spotrebiteľským, a preto je nutné naňho

aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch upravených v Občianskom zákonníka a
Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských úverov.

4. V predmetnej veci došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, a to vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 10.04.2015, v dôsledku čoho žalobcovi
vzniklo právo požadovať od žalovaných zaplatenie nesplatenej istiny vo výške 8.072,61 Eur. Žalobca
má právo i na zaplatenie riadnych úrokov vyčíslených ku dňu mimoriadnej splatnosti v sume 262,49 Eur.

5. Žalobca si však voči žalovaným uplatnil i zaplatenie riadnych úrokov vo výške 6,59 % ročne zo sumy
8.072,61 Eur od 11.04.2015 (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia.
Vo vzťahu k dohodnutým riadnym úrokom súd prvej inštancie uviedol, že tieto sú súčasťou peňažnéhozáväzku dlžníka a dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky
z omeškania. Dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov však patria veriteľovi len do
splatnosti jeho peňažného záväzku. Preto ak dôjde k jeho splatnosti, je dlžník v omeškaní a musí platiť

úroky z omeškania, nie nové dohodnuté riadne úroky. Súd preto nemohol žalobcovi priznať úroky vo
výške 6,59 % zo sumy istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti do zaplatenia,
ale iba vyčíslené úroky ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru.

6. Súd nepriznal žalobcovi ani právo na zaplatenie poplatkov vo výške 133,24 Eur, pretože žalobca

žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť práva na ich zaplatenie. Neuviedol rozhodujúce skutočnosti
vo vzťahu k týmto poplatkom, pričom je vecou strany sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Poukazoval len na poplatok za spracovanie medziúveru, o ktorý bola
znížená celková výška poukázaných finančných prostriedkov.

7. Je nesporné, že žalovaní sa so splnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, a preto

sú povinní zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.335,10 Eur (istina a
vyčíslené riadne úroky bez poplatkov) od 11.04.2015 do zaplatenia.

8. Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 8.335,10 Eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.335,10 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia považoval za

dôvodnú, a preto jej vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu, t.j. v časti o zaplatenie poplatkov, úrokov vo výške
6,59 % ročne zo sumy 8.072,61 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 133,24 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.

Žalobca bol v tomto konaní úspešný v časti o zaplatenie 8.335,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % zo sumy 8.335,10 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia (kapitalizovaného ku dňu vyhlásenia
rozsudku v sume 694,21 Eur), t.j. spolu 9.029,31 Eur a neúspešný v časti o zaplatenie 133,24 Eur
spolu s riadnym úrokom vo výške 6,59 % ročne zo sumy 8.072,61 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia
(kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 886,15 Eur) a v časti úroku z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 133,24 Eur od 11.04.2015 do zaplatenia (kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia
rozsudku v sume 11,09 Eur), t.j. spolu 1.030,48 Eur. V percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech
žalobcu 89,76 % k jeho neúspechu v rozsahu 10,24 %. Po odpočítaní pomeru úspechu žalobcu k jeho
neúspechu má žalobca nárok na náhradu 79,52 % z účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho
práva.

10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to proti druhému a tretiemu výroku rozsudku.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, teda ust.§ 365 ods.1 písm.h/ a d/ C.s.p. Namietal, že zmluva o úvere
je absolútny obchod a bez ohľadu na povahu účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Poukázal na kogentné ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a ust.§ 502
Obchodnéhozákonníka.Pokiaľideovyhláseniemimoriadnejsplatnosti,splatnosťounezanikápovinnosť
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver. Menia sa len podmienky, za
ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by dlžník pred splatnosťou nemal. Nejde o

nové dohodnuté úroky ako uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Zmena spočíva v tom,
že vzhľadom na to, že dlžník porušil svoju povinnosť, celá pohľadávka sa stáva splatnou bez ohľadu
dohodnutú lehotu vrátenia. Žalobcovi sa zdá neprípustné, aby sa tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných dostal do horšej situácie a prišiel by tak o
právo požadovať úroky za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny a mal by nárok len na úrok z

omeškania. Priamo z ust.§ 497 a § 502 Obchodného zákonníka vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena
(odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z
omeškania, ale tento predstavuje sankciu pre žalovaných za to, že porušili svoju povinnosť, no žalobca
nevidí dôvod, aby bol on sankcionovaný a to tým, že súd prvej inštancie mu odoprie nárok na úrok za
úver a pritom tento nárok mu vyplýva priamo z platných právnych predpisov. Preto žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil v druhom výroku tak, že žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok za úver vo výške 6,59 % ročne zo sumy 8.072,61 Eur od 11.04.2015
do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň, aby výrok o trovách konania zmenil
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o výške ktorýchrozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovaným. K odvolaniu sa vyjadrila iba žalovaná v 2.rade, ktorá
uviedla, že žiada o splátkový kalendár vo veci pôžičky, lebo s manželom poberajú sociálnu dávku 120,-
Eur, sú obaja nezamestnaní a vedení na úrade práce. Ona je schopná splácať iba 50,- Eur mesačne.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej
časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.10.2017 a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania a po
oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe
správne zisteného skutkového stavu, na ktorý aj aplikoval správne právne ustanovenia. Zároveň svoje
rozhodnutie presvedčivo a jednoznačne odôvodnil. Vyporiadal sa aj s námietkami žalobcu. Z výsledkov

vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v
1. a 2.rade ako spoludlžníkmi bola uzavretá dňa 31.10.2012 zmluva o medziúvere a stavebno -
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2.rade medziúver vo výške
8.400,- Eur. Po poskytnutí úveru vo veci došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, a to vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 10.04.2015,

v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaných zaplatenie nesplatenej istiny vo
výške 8.072,61 Eur. Žalobca má právo i na zaplatenie riadnych úrokov vyčíslených ku dňu mimoriadnej
splatnosti v sume 262,49 Eur. Žalobca si však voči žalovaným uplatnil i zaplatenie riadnych úrokov
vo výške 6,59 % ročne zo sumy 8.072,61 Eur od 11.04.2015 (odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne závery

súdu prvej inštancie čo do zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie úroku potom čo pristúpil žalobca
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj všetkých poplatkov. Podľa názoru odvolacieho
súdu dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti jeho
peňažného záväzku. Preto ak dôjde k jeho splatnosti, je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania a nie dohodnuté riadne úroky. Súd preto správne nepriznal žalobcovi úrok vo výške 6,59

% zo sumy istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti do zaplatenia a správne
priznal iba vyčíslené úroky ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru. Rovnako je správne, ak súd prvej
inštancie podrobil súdnej kontrole zaplatenie poplatkov vo výške 133,24 Eur. Skutočne žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal dôvodnosť práva na ich zaplatenie. Neuviedol rozhodujúce skutočnosti vo
vzťahu k poplatkom. Žalobca poukazoval len na poplatok za spracovanie medziúveru, o ktorý bola

znížená celková výška poukázaných finančných prostriedkov.

14. Na zdôraznenie správnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že veriteľ, teda
žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru získava nárok na celú splatnú istinu. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru pri neplnení podmienok zo strany žalovaných je však výlučne v

rozhodovacej sfére veriteľa, teda žalobcu, ktorý po takomto rozhodnutí má nárok požadovať celú splatnú
istinu, v opačnom prípade by mal nárok len na dovtedy splatné splátky, čo znamená, že sa neocitne v
horšom postavení, nakoľko mu tento inštitút umožňuje pristúpiť k vymáhaniu celej dlžnej sumy istiny. V
takomto prípade má nárok na istinu úveru, nie však na úrok, ktorý by mu bol patril, ak by nechal pôvodnú
splatnosť.

15. Odvolací súd považuje za dôležité poukázať aj na situáciu, ktorá by nastala v prípade priznania
úroku z predčasne zosplatneného úveru v prospech veriteľa, kedy by dlžník už nemal právny titul mať
peňažné prostriedky a tieto užívať. Zároveň by musel platiť úrok, ktorý však by mal patriť veriteľovi len za
stavu oprávneného držania finančných prostriedkov zo strany dlžníka, ktorý by bol vystavený sankciám

v súvislosti s vynútením jeho povinnosti vrátiť istinu a zároveň by veriteľ mal právo na inkasovanie úroku.
Takýto stav by nepochybne spôsobil dvojnásobne zaťaženie dlžníka, nakoľko v takomto prípade by
vznikol veriteľovi taktiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to by spôsobilo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi stranami sporu. V danom prípade nie je dôležité, či splatnosť pohľadávky nastalapodľa dohody zmluvných strán, alebo či veriteľ využil svoje právo a zosplatnil poskytnutý úver pre
nesplnenie niektorej z povinností zo strany dlžníka. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998.

16. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, keď súd prvej
inštancie rozhodol podľa ust.§ 262 ods.1 v spojení s ust.§ 255 ods.2 C.s.p. V percentuálnom vyjadrení
predstavuje úspech žalobcu 89,76 % k jeho neúspechu v rozsahu 10,24 %. Po odpočítaní pomeru
úspechu žalobcu k jeho neúspechu má žalobca skutočne nárok na náhradu 79,52 % z účelne

vynaložených trov na uplatnenie svojho práva.

17. Odvolací súd tak potom rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia v napadnutej
časti, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešným žalovaným v
1.a 2.rade žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.