Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010180
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich
Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného K. V. a obžalovaného H. S., pre
zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 27. 09. 2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd obžalovaného 1/ K. V., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale Z.,
K., B. XXX/XX, t.č. ÚVV a ÚVTOS L.Á. L., a obžalovaného 2/ H. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom
Z., N.. H. K. XX/X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS L. L., oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen
sp. zn. 2Pv/192/16/6611 zo dňa 27.03.2017, ktorá obžalovanému 1/ K. V. kládla za vinu spáchanie
pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazía cenných papierov
podľa§270ods.2Trestnéhozákonavbode1/obžalobyformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestného
zákona a v bode 2/ obžaloby samostatne podľa § 19 ods. 1 Trestného zákona, a obžalovanému 2/ H. S.

spáchanie zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
s úmyslom uvedenia falzifikátov bankoviek do obehu ako pravých a získania tak neoprávneného
finančného prospechu pre svoju osobu po tom, ako získali do svojej dispozície falzifikáty bankoviek
meny euro a to najmenej 1 ks falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 50 Eur sériového čísla B., číslo

tlačovej dosky T019E1 a najmenej 1 ks falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 100 Eur, sériové číslo
I., číslo tlačovej dosky K., ktoré falzifikáty neoprávnene vyrobil doposiaľ nezistený páchateľ v nezistenom
čase, na nezistenom mieste a doposiaľ nezisteným spôsobom, následne
v bode 1/ dňa 06. 03. 2016 v čase medzi 14:00 h a 16:30 h v starej časti mesta G., neďaleko ulice F.,
okres G. obvinený 1/ K. V. po dohode s obvineným 2) H. S. uviedli do obehu ako pravý 1 ks falzifikátu
bankovky v nominálnej hodnote 50 Eur sériového čísla B., číslo tlačovej dosky V. tak, že H. J., nar.
XX.XX.XXXX odovzdali predmetný falzifikát bankovky ako pravú bankovku za účelom jej rozmenenia,

ktorý falzifikát bankovky H. J. podľa ich požiadavky následne predložila ako pravú bankovku za účelom
rozmenenia v meste G. u poškodeného Y. F., nar. XX.XX.XXXX a rozmenením falzifikátu získané pravé
bankovky im vydala, čím spôsobili poškodenému Y. F., nar. XX.XX.XXXX a V. F.,nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom G., F. XXX/X, škodu vo výške 50,- Eur,

v bode 2/ obvinený 1/ K. V. v presne nezistený deň v mesiaci február 2016 na výstavisku v meste Z.,

okres Z. uviedol do obehu ako pravý 1 ks falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 100 Eur, sériové
číslo I., číslo tlačovej dosky K. a to tak, že ho ako pravú bankovku odovzdal falzifikát bankovky za účelom
rozmenenia H. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá tento falzifikát následne za účelom rozmenenia a získania
jehoprotihodnotyvpravýchbankovkáchneuviedladoďalšiehoobehu,alebolzaistenýpostupompodľa§
89ods. 1 Trestného poriadku pre účely trestného konania dňa 17. 03. 2016 v G. ,pričom podľa odborného
posudku spracovaného Národnou bankou Slovenska č. X.-XXXX/XXXX dňa 21.03.2016 v bode 1
obžaloby sa jedná o falzifikát, ktorému Národná banka Slovenska priradila indikatív R. F. so stupňom

nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát, apodľa odborného posudku spracovaného Národnou bankouSlovenska č. X.-XXX/XXXX zo dňa 15.04.2016 v bode 2 obžaloby sa jedná o falzifikát, ktorémuNárodná
banka Slovenska priradila indikatív R. F. so stupňom nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát, pretože
nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 27. 03. 2017 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/192/16/6611 obžalobu na K. V. pre pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej
výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby formou samostatne podľa § 19
ods. 1 Trestného zákona, a na H. S. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí

a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný K. V. a obžalovaný H. S.Á. po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
spravili vyhlásenie o tom, že sú nevinní.

Obžalovaný K. V. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so svedkyňou H. J. sa
zoznámil ako vyšiel z výkonu trestu, bývali vedľa seba na dvore v Z.. On s tým nemá nič spoločné, nikdy
jej žiadne peniaze nedal. Mal družku, H. J.Á. bola jeho suseda a mal s ňou pomer, čo bolo asi koncom
roku 2014, keď vyšiel z výkonu trestu, vzťah trval asi 2 až 3 mesiace, o podľa neho o tom vzťahu vedeli

všetci, aj jeho družka, pretože sa spolu pohádali aj pobili. Vzťah s H. J. ukončil, rozišiel sa s ňou, a dal
sa opäť dokopy s družkou, potom s H. J. nemal žiadny problém. Nevedel, ako nadobudla tie peniaze,
možno to robí z pomsty, alebo kryje svojho druha. V tom čase, ktorý je uvedený v obžalobe, sa s H.
J. nerozprával, ani sa s ňou nestretol, taktiež nemal ani motorové vozidlo. Obžalovaný H. S. prišiel z
výkonu trestu, aj on mal predtým vzťah s H. J., a keď prišiel z výkonu trestu, tak sa asi naňho aj hneval,

že je s ňou, keďže on s ňou predtým žil, ale on sa s ním nekontaktoval. H. J. nikdy žiadne peniaze
nepožičal, ani jej žiadne peniaze nedával za to, že mali spolu pomer.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že nemá vodičský preukaz, ale vie šoférovať motorové
vozidlo. V období od februára do apríla 2016 nebol v G., naposledy bol v G. s H. J., ktorý prišiel vtedy

do Z., obžalovaný vtedy s niekým ukradli jeden dobrý kabát, preto volali J., on za nimi prišiel do Z. a išli
s ním do G., kde im zohnal kupca na ten kabát, ten predali v nejakej dedine pri G., J. ich potom vyhodil
v G. a nevedeli sa odtiaľ dostať. Vtedy pri tom bola aj J., ktorá sedela v aute. Nevedel už ale presne
uviesť, kedy to bolo, ale bolo to pred posledným výkonom trestu, nevedel to ale presne uviesť, nechcel
klamať. V roku 2016 sa nestretol na Výstavisku v Z. s H. J., na to Výstavisko ani často nechodieval,

býval pri Výstavisku pred výkonom trestu, inak býva v obci Z.. Pred tým skutkom sa poznal s H. J., boli
spolu vo výkone trestu, on tam bol asi za drogy, on od neho nikdy drogy nebral, vedel ale, že od neho
brala drogy H. J., konkrétne pervitín.

Obžalovaný H. S. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k tomu vie povedať

len toľko, že sa skutok nestal tak, ako sa mu to kladie za vinu. On sa s H. J. stretol v Z. len raz, pod
mestským cintorínom, za prítomnosti jeho priateľky, čo môže aj potvrdiť. On bol na slobode od februára
2016 do apríla 2016, a v tom období sa teda náhodne stretol s H. J., spýtala sa ho, či nechce od nej
kúpiť drogy, na čo jej povedal, že nie, tak sa ho spýtala, či jej môže dať aspoň 3,50 Eur na cestu, ktoré
jej ale nedal, pretože nemal žiadne peniaze. V minulosti bol druh jej tety, s H. J. nikdy nežil ako druh a

družka, taktiež nikdy obžalovanému K. V. nevravel, žeby mal vzťah s H.K. J., nemal s ňou teda žiadny
vzťah, býval s jej tetou v spoločnej domácnosti, H. J. tam bývala tiež. Obžalovaný K. V. s ňou žil, asi v
roku 2016, ale keď bol on prepustený z výkonu trestu, už spolu neboli. H. J. nepozná, na súde ho videl
prvý krát. V roku 2007 ho teta H. J. podviedla, keď bol vo výkone trestu, tak sa rozišli, od vtedy s nimi
nebol v kontakte, ani im nepožičiaval a ani nedával peniaze. Podľa neho si to H. J. vymyslela, aby kryla

svoju trestnú činnosť a svojho druha, keďže u nej našli tie peniaze, tak to potrebovala na niekoho hodiť.
V minulosti ho polícia nevypočúvala ohľadne falošných forintov.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že v čase, keď žil v spoločnej domácnosti s tetou H. J., medzi
nimi nevnikol žiadny spor, ani nevedel, že by vznikol nejaký spor medzi ňou a jej tetou. Vedel o tom,že H. J. užívala drogy, nevedel ale uviesť, či ich predávala, ale z počutia vedel, že predajom drog sa
mal živiť jej druh H. J..

Poškodený Y. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že prvý krát prišla H. J. za ním
s tým, že chce predať nejakú kozmetiku, on ju pozná pod menom H., druhý krát prišla za ním, či jej
nevie zohnať nejaký kočík, a tretí krát prišla s tým, že potrebuje súrne rozmeniť 50,- Eur, že ju dole čaká
nejaký chlapec. On zobral žene peňaženku, zobral od H. 50,-Eur, a dal jej desiatky. On potom žene
podal peňaženku, a žena zistila, že tá päťdesiatka ja falošná. Jemu sa tiež na dotyk zdala taká mäkšia.

Žena za ňou potom vybehla von, ale už ju nestihla, syn bol vo vedľajšej miestnosti, povedali mu, čo sa
stalo, a on potom išiel pre tie peniaze. On vtedy videl len H., nikoho iného, keď mu podávala 50-tku,
vyzerala ako 50-tka, ale keď jej peniaze zamenil, tak asi po 10-tich sekundách zistil, že je falošná. Syn
ju potom stretol pri obchode, ona mu peniaze nechcela vrátiť, a ten chlapec, čo bol s H. povedal, že
zavolá políciu, aj ju zavolal, a keď sa syn vrátil, povedal mu, že mu peniaze nevrátila a že bol na polícii,
a že peniaze zaistili, lebo sú falošné. H. J. odvtedy nevidel, len na súde na pojednávaní. To obdobie, čo

bola za ním kvôli kozmetike, kočíku a tým peniazom, bolo asi v priebehu dvoch týždňov.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že žena mu nepovedala, že by videla odchádzať H.K. J.. Syn
mu potom povedal, že H. J. stretol potom s nejakým chlapcom, ale nevedel jeho meno, ani on nie.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj poškodená V. F., ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že
vtedy bola v kuchyni, muž zobral 50-tku a zamenil ju, prišiel jej ju dať, dal jej ju do ruky, že ju zamenil
nejakému dievčaťu, a že jej ju teraz dáva. Ako jej ju podal do ruky, hneď sa jej nezdala, zdalo sa jej
ako keby bola kratšia, prezrela si ju potom oproti svetlu, a zistila, že je falošná. Rýchlo utekala von, tam
už boli ale len deti, ktoré jej ukázali a povedali, že utekala preč. Ona bola len v šľapkách, len videla v

diaľke, ako uteká preč. Ona sa potom vrátila domov a syn ju išiel hľadať. Keď sa syn vrátil, tak povedal,
že ju našiel niekde pri Lidli, a že išiel s ňou na políciu. To dievča v živote nevidela, len vtedy v diaľke
videla, ako beží, aj sa jej zdalo, že je niekto s ňou, ale to mohol byť aj niekto náhodný, pričom ona ju
videla vo vzdialenosti asi 400 metrov.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že si nespomína na to, či keď ju vtedy videla vo vzdialenosti
400 metrov, tam stálo aj nejaké motorové vozidlo, s určitosťou ale potvrdila, že to dievča vtedy utekalo.
Aj vtedy jej deti vonku povedali, že to dievča utekalo rovno od ich domu.

Svedkyňa H. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že tá 50-tka bola prvá, tú

jej rozmenil ten pán, ktorý bol na súde vypovedať ako prvý, nevedela si spomenúť ale na jeho meno, a
tú jej dal H. S. v G., a tú stovku jej dal K. V. v Z.. Tá 50-tka bola prvá, dali jej ju rozmeniť obžalovaní, ona
išla k tomu starému pánovi, chcela mu predať televízor, ale cestou stretla obžalovaných a dali jej tú 50-
tku. Obžalovaný H. S. žil s jej tetou, obžalovaného K. V. spoznala, keď sa prisťahoval ku nim do dvora
do Z., kde býval so ženou a deťmi. Nemala s ním žiadny intímny vzťah, spoznala sa s ním tak, že jej

povedal, že má pre ňu odkaz od H.Á. S.. Nemali spolu nič, ale jeho žena na ňu žiarlila. Ona sa potom
odsťahovala z Lučenca do Detvy spolu s H. J.. V G. boli obžalovaní na aute, zastavila sa pri nich, spýtala
sa ich, či jej nemajú požičať nejaké peniaze, pretože jej starká bola vtedy v nemocnici, a v aute boli len
oni dvaja, šoféroval H. S.. Auto stálo, mali otvorené okno. Oni jej povedali, či im nevie zameniť 50-tku,
že potom jej dajú nejaké peniaze. Išla teda k tomu staršiemu pánovi, spomenula si, že sa volá F., a on

jej dal 5 desiatok, z toho si jednu nechala, a štyri vrátila obžalovaným. Tú jednu desiatku u nej potom
našli aj policajti. Ona potom prišla domov, s H. J. išli do Lidlu, a pred Lidlom potom prišiel syn pána F.,
ešte s jedným, a začali kričať, že im dala falošné peniaze. Od pána F. teda išla najprv ku autu, nevedela
uviesť, ako to bolo ďaleko, ale auto nebolo od domu pána F. vidno, dala im 5 desiatok a 10,- Eur jej dali,
potom od nich išla domov, čo je cestou do Lidla, pred domom ju už čakal J., a spolu išli do Lidla. Keď

vyšli z Lidlu, už tam bol F. syn ešte s jedným kamarátom. Celé to trvalo asi 30 - 45 minút. Začali sa tam
hádať, že čo mu to dala za peniaze, ona povedala, že jeho otec jej peniaze len rozmenil, a potom H. J.
zavolal policajtov a išli vypovedať. Tam sa zistilo, že 50-tka je falošná, hneď tam policajtom povedala,
od koho ju mala. H. J. videl H. S. raz, s K. V. sa pozná lepšie. Raz boli u K. V. spolu, ale väčšinou sa
stretli vonku. Raz ho viezli z G. do Z., tam ich nechal visieť, povedal, že im dá 5,- Eur za cestu, ale potom

zdrhol. Tú 100-ku jej dal K. V. na Výstavisku v Z., nespomenula si, či to bolo vo februári alebo v marci,
policajti jej ju našli pri domovke. Stretli sa teda na Výstavisku, ona sa ho spýtala, či jej nemá požičať
drobné, a on jej povedal, že má len 100-ku, tak ju zobrala. Policajti v G. jej totiž povedali, že ak ich ešte
niekedy stretne a dajú jej peniaze, aby ich vzala a nechala u seba, že bude ešte vypovedať. Jej sa tá100-tka zdala v poriadku. Keď ju doma ukázala H. J., ten povedal, že je falošná, a že si ju má nechať v
peňaženke. Ona si od obžalovaného peniaze pýtala, pretože chcela vedieť, či ešte také má. Potom tú
bankovku policajti našli u nej v peňaženke, nechcela s ňou nikde platiť, jej prišla v poriadku. Aj tá 50-

tka jej prišla v poriadku, jej peniaze chodia na účet, z účtu ich vyberá jej druh H. J., preto sa jej nezdali
divné. H. J. vtedy tú 100-vku chytil do ruky a hneď vedel, že nie je dobrá. Po tom obžalovaného K. V.
videla len raz v meste, on ju ale asi nevidel, s obžalovaným H. S. sa stretla náhodne v Z. pri cintoríne. S
obžalovanými nemali žiadne konflikty, obžalovaný K. V. ju využíval, zaviedol ju napríklad k dílerovi a tam
ju nechal, jeho žena na ňu žiarlila. Tú 50-tku jej vtedy podával H. S. a o rozmenení sa bavili všetci traja.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že to auto, v ktorom boli obžalovaní, bolo tmavé. Nevedela
uviesť, prečo by práve títo dvaja obžalovaní sedeli v G. v aute s otvorenými oknami, ale sedeli tam,
pričom K. V. už predtým v G. bol. Policajti, ktorí jej povedali, aby od obžalovaných prípadne ešte zobrala
Ďalšie peniaze, boli tí, ktorí ju vypočúvali v G.. V období, keď sa zoznámila s obžalovaným V., brala
drogy. Drogy niekedy brala spolu aj s druhom, H. J., ale on ich nepredával, v minulosti bol za to trestaný,

ale od kedy sú spolu, už to nerobí.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný K. V., ktorý uviedol, že nevie, prečo to robí, nemá s
tým nič spoločné, nikdy jej žiadne peniaze nedával.

Obžalovaný H. S. sa k tejto výpovedi vyjadril tak, že tento skutok sa nikdy nestal, svedkyňa ho nevie
ani riadne opísať, celý čas si vymýšľa, bola drogovo závislá, prvý krát, keď vypovedal ešte ako svedok
uvádzala, že skutok sa stal v Z., potom už uvádzala, že sa stal v G., preto dúfa, že súd spravodlivo
rozhodne a že ich oslobodí.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok H. J., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že o peniazoch
sa dozvedel prvý krát, keď do nej vyletel v Lidli F., bol s družkou H. J.,a tam jej F. vykrikoval, že mu
dala falošné peniaze. On volal políciu, a oni potom išli vypovedať. Jemu družka povedala, že to mal
obžalovaný, pri tom, ako to vravela, boli aj policajti, ktorí na miesto prišli. Na polícii sa zistilo, že peniaze
sú falošné a mal ich u seba F., on ich v ruke nedržal, len ich letmo videl. Nevidel, žeby družka mala

nejaký výdavok z tej 50tky. Keď sa vrátila z polície, vravela, že tie peniaze boli falošné, že jej ich dal K. V.
v aute. Viac k tomu nevedel uviesť. Čo sa týka tých druhých peňazí, družka mu spomínala, že jej policajti
povedali, aby išla za nimi, aby od nich pýtala ďalšie peniaze, jemu len povedala, že ide za starkou. On
tú 100-ku videl až po domovej prehliadke. Družka mu potom povedala, že jej policajti povedali niečo o
tých peniazoch. Domová prehliadka bola robená kvôli tomu, že je feťák, ale nič nenašli. Obžalovaného

K. V.a pozná z basy, obžalovaného H. S. nepozná. K. V. občas videl v Z. aj v G., v tom čase nemali
žiadne nezhody, od vtedy ho nevidel. Naňho sa obžalovaný nekontaktoval, v tom čase, ktorý je uvedený
v obžalobe, už bol druhom H. J., už sú spolu asi tri roky. Niekedy v tom čase stretol v G. obžalovaného
K. V., bola pri tom aj jeho družka.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že niekedy v minulosti pomohol obžalovanému K. V. predať
kabát, predali ho takému jednému, ktorého stretli. Taktiež niekedy v minulosti sa viezol v aute s K. V.,
išli do Z..

Svedok Y. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že vtedy bol doma, otec prišiel,

že rozmenil nejaké peniaze, že boli falošné, a že mama išla za nimi. Deti na ulici mu vraveli, že to dievča
utekalo preč, otec mu povedal, že to bolo to dievča, ktoré mu niekedy predtým chcelo predať telefón, a
on ju išiel na aute hľadať. Pred Lidlom stretol tých dvoch, on ich ale nepozná, len otec mu povedal, že
kto to bol. Ten pán, čo bol s ňou, potom zavolal policajtov. Ona mu len vravela, keď chcel, aby mu vrátila
peniaze, že toľko nemá, potom prišla hliadka, a zobrali tú bankovku. Jemu ju dal predtým otec, a už na

dotyk bola falošná, podľa neho bola aj väčšia, on ju zobral, ukázal ju tomu jednému pri Lidli, a potom na
polícii. Pred ním nevravela, kto jej dal tie peniaze, a potom ona vypovedala na polícii. Nevedel uviesť,
kto ju tam vypočúval, najprv asi policajti z G. a potom asi niekto z L..

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov vo

výpovediach svedka prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, po prečítaní ktorej svedok
uviedol, že ona bola vystrašená, nevedela, čo má robiť, chcela tie peniaze aj vrátiť, len ten jej frajer stále
vravel, že nie, on im aj povedal, že ona z toho bude mať zle, ale ten jej frajer nepočúval. Aj na polícii mu
potom známa vravela, že uvádzala nejaké mená, ale v prezývkach.On šiel potom domov, potom vypovedal až vo B.. Ani rodičia mu o tom už viac nevraveli, len mama, že
videla to dievča utekať. Od nich domov po Lidl je to asi 2 km, a od kedy prišiel otec s tou bankovkou, až

po to, ako ich našiel, ubehlo asi 30 minút, on ich našiel pred Lidlom, oni už odchádzali preč.

Svedkyňa B. Ď., matka H. J., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že tú stovku
našli pri domovke, mala ju u seba H. J. v peňaženke, ona o tom vôbec nevedela, predtým priebežne
sa snažila kontrolovať, čo domov nosia. Jej syn je taký somár, teraz ale bývajú v B. H., ona bola od

začiatku proti tomu, ani nevie, kto a čo H. J. je, ale majú spolu dieťa. V tom čase u nej bývali, ale počas
domovej prehliadky bola H. J. v Z., a syn na nejakom školení, lebo chcel robiť pilčíka. Ona ani nevedela,
čo policajti pri prehliadke pobrali, dali jej potom len niečo podpísať. Tú stovku nevidela, len potom sa
jeden policajt pýtal, čia je, že to bolo v tej peňaženke. Ona sa s H. J. vôbec nebavila, ani od kedy od
nej odišli. Ona bola od začiatku proti tomu, aby u nej J. bývala. Ona sa jej nepýtala, odkiaľ to má, len
vysvitlo, že jej to dali dajakí cigáni.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov vo
výpovediach svedkyne prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, po prečítaní ktorej svedkyňa
uviedla, že to si policajti sami štylizovali, len potom jej H. J. povedala, že jej to dal nejaký cigán, to jej
ale vravela až po tej domovej prehliadke.

Svedok A. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že oni prišli až na základe
toho, že sa riešilo, že ide o falzifikát. H. J. uviedla, že nemá k tomu čo viac povedať, zopakovala, čo
bolo v úradnom zázname, teda ako prišla k 50,- Eur bankovke a že to šla rozmeniť. Vtedy, keď ide o
falzifikát, tak poučia ľudí aké sú ochranné prostriedky, povedali jej, aby prišla pred OČTK vypovedať,

a aby si dala pozor, s akou hotovosťou prichádza do styku. 50 eurovú bankovku im odovzdalo OO PZ
Detva, tí už ten falzifikát mali, ale nevedel uviesť, kto presne im ho odovzdal, pretože pri tej potýčke
pred Lidlom on prítomný nebol.

Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že H. J. im o tej 50 eurovej

bankovke tvrdila len to, čo bolo uvedené v úradnom zázname, ak si dobre spomenul, tak tvrdila, že ju
od niekoho dostala, že to boli dve osoby. Svedok tú bankovku videl, absentovali na nej ochranné prvky,
čiže bola podozrivá. Štandardne poučujú ľudí, že ak sa stretnú s podozrivou bankovkou, aby okamžite
kontaktovali políciu.

Podľa § 263 ods. 1 boli na návrh prokurátorky so súhlasom obžalovaných prečítané zápisnice o výsluchu
svedkov z prípravného konania.

Svedok H. Z. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že s prejednávanou vecou nemá
ani on, ani jeho syn H. Z. nič spoločné. Polícii dobrovoľne vydal tlačiareň pre podozrenie, že mal na

nej údajne jeho syn vyhotovovať falzifikáty bankoviek, ale nevie o tom, že by mal jeho syn falzifikáty
vyhotovovať. Obžalovaných nepozná, ani o nich nikdy nepočul. Taktiež mu nič nehovoria mená H. J.,
H. J. a B. Ď..

Svedok H. Z. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že s prejednávanou vecou nemá nič

spoločné, ostal hotový, keď ho s tým policajti oslovili. H. J. pozná len do tej miery, že obaja o sebe
vedia, ale určite nie sú kamaráti a bližšie sa nepoznajú, a taktiež pozná z videnia jeho priateľku H. J.,
B. Ď. nepozná. Nevie o tom, že by mal niečo spoločné H. J. alebo H. J. s prejednávanou vecou. Vôbec
nechápe, prečo polícia zaistila tlačiareň, ktorú im dobrovoľne vydal jeho otec.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj znalecké posudky.

Zo záverov znaleckého posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2016/8168 v podstate vyplýva, že falzifikát
bankovky 50 Eur a 100 Eur je vyhotovený technikou striekanej tlače, na vyhotovenie bankovky bol
použitý bežný kancelársky papier, grafika je vyhotovená kvapalnými atramentami azúrovej, purpurovej,

žltej a čiernej. Falzifikáty 50 Eur a 100 Eur bankoviek sú vyhotovené na druhovo zhodnom zariadení,
papierefalzifikátovsamedzisebouzhodujúfarebnýmodtieňomplošnouhmotnosťou,hrúbkou,opacitou,
v UV svetle vykazujú zhodnú farebnú reakciu, teda papiere sú druhovo zhodné. Nie je možné potvrdiť
ani vylúčiť, že oba falzifikáty boli vyhotovené na zariadení HP deskjet, alebo na zariadení Canon Pixma.Z doplnenia vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že predložené predmety, teda falošné
bankovky v hodnote 50 a 100 Eur, zariadenie HP deskjet a zariadenie Canon Pixma neobsahujú

bitmapcode.

Zo záverov odborných posudkov vypracovaných Národnou bankou Slovenska vyplýva, že ide o
nepodarené falzifikáty - stupeň kvality 5. bankovky boli vyhotovené technikou striekanej tlače,
papier je neceninový, reaguje na UV svetlo, chýbajú ochranné fluorescenčné vlákna, mikrotexty sú

nečitateľné, chýba holografický medailón. Je pravdepodobné, že oba falzifikáty pochádzajú z jedného
falšovateľského zdroja, avšak zariadenia pracujúce na princípe, akom boli falzifikáty vyrobené, sú bežne
dostupné.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru elektrotechnika vyplýva, že skúmanie predložených
pamäťových zariadení nepreukázalo existenciu súborov v grafických či iných formátoch obsahujúce

bankovky alebo ich parciálne časti.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: potvrdenie o zaistenie veci (č.l. 165), hlásenie o výskyte falzifikátu
(č.l.166-167),zápisnicaoprevzatízaistenejveci(č.l.172),zápisnicaovydanívecisfotodokumentáciou

(č.l. 250 - 261), výsledky finančného vyšetrovania (č.l. 351 - 423), posudky a správy na obžalovaných
(č.l. 424-431b), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 432 - 433, 447), odpisy registra trestov obžalovaných
a fotokópie rozhodnutí (č.l. 434 - 464).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a

právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovaným za vinu v podstate to, že mali uviesť do obehu falošné bankovky
nominálnej hodnoty 50 a 100 Eur, a to takým spôsobom, že tieto mali dať H. J., ktorá ich mala rozmeniť.
Jediným dôkazom, ktorý mal svedčiť o vine oboch obžalovaných je svedecká výpoveď svedkyne H.

J.. Táto výpoveď bola ale ostatnými vykonanými dôkazmi spochybnená. Ako bolo preukázané, v čase
spáchania skutkov svedkyňa žila v G., a obžalovaní v Z.. Ani súdu preto nie je zrejmé, ako by sa obaja
obžalovaní zrazu nachádzali v jednom aute v G., v blízkosti obydlia H. J., navyše keď s ňou vôbec
predtým neboli v kontakte, a táto sa pri nich pristavila a pýtala si od nich peniaze. Takáto zhoda náhod
sa súdu pri hodnotení dôkazov javí ako nanajvýš nepravdepodobná. Ďalej z výpovedí poškodených

Y. F. a V. F. a svedka Y. F. vyplynulo, že svedkyňa H. J. poškodeného poznala, viackrát za ním bola
v úmysle niečo mu predať, a hneď po rozmenení z domu poškodených utekala celú cestu, až kým
poškodenej nezmizla z dohľadu. Podľa názoru súdu, pokiaľ by svedkyňa bola skutočne presvedčená o
tom, že bankovka, ktorú jej mali dať obžalovaní, nie je falošná, by od poškodených neutekala, keďže
ich poznala, a viackrát predtým u nich bola. Taktiež vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby sa

výpoveď svedkyne H. J. javí ako pochybná, keďže od obžalovaného K. V. si mala na Výstavisku v Z.
pýtať nejaké drobné, na čo jej povedal, že má len 100ku, ktorú zobrala. Túto bankovku ale nešla nikam
rozmeniť, ako to mala urobiť pri prvom skutku, ani ju následne obžalovanému nevrátila, ale si ju mala
nechať. Teda ju nešla ani odovzdať na polícii, ako ju k tomu mali inštruovať policajti, ale si ju u seba
nechala, až kým nebola nájdená pri domovej prehliadke v súvislosti s inou trestnou vecou týkajúcej sa

jeho priateľa H. J.. Namiesto požičania drobných peňazí mal teda dať obžalovaný K. V. svedkyni 100
Eur. Ďalej bolo preukázané, že svedkyňa H. J. osobne poznala oboch obžalovaných, s oboma mala aj
nejaký vzťah, a určitý čas aj so svojim druhom užívala drogy. Ostatné vykonané dôkazy nepreukázali
spojitosťobžalovanýchsožalovanýmiskutkami,niktoinýichpriskutkochnevidel,vykonanýmznaleckým
dokazovaním taktiež nebola preukázaná súvislosť obžalovaných s prejednávanými skutkami, a všetky

ostatné svedecké výpovede v podstate vychádzajú len z toho, čo mala uvádzať svedkyňa H. J..

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú potom podľa názoru súdu tak závažné dôvodné pochybnosti,
ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaných, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní
nemal inú možnosť, ako obžalovaných spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa § 285 písm. c)

Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súdv tomto prípade na základe vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako za dôsledného
rešpektovania zásady in dubio pro reo oslobodiť oboch obžalovaných spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.