Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010180
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010180.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného K. V. a H. S., na verejnom
zasadnutí dňa 11. apríla 2018 za pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr.zák., sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 27.09.2017, sp.zn.

5T/32/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodení spod
obžaloby a to K. V. za skutok v bodoch 1.) a 2.), ktorý obžaloba kvalifikovala ako pokračovací zločin
falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr.zák.,

vbode1.)spolupáchateľstvompodľa§20Tr.zák.aH.S.zaskutokvbode1),ktorýobžalobakvalifikovala
ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270
ods. 2 Tr.zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

s úmyslom uvedenia falzifikátov bankoviek do obehu ako pravých a získania tak neoprávneného
finančnéhoprospechupresvojuosobupotom,akozískalidosvojejdispozíciefalzifikátybankoviekmeny

euroatonajmenej1ksfalzifikátubankovkyvnominálnejhodnote50EursériovéhočíslaZ77713484958,
číslo tlačovej dosky T019E1 a najmenej 1 ks falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 100 Eur,
sériové číslo XI2027280547, číslo tlačovej dosky R006A1, ktoré falzifikáty neoprávnene vyrobil doposiaľ
nezistený páchateľ v nezistenom čase, na nezistenom mieste a doposiaľ nezisteným spôsobom,
následne

v bode 1/

dňa 06. 03. 2016 v čase medzi 14:00 h a 16:30 h v starej časti mesta G., neďaleko ulice F., okres G.
obvinený 1/ K. V. po dohode s obvineným 2) H. S. uviedli do obehu ako pravý 1 ks falzifikátu bankovky v
nominálnejhodnote50EursériovéhočíslaZ77713484958,číslotlačovejdoskyT019E1tak,žeH.J.,nar.
XX.XX.XXXX odovzdali predmetný falzifikát bankovky ako pravú bankovku za účelom jej rozmenenia,

ktorý falzifikát bankovky H. J. podľa ich požiadavky následne predložila ako pravú bankovku za účelom
rozmenenia v meste G. u poškodeného Y. F., nar. XX.XX.XXXX a rozmenením falzifikátu získané pravé
bankovky im vydala, čím spôsobili poškodenému Y. F., nar. XX.XX.XXXX a V. F.,nar. XX. XX. XXXX,
trvalé bytom G., F. XXX/X, škodu vo výške 50,-Eur,

v bode 2/obvinený 1/ K. V. v presne nezistený deň v mesiaci február 2016 na výstavisku v meste Z., okres
Z. uviedol do obehu ako pravý 1 ks falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote 100 Eur, sériové číslo
X12027280547, číslo tlačovej dosky R006A1 a to tak, že ho ako pravú bankovku odovzdal falzifikát

bankovky za účelom rozmenenia H. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá tento falzifikát následne za účelom
rozmenenia a získania jeho protihodnoty v pravých bankovkách neuviedla do ďalšieho obehu, ale
bol zaistený postupom podľa § 89ods. 1 Trestného poriadku pre účely trestného konania dňa 17.
03. 2016 v Detve ,pričom podľa odborného posudku spracovaného Národnou bankou Slovenska č.
NCC-2016/1059 dňa 21.03.2016 v bode 1 obžaloby sa jedná o falzifikát, ktorému Národná banka

Slovenska priradila indikatív SKA0050 K00000 so stupňom nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát
a podľa odborného posudku spracovaného Národnou bankou Slovenska č. NCC-016/1371 zo dňa
15.04.2016 v bode 2 obžaloby sa jedná o falzifikát, ktorému Národná banka Slovenska priradila indikatív
SKA0100 K00000 so stupňom nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát,

pretože nebolo dokázané, že skutky spáchali obžalovaní.

Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote priamo na hlavnom
pojednávaní odvolanie v neprospech obidvoch obžalovaných, ktoré odôvodnil písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 09.02.2018. Argumentoval tým, že sa nestotožňuje s posúdením
dôkaznej situácie, rozsahom vykonaného dokazovania a jeho následnom vyhodnotení tak, ako to vo

svojom odôvodnení rozsudku uviedol okresný súd. Pokiaľ obžalovaní spochybňovali osobu svedkyne H.
J., ktorú vedome a cielene použili na uvedenie falzifikátov bankoviek do obehu ako osobu, s ktorou mali
určitý intímny vzťah, táto svedkyňa to sama poprela a takýto vzťah nebol medzi nimi inak preukázaný,
pričom z hľadiska posudzovania hodnovernosti išlo o irelevantné tvrdenie. Takáto skutočnosť totiž
nemôže spochybniť vierohodnosť výpovedí svedkyne, okrem toho medzi obžalovanými v tomto smere

došlo k určitým rozporom, ako vyplývajú z ich výpovedí. Práve naopak, svedkyňa popísala, že oboch
obžalovanýchpozná,tykásisnimi,avšakbolilenkamarátmi,čokorešpondujesďalšímizabezpečenými
dôkazmi. Ak ďalej poukazovali na to, že svedkyňa spolu s jej druhom H. J. požívali drogy, táto okolnosť
bola všeobecne známa a svedkyňa to nijako nepoprela. V čase výpovede na hlavnom pojednávaní
táto svedkyňa drogy neužívala, pretože bola na materskej dovolenke, napokon samotné užívanie drog

svedkyňou v minulosti nemalo žiadny objektívne preukázateľný vplyv na jej svedecké výpovede v tejto
trestnej veci. Táto vypovedala v podstatných častiach obsahovo totožne, neprejavila žiadny sklon k
prípadným konfabuláciám a ak mali súd, resp. obhajoba za to, že sú u nej znížené schopnosti vnímať a
reprodukovať prežité udalosti , mal byť z tohto dôvodu pribratý do konania súdny znalec.

Svedkyňa H. J. nebola do spáchania skutkov súdom právoplatne trestaná na rozdiel od obžalovaných,
ktorí boli v minulosti opakovane právoplatne odsúdení (11 záznamov v RT), najmä za majetkovú
trestnú činnosť, zároveň boli sankcionovaní v priestupkovom konaní. Obaja obžalovaní v čase
vznesenia obvinenia boli obmedzení na osobnej slobode z dôvodu väzby, resp. výkonu trestu odňatia
slobody za inú trestnú činnosť. Teda nielen svedkovia, ale aj obžalovaní pochádzajú zo sociálne

znevýhodnených pomerov a kriminálneho prostredia, sú rôznym spôsobom problémoví a zištne
motivovaní, s jednoduchším myslením.

Svedkyňa dôveryhodne uviedla, že obžalovaných požiadala pri čiastkovom útoku v bode 1.) o požičanie
peňazí z toho dôvodu, že už v minulosti si navzájom viackrát poskytli rôzne finančné čiastky. Obžalovaní

pôžičku podmienili tým, že musí najskôr rozmeniť bankovku u poškodeného a až následne jej požičajú
časť výdavku, čo následne aj zrealizovali. Obžalovaný H. S. potvrdil, že svedkyňa od neho už predtým
žiadala peniaze a aj svedok poškodený Y. F. st. potvrdzuje, že ho v minulosti viackrát kontaktovala s
ponukou veci na predaj a snažila sa od neho získať peniaze.

Zúradnýchzáznamovasúvisiacichlistinnýchdôkazov,ktorévšaknebolivšetkynahlavnompojednávaní
vykonané, vyplýva, že svedkyňa prišla za poškodeným so žiadosťou rozmeniť 50-eurovú bankovku na
drobnejšie, čo poškodený aj urobil a keď neskôr zistil, že bankovka je falošná, hneď to povedal svojmu
synovi Y. F. ml., ktorý kontaktoval svedkyňu , ktorá hneď uviedla, že bankovku jej dali kamaráti, čím
mala na mysli oboch obžalovaných. Ak by svedkyňa, prípadne aj jej druh H. J., mali vedomosť, že ide o

falzifikát bankovky, bolo by nelogické, aby po rozmenení bankovky privolali políciu a vzápätí aj označili
osoby, s ktorými mali takto vedome konať. Aj svedok Y. F. ml. potvrdil, že svedkyňa označovala mená
osôb, ktoré jej dali falošnú bankovku, ale len v prezývkach. Keď ju po skutku našiel, hneď povedala, že
nemá pri sebe peniaze, ktoré rozmenila.Pokiaľ ide o čiastkový útok v bode 2.) svedkyňa H. J. logicky vypovedala, že bankovku nominálnej
hodnoty 100,- € od obž. K. V. prevzala z toho dôvodu, že ju tak poučili policajti v G., čo rešpektovala

a túto si uložila do peňaženky na radu jej druha H. J. napriek tomu, že jej povedal, že táto je falošná.
Ona však ňou nechcela nikde platiť a jej sa zdala , že je v poriadku. Napokon ohľadne prechovávania
falzifikátu bankovky touto svedkyňou bolo vyšetrovateľkou OR PZ OKP Zvolen rozhodnuté , že sa vec
podľa § 197 ods. 1 písm.d/ Tr.por. odmieta z dôvod nepreukázania jej úmyselného zavinenia.

Svedok Y. F. ml. zhodne so svedkyňou vypovedal, že táto mu pred obchodným domom povedala (taktiež
aj privolaným policajtom), že bankovku, ktorú bola rozmeniť u jeho otca, mala od nejakých chlapcov,
ktorých pomenovala a bolo na nej vidieť, že je vystrašená. Zároveň potvrdila, že bankovka, ktorú
priniesol, je tá istá, ktorú bola rozmeniť. Svedok H. J. potvrdil, že sa o falošných peniazoch dozvedel
vtedy, keď na jeho družku vyletel svedok Y. F. ml. a vykrikoval jej , že mu dala falošné peniaze. Z toho
dôvodu sám zavolal políciu, ktorá zistila, že bankovka je falošná, nevedel , či mala svedkyňa výdavok z

tohto falzifikátu. Keď sa vrátila z polície , vravela , že peniaze boli falošné a že jej ich dal obž. K. V. v aute.
Neskôr mu spomínala, že policajti ju poučili, aby išla za obžalovanými a pýtala si ďalšie peniaze, ale
bankovku v hodnote 100,- € videl až neskôr. Skutočnosť, že túto bankovku zaistila polícia pri domovej
prehliadke v peňaženke H. J., potvrdila aj B. H., ktorá uviedla, že svedkyni ju mali dať nejakí Cigáni.

Je reálne možné, že obaja obžalovaní sa mohli pri čiastkovom útoku v bode 1.) nachádzať v meste G.
napriek tomu, že majú trvalý pobyt v Z., a ani jeden z nich nie je držiteľom vodičského preukazu, pretože
obž. K. V. ovláda vedenie motorového vozidla a to platí aj ohľadne obž. H. S., ktorý bol za neoprávnené
používania cudzieho motorového vozidla dokonca právoplatne odsúdený.

Z odborného vyjadrenia vyplýva, že v oboch prípadoch išlo o falzifikáty nízkej kvality, stupňa „5“ -
nepodarený falzifikát, avšak tieto boli za nepriaznivých podmienok zameniteľné za pravú bankovku.
Nebolo vylúčené, že obe bankovky pochádzajú z toho istého falšovateľského zdroja, preto boli
podrobené odbornému a znaleckému skúmaniu viaceré zaistené predmety a zariadenia, avšak
nepodarilo sa zistiť žiadne poznatky alebo stopy svedčiace vyrábaniu týchto bankoviek na zaistených

zariadeniach za pomoci zaistených predmetov. V tomto smere neboli priamo od obžalovaných zaistené
žiadne technické zariadenia, resp. predmety, nakoľko títo sa pohybovali na neznámych miestach alebo
vykonávaliväzbu,prípadnetrestodňatiaslobody.Vzhľadomktomuneboloichkonaniekvalifikovanéako
výroba falzifikátov, ale len ako uvádzanie falzifikátov bankoviek do obehu ako pravých. Takéto konanie
oboch obžalovaných, ktorí zneužili v zištnom úmysle na spáchanie tejto trestnej činnosti aj svedkyňu H.

J., bolo dostatočne preukázané.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhol prokurátor , aby odvolací súd podľa § 321 ods.
1 písm.b/, c/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a následne vec postupom podľa §
322 ods. 1 Tr.por. s poukazom na § 322 ods. 4 písm.a/ Tr.por. vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu obž. K. V. a to písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 08.03.2018. Poukázal na to, že pri čiastkovom útoku v bode 1.)
sa v G. nenachádzal a pokiaľ má vedomosť, tak sa tam nenachádzal ani spoluobžalovaný H. S.. V

žiadnom prípade, teda ani vtedy a ani nikdy inokedy, nezveril inej osobe bankovky, o ktorých by vedel,
že sú falošné alebo pozmeňované. Taktiež uviedol k čiastkovému útoku v bode 2.), že sa vo februári
2016 nestretol v Z. na výstavisku s H. J. a teda jej nedal žiadne peniaze. Argumentoval ďalej tým,
že táto svedkyňa od začiatku klamala a to z toho dôvodu, aby odvrátila pozornosť od svojej trestnej
činnosti, ako aj od činnosti svojho druha H. J.. Na jej nepravdivej výpovedi je založená celá obžaloba

a keďže nemal inú možnosť dokázať pravdivosť svojich tvrdení, preto spochybňuje jej výpovede, čo
je nepochybne jeho zákonné právo na obhajobu. Keď prokurátor poukazuje na takéto jeho konanie,
tým sa pokúša popierať takéto jeho právo, ktoré mu nepochybne prislúcha. Je zrejmé, že prokurátor
sa snaží túto svedkyňu vykresliť ako dôveryhodnú osobu, avšak absolútne ignoruje fakt, že práve ona
nepochybne rozmieňala falzifikát 50-eurovej bankovky a práve u nej sa následne našiel falzifikát 100-

eurovej bankovky. Je nemožné, až nepredstaviteľné, že na základe výpovede jednej takejto osoby by
bol ktokoľvek odsúdený za tak závažný zločin. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok.K odvolaniu prokurátora sa vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu aj obž. H. S. a to písomným podaním
doručeným krajskému súdu dňa 04.04.2018. Poukázal na to, že rozsudok okresného súdu považuje
za zákonný a spravodlivý, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a to aj s ohľadom na dôkaznú

núdzu zo strany prokuratúry. Obžaloba účelovo poukazuje na dôveryhodnosť svedkyne H. J. a naproti
tomu na nedôvodnosť procesnej obrany obžalovaných vzhľadom na ich kriminálnu minulosť. Obžalovaní
však nemohli za danej situácie zvoliť inú procesnú obranu ako spochybnenie tejto svedkyne, pretože
jej výpovede sú jediným dôkazom, ktorý ich usvedčoval zo spáchania trestnej činnosti. Táto svedkyňa
ako osoba s drogovou minulosťou, pochádzajúca z nevyhovujúcich sociálnych pomerov, odkázaná

na príjem od svojho druha H. J., už neraz trestaného, ktorým je ovplyvňovaná, nie je, ani nemôže
byť dôveryhodným svedkom. Z toho dôvodu ani prípadné pribratie znalca za účelom posúdenia jej
svedeckej výpovede, ako aj jej schopnosti vnímať a reprodukovať prežité udalosti, by nebolo dôvodné.
Táto svedkyňa je dlhodobo nezamestnaná, príležitostne si zarába žobraním peňazí a predajom rôznych
vecí a to, že je na materskej dovolenke, ešte neznamená, že by neužívala drogy. Ak aj nebola doposiaľ
trestaná, je to predovšetkým dôsledok neochoty štátnych orgánov trestne stíhať mladistvé Rómky s

deťmi. Svedkyňa pod vplyvom svojho druha H. J. kryje v konečnom dôsledku skutočných páchateľov
trestnej činnosti. Prvostupňový súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dodržal všetky procesné
zásady a svoj záver o oslobodení obžalovaných spod obžaloby zodpovedne odôvodnil. Za tak závažnú
trestnú činnosť nemožno uznať vinu obžalovaných len na základe výpovede jedného nedôveryhodného
svedka, ktorý falzifikáty rozmieňal, uchovával doma v peňaženke a u ktorého boli tieto zaistené až na

základe domovej prehliadky týkajúcej sa podozrenia jej druha z drogovej trestnej činnosti. V danom
prípade je namieste aplikácia zásady „in dubio pro reo“. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd
podľa § 319 Tr.por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacínazákladeodvolaniapodaného okresnýmprokurátorom

preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho
výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaných
na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V

tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z

odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
neviny obžalovaných zo spáchania skutku kladeného im za vinu a správne postupoval, keď ich v
konečnom dôsledku podľa § 285 písm.c/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že
skutok kladený im za vinu spáchali. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku

okresným súdom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného
prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu
rozhodnutiu.
Ohľadne skutkových zistení možno poznamenať, že obžalobou bol z časového hľadiska nesprávne

ustálený priebeh čiastkových útokov, nakoľko konania v bode 1.) sa mali dopustiť obžalovaní dňa
06.03.2016 a konania v bode 2.) sa mal obž. K. V. dopustiť vo februári 2016, hoci samotná svedkyňa
H. J., ktorej výpoveď obžaloba považovala za vierohodnú, uviedla, že čiastkový útok v bode 2.) sa mal
stať až následne po čiastkovom útoku v bode 1.) , čo už samo o sebe vzbudzuje určité pochybnosti a to,
v akom poradí sa mali čiastkové útoky stať a u čiastkového útoku v bode 2.) aj to, v akom konkrétnom

časovom období sa mal stať.
Možno súhlasiť s argumentom obžaloby, že aj keď svedkyňa H. J. pochádza zo sociálne
znevýhodnených pomerov, je určitým spôsobom problémová a v minulosti užívala návykové látky,
ešte neznamená, že by jej výpoveď nemohla byť dôveryhodná, najmä ak vypovedala konzistentne. Je
nesporné, že jej svedecká výpoveď je v danom prípade nielen podstatná, ale až rozhodujúca vo vzťahu

k prípadnému vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaných za skutok kladený im za vinu, pretože
ako jediný dôkaz preukazuje priamu súvislosť medzi osobami obžalovaných a zaistenými falzifikátmi
bankoviek a to v tom smere, že to boli práve oni, kto požiadali túto svedkyňu o rozmenenie týchto
bankoviek. Táto svedkyňa sa však, pokiaľ ide o jej dôveryhodnosť, sama diskvalifikovala časťou svojhokonania súvisiacim so skutkom. Okrem toho, že to sama priznala, taktiež ďalšie vykonané dôkazy
preukazujú, že práve ona bola tou osobou, ktorá v prvom prípade rozmenila falzifikát bankovky v
nominálnej hodnote 50,-€ u Y. F. st. a v druhom prípade sa práve v jej peňaženke našiel pri domovej

prehliadke súvisiacej s drogovou trestnou činnosťou jej druha falzifikát bankovky v nominálnej hodnote
100,-€. Za pozornosť stojí, hoci to nie vylúčené, že táto svedkyňa stretla oboch obžalovaných v meste,
v ktorom nebývajú, na konkrétnom mieste v konkrétnom čase, bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody
a títo hneď vzápätí po tom, čo od nich žiadala požičanie peňazí, jej dali falzifikát bankovky a eventuálne
požičanie peňazí podmienili jej rozmenením. Nezisteným zostal dôvod, prečo svedkyňa nešla rozmeniť

peniaze do nejakej blízkej predajne, kde bezpochyby disponujú peňažnou hotovosťou, ale išla práve
za Y. F. st. Oveľa dôležitejšou však bola tá okolnosť, že svedkyňa po tom, čo dosiahla rozmenenie
bankovky, z miesta bydliska svedka Y. F. st. utekala, čo priamo preukazuje výpoveď svedkyne V. F., na
čo by nemala dôvod, ak by bola presvedčená, že bola rozmeniť legálnu bankovku.
Dôveryhodnosť tejto svedkyne čiastočne spochybňuje aj jej druh H. J., ktorý poprel, že by mu svedkyňa
ukázala falzifikát bankovky v nominálnej hodnote 100,-€ ešte pred vykonaním domovej prehliadky

a že by jej zároveň povedal, že bankovka je falošná a nech si ju nechá v peňaženke, tak ako to
tvrdila svedkyňa, nakoľko uviedol, že túto bankovku videl až po vykonaní domovej prehliadky. O osobe
svedkyne H. J. vypovedá tiež to, že nerešpektovala poučenie políciou a prevzatie druhej bankovky,
ktorá bola falzifikátom, neoznámila, teda sa evidentne neriadila inštruktážou polície a k zaisteniu tohto
falzifikátu bankovky viedlo až vykonanie domovej prehliadky súvisiacej s drogovou trestnou činnosťou

jej druha. Neobstojí ani jednostranné hodnotenie obžaloby pokiaľ ide o to, že H. J. sám privolal políciu,
keď bol konfrontovaný Y. F. ml., čo by neurobil, ak by on alebo svedkyňa mali vedomosť, že ide o falzifikát
bankovky, pretože jej vysvetlenie, resp. obhajobu, ktorú títo zvolili, následne orgány činné v trestnom
konaní vyhodnotili ako dôvodnú a preto ani jednému z nich nebolo vznesené obvinenie, aj keď práve
svedkyňa H. J. bola tou osobou, ktorá preukázateľne v prvom prípade rozmenila falzifikát bankovky a v

druhom prípade ho napriek poučeniu neodovzdala a dokonca o jeho prevzatí políciou ani neinformovala,
ale naďalej falzifikát bankovky neoprávnene prechovávala.
Pochybnosti existovali aj ohľadne stotožnenia obžalovaných ako osôb, ktoré mali odovzdať svedkyni
falzifikáty bankoviek, keď napr. svedkyňa B. H. uviedla, že „vysvitlo, že malo ísť o nejakých Cigáňov“,
čo nezodpovedá skutočnosti, nakoľko obžalovaný K. V. nie je Róm.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že oba falzifikáty bankoviek boli hodnotené ako nepodarené -
stupeň nebezpečnosti „5“, teda je vysoko pravdepodobné, že v takýchto prípadoch priemerná fyzická
osoba, aj pri bežnom kontakte a bežnej opatrnosti zistí, že nejde o pravú bankovku, ale o falzifikát, tomu
nasvedčuje aj skutočnosť, že to zistila onedlho po prevzatí falzifikátu bankovky v nominálnej hodnote
50,-€ svedkom Y. F. jeho manželka svedkyňa V. F..

Nepochybne možno konštatovať, že obžalovaní sú osobami s kriminálnou minulosťou, keď páchajú
najmä rôznu úmyselnú majetkovú trestnú činnosť, ale táto skutočnosť sama o sebe nemôže
preukazovať, že by sa skutku kladeného im za vinu aj reálne dopustili. Naviac napriek bohatým odpisom
z RT nikdy neboli právoplatne odsúdení za trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov podľa § 270 Tr.zák.

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu mal odvolací súd za to, že vykonané
dôkazy vo svojom súhrne nepochybne preukazujú, že sa stala len tá časť skutku, ktorá popisuje konanie
H. J. v bodoch 1.) a 2.), ako aj to, že v oboch prípadoch disponovala falzifikátmi bankoviek, avšak v
žiadnom prípade nebolo jednoznačne zistené a ustálené, že by sa mali dopustiť konania kladeného za
vinu taktiež obaja obžalovaní, resp. čo len jeden z nich. Práve naopak, v tomto smere poukazujúc na

vyššie uvedené, pretrvávajú značné pochybnosti, ktoré by nemohlo rozptýliť ani prípadné vykonanie
ďalších dôkazov a preto okresný súd správne aplikoval na danú dôkaznú situáciu zásadu „in dubio
pro reo“ a oboch obžalovaných podľa § 285 písm.c/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo
preukázané, že skutok v bodoch 1.) a 2.) spáchali.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s
citovaným ustanovením Tr.poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.