Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Cpr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222297
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114222297.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: S..

Ľ. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX XX V. X. XXX, Š.Y. Q. N., právne zastúpená JUDr. Jánom Repáňom,
advokátom so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovanému: Obec Rajecká Lesná, so
sídlom01315RajeckáLesná82,IČO:00321583,právnezastúpenáJUDr.IvouPavlíkovou,advokátkou
so sídlom Jána Milca 11, 010 01 Žilina, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a o náhrade mzdy, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným okamžitým skončením
pracovného pomeru zo strany žalovaného listom zo dňa 20.05.2014 je neplatné.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 8.151,96 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.06.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.06.2014 a doplnenou (v časti
uplatneného nároku na náhradu mzdy) podaním zo dňa 21.11.2014 doručeným súdu dňa 26.11.2014

sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného doručené jej dňa 21.05.2014 je neplatné a súčasne, ktorým by súd
zaviazal žalovaného poskytnúť jej náhradu mzdy mesačne vo výške 679,33 eur, a to za obdobie od
21.05.2014 do 21.11.2014 v sume 4.075,98 eur a od decembra 2014 za každý nasledujúci mesiac až do
skončenia konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, alebo do času, keď
jej žalovaný umožní pokračovať v práci, v sume 679,33 eur mesačne. Napokon sa žalobkyňa domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobou skutkovo odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe uzavretej
pracovnej zmluvy z roku 2007 vo funkcii ekonómka, pričom jej náplňou bola ekonomická časť riadenia
v Obci Rajecká Lesná. V uvedenej funkcii pracovala až do dňa 21.05.2014, kedy jej bolo doručené
zo strany žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.05.2014. Žalovaný okamžité
skončenie pracovného pomeru odôvodnil tým, že mal po skoro jednom roku od oficiálnej kontroly údajne
zistiť závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že nesprávne v rozpore
so zákonom č. 369/1990 Zb. a so zákonom č. 583/2004 Z. z. a bez súhlasu starostu obce mala vydať

dňa 26.04.2014 finančnú hotovosť vo výške 176,19 eur, pričom táto čiastka mala byť zaúčtovaná dňa
27.05.2013 na účely, ktoré nebolo možné hradiť z obecných financií. Takéto skončenie pracovného
pomeru považuje za úmyselne vykonštruované za účelom zbavenia sa jej, nemajúce žiadnu oporu v
zákone, preto nesúhlasila s postupom žalovaného a so skončením pracovného pomeru. Starosta ObceRajecká Lesná sa k nej správa drzo, osočuje ju a neustále vyvíja činnosť na to, aby ju poškodil a
dokoncanapadolajjejmanžela,nazákladečohosavediepriestupkovékonanie.Žalobkyňatakokamžité
skončenie pracovného pomeru považovala za nezákonné, nespĺňajúce podmienky pre tento spôsob

skončenia pracovného pomeru, a to tak po obsahovej stránke, ako i po právnej stránke pre nedostatok
formálnych náležitostí, a preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila žalovanému, že
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, a to z nasledovných dôvodov: a) jej
konanie nie je v zamestnávateľom naznačenom smere dokázané a pre prípad nesprávneho zaúčtovania
sumy 176,19 eur nie je takým porušením s prihliadnutím na osobu zamestnanca, že by bolo možné

jej konanie hodnotiť ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny; b) okamžité skončenie
pracovného pomeru je možné uskutočniť v prísne predpísanej forme a v zákonom stanovenej lehote pod
následkom jeho neplatnosti, pričom vzhľadom k tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
doručené po lehote jedného roka od času skutku a v lehote po uplynutí dvoch mesiacov od času, kedy
sa o ňom zamestnávateľ dozvedel, a to vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ mal o danej skutočnosti
vedomosť z prebehnutých kontrol, auditu a zápisov realizovaných predo dňom 11.04.2014; c) jej postup

pri plnení pracovných povinností žiadnym spôsobom neporušuje žalovaným v okamžitom skončení
pracovného pomeru vymedzené právne predpisy a dokonca vymedzenie skutku, ktorý je podkladom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru je nedostatočné a nejednoznačné, pretože s nedopustila
žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny, ani iného konania, ktoré by bolo možné hodnotiť
vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb. a zákonu č. 583/2004 Z. z. Z predložených listín jednoznačne

vyplýva,ževyššieopísanýauditzodňa11.04.2014,koncoročnáuzávierkaroku2013zodňa30.01.2014,
či správa kontrolóra obce boli bez akýchkoľvek výhrad, či iných upozornení o porušení spomenutých
predpisov. Vzhľadom k uvedenému vyzvala listom zo dňa 21.05.2014 žalovaného, aby jej umožnil výkon
práce podľa pracovnej zmluvy a tiež listom právneho zástupcu zo dňa 29.05.2014 vyzvala žalovaného
k tomu, aby bez zbytočného odkladu jej umožnil výkon práce na pozícii podľa pracovnej zmluvy a

upozornila ho na to, že si uplatní aj nárok na mzdu vo výške podľa tarifného zaradenia za obdobie,
počas ktorého jej bude výkon práce zo strany žalovaného znemožňovaný. To preto, že jej bolo od
časuprevzatiaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruznemožnenéchodiťdozamestnania,nakoľko
štatutárny orgán obce dal vymeniť ešte v deň doručenia listu o okamžitom skončení pracovného pomeru
zámky na budove obecného úradu. Napokon žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy

počas obdobia, kedy je jej znemožňovaný výkon práce, a to od oznámenia o trvaní na pracovnom
zaradení a prideľovaní práce, t. j. odo dňa 21.05.2014.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe aj napriek výzve súdu písomne nevyjadril.
4. Súd vec prejednal vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 10.11.2015, 18.03.2016,
20.05.2016 a 18.10.2016, pričom na pojednávaní dňa 18.10.2016 vo veci rozhodol a verejne vyhlásil

tento rozsudok.
5. Žalobkyňa zásadne po celý priebeh konania zotrvala na vyššie uvedenej skutkovej a právnej
argumentácii v spore.
6.Žalovanýsvojuargumentáciuvsporeprodukovalažvrámcipojednávaníatútozhrnulprostredníctvom
svojho právneho zástupcu v jeho záverečnej reči na pojednávaní dňa 18.10.2016. Žalobu žiadal

zamietnuťakonedôvodnú.Vrámciobranytakžalovanýpoukazovalnato,žesožalobkyňoubolokamžite
skončený pracovný pomer na základe toho, že jednak vydala a jednak zaúčtovala hotovosť vo výške
186,99 eur v rozpore so zákonom, bez súhlasu a bez vedomia štatutárneho orgánu Obce Rajecká
Lesná. Z listinných dôkazov, a to výdavkového pokladničného dokladu č. 2727, ako aj výdavkového
pokladničného dokladu zo dňa 27.05.2013, vyplýva, že žalobkyňa sama vystavila doklady, na základe

ktorých dňa 26.04.2013 vydala Z. H. sumu vo výške 200,- eur a dňa 27.05.2013 vystavila vlastnoručne
doklad, kde napísala, že sama vyhotovila, svojim podpisom potvrdila doklad, ktorý deklaruje, že vyplatila
F.. K. Y. peňažnú sumu vo výške 186,99 eur, a to za účelom: sociálna komisia. Rovnako žalobkyňa
vystavila výdavkový pokladničný doklad č. 2727, ktorý opatrila na mieste vyhotovenia, vyplatenia,
príjemcu, aj schvaľovateľa na takéto účtovné operácie svoje meno a svoj podpis, dokonca ten podpis

presahuje priamo do kolónky podpis príjemcu. Nielenže tento doklad opatrila svojimi podpismi, ale ešte
aj zaúčtovala v rozpore s účtovným predpisom na účet sociálnej komisie, a to tak ako je uvedené v
kolónke tohto výdavkového dokladu pod názvom účtovný predpis O.S.T.P.: 10.7.0.3, a to z prostriedkov,
ktoré boli vedené ako prostriedky obce, teda zdroj 41. Je zrejmé, že, ako sa vyjadrila svedkyňa M.
E., predsedníčka sociálnej komisie, sociálne komisia takéto prostriedky neprijala. Zároveň z výpovede

ostatných svedkov, a to predovšetkým kontrolórky obce, ani z výpovede samotného predsedu športovej
komisie H. a zároveň p. I., ktorý bol predsedom finančnej komisie nevyplynulo, že by žalobkyňa takéto
oprávnenia mala alebo mohla mať v súlade so zákonom o obecnom zriadení, s finančným hospodárením
obce, prípadne vnútorným štatútom. Žalobkyňa v podstate nielenže nebola kontrolovaná zo stranyobecného zastupiteľstva, ale sama vykonávala činnosť, ktorú nedala následne skontrolovať alebo
odobriť starostovi obce. Tomuto svedčia vlastne aj následné doklady, a to samotná predložená náplň
práce, kde si výslovne deň po vykonaní takýchto operácií vymienila, čo vykonávať bude alebo nebude.

Tomuto svedčí aj protokol o odovzdaní vecí, kde žalobkyňa mala presne ten istý rozdiel v pokladni, a to
sumu 186,90 eur. Je zrejmé, že samotný audit nemohol zistiť takéto pochybenia zo strany žalobkyne.
Za tohto stavu zamestnávateľ nemal inú možnosť iba okamžite skončiť pracovný pomer a nepripustiť
žalobkyňu už do úradu, aby nevykonávala buď konvalidáciu svojej činnosti, alebo ďalšiu činnosť, ktorá
by mohla uškodiť obci, prípadne starostovi obce. Napokon žalovaný žiadal, aby pokiaľ žalobe v časti o

určenie okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovie, žalobkyni nepriznal náhradu mzdy odo dňa
01.07.2014, t. j. odo dňa, kedy sa zamestnala u iného zamestnávateľa.
7. Súd tak vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Z.J. H., K. I., S. Z., M. E., I. U. a V. H.,
pričom dospel k nižšie či už v nasledujúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku explicitne uvedeným
skutkovýmzisteniam,resp.kuskutkovýmzisteniamuvedenýmvrámcičastiodôvodneniatohtorozsudku
venovaného právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o svedecké výpovede svedkov I. U. a V. H., tieto

z hľadiska skutkového stavu relevantného vo vzťahu k predmetu konania a skutkovým okolnostiam
prípadu nepriniesli žiadne relevantné skutkové zistenia. Títo svedkovia sa skutkovým okolnostiam
prejednávaného prípadu nevyjadrovali a prezentovali len svoje osobné úsudky a odborné závery.
8.Žalovanýakozamestnávateľažalobkyňaakozamestnanecuzavrelidňa19.01.2007pracovnúzmluvu
(dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 37 spisu), podľa ktorej bol dojednaný deň nástupu do práce

22.01.2007, pracovná funkcia žalobkyne: administratívna pracovníčka, miesto výkonu práce: Obecný
úrad Rajecká Lesná, pracovný pomer na dobu určitú do 21.01.2010, mzdové podmienky uvedené v
oznámení o výške a zložení funkčného platu, výplatné termíny 15. dňa v mesiaci, ustanovený pracovný
čas 37,5 hod. týždenne a ďalšie náležitosti pracovného pomeru.
9. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzavreli dňa 21.01.2010 dohodu o zmene

obsahu pracovnej zmluvy (na č. l. 38 spisu), na základe ktorej bola zmenená pracovná zmluva v tom,
že bol dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú.
10. Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 02.01.2014 (na č. l. 43 spisu) bol
žalobkyni s funkčným zaradením: ekonóm, školstvo a sociálne zabezpečenie priznaný s účinnosťou od
01.01.2014 funkčný plat v sume 791,50 eur v zložení: platová trieda: 9, platový stupeň: 10, tarifný plat:

569,- eur, 15 %-né zvýšenie tarifného platu v zmysle ust. § 7 zákona č. 553/2003 Z. z. vo výše 85,50
eur, osobný príplatok podľa ust. § 10: 137,- eur.
11. Listom zo dňa 20.05.2014 č. j. XXXX/XXXX adresovaným žalobkyni označeným ako „Okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l.
9 spisu) žalovaný oznamoval žalobkyni, že pri následnej kontrole účtovných dokladov bolo zistené

závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že neoprávnene a v rozpore so
zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy a bez súhlasu starostu obce vydala dňa 26.04.2013 finančnú hotovosť v sume
176,19 eur. Túto čiastku zaúčtovala dňa 27.05.2013 na účely, ktoré nie je možné hradiť z obecných
financií. List za žalovaného podpísal ako starosta žalovaného F.. K. Y.Á..

12. Listom zo dňa 21.05.2014 adresovaným žalovanému označeným ako „Oznámenie o trvaní na
ďalšom zamestnávaní“ (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 66 spisu) žalobkyňa s poukazom na to,
že jej dňa 21.05.2014 bola doručená okamžitá výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou zo dňa 22.01.2007, v ktorej je uvedené, že jej žalovaný vypovedá pracovnú zmluvu okamžite
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, žalovanému oznamovala, že trvá na tom, aby ju naďalej

zamestnával, pretože sa nedopustila neoprávnene a v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. a zákonom
č. 583/2004 Z. z. závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žiadala tak žalovaného, aby jej bola naďalej
prideľovanáprácavzmyslepracovnejzmluvy,pretožetrvánatom,abyjužalovanýnaďalejzamestnával.
Podľa doručenky listovej zásielky žalobkyne adresovanej žalovanému, bol list žalobkyne doručený
žalovanému dňa 23.05.2014 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 66 spisu). Žalovaný nenamietal,

že v danom prípade išlo o doručenku listu žalobkyne zo dňa 21.05.2014.
13. Dňa 27.05.2013 vystavila žalobkyňa výdavkový pokladničný doklad (bez uvedenia čísla) Obce
Rajecká Lesná (dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 54 spisu), v zmysle ktorého mala byť Obcou
Rajecká Lesná vyplatená suma 186,99 eur F.. K. Y. s účelom výdavku: sociálna komisia. Podpis príjemcu
sa na tomto doklade nenachádza a ani podpis osoby, ktorá mala tento výdavok schváliť.

14. Dňa 27.05.2013 vystavila žalobkyňa výdavkový pokladničný doklad č. 2727 obce Rajecká Lesná
(dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 53 spisu), v zmysle ktorého mala byť Obcou Rajecká Lesná
vyplatená suma 186,99 eur F.. K. Y. s účelom výdavku: sociálna komisia. Za príjemcu je podpis
žalobkyne, rovnako aj za osobu, ktorá výdavok zaúčtovala. Na doklade je označený účtovací predpisnasledovne: Sú: soc. Komisia, Aú: 0, Zdroj: 41, Úz: 0, Org: 0, O.S.T.P.: 10.7.0.3, Položka: 641006, Prog.
rozp.: 8.3, Text: ďal. Soc. sl. - hm. a soc. n. rozpočtovej organizácii, spotreba materiálu.
15.Prílohoukvýdavkovémupokladničnémudokladubolpríjmovýpokladničnýdokladzodňa26.04.2013

(dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 54 spisu) o nákupe piva v sume 176,19 eur.
16. Listom zo dňa 16.05.2014 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 55
spisu) M. E. potvrdzovala, že nemala vedomosť o výdavku v sume 176,19 eur zo dňa 26.04.2013 na
nákup piva. Uvedená suma bola zaúčtovaná dňa 27.05.2013 na sociálnu komisiu pri Obecnom úrade
v Rajeckej Lesnej, ktorej je predsedníčkou.

17. Dňa 16.06.2014 bola vyhotovená listina „Zoznam odovzdaných dokladov od p. S.. X. G. - ekonómky
obce“ podpísaná žalobkyňou, starostom Obce Rajecká Lesná F.. K. Y. a ďalšími prítomnými osobami
(dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 152 spisu), v zmysle ktorej bol zistený rozdiel v pokladni v sume
186,90 eur a k tomuto bola uvedená poznámka: „(vyjadrenie k rozdielu: vloženie vlastných prostriedkov
na základe pôžičky a následného nevrátenia)“ a následný text: „Na základe nástupu novej účtovníčky
zistený rozdiel je potrebné vrátiť p. účtovníčke S.. G. - v termíne 3. mesiace od dátumu nástupu novej

ekonómky.“.
18. Podľa pozvánky na Obecné hody 06.09.2015 na webovom portáli Obce Rajecká Lesná (dôkaz
produkovaný žalobkyňou na č. l. 88 spisu) sa na týchto malo podávať občerstvenie mimo iného aj pivo.
19. Podľa odpovede Sociálnej poisťovne na lustráciu žalobkyne v registri Sociálnej poisťovne zo
dňa 14.12.2015 (dôkaz zabezpečený súdom na návrh žalovaného na č. l. 68 spisu), bola žalobkyňa

zamestnaná u zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti M KREO, s. r. o., so sídlom Murgašova, 010
01 Žilina, IČO: 43 979 033 v období od 01.07.2014 do 22.09.2014, pričom v tomto období dosiahla
vymeriavací základ pre odvod poistného za mesiac júl 2014 vo výške 800,- eur, za mesiac august 2014
vo výške 900,01 eur a za mesiac september 2014 vo výške 860,63 eur. Odo dňa 16.02.2015 bola ku
dňu 14.12.2015 žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa Žilinský samosprávny kraj, pričom v tomto

období dosiahla vymeriavací základ pre odvod poistného za mesiac február 2015 vo výške 330,- eur,
za mesiac marec 2015 vo výške 662,60 eur, za mesiac apríl 2015 vo výške 750,- eur, za mesiac máj
2015 vo výške 745,26 eur, za mesiac jún 2015 vo výške 746,88 eur, za mesiac júl 2015 vo výške 755,75
eur, za mesiac august 2015 vo výške 741,31 eur, za mesiac september 2015 vo výške 932,16 eur a za
mesiac október 2015 vo výške 834,84 eur.

20. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, tento zákon
upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
21. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
22. Podľa ust. § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od
01.09.2011,napracovnoprávnevzťahyzamestnancovprivýkoneprácevoverejnomzáujmesavzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis [2) Napríklad zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] neustanovuje inak.

23. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z., zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo
verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi.
24. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., verejný záujem podľa tohto zákona je záujem,
ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. U

zamestnancov zamestnávateľa, ktorými sú právnické osoby podľa § 1 ods. 2 písm. c), výkon práce
vo verejnom záujme je aj plnenie povinností zamestnancov v záujme týchto právnických osôb podľa
Obchodného zákonníka.
25. Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje

odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme [1) Zákon č. 552/2003 Z.
z. o výkone práce vo verejnom záujme] u zamestnávateľov, ktorými sú vyššie územné celky a obce, ak
ďalej nie je ustanovené inak.
26. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 390/2011 Z. z. účinnom
od 01.01.2012, zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat,

ktorým je a) tarifný plat, b) osobný plat, c) príplatok za riadenie, d) príplatok za zastupovanie, e)
osobný príplatok, f) platová kompenzácia za sťažený výkon práce, g) príplatok za prácu v krízovej
oblasti, h) príplatok za zmennosť, i) príplatok za výkon špecializovanej činnosti, j) kreditový príplatok,
k) výkonnostný príplatok, l) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla, m)príplatokzapraktickúprípravu,n)príplatokzaprácuvnoci,o)príplatokzaprácuvsobotualebovnedeľu,
p) príplatok za prácu vo sviatok, r) plat za prácu nadčas, s) plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti
na pracovisku, t) odmena, u) príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu

odbornému zamestnancovi, v) príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne
znevýhodneného prostredia.
27. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 390/2011 Z. z. účinnom od
01.01.2012, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa
§ 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný

plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods.
1 a § 32b ods. 1 a 2.
28. Podľa ust. § 7 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 474/2008 Z. z. účinnom od
01.01.2009, zamestnancovi vyššieho územného celku a obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej
pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí zvýšenie tarifného platu určeného podľa odseku
1 o 15%. Okruh týchto zamestnancov určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Zvýšenie tarifného

platu sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
29. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 317/2009 Z. z. účinnom
od 01.11.2009, zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných
pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať
osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca

zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou
na 50 eurocentov nahor.
30. Podľa ust. § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 474/2008 Z. z. účinnom od
01.01.2009, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods.
1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa §

4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi
v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
31. Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od
01.09.2007, pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ
neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až

124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.
32. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ZP) v znení
zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony
za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi

poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.
33. Podľa ust. § 11a ods. 1 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zástupcovia
zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
34. Podľa ust. § 17 ods. 2 ZP v znení zákona č. 361/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013, právny
úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou

týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
35. Podľa ust. § 36 ZP v znení zákona č. 361/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013, k zániku práva preto,
že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68
ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo
po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

36. Podľa ust. § 46 ZP, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako
deň nástupu do práce.
37. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, pracovný pomer
možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
38. Podľa ust. § 63 ods. 4 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, pre porušenie

pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať
zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode
výpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvochmesiacovpojehonávrate
z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.39. Podľa ust. § 63 ods. 5 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, ak sa v
priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť
porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do

dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.
40. Podľa ust. § 68 ods. 1 ZP v znení zákona č. 248/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
41. Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, zamestnávateľ

môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
42. Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
43. Podľa ust. § 77 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

44. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ

je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
45. Podľa ust. § 79 ods. 2 ZP v znení zákona č. v znení zákona č. 361/2012 Z. z. účinnom od

01.01.2013, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje
12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci
12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi
vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
46. Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení zákona č. 102/2010

Z. z. účinnom od 01.04.2010, starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene
obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
47. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako

svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.
48. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2010 Z. z. účinnom od
01.04.2010, komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.
49. V konaní sa tak žalobkyňa ako zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme (cit. ust. § 2 ods.
1 zákona č. 552/2003 Z. z.) žalobou domáhala v zmysle cit. ust. § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z.

v spojení s cit. ust. § 77 ZP neplatnosti okamžitého skončenia jej pracovného pomeru [podľa cit. ust.
§ 59 ods. 1 písm. c) v spojení s cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP] so žalovaným ako zamestnávateľom
podľa cit. ust. § 1 ods. 2 písm. a) v spojení s cit. ust. § 2 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., a to zo strany
žalovaného listom zo dňa 20.05.2014, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 21.05.2014 (nesporné skutkové
tvrdenie žalobkyne uvedené v žalobe). Súčasne sa žalobkyňa domáhala náhrady mzdy podľa cit. ust.

§ 79 ods. 1 ZP.
50. Súd sa tak najskôr zaoberal tým, či žalobkyňa podala žalobu v lehote podľa cit. ust. § 77
ZP. Žalobkyňa žalobu podala na súde dňa 27.06.2014, teda bez akýchkoľvek pochybností možno
konštatovať, že žalobkyňa podala žalobu v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal jej pracovný
pomer skončiť, a to vzhľadom k tomu, že na základe jednostranného právneho úkonu žalovaného

- okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.05.2014 sa mal pracovný pomer žalobkyne
skončiť dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni, t. j. dňa 21.05.2014
(účinky právneho úkonu žalovaného nastali dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobkyni, t. j. dňom, kedy sa prejav vôle žalovaného ako zamestnávateľa skončiť pracovný pomer sožalobkyňou jeho okamžitým skončením dostal do dispozičnej sféry žalobkyne). Odo dňa 21.05.2014 do
dňa podania žaloby na súde, t. j. do dňa 27.06.2014 lehota podľa cit. ust. § 77 ZP zjavne neuplynula.
51. Súd sa tak zaoberal žalobou po vecnej stránke, pričom možno opätovne konštatovať, že medzi

žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol dňom nástupu žalobkyne
do práce, t. j. dňom 22.01.2007 pracovný pomer (ust. § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. v spojení s ust.
§ 46 ZP), a to založený pracovnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu dňa 19.01.2007. Skutkové
zistenie súdu o existencii pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom napokon ani nebolo medzi stranami sporu sporné.

52. Ďalej sa tak súd zaoberal formálno-právnymi predpokladmi platnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 20.05.2014.
53. Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.05.2014 ako jednostranný
právny úkon zamestnávateľa bolo žalobcom urobené písomne (listom zo dňa 20.05.2014), pričom
nadobudlo účinky dňom jeho doručenia žalobkyni (dňa 21.05.2014). Rovnako možno konštatovať, že
okamžité skončenie urobila (podpísala) oprávnená osoba v zmysle cit. ust.§ 9 ods. 1 ZP v spojení s cit.

ust. § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Z. z., v danom prípade starosta žalovaného F.. K. Y. (ako štatutárny
orgán žalovaného).
54. Súčasne možno konštatovať, že dôvod podľa prvej vety okamžitého skončenia pracovného pomeru
(že žalobkyňa neoprávnene a v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákonom
č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a bez súhlasu starostu obce vydala

dňa 26.04.2013 finančnú hotovosť v sume 176,19 eur) na okamžité skončenie pracovného pomeru
vznikol dňa 26.04.2013 a teda, že žalovaný ako zamestnávateľ nepochybne urobil dňa 20.05.2014
okamžité skončenie pracovného pomeru (z tohto dôvodu) po uplynutí objektívnej lehoty jedného roka
podľa cit. ust. § 68 ods. 2 ZP od vzniku dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto
vo vzťahu k tomuto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, právo žalovaného okamžite

skončiť pracovný pomer zaniklo (prekludovalo sa v zmysle cit. ust. § 36 ZP) dňom 27.04.2014 (o 00.00
hod.), t. j. uplynutím lehoty jedného roka odo dňa, kedy nastala skutočnosť zakladajúca vznik tohto
práva zamestnávateľa; samozrejme za podmienky, že v danom prípade by toto konanie žalobkyne bolo
konaním závažne porušujúcim pracovnú disciplínu. Súd sa tak pre nadbytočnosť už nezaoberal otázkou,
čikonaniežalobkynespočívajúcevtom,žedňa26.04.2013vydalasvedkoviJánoviKollárovi,predsedovi

kultúrno-športovej komisie pri Obecnom úrade v Rajeckej Lesnej, finančnú hotovosť 176,19 eur napĺňalo
znaky konania závažne porušujúceho pracovnú disciplínu, keďže aj v prípade kladného záveru súdu o
tejto otázke, by tento záver nemohol nič zmeniť na tom, že došlo k prekludovaniu práva žalovaného ako
zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru zo žalobkyňou z tohto dôvodu.
55. Pokiaľ ide o druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, a to,

že žalobkyňa čiastku 176,19 eur zaúčtovala dňa 27.05.2013 na účely, ktoré nie je možné hradiť z
obecných financií, súd konštatuje, že žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou
urobil (dňa 20.05.2014 a tento aj súčasne doručil dňa 21.05.2014) v rámci plynutia objektívnej lehoty
jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol (27.05.2013). Ak žalobkyňa namietala, že tento právny
úkon žalovaný neuplatnil v rámci plynutia subjektívnej lehoty podľa cit. ust. § 68 ods. 2 ZP, t. j. v lehote

dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, súd na túto námietku
neprihliadal. Zamestnávateľ sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvie dňom,
keď jeho vedúci zamestnanec (§ 9 ods. 3 ZP: zamestnanec, ktorý je na jednotlivých stupňoch riadenia
zamestnávateľa oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny), ktorý je

bezprostredne alebo vyššie nadriadený zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú disciplínu závažným
spôsobom, získal vedomosť (dozvedel sa, nestačí len podozrenie), že sa zamestnanec dopustil takého
konania,ktorémôžezakladaťdôvodnaokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.(ktomunapr.rozsudok
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21 Cdo 1475/2001 zo dňa 14.05.2002) Žalobkyňa nepreukázala skutkové
tvrdenie(neuniesladôkaznébremeno),žesastarostažalovanéhoakoštatutárnyorgán,resp.jejnajbližší

nadriadený zamestnanec (v danom prípade starosta Obce Rajecká Lesná F.. K. Y., keďže samotná
žalobkyňa ani neoznačila inú osobu ako jej nadriadeného zamestnanca) dozvedel o tomto dôvode skôr,
ako vypovedal na pojednávaní dňa 18.03.2016, teda skôr ako cca 3 týždne predo dňom 20.05.2014,
resp. skôr ako 21.03.2014 (t. j. skôr ako v lehote dvoch mesiacov predchádzajúcej dňu doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni - viď ust. § 70 veta prvá in fine ZP). Záver o tom,

že by sa mal žalovaný (resp. jej bezprostredne nadriadený zamestnanec) dozvedieť o tomto dôvode
okamžitého skončenia pracovného pomeru skôr súd nemohol vo všeobecnosti vyvodiť z toho, ako
udávala žalobkyňa, že táto vedomosť starostu F.. K. Y. mala vyplývať z prebehnutých kontrol, auditu a
zápisov realizovaných predo dňom 11.04.2014. Ako už bolo uvedené, pre začiatok plynutia subjektívnejlehoty dvoch mesiacov je nevyhnutná vedomosť nadriadeného zamestnanca (štatutárneho orgánu), a
nie len možnosť dozvedieť sa, alebo podozrenie, o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
56. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobkyne, že okamžité skončenie pracovného pomeru neurobil

žalovaný v súlade s cit. ust. § 70 ZP, teda skutkovo dôvod okamžitého skončenia nevymedzil tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, možno uzavrieť, že žalovaný ako zamestnávateľ
dostatočne určite skutkovo vymedzil druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súd má za to, že V danom prípade dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ako bol vymedzený žalobcom v okamžitom skončení pracovného

pomeru zo dňa 20.05.2014, bol skutkovo vymedzený nepochybne a nebolo ho možné zameniť s iným
dôvodom. Medzi účastníkmi konania ani nebolo sporu o tom, aké konkrétne konanie žalobcu malo byť
dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru (zaúčtovanie peňažného výdavku žalovaného
zo dňa 26.04.2013 v sume 176,19 eur, ku ktorému malo dôjsť dňa 27.05.2013), spornou bola otázka,
či sa žalobkyňa takéhoto konania dopustila a či je ho možné za daných skutkových okolností právne
kvalifikovať ako závažne porušujúce pracovnú disciplínu. Vo všeobecnosti možno uviesť, že skutočnosti,

ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností (detailov), lebo
pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z pracovného pomeru neplatná len vtedy,
keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1MCdo/2/2008 zo dňa 28.07.2008)
57. Súd sa tak v ďalšom zaoberal platnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa

20.05.2014 (pokiaľ ide o jeho druhú časť, resp. druhý dôvod - zaúčtovanie peňažného výdavku
žalovaného zo dňa 26.04.2013 v sume 176,19 eur, ku ktorému malo dôjsť dňa 27.05.2013, a to na účely,
ktoré nie je možné hradiť z obecných financií) vecne, t. j. či bol naplnený dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP.
58. V danom prípade z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že dňa 27.05.2013, kedy došlo

k zaúčtovaniu sporného výdavku v sume 176,19 eur, žalobkyňa mala vedomosť o tom, že peňažná
hotovosť 176,19 eur bola použitá na nákup piva, ktoré malo slúžiť (podľa výpovede svedka Z. H. aj v
skutočnosti slúžilo) pre zabezpečenie občerstvenia na prvomájovom podujatí organizovanom kultúrno-
športovou komisiou pri Obecnom úrade v Rajeckej Lesnej. Zaúčtovanie tohto výdavku žalobkyňou tak
bolo vykonané nesprávne na iný účel, ako tomu bolo v skutočnosti, a to ako výdavok sociálnej komisie pri

Obecnom úrade v Rajeckej Lesnej. Rovnako možno konštatovať, že aj osoba, ktorá bola v tomto prípade
uvedená ako prijímateľ finančnej hotovosti, bola uvedená nesprávne, keďže prijímateľom hotovosti
nebol F.. K. Y., ale predseda kultúrno-športovej komisie svedok Ján Kollár. Súd poukazuje na to, že
v danom prípade bolo nepochybne preukázané (a toto ani medzi stranami sporu nebolo sporné), že
došlo k vynaloženiu peňažných prostriedkov v sume 176,19 eur zo strany kultúrno-športovej komisie

pri Obecnom zastupiteľstve Obce Rajecká Lesná na zakúpenie piva, a to ako vypovedal svedok Z.
H. pre účely zabezpečenia občerstvenia na prvomájovom podujatí organizovanom kultúrno-športovou
komisiou pri Obecnom zastupiteľstve Obce Rajecká Lesná. Žalobkyňa pokiaľ zaúčtovala tento výdavok,
konala tým v súlade so skutočnosťou, že k jeho vynaloženiu aj v skutočnosti došlo. Tento výdavok však
sama nevynaložila a vynaložila ho kultúrno-športová komisia pri Obecnom úrade v Rajeckej Lesnej,

ktorá, ako to vyplynulo z výsluchu svedkov Z. H., ako aj K. I. a M. E., bola ako každá komisia pri Obecnom
úrade v Rajeckej Lesnej oprávnená čerpať každoročne prostriedky z rozpočtu Obce Rajecká Lesná
do určitej čiastky. Ak teda došlo zo strany kultúrno-športovej komisie pri Obecnom úrade v Rajeckej
Lesnej k použitiu sporných peňažných prostriedkov v sume 176,19 eur v rozpore s rozpočtovými
pravidlami, zodpovednosť za takéto použitie peňažných prostriedkov nemôže niesť žalobkyňa, ale práve

členovia predmetnej komisie, ktorí takto peňažné prostriedky použili v rámci ich čerpania z objemu
rozpočtovaných prostriedkov pre túto komisiu na príslušný kalendárny rok. V danom prípade konanie
spočívajúce v tom, že žalobkyňa predmetný výdavok zaúčtovala s nesprávnou účtovnou klasifikáciou a
súčasne bez toho, aby predmetnú účtovnú operáciu mala schválenú starostom Obce Rajecká Lesná,
resp. podpísanú z jeho strany ako osoby, ktorá mala prijať sumu 176,19 eur (ako súčasť účtovanej sumy

186,99 eur), súd nevyhodnotil ako konanie závažné porušujúce pracovnú disciplínu, ktoré by zakladalo
dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je totižto
výnimočným spôsobom jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a
to v prípade, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Okamžité skončenie
pracovného pomeru je veľmi vážny a zároveň i náhly zásah do pracovného pomeru, a preto ho možno

pripustiť len výnimočne vtedy, kedy už nie je žiaduce, aby pracovný pomer ďalej trval, hoci i len po
čas výpovednej doby. Ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP obmedzuje preto možnosť použitia tohto opatrenia
zo strany zamestnávateľa na mimoriadne prípady, kedy dôjde k tak závažnému konaniu zamestnanca
alebo porušeniu pracovnej disciplíny, že pre zamestnávateľa nie je únosné, aby zamestnanec u nehozotrval až do uplynutia výpovednej doby. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo
37/1999zodňa01.09.1999)Súdmaltakzato,ževzhľadomkpodstateaintenzitepochybeniažalobkyne
v danom prípade, ako aj vzhľadom k okolnostiam za ktorých k nemu došlo (že vydané a zaúčtované

peňažné prostriedky boli použité členmi kultúrno-športovej komisie ako orgánu obecného zastupiteľstva
Obce Rajecká Lesná podľa ust. § 15 zákona č. 369/1990 Z. z. na občerstvenie zabezpečované v
súvislosti s prvomájovým podujatím organizovaným Obcou), nemožno hovoriť o závažnom porušení
pracovnej disciplíny, ktoré by zakladalo dôvod pre výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňouzostranyžalovanéhoakojejzamestnávateľa,kedybyužneboloúnosnéprezamestnávateľa

ďalšie zamestnávanie žalobkyne čo i len po výpovednú dobu. V kontexte uvedeného konania žalobkyne
nie je bez významu ani svedkami (Z. H. - poslanec obecného zastupiteľstva a predseda kultúrno-
športovej komisie, K. I. - poslanec obecného zastupiteľstva a predseda finančnej komisie, S. Z. -
hlavnou kontrolórkou obce) uvedená skutočnosť, že v pomeroch Obce Rajecká Lesná bolo zaužívané
čerpanie peňažných prostriedkov jednotlivými komisiami obecného zastupiteľstva, a to tým spôsobom,
že obec poriadala výročné akcie, čo sa financovalo cez komisie, ktoré organizovali a zastrešovali

tieto akcie. Napríklad športové podujatia zastrešovala športová komisia, sociálne akcie, čo bol napr.
Deň úcty k starším, zastrešovala sociálna komisia, akciu stavania 1. mája kultúrna komisia. Čo sa
týka finančných prostriedkov pri zostavovaní rozpočtov obce sa jednotlivé komisie dohodli na balíku
peňažných prostriedkov, s ktorými príslušná komisia následne pracovala. Pokiaľ ide o administratívu
konania jednotlivých akcií, nevyhnutné nákupy pre chod takýchto podujatí vykonával spravidla predseda

komisie, v zložitejších prípadoch aj s nejakým členom. Finančné krytie bolo zabezpečované tak, že na
základe zálohy, ktorú obdržal od ekonómky obce sa zrealizovali nákupy. Toto sa následne zúčtovalo,
pričom dokladoval sa účel použitia týchto finančných prostriedkov a zvyšok nepoužitý sa vrátil do
pokladne. (tomuto spôsobu nasvedčuje aj výdavkový pokladničný doklad žalovaného zo dňa 26.04.2013
vystavený žalobkyňou, v zmysle ktorého mal tohto dňa prevziať Z. H. peňažnú hotovosť 200,- eur za

účelom: 1. máj; dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 116 spisu) Súčasne súd poukazuje na výpoveď
starostu žalovaného F.. K. Y. (teda ako výpoveď strany sporu) na pojednávaní dňa 18.03.2016, kedy
sa tento vyjadril, že sa zúčastnil na dotknutom prvomájovom podujatí v roku 2013 organizovanom
Obcou Rajecká Lesná a teda musel mať vedomosť aj o tom, že na tomto podujatí bolo podávané pivo.
Súčasne súd poukazuje aj na dôkaz predložený žalobkyňou, a to pozvánku na Obecné hody konané

dňa 06.09.2015 zverejnenú na webovom portáli Obce Rajecká Lesná, v zmysle ktorej sa na tomto
podujatí malo podávať občerstvenie, ktoré zahŕňalo aj pivo. Aj tieto skutočnosti dokresľujú zaužívanú
prax v Obci Rajecká Lesná, ktorá sa ani po okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou
zrejme nezmenila. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že už žalobkyňu nemohol pripustiť do úradu,
aby nevykonávala buď konvalidáciu svojej činnosti alebo ďalšiu činnosť, ktorá by mohla uškodiť obci,

prípadne starostovi obce, a preto okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou, súd poukazuje na
to, že jednak žalovaný nepreukázal iné konanie žalobkyne, ktorým by porušovala pracovnú disciplínu,
resp. ktoré by bolo v rozpore s právnymi predpismi. Na uvedenom závere súdu nemôže zmeniť nič ani
žalovaným predložená listina „Zoznam odovzdaných dokladov od žalobkyne - ekonómky obce“ zo dňa
16.06.2014, keďže táto jednak bola vyhotovená až následne po tom, ako bol so žalobkyňou zo strany

žalobcu okamžite skončený pracovný pomer. Ak aj žalovaný hypoteticky vyvodzoval (prostredníctvom
vyjadrenia svedka I. U.) z obsahu tejto listiny záver, že žalobkyňa sa fiktívnou pôžičkou v sume
186,90 eur (teda v rovnakej sume, ako bola uvedená na spornom výdavkovom doklade) mala snažiť
konvalidovať spornú účtovnú operáciu neschválenú starostom obce, tento záver žalovaný nepodoprel
ďalšími relevantnými dôkazmi, ktoré by ho potvrdili. Súčasne pokiaľ žalovaný poukazoval na pracovnú

náplň žalobkyne, ktorá jej mala byť určená listinou zo dňa 28.05.2013 s tým, že táto mala odzrkadlovať
žalobkyňou dosiahnuté vzdelanie dňa 14.06.2013, že tieto skutočnosti nemajú vo vzťahu ku konaniu
žalobkyne, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, relevanciu, keďže ku
konaniu žalobkyne došlo skôr, a to v dňoch 26.04.2013 a 27.05.2013, t. j. v čase, ktorý obom žalovaným
zdôrazňovaným skutočnostiam došlo. Na základe vyššie uvedených úvah a záverov tak súd považoval

okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 20.05.2014
za neplatné, keďže v danom prípade nedošlo k naplneniu podmienok pre vznik práva žalovaného
ako zamestnávateľa podľa cit. ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP okamžite skončiť pracovný pomer so
žalobkyňou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd tak žalobe v časti o určenie, že skončenie
pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným okamžitým skončením pracovného pomeru zo

strany žalovaného listom zo dňa 20.05.2014 je neplatné, ako dôvodnej vyhovel.
59. Žalobkyňa si v ďalšom uplatnila žalobou nárok na náhradu mzdy, a to za obdobie od 21.05.2014 do
21.11.2014 v sume 4.075,98 eur (6 mesiacov x 679,33 eur) a od decembra 2014 za každý nasledujúci
mesiac až do skončenia konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,alebo do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, v sume 679,33 eur mesačne. Uplatnený
nárok tak súd právne posúdil ako nárok na náhradu mzdy podľa cit. ust. § 79 ods. 1 veta druhá
ZP. Cit. ust. § 79 ods. 1 veta druhá a tretia a ods. 2 ZP upravuje nároky zamestnanca, ak s ním

zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je tak
zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy. Tento nárok patrí zamestnancovi odo
dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až dočasu, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci, alebo do času, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (§ 79
ods. 1 veta tretia ZP). Náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov môže súd znížiť, alebo vôbec

nepriznať. Náhrada mzdy môže byt priznaná najviac za čas 36 mesiacov. Horná hranica pre priznanie
náhrady mzdy je tak 36 mesiacov, dolná hranica je 12 mesiacov. Aktuálna právna úprava teda umožňuje
znížiť, prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala
poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov. Predmetom zníženia alebo nepriznania teda môže
byť len náhrada mzdy nad dvanásť mesiacov. Podmienkou zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy
je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde. Bez žiadosti zamestnávateľa súd nemôže jeho

povinnosť nahradiť zamestnancovi mzdu znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať. Nárok zamestnávateľa
na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy nie je možné uplatniť samostatným návrhom na začatie
konania, ale iba v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatnil nárok na náhradu mzdy v dôsledku
neplatného skončenia pracovného pomeru. Pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom
zamestnávateľ zníženie náhrady mzdy požaduje.

60. Čo sa týka výšky náhrady mzdy, táto patrí zamestnancovi vo výške jeho priemerného zárobku podľa
ust. § 134 ZP. Cit. ust. § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 553/2003 Z. z. však priamo vylučuje u zamestnávateľov
a zamestnancov podľa ust. § 1 ods. 1 tohto zákona (uvedené sa týka aj prejednávaného prípadu)
aplikáciu ust. § 134 ZP. V zmysle tohto ustanovenia pri určení výšky náhrady mzdy podľa ust. § 79
ods. 1 Zákonníka práce zamestnanca vykonávajúceho prácu u zamestnávateľa podľa cit. ust. § 1

ods. 1 písm. d) zákona č. 553/2003 Z. z. sa vychádza z funkčného platu priznaného zamestnancovi
v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. V danom prípade tak z dôvodu neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (žalovaného), ako aj vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobkyňa preukázateľne dňa 23.05.2014 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
vzniklo žalobkyni právo na náhradu mzdy vo výške funkčného platu podľa cit. ust. § 4 ods. 4 zákona

č. 553/2003 Z. z. priznaného žalobkyni s účinnosťou od 01.01.2014 (teda aj v čase kedy žalobkyňa
oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní), t. j. vo výške 791,50 eur mesačne (funkčný
plat ako súčet tarifného platu podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z., zvýšenia tarifného platu
podľa cit. ust. § 7 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z. z. a osobného príplatku podľa cit. ust. § 10 ods. 1
zákona č. 553/2003 Z. z.), a to odo dňa 23.05.2014 až dočasu, keď jej žalovaný umožní pokračovať v

práci. Žalobkyni však s ohľadom na znenie cit. ust. § 79 ods. 2 ZP bolo možné priznať nárok na náhradu
mzdy najviac za čas 36 mesiacov, t. j. najviac do 22.05.2017, resp., keďže k rozhodnutiu súdu o žalobe
žalobkyne došlo skôr, žalobkyni bolo možné priznať nárok na náhradu mzdy v rozsahu, v ktorom došlo
k jej splatnosti ku dňu rozhodnutia súdu (podľa ust. § 129 v spojení s ust. § 132 ZP).
61. Žalovaný žiadal súd, aby žalobkyni nepriznal nárok na náhradu mzdy za obdobie nasledujúce po

tom, ako sa dňa 01.07.2014 zamestnala. Túto žiadosť žalovaného súd posúdil podľa cit. ust. § 79 ods.
2 ZP, avšak, ako už bolo vyššie uvedené, súd tejto žiadosti mohol vyhovieť iba v rozsahu náhrady
mzdy presahujúcej čas 12 mesiacov. S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa sa zamestnala od
16.02.2015 u zamestnávateľa (Žilinský samosprávny kraj), u ktorého dosiahla za obdobie od 16.02.2015
do 31.10.2015 (podľa vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni na návrh žalovaného zo dňa 14.12.2015)

vymeriavací základ takmer na úrovni jej naposledy priznaného funkčného platu u žalovaného a v konaní
súčasne nevyšlo najavo, že by tento pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol ku dňu rozhodnutia
súdu v prejednávanej veci ukončený, súd vyhovel žiadosti žalovaného a žalobkyni nárok na náhradu
mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznal. Žalobkyni tak viazaný žalobným návrhom podľa ust.
§ 216 ods. 1 CSP (keďže si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu mzdy len do výšky 679,33 eur

mesačne) súd priznal žalobou uplatnený nárok na náhradu mzdy len v rozsahu zodpovedajúcemu času
12 mesiacov, t. j. vo výške 8.151,96 eur (12 mesiacov x 679,33 eur mesačne) a zaviazal žalovaného
zaplatiť túto sumu žalobkyni tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnom rozsahu
žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy súd zamietol.
62. Podľa cit. ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
63. Podľa cit. ust. čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípyvšeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

64. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
65. Podľa ust. § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
68. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania, možno konštatovať, že žalobkyňa
nebola v konaní v celom rozsahu úspešná (mala čiastočný neúspech v časti konania o jej nároku na

náhradu mzdy). CSP neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce ust. § 142 ods. 3 O.s.p. účinného do
30.06.2016 (teda ktorého účinnosť zanikla v krátkom časovom predstihu pred rozhodnutím súdu vo
veci), v zmysle ktorého bolo možné priznať hoc len čiastočne úspešnému účastníkovi konania plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V danom prípade rozhodnutie súdu o
žalovanom nároku na zaplatenie náhrady mzdy bolo závislé v zmysle cit. ust. § 79 ods. 2 ZP jednak
na žiadosti zamestnávateľa, t. j. žalovaného, ktorou žiadal o nepriznanie tohto (vzniknutého) nároku v
rozsahu prevyšujúcom obdobie 12 mesiacov a súčasne na úvahe súdu, či náhradu mzdy prináležiaci
zamestnancovi, t. j. žalobkyni, za čas presahujúci 12 mesiacov primerane zníži, alebo ju vôbec neprizná.

Za účinnosti cit. ust. § 142 ods. 3 O.s.p. by tak nepochybne v danom prípade boli naplnené podmienky
pre aplikáciu tohto ustanovenia a súčasne možno konštatovať, že žalovaný svoju žiadosť podľa cit. ust. §
79ods.2ZPprodukovalažvzáverečnejrečiatedažalobkyňadotohtomomentumohlabyťvlegitímnom
očakávaní, že bude vo veci úspešná v plnom rozsahu. Súd tak s poukazom na uvedené špecifiká
prejednávanej veci, aplikujúc v danom prípade ust. čl. 4 ods. 2 CSP (anológia iuris) s prihliadnutím

na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP, tak, aby výsledkom bolo
rozumné usporiadanie procesných vzťahov, považoval s poukazom na skutočnosť, že doterajšie súdne
konanie o prejednávanej veci začalo na návrh žalobkyne dňa 27.06.2014 a uskutočňovalo sa s výnimkou
obdobia od 01.07.2016 (nadobudnutie účinnosti CSP) do 18.10.2016 (deň vyhlásenia tohto rozsudku),
kedy bol uskutočnený len jeden úkon súdu, a to pojednávanie dňa 18.10.2016, podľa O.s.p. ako

procesného predpisu upravujúceho občiansko-právne konanie, za spravodlivé, aby o nároku na náhradu
trov konania podľa cit. ust. § 262 ods. 1 CSP bolo rozhodnuté podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to podľa normy zodpovedajúcej ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Preto súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník podľa cit. ust.

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).