Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Eva Suchová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204613
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416204613.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté deti I., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - J. a otec - W., o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne,
na maloletú T. zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne a na maloletú W. zo sumy XX,-€ na sumu XX,-
€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci, počínajúc dňom 4.10.2017.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti z a s t a
v u j e .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/197/2013-92 zo dňa 27.3.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2014 a to v časti o výživnom pre maloleté deti I..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 17.5.2016 žiadala matka o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti tak, aby bolo výživné na maloletú I. zvýšené na sumu XXX,-
€ mesačne, na T. na sumu XXX,-€ mesačne a na W. na sumu XXX,-€ mesačne od 1.7.2016. Návrh
odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšili potreby maloletých detí na školu,
ošatenie, stravu a podobne.

2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko matka
žiadnymspôsobomnepreukázala,žedošlokzmenepomerovatedanepreukázalatakúzmenupomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti. Preto žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada zmeniť rozhodnutie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, aby boli deti zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch ako aj počas školských prázdnin a sviatkov

s tým, že výživné na maloleté deti nebude určené. Túto časť odôvodnil tým, že je presvedčený, že
ideálnou formou starostlivosti o maloleté deti je striedavá starostlivosť a je schopný sa plnohodnotne
o svoje dcéry postarať, majú u neho vytvorené zázemie a má záujem s nimi tráviť viac času. V
priebehu konania uviedol, že na svojom návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti vsúčasnosti netrvá, keďže nemá zabezpečené podmienky, nakoľko žije v podnájme a má ďalšie maloleté
dieťa.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 13P/197/2013, s príjmami rodičov, výdavkami maloletých detí, ako aj s ostatnými
listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva

rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/197/2013-92 zo dňa 27.3.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 5.6.2014 tak, že všetky tri maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke
s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletej I. sumou XX,-€ mesačne, na výživu maloletej T. sumou XX,-€ mesačne a na výživu
maloletej W. sumou XX,-€ mesačne. V čase tohto rozhodnutia bol otec nezamestnaný, evidovaný na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako uchádzač o zamestnanie od 1.4.2013. Predtým

bol riadne zamestnaný s tým, že v marci 2013 mu bolo vyplatené odstupné X.XXX,XX €. Matka bola
riadne zamestnaná a jej príjem v období od novembra 2013 do februára 2014 bol XXX,XX € priemerne
mesačne brutto.

5. Matka vo výpovediach uviedla, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté deti rozhodnuté v rámci

konania o rozvode manželstva, ktoré bolo právoplatne ukončené v júni 2014. V tom čase I. a T. už chodili
do školy, avšak u I. je to trocha komplikovanejšie, pretože išla neskôr do školy, potom opakovala 1.triedu,
po 1.triede prestúpila na inú školu, kde opakovala 2.triedu a teda v súčasnosti je iba v 4.triede ZŠ. T. už
navštevuje 5.triedu ZŠ a W. v čase rozvodu navštevovala materskú školu a v súčasnosti je v 2.triede ZŠ.
K výdavkom detí uviedla, že má aj XXX,-€ mesačne výdavok na stravu, okrem toho priebežne deťom

kupuje oblečenie, ďalšie výdavky má v súvislosti so školou, kde sa platí triedny fond, školské pomôcky,
prezuvky, školská jedáleň a podobne. Maloleté deti sú zdravé, v tejto súvislosti zvýšené výdavky nemá,
iba s tým, že I. nosí okuliare. Záujmové krúžky navštevujú iba v rámci školy, čiže za tieto nedopláca.
Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asi XXX,-€ mesačne netto a žije s deťmi sama. Otec
spočiatku neplatil výživné riadne a včas, a preto o tejto situácii informovala starú matku maloletých detí

zo strany otca, ktorá odvtedy začala posielať na deti výživné s tým, že ho posiela načas, čo jej veľmi
pomáha, pretože všetky svoje platby môže platiť riadne. Tiež uviedla, že otec si v niektorých mesiacoch
výživné znížil, avšak na druhej strane prispel aj inými sumami, napr. pre dcéru W. na školu v prírode,
prípadne v niektorom mesiaci otec zaplatil aj pár eur navyše.

6. Otec vo výpovediach uviedol, že naposledy bol riadne zamestnaný v spoločnosti I., kde pracoval 18
rokov a odkiaľ v apríli 2013 odišiel z dôvodu, že dostal ponuku, že ak odíde, dostane vysoké odstupné.
V tom čase sa s matkou rozvádzali a potreboval robiť nejaké zmeny, aby si veci utriedil a teda zo
zamestnania odišiel. Po odchode zo zamestnanie bol pol roka evidovaný na úrade práce a poberal
podporu v nezamestnanosti vo výške asi XXX,.€ mesačne. Po ukončení poberania podpory ostal stále

evidovaný na úrade práce, avšak bez príjmu a teda zhruba od roku 2014 chodí pravidelne na úrad
práce, odkiaľ ho posielajú na rôzne výberové konania, zatiaľ však neúspešne. Odkedy nepracuje, žije z
odstupného a v súčasnosti mu aj veľmi finančne pomáha jeho rodina, hlavne mama. Má dlhy vo výške
XX.XXX,- až XX.XXX,-€, ktoré vznikli z podnikania a keby sa riadne zamestnal, prišiel by v dôsledku
dlhov o väčšiu časť svojho príjmu. Výživné na deti však platí v podstate prostredníctvom svojej mamy,

ktorá mu na výživné aj prispieva, čiže to platia ako rodina spoločne. Ďalej uviedol, že v súčasnosti žije s
priateľkou v spoločnej domácnosti v podnájme a v marci 2017 sa im narodilo spoločné dieťa - maloletá
C.. Priateľka je na materskej dovolenke, najskôr poberala materský príspevok a neskôr iba rodičovský.
K práci v realitnej kancelárii E. najskôr uviedol, že ide o spoločnosť jeho mamy a v tejto spoločnosti
figuruje aj on, avšak nejedná sa o trvalú prácu. Neskôr uviedol, že spoločnosť nepatrí jeho mame, ale že

jeho mama má vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá na základe nejakých úkonov fakturuje
spoločnosti E.. Ak aj zarobil nejaké peniaze, tak to boli peniaze pre firmu - realitnú kanceláriu E., čiže
pre seba nezarobil nič, keďže realitné kancelárie fungujú takým spôsobom, že keď sa predá byt a mala
by byť provízia, firma musí províziu zdaniť a prípadný zisk sa rozdelí tak, že 60% ide realitnej kancelárii.
Nevie presne uviesť, koľko sa mu podarilo za ten čas v realitnej kancelárií predať nehnuteľností, avšak

v podstate niektorí realitní agenti vykonávajú prácu na svoje náklady v prípade, že nič nepredajú. V
rámci tejto realitnej kancelárie pracuje už vyše roka a snaží sa, ale zatiaľ pre seba nič nezarobil. Okrem
tejto práce vykonáva aj aktivačné pomocné práce, z čoho však nemá žiaden príjem, nakoľko si odrába
dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberá od februára 2016 vo výške XX,XX . € mesačne a iný príjem nemá.Dodal, že zdravotné problémy nemá, má ukončené chemické učilište s maturitou a hľadá si prácu vo
svojom obore, ale najskôr si musí vyriešiť svoje dlhy formou osobného bankrotu a až potom bude môcť
normálne začať žiť a zamestnať sa.

7. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripojil s tým, že odporúčal výživné
zvýšiť, keďže doteraz určené výživné považoval za pomerne nízke vzhľadom na vek a výdavky
maloletých detí. K návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sa na pojednávaní
nevyjadril, keďže otec tento návrh zobral späť. Podrobne však šetril pomery v oboch domácnostiach,

vykonal aj pohovor s maloletými deťmi a písomnú správu založil do súdneho spisu.
8. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná a jej príjem v období od
mája 2016 do apríla 2017 bol XXX,XX € priemerne mesačne netto. Matka inú vyživovaciu povinnosť
nemá.

9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec od 1.2.2016 poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške

XX,XX € mesačne. V rokoch 2014 a 2015 daňové priznanie fyzickej osoby nepodal. Má jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej C..

10. Maloletá I. v školskom roku 2016/2017 navštevovala 4.triedu ZŠ, maloletá T. 5.triedu ZŠ a W. 2.triedu
ZŠ, výdavky majú primerané veku.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté
deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva, ktoré bolo právoplatne ukončené dňa 5.6.2014,

t.j. pred viac ako 3 rokmi. Je teda nesporné, že uplynutím času, vyšším vekom maloletých detí ako aj
prechodom všetkých detí na vyšší stupeň vzdelávania došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na ich
strane, ktorá má vplyv aj na výšku výživného. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd konštatuje, že
dôsledkom zmeny pomerov na strane maloletých detí ako aj skutočnosťou, že doteraz určené výživné
nepostačuje kryť výdavky maloletých detí, je návrh matky na zvýšenie výživného dôvodný. Nevyhovel

mu však v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že zvýšené výživné na sumu XXX,-€ pre maloletú
I., na sumu XXX,-€ pre maloletú T. a na sumu XX,-€ pre maloletú W. mesačne zodpovedá veku a
potrebámmaloletýchdetí,ktorévsúčasnostinemajúžiadnemimoriadnevýdavky.Zároveňzodpovedáaj
možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré
by mu bránili pracovať a teda je schopný na výživu maloletých detí prispievať určeným výživným. Súd

otcovetvrdenia,žeprerealitnúkanceláriuužviacakorokpracujebezpríjmu,považovalzanevieryhodné
a nezohľadnil ani jeho tvrdenia ohľadom splácania dlhov, keďže do nepriaznivej finančnej situácie sa
dostal sám a táto okolnosť nemôže byť na ujmu maloletých detí. Určené výživné súd považuje za
primerané a odôvodnené a to aj po zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca. Počiatok
zvýšenia vyživovacej povinnosti súd ustálil dňom 4.10.2017, t.j. dňom rozhodnutia, nakoľko v konaní

bolo preukázané zhodným tvrdením rodičov, že otec výživné platí a prispieval na výživu detí aj nad
rámec určeného výživného v rôznych výškach a rôznym spôsobom.

16. Vzhľadom k tomu, že otec zobral svoj návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti späť, súd konanie v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.. Civilného mimosporového

poriadku v tejto časti zastavil.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.