Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/273/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815205219
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815205219.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom ul. Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom ul.
Pribinova 25, Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnému : Š. C., T..: XX. XX. XXXX, H. X. XXXX/X, M.,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka

60,Bratislava,podspis.zn.:EX18702/15,prevymoženieistiny179,50eurspríslušenstvom,ožiadostio
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,vkonaníoodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Rožňava č. k.: 6Er/503/2015-12- zo dňa 16. 11. 2015, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2.V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa

ustanovenia § 36 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 prvej vety,
ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval,
že oprávnený návrhom zo dňa 08. 03. 2015 navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na základe
exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Slovenská rozhodcovská, a. s., zo dňa 27. 11.

2014 sp. zn. SR 11432/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 02. 01.
2015. Podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, po podaní návrhu na začatie rozhodcovského
konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný uhradil sumu vo výške 7,50 eur.

3.Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor zároveň súdu
oznámil skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť vylúčený z predmetnej exekúcie.

Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. 04.
2011, v odôvodnení ktorého sa okrem iného nachádza všeobecná konštatácia o vylúčení súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho
zamestnávateľom. Súdny exekútor uviedol, že toto rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré svojim
charakterom opomína dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, a preto takéto
rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne

účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým dôjde k náprave porušených základných
práv súdneho exekútora. Preto podal proti tomuto rozhodnutiu individuálnu sťažnosť pre porušenie jehozákladných práv v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zároveň súdny exekútor poukázal na to, že toto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a súd ním nie
je v danej veci viazaný.

4.Konštatoval, že medzi účastníkmi bola dňa 08. 11. 2012 uzatvorená Zmluva o úvere č. 705802277,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400,00 eur, ktorý sa povinný zaviazal
splácať v dohodnutých termínoch v tam uvedených splátkach. Súčasne so Zmluvou o úvere bola dňa
08. 11. 2012 medzi účastníkmi uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. I bode I. vymedzuje

rozhodcovský súd tak, že Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO : 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa,
vložka č. 3530/B a v čl. II bodoch 1. a 2. upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku.

5.Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je

spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri
ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho
predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami súd dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a teda koná v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považoval
za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie
spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka alebo označenie Zmluvy o úvere
ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria
aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Návrh spotrebiteľskej zmluvy,
Zmluvy o úvere, ako aj Rozhodcovskej zmluvy, bol aj v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisovali požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ani samotnej Rozhodcovskej zmluvy, nemohol vyjednávať,
jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Zásadnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje,
alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia zo zmluvy. Vzhľadom
na obsah § 53 ods. 5 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

6.Súd prvej inštancie uviedol, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je
formulovanávbode1.a2.čl.II.Rozhodcovskejzmluvyje,žespotrebiteľovijefaktickyodopretámožnosť
brániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdomvprípade,akoprávnenýpodážalobunaStályrozhodcovský
súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje aj množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom
vedených na tomto súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného
titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

7.Súd taktiež poukázal na skutočnosť, že Zmluva o úvere je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, t. j. v čase uzavretia Zmluvy
o úvere, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t. j. výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale je v nej uvedená len výška mesačnej splátky a

počet splátok. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal
vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru, čo znamená, že v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Z výroku rozhodcovského rozsudku však vyplýva, že rozhodcovský súdzaviazal povinného na zaplatenie sumy v celkovej výške 822,62 eur, ktorá len vo výške 187,00 eur
pozostáva z istiny úveru a vo zvyšku je tvorená úrokmi, úrokmi z omeškania, rôznymi poplatkami a
trovami mediačného a rozhodcovského konania. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie mal za to,

že uvedený rozhodcovský rozsudok je ako exekučný titul predložený oprávneným vydaný v rozpore so
zákonom aj pokiaľ ide o rozsah, v akom povinného zaväzuje na plnenie.

8.Uzavrel, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,

že tento je vydaný v rozpore so zákonom.

9.Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

10.Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie

oprávnený.

11.Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

12.Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.

13.Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval.
Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje

§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

14.Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,

odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

15.V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného

exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález
Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000.

16.Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov

exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,
pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na
prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré
sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený
uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko
namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3

ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy
je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so
ZRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné
podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17.Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

18.Súdny exekútor a ani povinný sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

19.Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací

v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

20.Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21.Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

22.Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné

v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

23.Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 08. 11. 2012 Zmluvu o
úvere č. 705802277, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400 eur, ktorý sa

povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 392 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 66 eur,
t. j. celkovú sumu 792 eur, počnúc dňom 15. 12. 2012.

24.Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, IČO : 35

922 761, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, zo dňa 27. 11. 2014, č. SR 11432/14, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2015. Týmto rozsudkom je
žalovaný (povinný) zaviazaný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť sumu vo výške 187,00 eur, známy úrok
vo výške 129,50 eur, známy úrok z omeškania vo výške 24,89 eur, poplatok vo výške 266,56 eur, úrok
vo výške 32% ročne zo sumy 187,00 eur od 25. 07. 2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške

8% ročne zo sumy 453,56 eur od 25. 07. 2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške
170,67 eur, poplatok za upomienky vo výške 44,00 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 264,43
eur. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť uvedené nároky spoločne v mesačných splátkach vo výške
120,00 eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva
splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného

zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas.

25.Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,

zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.26.Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

27.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

28.Aksúdnezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebonávrhunavykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d).

29.Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

30.Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

31.Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

32.Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že
aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť.
Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v
rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr.
aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť

exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

33.V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

34.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Podobnevuznesenízodňa05.decembra
2012, sp. zn.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.35.Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

36.Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

37.Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

38.Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi
zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil
ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
uzavreli zmluvné strany dňa 08. 11. 2012.

39.Podľatohtoustanoveniavšetkyspory,ktorévzniknúzozmluvyoúvereč.705802277uzatvorenejdňa
08. 11. 2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené :

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

40.Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane

sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

41.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

42.Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

43.Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44.Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01. 01.
2008, zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r).
Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.45.O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

46.Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným

súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už

predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,
akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby
sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

47.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské

konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

48.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

49.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol

tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

50.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).