Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222297
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114222297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: Mgr. Y. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. X. XXX, zastúpená AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika
25, Martin, IČO : 50 711 776, proti žalovanému: Obec Rajecká Lesná, so sídlom Rajecká Lesná 82,
IČO: 00 321 583, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom Z. S. XX, XXX XX L., o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, v konaní o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6Cpr/8/2014-194 zo dňa 18. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v poradí prvom, druhom a štvrtom výroku potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v poradí treťom výroku zostáva nedotknutý.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a
žalovaným okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného listom zo dňa 20.05.2014
je neplatné (v poradí prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume
8.151,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí druhý výrok), vo zvyšnej časti žalobu

zamietol (v poradí tretí výrok). Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% (v poradí štvrtý výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania vyšiel zo zistenia, že
žalobkyňa podala žalobu v lehote ustanovenej v § 77 Zákonníka práce (v ďalšom texte už len
ZP), konštatoval, že skutkové zistenia súdu o existencii pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom neboli medzi stranami sporu sporné a spornou
nebola ani skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.05.2014 nadobudlo účinky

dňom jeho doručenia žalobkyni, t.j. 21.05.2014.
Čo sa týka dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa prvej vety tohto jednostranného
právneho úkonu zamestnávateľa (že žalobkyňa neoprávnene a v rozpore so zák. č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení a zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a bez súhlasu
starostu obce vydala dňa 26.04.2013 finančnú hotovosť v sume 176,19 eur) vznikol dňa 26.04.2013.
Ak žalovaný ako zamestnávateľ nepochybne urobil okamžité skončenie pracovného pomeru (aj z tohto
dôvodu) jednostranným právnym úkonom zo dňa 20.05.2014, urobil tak po uplynutí objektívnej lehoty

jedného roka ustanovenej v § 68 ods. 2 ZP. Preto vo vzťahu k tomuto dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru právo žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer zaniklo (v zmysle § 36 ZP sa
prekludovalo) dňom 27.04.2014, t.j. uplynutím lehoty jedného roka odo dňa, kedy nastala skutočnosť
zakladajúca vznik tohto práva zamestnávateľa. V súvislosti s týmto zistením následne okresný súdkonštatoval, že už by sa nadbytočne zaoberal otázkou, či konanie žalobkyne spočívajúce v tom, že
dňa 26.04.2013 vydala svedkovi Z. H. finančnú hotovosť 176,19 eur napĺňalo znaky konania závažne
porušujúceho pracovnú disciplínu, keďže aj v prípade platného záveru súdu o tejto otázke, by tento

záver nemohol nič zmeniť na tom, že došlo k prekludovaniu práva žalovaného ako zamestnávateľa na
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou z tohto dôvodu.
Pokiaľ ide o druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (že žalobkyňa čiastku 176,19 eur
zaúčtovala dňa 27.05.2013 na účely, ktoré nie je možné hradiť z obecných financií), okresný súd v
odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou

urobil v rámci plynutia jednoročnej objektívnej lehoty. Ak žalobkyňa v tejto súvislosti namietala, že
žalovaný tento právny úkon neuplatnil v rámci plynutia subjektívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 ZP,
t.j. v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru
zamestnávateľ dozvedel, súd na túto námietku neprihliadol s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala
skutkové tvrdenie a neuniesla dôkazné bremeno, že starosta obce ako štatutárny orgán žalovaného sa
dozvedel o tomto dôvode skôr ako cca 3 týždne pred dňom 20.05.2014, resp. skôr ako 21.03.2014.

Záver o tom, že by sa mal nadriadený zamestnanec žalobkyne dozvedieť o tomto dôvode okamžitého
skončenia pracovného pomeru skôr, súd nemohol vo všeobecnosti vyvodiť z toho, ako to udávala
žalobkyňa, že táto vedomosť starostu obce mala vyplývať z prebehnutých kontrol, auditu a zápisov
realizovaných pred dňom 11.04.2014.
V ďalších bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku (body 57., 58.) sa okresný súd zaoberal

platnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.05.2014 vecne, t.j. či bol naplnený
dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. V podrobnostiach v
tomto smere uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že dňa 27.05.2013, kedy
došlo k zaúčtovaniu sporného výdavku 176,19 eur, žalobkyňa mala vedomosť o tom, že táto peňažná
hotovosť bola použitá na nákup piva, ktoré malo slúžiť na zabezpečenie občerstvenia na prvomájovom

podujatí organizovanom Kultúrno-športovou komisiou pri Obecnom úrade Rajecká Lesná. Zaúčtovanie
tohto výdavku žalobkyňou tak bolo vykonané nesprávne, na iný účel ako tomu v skutočnosti bolo,
t.j. ho zaúčtovala ako výdavok Sociálnej komisie pri Obecnom úrade Rajecká Lesná. Aj osoba, ktorá
bola v tomto prípade uvedená ako prijímateľ finančnej hotovosti (Ing. K. Y.) bola uvedená nesprávne,
nakoľko skutočným prijímateľom tejto hotovosti bol svedok Z. H. - predseda Kultúrno-športovej komisie

pri Obecnom úrade Rajecká Lesná. Pokiaľ však žalobkyňa zaúčtovala tento výdavok, konala tak v
súlade so skutočnosťou, že k jeho vynaloženiu aj skutočne došlo, tento výdavok sama nevynaložila, ale
vynaložilahoKultúrno-športovákomisiapriObecnomúradeRajeckáLesná,akotovyplynulozvýsluchov
svedkov Z. H., K. I. a M. E.. Ak teda došlo zo strany kultúrno-športovej komisie k použitiu sporných
peňažných prostriedkov vo výške 176,19 eur v rozpore s rozpočtovými pravidlami, zodpovednosť za

takétopoužitiepeňažnýchprostriedkovnemôženiesťžalobkyňa,aleprávečlenoviapredmetnejkomisie,
ktorí takto peňažné prostriedky použili v rámci ich čerpania z objemu rozpočtových prostriedkov pre
túto komisiu na príslušný kalendárny rok. Konanie spočívajúce v tom, že žalobkyňa predmetný výdavok
zaúčtovala s nesprávnou účtovnou klasifikáciou a súčasne bez toho, aby túto účtovnú operáciu mala
schválenú starostom obce, súd nevyhodnotil ako konanie závažne porušujúce pracovnú disciplínu,

ktoré by zakladalo dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Okresný súd v tejto súvislosti
poznamenal, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom jednostranného
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, zároveň ide o veľmi vážny i náhly zásah
do pracovného pomeru, a preto ho možno pripustiť len výnimočne a len vtedy, keď už nie je žiaduce,
aby pracovný pomer, hoci i len počas výpovednej doby, ďalej trval. Ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP

obmedzuje preto možnosť použitia tohto opatrenia zo strany zamestnávateľa na mimoriadne prípady, a
to vtedy, kedy dôjde k tak závažnému konaniu zamestnanca alebo porušeniu jeho pracovnej disciplíny,
že pre zamestnávateľa nie je únosné, aby zamestnanec u neho zotrval až do uplynutia výpovednej
doby. Vzhľadom k podstate, intenzite pochybenia žalobkyne v danom prípade, ako aj vzhľadom k
okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, nemožno v prípade žalobkyne hovoriť o závažnom porušení

pracovnej disciplíny, ktoré by zakladalo dôvod pre výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru
so žalobkyňou zo strany žalovaného. V kontexte uvedeného konania žalobkyne nie je bez významu ani
svedkamiuvedenáskutočnosť,ževpomerochObceRajeckáLesnábolozaužívanéčerpaniepeňažných
prostriedkov jednotlivými komisiami obecného zastupiteľstva, a to tým spôsobom, že obec poriadala
výročné akcie, čo sa financovalo cez komisie, ktoré tieto akcie organizovali a aj zastrešovali. Na základe

uvedených záverov a úvah okresný súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa dané žalobkyni listom zo dňa 20.05.2014 za neplatné.
V bode 59. až 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol okresný súd podrobné zdôvodnenie
nároku žalobkyne na náhradu mzdy.O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania aplikujúc na
prejednávaný prípad ust. čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP).

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočnila jej patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, že okresný

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový
stav neobstojí a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Čo sa týka hodnotenia dôkazov produkovaných tak stranou žalobkyne ako i stranou žalovaného,
žalovaný v tomto smere vytýkal okresnému súdu spôsob hodnotenia dôkazov, ktoré neboli podľa jeho
názoru hodnotené jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti a so starostlivým prihliadnutím na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, s osobitným posúdením vierohodnosti každého vykonaného dôkazu.

Pokiaľ okresný súd pri hodnotení prvého a druhého dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru vychádzal (ako to uviedol pod bodmi 54. a 55. napadnutého rozsudku) z listinných dôkazov
nachádzajúcich na čl. 53, 54 a 116 spisu, je potrebné poukázať na to, že žalovaný dátumoval
nezákonné vydanie finančných prostriedkov dňom, ktorý bol uvedený na pokladničnom lístku vydanom
spoločnosťou Heineken Slovensko, s.r.o., dňa 26.04.2013, jedine tento pokladničný lístok mal

žalovaný pri spísaní okamžitého skončenia pracovného pomeru k dispozícii, prílohou však k tomuto
pokladničnému lístku bol výdavkový pokladničný doklad, ktorý kompletne vypísala žalobkyňa dňa
27.05.2013, ktorý pripla ešte k pokladničnému lístku spoločnosti Lintex zo dňa 27.04.2013, kedy na
výdavkový pokladničný lístok sčítala obe sumy uvedené na týchto pokladničných lístkoch a uviedla,
že istinu 186,99 eur v zmysle tohto lístku mala byť dňa 27.05.2013 vyplatená Ing. K. Y. na účel

sociálnej komisie bez podpisu príjemcu s jej podpisom v kolónke „vyhotovil“. K tejto účtovnej operácii
bol vyhotovený výdavkový pokladničný doklad č. 2727 zo dňa 27.05.2013 na sumu 186,99 eur, kde
ako príjemca je uvedený Ing. K. Y., ako vyhotoviteľ tohto dokladu Mgr. Y. G., ako schvaľovateľ tohto
dokladu Ing. K. Y. a v kolónke podpis príjemcu je podpis žalobkyne. Listina označená ako výdavkový
pokladničný doklad zo dňa 26.04.2013 na č.l. 116 spisu však bola predložená a spomenutá žalobkyňou

až na pojednávaní vytýčenom na deň 18.03.2016, a to len vo fotokópii. Na tomto pojednávaní žalobkyňa
okrem iného vypovedala, že ona má doklad, ktorý podpísal Z. H., ktorý bol predsedom kultúrno-športovej
komisie. Na tomto doklade je opäť bez čísla uvedený dátum 26.04.2013, príjemca Z. H., suma 200
eur, účel 1. máj - kultúrna komisia, podpis príjemcu (údajne H.) a za vyhotoviteľa a schvaľovateľ cez
2 riadky podpis žalobkyne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.03.2016 uviedla, že

nevie prečo Z. H. blok nedoniesol hneď v ten deň, ale doniesol ho až neskôr, ona to zaúčtovala až po
donesení bločku. Na otázku, prečo výdavkový pokladničný doklad z č.l. 53 a 54 bol vydaný na osobu
starostu, žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru všetky výdavkové doklady boli vypisované na starostu.
Na strane 5 zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.03.2016 napriek tomu, že žalobkyňa potvrdila svoje
podpisy na dokladoch z č.l. 53 a 54, tvrdila, že tieto doklady videla prvýkrát. Na vysvetlenie, prečo

doklady podpísala aj za osobu starostu, uviedla, že sa pomýlila a na otázku, prečo na listine na č.l.
54 spisu nie je podpis starostu, uviedla, že asi to starosta nepodpísal, doklady sa dávali podpisovať
až pred auditom, teda následne. Žalobkyňa na označenom pojednávaní tiež vypovedala, že pokiaľ ide
o zvyšok sumy uvedenej na č.l. 116 spisu, t.j. 200 eur, že túto Z. H. vrátil do pokladne. Na otázku,
prečo bol výdavkový pokladničný doklad na č.l. 116 spisu účelom označený na kultúrnu komisiu a

na dokladoch na č.l. 53 a 54 spisu sociálna komisia, žalobkyňa uviedla, že sa pomýlila a tiež sa
pomýlila v označení kódu. Na tom istom pojednávaní vypovedal i štatutárny zástupca žalovaného Ing.
K. Y., ktorý uviedol, že ohľadne sporných dokladov na č.l. 53 a 54 sa opýtal predsedkyne sociálnej
komisie, či boli dané na účely sociálnej komisie, táto túto skutočnosť poprela. On to zistil až následne
kontrolou jednotlivých dokladov, približne 3 týždne pred spísaním okamžitého skončenia pracovného

pomeru. Zistil to tak, že mu dali na podpis nejaké papiere, pričom doklady na č.l. 53 a 54 spisu mu
udreli do očí. Podstatnou skutočnosťou však je, že na pojednávaní dňa 18.03.2016 napriek tomu, že
žalobkyňa predložila listinný dôkaz založený na č.l. 116 spisu, na tomto pojednávaní súd tento dôkaz
riadne neoboznámil a ani nevyzval zástupcu žalovaného, aby sa k nemu vyjadril. Týmto spôsobom bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, minimálne možnosť podať návrh na vykonanie dôkazu

grafologickým zistením podpisu po jeho porovnaní s ostatnými podpismi svedka a podať námietku
hodnovernosti takéhoto dôkazu. Následne na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016 žalovaný opätovne
namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď napriek tomu, že advokátka žalovaného
požiadala o prerušenie pojednávania za účelom nutnosti dostaviť sa na ďalšie pojednávanie v ten istýdeň, okresný súd odmietol prerušiť alebo odročiť dané pojednávanie a pokračoval vo výsluchu svedkov
aj v neprítomnosti žalovaného i jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní dňa 20.05.2016 bol vypočutý
svedok Z. H., ktorý potvrdil prijatie sumy 200 eur, dokonca potvrdil svoj podpis na listine založený na

č.l. 116 spisu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu chcel vidieť originál tohto dokladu,
ktorý mu však predložený nebol. Svedkom označené listiny ako „príjemka“ a „výdajka“ do spisu nikdy
predložené neboli, žalovaný o takýchto dôkazoch nemá vedomosť a žalobkyňa ani svedok takýto dôkaz
neprodukovali. Svedok Z. H. uviedol, že bolo zakupované pivo na akciu 1. máj ako aj na akciu Výstup na
Kľak, nevedel však z akých peňazí sa tieto akcie financovali. Tiež nevedel uviesť, akým spôsobom boli

peniaze zaúčtované. Pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016 boli vypočutí ďalší svedkovia :
S. Z., K. I., M. E. a na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 svedkovia I. U. a V. H., okresný súd sa
nezaoberal dostatočným hodnotením týchto dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a tiež vierohodnosťou.
Svojim postupom tak znemožnil žalovanému využiť právo na spravodlivý proces a tiež pochybil pri
hodnotení dôkazov produkovaných na pojednávaniach ako aj pri hodnotení závažnosti porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyňou. Podľa názoru žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru

porušením pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je aj také úmyselné konanie zamestnanca,
ktorý v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa využil poznatky a informácie získané pri
práci pre zamestnávateľa, a to v jeho neprospech, ktorého konania sa dopustila aj samotná žalobkyňa.
Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním okresného súdu, že tým, že sa starosta obce zúčastnil na
akcii 1. máj v roku 2013, musel mať vedomosť, že sa na tomto podujatí podávalo pivo, nakoľko z

takéhotokonštatovanieniejezrejmé,zaakéfinančnéprostriedkysatotopivozakúpiloaakýmspôsobom
vyúčtovalo a na koho príkaz. V kontexte vyššie uvedeného doklad, ktorý predložila žalobkyňa na
pojednávaní konanom dňa 18.03.2016, je viac ako sporný. Žalovaný mal za to, že tento doklad bol
dodatočne vyrobený, nakoľko v účtovníctve Obce Rajecká Lesná sa nenachádza. Spornosť žalobkyňou
predloženého dokladu založené na č.l. 116 spisu vidí odvolateľ aj v tom, že napriek tomu, že zaúčtované

doklady založené na č.l. 54 a 55 spisu boli zhodne adresované do príjmov sociálnej komisie, výdavkový
doklad založený na č.l. 116 spisu znie na kultúrnu komisiu a následne ostatné dva doklady znejú na
sociálnu komisiu. Logika v tomto smere hovorí, že v tomto prípade nedošlo k pomýleniu sa, nakoľko
keby takýto výdavkový doklad založený na č.l. 116 spisu existoval v čase vypísania dokladov na č.l. 54 a
55, žalobkyňa by uviedla správny účel použitia finančných prostriedkov. Okresný súd sa tiež nezaoberal

rozpornosťou spôsobu vydávania peňazí z pokladne obce, keď svedok Z. H. tvrdil, že išlo o zálohové
platby, avšak svedkyňa M. E. hovorila o preplácaní jednotlivých dokladov. Žalovaný sa nestotožnil ani
s tým, že pokiaľ by súd chápal okamžité zrušenie pracovného pomeru ako výnimočný inštitút aj z toho
dôvodu, že zamestnávateľ nemôže dopustiť, aby sa zamestnanec vrátil, čo i len počas výpovednej doby
na pracovisko, v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, keď poukázal na správanie sa žalobkyne, ktorá

v rozhodnom časovom období po vystavení výdavkových dokladov založených na č.l. 54 a 55 spisu
odmietala a vyhradzovala si doplnenie pracovnej náplne tak ako je to uvedené na listine predloženej
súdu zo dňa 28.05.2013, teda ako by si žalobkyňa uvedomovala, že jej konanie môže mať následky,
a teda toto chcela ošetriť oklieštením svojej zodpovednosti na predloženej konkretizácii jej pracovných
povinností. Aj výpovede svedkov I. a Z. poukazovali na to, že žalobkyňa bola dlhšiu dobu nespokojná,

že starosta nepodpisoval ňou predložené doklady okamžite, ale neskôr, po ich oboznámení sa a tiež
potvrdili, že doklady žalobkyňa prispôsobovala aj vykonávaniu auditu. Aj z konania žalobkyne, keď
spísala a podpísala Zoznam odovzdaných dokladov dňa 16.06.2014, je zrejmé, že si bola vedomá
svojho pochybenia, keď na strane 3 tohto Zoznamu uviedla text (vyjadrenie k rozdielu : vloženie
vlastných prostriedkov na základe pôžičky a následného vrátenia), ktorý text svedčí o tom, že doklad,

ktorý predložila žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.03.2016 a je založený na č.l. 116 v tom čase ešte
neexistoval. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, žalovaný nesúhlasil s použitím čl. 4 ods. 2 CSP,
nakoľko v ust. § 255 ods. 2 CSP je uvedená právna úprava postupu súdu pri čiastočnom úspechu strany
v spore. Ak teda žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady mzdy v celkovej výške 19.700,57 eur a v
tomto smere bola jej priznaná náhrada len vo výške 8.151,96 eur, žalobkyňa mala úspech v spore len

v rozsahu 18%.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovanému bol v priebehu konania daný dostatočný
priestor na uplatnenie svojich procesných práv, preto jeho námietke o ich odňatí nie je možné
hovoriť. Prístup žalovaného k procesnej obrane bol nedôsledný, nakoľko sa niekoľkých pojednávaní

bez ospravedlnenia a z vymyslených dôvodov nezúčastnil. Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie, z ktorého bolo nesporné, že zaúčtovaná hotovosť v sume 176,19 eur bola použitá na
nákup piva, ktoré malo slúžiť pre zabezpečenie občerstvenia na prvomájovom podujatí organizovanom
Kultúrno-športovou komisiou pri Obecnom úrade Rajecká Lesná. Pokiaľ tento výdavok zaúčtovala,konala v súlade so skutočnosťou, že k jeho vynaloženiu skutočne došlo a finančné prostriedky boli
použité na účel prvotného výberu financií až do času ich zaúčtovania. Tento výdavok sama nevynaložila,
vynaložila ho kultúrno-športová komisia, pričom v priebehu konania bolo dokázané, že táto komisia bola

oprávnená čerpať každoročne prostriedky z rozpočtu Obce Rajecká Lesná. Ak boli tieto prostriedky z
rozpočtu obce použité v rozpore s rozpočtovými pravidlami, zodpovednosť musia niesť členovia komisie.
K dôkazu založeného na č.l. 116 spisu, ku ktorému žalovaný namietal, že tento bol pripojený len vo
fotokópii, uviedla, že tento doklad tak ako všetky originály dokladov sa nachádzajú v účtovníctve obce.
Čo sa týka údajného porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces, konkrétne o nevyhovenie

požiadavky právneho zástupcu žalovaného odročiť pojednávanie dňa 20.05.2016 z dôvodu nutnosti
dostaviť sa na ďalšie pojednávanie, žalovaná strana mala vedomosť o predvolaných svedkov a
žalovaný sa opätovne bez ospravedlnenia na toto pojednávanie nedostavil. Svedkyňa M. E. nevylúčila
poskytovanie záloh z pokladne obce, hovorila o konkrétnej akcii. Svedecké výpovede svedkov U. a H.
nie sú z hľadiska skutkového stavu relevantné vo vzťahu k predmetu konania. Svedok Z. H. objasnil
skutočnosť neskorého predloženia bločku svojou pracovnou vyťaženosťou. Výrok o trovách konania je

plne zákonný a dôvodný, nakoľko rozhodnutie súdu o nároku na zaplatenie mzdy bolo v plnom rozsahu
závislé v zmysle § 79 ods. 2 ZP na žiadosti zamestnávateľa.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne už písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a nakoľko je vyčerpávajúce, uvádzať
ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

7. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietka, že okresný súd nesprávnym spôsobom hodnotil dôkazy produkované stranami sporu, keď
v tomto smere vytýkal súdu, že neboli hodnotené jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti, so starostlivým
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a s osobitným posúdením vierohodnosti každého
vykonaného dôkazu, nie je dôvodná. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že nesprávny spôsob
hodnotenia dôkazov nie je odvolacím dôvodom podľa taxatívneho výpočtu uvedeného v § 365 ods.

1 písm. a) až h) CSP. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je výrazom sudcovskej nezávislosti, súd
pri voľnom hodnotení dôkazov a pri svojich úvahách je limitovaný iba povinnosťou postupovať podľa
pravidiel formálnej a dialektickej logiky. Okresný súd podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci v
odôvodnení napadnutého rozsudku (najmä bod 58.) logicky a presvedčivo uviedol podstatné argumenty
vo vzťahu k vykonaným dôkazom, na podklade ktorých prijal záver, že konanie žalobkyne opísané

v druhej vete okamžitého skončenia pracovného pomeru nenaplnilo skutkovú podstatu podľa § 68
ods. 1 písm. b) ZP. Odvolací súd zároveň konštatuje, že skutkové a právne úvahy okresného súdu
(opísané v bode 58. napadnutého rozsudku) zodpovedajú pravidlám formálnej a dialektickej logiky, sú
presvedčivé a nevykazujú žiadne známky ľubovôle súdu pri hodnotení vykonaného dokazovania. Pokiaľ
žalovaný v súvislosti s výdavkovým pokladničným dokladom založeným na č.l. 116 spisu a predloženým

žalobkyňou vo fotokópii na pojednávaní dňa 18.03.2016, namietal, že okresný súd tento dôkaz na
pojednávaní riadne nevykonal a nevyzval právneho zástupcu žalovaného, aby sa k nemu vyjadril, čím
mu znemožnil eventuálne navrhnúť dôkaz grafológom, zo spisového materiálu vyplýva, že právnemu
zástupcovi žalovaného bol tento dôkaz daný na nahliadnutie na pojednávaní konanom dňa 20.05.2016.
Za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného na tom istom pojednávaní svedok Z. H. vo svojej

svedeckej výpovedi potvrdil, že peniaze podľa pokladničného dokladu zo dňa 26.04.2013 skutočne
aj prevzal (200 eur) a že podpis na tomto doklade je jeho vlastnoručným podpisom. Písomný dôkaz
založený v spise na č.l. 116 bol okresným súdom opätovne oboznámený v rámci pojednávania konaného
dňa 18.10.2016, strany sporu t.j. ani právny zástupca žalovaného, ktorý bol na tomto pojednávaníprítomný, k uvedenému dôkazu nepredniesol žiadne pripomienky. Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 opakovane nepodal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania,
a to ani vo vzťahu k výdavkovému pokladničnému dokladu, založeného na č.l. 116 spisu. Na základe

týchto zistení odvolací súd prijal záver, že odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom spôsobe
hodnotenia dôkazov zo strany okresného súdu, nie je dôvodná. Zároveň nie je dôvodná ani odvolacia
námietka žalovaného, že riadnym neoboznámením listinného dôkazu založeného na č.l. 116 spisu bola
žalovanémuodňatámožnosťkonaťpredsúdomminimálnevmožnostipodaťnávrhnavykonaniedôkazu
grafologickým zistením, nakoľko toto tvrdenie žalovaného (ako to už odvolací súd uviedol vyššie) nie

je pravdivé.
Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal porušenie
jeho práva na spravodlivý proces tým, že okresný súd napriek tomu, že jeho právny zástupca požiadal
o prerušenie pojednávania za účelom nutnosti dostaviť sa na ďalšie pojednávanie v ten istý deň,
okresný súd odmietol konanie prerušiť, resp. odročiť pojednávanie konané dňa 20.05.2016 a pokračoval
výsluchomsvedkovajvneprítomnostižalovanéhoajehoprávnehozástupcu.Odvolacísúdzospisového

materiálu zistil, že okresný súd žiadosti právneho zástupcu žalovaného o prerušenie pojednávania
konaného dňa 20.05.2016 vyhovel (viď č. l. 128 spisu), t.j. tvrdenie žalovaného v tomto smere nie
je pravdivé. Pokiaľ právny zástupca žalovaného následne (po vypočutí svedka H.) požiadal súd o
odročenie pojednávania a o 10.28 opustil pojednávaciu miestnosť, okresný súd ho správne poučil, že
tejto žiadosti nemôže vyhovieť, nakoľko pred pojednávacou miestnosťou čakajú na výsluch ďalší traja

svedkovia navrhnutí stranami sporu. Okresný súd v tomto smere tiež správne poučil právneho zástupcu
žalovaného, že po oboznámení sa so zápisnicou o pojednávaní môže žiadať o dovypočutie svedkov
vypočutých v jeho neprítomnosti, čo však právny zástupca žalovaného na ďalšom pojednávaní konanom
dňa 18.10.2016 takýto dôkaz nenavrhol.
Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal nesprávne

posúdenie prejednávanej veci. Odvolací súd tu opätovne odkazuje na podrobné odôvodnenie
napadnutého rozsudku (najmä bod 58.), kde logicky a presvedčivo uviedol podstatné argumenty vo
vzťahu k vykonaným dôkazom, na podklade ktorých prijal záver, že konanie žalobkyne opísané v
okamžitom skončení pracovného pomeru nenaplnilo skutkovú podstatu tohto jednostranného právneho
úkonu žalovaného ako zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Odvolací súd nakoniec ako nedôvodnú vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaného, ktorá smerovala
proti výroku o náhrade trov konania. Je nepochybné, že žalobkyňa mala plný úspech vo vzťahu
k nároku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Čo sa týka nároku na
náhradu mzdy, žalobkyňa síce nebola plne úspešná ohľadne náhrady mzda za dlhšie obdobie ako
12 mesiacov (nárok na náhradu mzdy uplatnila za obdobie od 21.05.2014 do skončenia konania o

určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v sume po 679,33 eur mesačne, t.j. za
29 mesiacov, čo činí spolu 19.700,57 eur - pozn. odvolacieho súdu), ale treba v tomto smere prisvedčiť
názoru okresného súdu, že jeho rozhodnutie o tomto nároku bolo v zmysle § 79 ods. 2 ZP závislé
jednak na žiadosti zamestnávateľa (žalovaného) o nepriznanie tohto nároku na náhradu mzdy v rozsahu
prevyšujúcom obdobie 12 mesiacov a jednak na úvahe súdu, či náhradu mzdy prináležiacu žalobkyni

za čas presahujúci 12 mesiacov pomerne zníži alebo ju vôbec neprizná. Zo spisového materiálu je
zrejmé, že žalovaný svoju žiadosť podľa § 79 ods. 2 ZP produkoval až v záverečnej reči, čo znamená, že
žalobkyňa až do tohto momentu mohla byť v legitímnom očakávaní, že jej bude priznaná náhrada mzdy
v plnom rozsahu. Ak sa tak nakoniec nestalo, tak len z dôvodu, že žalovaný na poslednom pojednávaní,
t.j. pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, podal žiadosť o nepriznanie nároku žalobkyni na náhradu

mzdy v rozsahu prevyšujúcom obdobie 12 mesiacov. Za daného stavu potom nemožno inak, len súhlasiť
s okresným súdom o správnej aplikácii čl. 4 ods. 2 CSP na rozhodnutie o náhrade trov konania v
prejednávanej veci a v zmysle princípu všeobecnej spravodlivosti o priznaní žalobkyni náhrady trov
prvostupňového konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v

napadnutých výrokoch (v poradí prvý, druhý a štvrtý) ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd sa rozsudku okresného súdu v poradí treťom výroku nedotkol, nakoľko proti nemu strany
sporu odvolanie nepodali.

9. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa bola v tomto odvolacom konaní plne úspešná.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)