Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Csp/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117208684
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117208684.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu I. I., bývajúceho v U., I. H.

č. XXXX/XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
IČO 35 792 752, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea
Cviková, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.7.2016, ktorá je

súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500159347 zo dňa 18.7.2016, je neplatná. Uviedol,
že 18.7.2016 uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľskou
zmluvou. Zároveň uzavrel aj dohodu o zrážkach zo mzdy, mal za to, že táto dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu je táto dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatná. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení videl v tom, že len takýmto
určením možno eliminovať stav ohrozenia práva, resp. neistoty v právnom vzťahu so žalovaným, pričom
k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovacia žaloba v tomto prípade je

účinnejšia ako iné právne možnosti, a bude zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami. V
tomto konkrétnom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ako veriteľovi postihnutie
majetku žalobcu bez akéhokoľvek obmedzenia, a to aj napriek tomu, že neexistuje súdne rozhodnutie,
ktorébyspornýprávnyvzťahjudikovalo,realizovanézrážkyzomzdyniejemožnévočizamestnávateľovi
zo strany zamestnanca zastaviť. Žalovaný listom zo dňa 28.2.2017 požiadal zamestnávateľa žalobcu
o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, v dôsledku čoho
zamestnávateľ začal s realizáciou

zrážok zo mzdy. Žalovaný sleduje týmto postupom uspokojenie svojej neuhradenej pohľadávky vo výške
1.867,83 eur k 28.2.2017. Žalobca nemal pri podpise zmluvy o úvere, ktorej text bol vopred pripravený,
obsah úverovej zmluvy ovplyvniť a rovnako vopred pripravená bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Výšku dlhu si pritom žalovaný diktuje sám bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobca pri podpise
zmluvy nemal dostatok času sa oboznámiť s obsahom úverovej zmluvy, rovnako dohody o zrážkach
zo mzdy, nikto mu nevysvetlil dôsledky podpisu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca mal jedinú
možnosť, podpísať všetky listiny, ktoré mu boli predložené a akceptovať ich ako celok. Ohľadom dohody

o zrážkach zo mzdy nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu, preto uvedená dohoda predstavuje
individuálne nedojednanú zmluvnú podmienku, ktorá navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech.2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že takto formulovaná žaloba je
neprípustná v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Právne úkony sú v zmysle právnej
teórie a tiež rozhodovacej praxe súdov právnymi skutočnosťami. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba

ohľadne právnej skutočnosti je podľa ustanovení Civilného sporového poriadku prípustná len vtedy, ak
to ustanovuje osobitný predpis. Úmysel zákonodarcu podporuje aj dôvodová správa k § 137 Civilného
sporového poriadku, z ktorej vyplýva, že jeho úmyslom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určenie platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi žalobcom ako dlžníkom a

žalovaným ako veriteľom bola uzavretá 23.2.2015 Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. 8500159347. Zároveň bol žalobcovi predložený návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým
číslom. Z obsahu tejto dohody je zjavné, že žalobca nebol povinný túto zmluvu uzavrieť a že nejde
o podmienku pre poskytnutie úveru. Zároveň bol poučený o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy. Obsah dohody o zrážkach zo mzdy tomu zodpovedá, zároveň uvádza, akou
formou môže žalobca odmietnuť jej uzavretie. Hneď v úvode uvádza text smerujúci k tomu, aby si

dlžník pred podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy túto dohodu pozorne prečítal. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola samostatným úkonom, uzavretá na samostatnom liste, žalobca k nej pristúpiť nemusel
a zároveň bol poučený o tom, čo znamená jej uzavretie, to znamená, že aj o tom, že vykonávaním
zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu dlhu bez toho, aby k tomu bolo potrebné súdne
rozhodnutie. Spochybňovanie vlastného dobrovoľného konania a dovolávanie sa prospechu takýmto

spôsobom nenachádza oporu v žiadnom právnom predpise. Dohoda o zrážkach zo mzdy zároveň
predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, jej použitie smeruje výhradne k splneniu
povinnosti dlžníka, teda k splateniu úveru. Takýto spôsob zabezpečenia nie je vylúčený ani pri
záväzkoch zo spotrebiteľských zmlúv. Spotrebiteľ pritom nemá výslovne určené právo na poskytnutie
úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Neprijateľnou podmienkou v zmysle platnej právnej úpravy

je ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech
spotrebiteľa vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci
nie je dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy. Výslovne to vyplýva aj zo smernice Rady č.
93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice ohľadne neprijateľných podmienok nepoužijú na
podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Je teda nesporné, že dohoda o

zrážkach zo mzdy v čase, keď bola medzi stranami uzavretá ako právny úkon neodporuje zákonu a
ako taký je prípustný a platný. Tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou nemá oporu v zákone.

3. K tomuto vyjadreniu žalobca uviedol, že predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Podľa osobitného predpisu, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa je oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určenídanýje,pretožeibatakoutoformoužalobymôžebyťodstránenýstavneistoty,vktoromsažalobca
nachádza. Len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody ako celku môže dosiahnuť
stav, aby zamestnávateľ prestal realizovať zrážky z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy sa

zabezpečuje vyššia pohľadávka, než na ktorú má žalovaný nárok, keďže predmetný úver neobsahuje
všetky náležitosti predpokladané zákonom, a preto žalovaný nemôže od žalobcu žiadať úroky z úveru
a ďalšie poplatky.

4. Žalovaný zotrval na názore, že podanie takejto žaloby nie je procesným predpisom prípustné. Navyše

pre svoju nepotrebnosť a nezmyselnosť nevyrieši vzťah medzi stranami do budúcnosti, môže dôjsť
k podaniu ďalšej žaloby a vyvolaniu ďalšieho sporu, čím sa míňa účel určovacej žaloby. Žalovaný
zotrval na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou úverovej
zmluvy, ale samostatným a individuálne dojednaným právnym úkonom. Ide o právny prostriedok
zabezpečenia splatenia pohľadávky prípustný v spotrebiteľských vzťahoch, má zároveň akcesorickú

povahu, je podmienený uzatvoreným úverovým vzťahom.

5. Žalobca aj napriek uvedenej argumentácii zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

6. Žalobca v priebehu konania upresnil, že celkom má povinnosť splácať 5 úverov od nebankových

subjektov, čo vzhľadom na jeho príjem 530,00 eur v čistom mesačne nie je v jeho prípade možné. Preto
sa domáha požadovaného určenia. Z úveru od žalovaného doposiaľ zaplatil asi 7 splátok v dohodnutej
výške 50,00 eur, t. č. spláca úver v splátkach prostredníctvom spoločnosti C. Tejto spoločnosti pravidelnemesačne poukazuje 230,00 eur a táto spoločnosť túto sumu pomerne rozdelí medyi všetkých veriteľov
a realizuje splátky, z toho dôvodu t. č. poukazuje žalovanému splátky len v rozsahu 25,00 eur mesačne.

7. Z listinných dôkazov predložených žalobcom bolo zistené, že strany uzavreli Dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. 8500159347 podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Pred uvedením jednotlivých bodov
tejto dohody je výraznejším písmom upozornenie smerujúce k tomu, aby si strana text dohody pred
jej podpísaním pozorne prečítala. Z bodu I. až III. vyplýva, že uzavretie dohody nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Dlžník má možnosť odmietnuť

uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dôsledkom uzavretia dohody je možnosť veriteľa predložiť
dohodu zamestnávateľovi dlžníka za účelom vykonania zrážok z jeho mzdy, dlžníkovi vzniká povinnosť
vykonávanie zrážok z jeho mzdy rešpektovať do úplného splatenia pohľadávky veriteľa. V bode IV.
dohody bolo uvedené, že dohoda sa uzatvára na zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa
voči žalobcovi ako dlžníkovi, ktorá vyplýva z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 8500159347, predmetom ktorej bol úver 1.500,00 eur a príslušenstvo v podobe úrokov 678,54

eur. Na základe tejto dohody bol zamestnávateľ žalobcu ako dlžníka povinný vykonávať v prospech
žalovaného zrážky vo výške 51,87 eur mesačne (bod V.).

8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že toto ustanovenie obsahuje demonštratívny
výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu (Občiansky súdny poriadok, platný do 30. 6.
2016) pomerne výrazne modifikuje. Žaloby na plnenie upravené v písm. a) sú najčastejším druhom
civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov, vrátane vzťahov
deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej

normy, z čoho povinnosť vyplýva (ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave). Nóvum spočívajúce v
zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b) spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie povinností a
žalôb na vyporiadanie práv typu BSM, podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba atď. Úplne nová
koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení
inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a

nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d)
patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.

10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11.Podľa§551ods.1-3Občianskehozákonníkauspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

12. Podľa § 5a ods. 1, písm. a/,b/ zákona č. 250/ 2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou
alebo šekom.

13. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu
platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a
súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojouvýškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak
by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku,
dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky,
o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo
na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom
platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich
veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak

platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká
nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku
(§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Osobitná úprava pre spotrebiteľa je obsiahnutá v zákone na
ochranu spotrebiteľa v § 5a. Čo treba rozumieť "osobitnou listinou", neuvádza ani dôvodová správa.
Možno sa domnievať, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale
musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia

(o možnosti jej odmietnutia).

14. Súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol. Dôvodom zamietnutia
bol fakt, že, ako vyplýva z vyššie citovaného § 137 Civilného sporového poriadku, za súčasnej procesnej
právnej úpravy nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ táto možnosť

nevyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade tomu tak nebolo.

15. Pokiaľ mal žalobca za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s týmto názorom sa súd nestotožnil. Dohodu o zrážkach zo mzdy
považoval súd za samostatný právny úkon, hoci podmienený úverovou zmluvou, a preto sa zaoberal

procesnou prípustnosťou žaloby o neplatnosť právneho úkonu.

16. Zároveň je potrebné k veci dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom
zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka za splnenia podmienok v zmysle
§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., jej použitie smeruje výhradne k splneniu povinnosti

dlžníka, teda k splateniu úveru. Takýto spôsob zabezpečenia teda nie je vylúčený ani pri záväzkoch
zo spotrebiteľských zmlúv. Z obsahu predmetnej dohody vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver
bol poučený o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre
poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o tom, čo je dôsledkom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky

podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bola uzavretá na samostatnom
liste, žalobca ju nemusel uzavrieť, obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. O rovnakej dohode
o zrážkach zo mzdy rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6Co/142/2016- 86 a Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 4Co/236/2016 - 63 zo dňa 25. 05. 2016 obdobným spôsobom,
s tým, že dojednanie o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu v zmysle § 551 a nasl.

Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ
za predpokladu ak takéto zmluvné dojednanie bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané a spĺňa
predpoklady vyžadované podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. .

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady
trov konania podľa zásady úspechu, súd však dôjde
kzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.

Musí ísť o celkom výnimočný prípad, výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Jednou z možností, kedy aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy,
sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiťlen s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom

na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).

20. V danej veci bol úspešnou stranou žalovaný. Aj napriek tomu mu súd náhradu trov konania nepriznal,
použijúc § 257 Civilného sporového poriadku. Žalobca je v situácii, kedy je pre neho nemožné splácať

splátky všetkých úverov, ktoré má, jeho príjem je 530,00 eur. Trovy konania druhej strane, uplatnené vo
výške 276,63 eur, by hradil s veľkými ťažkosťami, aj táto povinnosť navyše by ovplyvnila uspokojovanie
jeho základných životných potrieb. Aj keď sa do tejto situácie dostal vlastným pričinením, nemožno
opomenúť ľahkú dostupnosť úverov od nebankových subjektov, obmedzené skúmanie schopností
splácať úver z ich strany, spotrebiteľský charakter týchto zmlúv, vyjadrený najmä tým, že budúci dlžník
nemôže ovplyvniť obsah týchto zmlúv. Žalobca podal žalobu v obave, že ak budú realizovať zrážky zo

mzdy všetci jeho veritelia, nebude mu vyplatená žiadna mzda, čo by ho dostalo do neriešiteľnej životnej
situácie, nemal vedomosť o tom, že časť mzdy mu musí za každých okolností zostať. Napriek tomu
si je vedomý povinnosti plniť svoje záväzky a spláca svoje úvery podľa svojich možností, i keď nie v
dohodnutej výške. Tieto okolnosti súd považoval za natoľko výnimočné, že úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo

veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.