Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Chamula

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Csp/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201669
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117201669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom, o spore žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, ul. Metodova 8, zastúpený: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: G. o
zaplatenie 195,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 90 eur s príslušenstvom, v zmysle podania
žalobcu z 25.4.2017, z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 38,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 128,81 eur za obdobie od 23.8.2015 do 27.1.2017, zo sumy 98,81 eur za obdobie od 28.1.2017
do 28.2.2017, zo sumy 68,81 eur za obdobie od 1.3.2017 do 28.3.2017 zo sumy 38,81 eur od 29.3.2017
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

V súvislosti s čiastočným zastavením konania a zároveň s výsledkom vo veci samej žalobca m á n

á r o k na náhradu trov konania od žalovanej v podiele 32 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.1.2017 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 195,48 eur s úrokmi
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 23.3.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
I., na základe ktorej žalobca umožnil žalovanej využívať telekomunikačné služby, žalovaná sa zaviazala
platiť odplatu za dohodnuté služby. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu
s tel. č.: XXXXXXXXXX.. Žalobca sa žalobou domáhal priznania nároku vo výške škody voči žalovanej,

ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Xperia E1
vo výške 66,67 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná
spôsobila žalobcovi tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle

Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie jej je predávaný za cenu uvedenú v čl.
1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavyzo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej
skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Výpočet spôsobenej skutočnej škody

žalobca špecifikoval nasledovne:
-akciová cena 30,00 eur, predajná cena 110,00 eur, uplatnená škoda 66,67 eur. Žalovaná riadne a
včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 128,81 eur vyfakturovaných za jednotlivé mesiace.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 29.6.2015 oznámil žalovanej sumy neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote.

Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si
okrem sumy za neuhradené služby vo výške 128,81 eur uplatnil i sumu 66,67 eur ako náhradu škody,
ktorá mu preukázateľne vznikla, t.j. spolu sumu 195,48 eur.

3. Žalovaná sa k veci vyjadrila písomne dňa 23.3.2017 tak, že s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla,
že svoj dlh voči žalobcovi riadne platí v mesačných splátkach. V prílohe zaslala súdu kópiu splátkového

kalendára a výpis z účtu.

4. Dňa 3.5.2017 zobral žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 90,00 eur späť z dôvodu, že po
podaní žaloby bolo žalovanej splátkovým plánom zo dňa 12.1.2017 povolené uhradiť dlh v mesačných
splátkach po 30,00 eur mesačne. Žalovaná k dátumu čiastočného späťvzatia žaloby realizovala platby v

celkovej výške 90,00 eur: dňa 27.1.2017 v sume 30,00 eur, dňa 28.2.2017 v sume 30,00 eur a dňa
28.3.2017 v sume 30,00 eur. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi istinu 105,48 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 195,48 eur od 23.8.2015
do 27.1.2017, zo sumy 165,48 eur od 28.1.2017 do 28.2.2017, zo sumy 135,48 eur od 1.3.2017 do
28.3.2017, zo sumy 105,48 eur od 29.3.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

5. Súd podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len
CSP ) na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala
1 000 Eur.

6. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 7.6.2017 o 8:45 hod. podľa § 219 O.s.p..

7. Podľa § 144 CSP: Žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas

žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

10. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a s využitím citovaného zákonného ustanovenia § 145
ods. 1 CSP rozhodol súd o zastavení konania v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 90,00 eur

s príslušenstvom.

11. Súd ďalej vykonal dokazovanie (ohľadne zostávajúceho predmetu konania) oboznámenie sa s
listinnými dôkazmi a zistil :

12. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 17.10.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. I.,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby v účastníckom
programe: Delfín 20 eur a ďalšie služby: Bonusová služba: Nekonečné volania na vybrané číslo v
Orangei, CLIP, Prístup k internetu, pre t.č.: XXXXXXXXXX, číslo SIM karty: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX
a žalovaná bola povinná za tieto služby zaplatiť podľa platného cenníka služieb žalobcu.

13. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. I. zo dňa 17.10.2014 sa strany dohodli, že
žalobca predá žalovanej telekomunikačné zariadenie Sony Xperia E1 so zľavou z jeho spotrebiteľskej
ceny za kúpnu cenu 30,00 eur s tým, že žalovaná si bola vedomá, že bežná maloobchodná(spotrebiteľská) cena MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH je 110,00 eur. Dodatok tiež
zahŕňal ustanovenie s podmieneným odkazom na ďalšiu listinu, že žalobca poskytne žalovanej výhody
uvedené v dokumente Bonusy ponuky „Ponuka NMD“ zo dňa 26.3.2014. Zároveň žalovaná sa zaviazala

zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. využívať jeho služby, pri ktorých je výška
mesačných poplatkov minimálne 20,00 eur, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi
dôvod na odstúpenie od zmluvy. V bode 2.5 Dodatku k Zmluve sa účastníci dohodli, že žalovaná je
povinná žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností nasledovne:
a) ak žalovaná počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo

iný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi alebo inú platbu, ktorú je povinná platiť žalobcovi alebo
b) ak žalovaná počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom
podľa Zmluvy v znení Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom
SIM karty alebo žalovaná poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy),

je žalovaná povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 80,00 eur, pričom pokiaľ k porušeniu
povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby

viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinností (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená
v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa
pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná

pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu
postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená
pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH.
Právo na zmluvnú pokutu vznikne žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovanej, a to v okamihu

porušenia povinnosti žalovanou, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany žalobcu (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb v
prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).

14. Žalobca vyfakturoval žalovanej mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 16 - 18 spisu) vo

fakturačnom období od 24.2.2015 do 23.5.2015 v celkovej sume 153,81 eur, z ktorej si žalobca uplatnil
v žalobe sumu 128,81 eur.

15. Listom zo dňa 29.6.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vo výške 128,81 Eur, zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 66,67 eur, nákladov

na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania vo výške
10,00 eur. Pohľadávku v celkovej výške 229,48 eur žiadal žalobca uhradiť najneskôr do 22.8.2015.

16. Žalobca listom zo dňa 12.1.2017 poskytol žalovanej možnosť splácať dlh v 10 mesačných splátkach
pod hrozbou straty výhody pri vynechaní čo i len jednej splátky nasledovne:

1. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 31.1.2017
2. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 28.2.2017
3. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 31.3.2017
4. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 30.4.2017
5. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 31.5.2017

6. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 30.6.2017
7. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 31.7.2017
8. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 31.8.2017
9. splátka vo výške 30,00 eur splatná dňa 30.9.2017
10. splátka vo výške 29,47 eur splatná dňa 31.10.2017.

Žalobca uviedol žalovanej číslo účtu, na ktorý môže jednotlivé splátky zasielať.

17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do
22.6.2015 (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z. ): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnikzaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom

verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

18. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.: Podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

19. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z.: Účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

20. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
OZ): Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

21. Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

22. Podľa § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový
vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej verejné
telekomunikačné služby. Žalovaná bola v zmysle tejto zmluvy okrem iného povinná platiť cenu za
poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia

dokladu o vyúčtovaní. Žalovaná si povinnosť zaplatiť mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky
(č.l. 16 - 18 spisu) za obdobie od 24.2.2015 do 23.5.2015 v uplatnenej výške 128,81 eur do dňa
podania žaloby nesplnila. Poskytnutie služieb telefónneho operátora žalovaná nespochybňovala, preto
súd považoval žalobu v zostávajúcej časti uplatnenej sumy za neuhradené služby - po zohľadnení
čiastočných úhrad zo dňa 27.1.2017, zo dňa 28.2.2017, zo dňa 28.3.2017 vo výške 90,00 eur - za

skutkovo i právne dôvodnú.

26. Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany
dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky

špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred
podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne
nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach

zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ).
Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky
nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom
preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu oprávo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto
právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je

aj zmluvná pokuta. Priebeh sporu je podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti poznačený
vývojom rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru obdobných zmlúv. V tomto
prípade si žalobca neuplatnil právo zo sankčného zmluvného ustanovenia, ale titulom náhrady škody.

27. Uvedený nárok na náhradu škody súd nemohol žalobcovi priznať, keďže nemal preukázané všetky

predpokladyobčianskoprávnejzodpovednosti,konkrétnevznikškody,resp.jejvýškuapríčinnúsúvislosť
medzi protiprávnym úkonom, v danom prípade porušením zmluvnej povinnosti, a spôsobením škody.
Je nepochybné, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť, ktorá je v tomto prípade zmluvnou
povinnosťou - platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Lenže toto porušenie právnej povinnosti
neviedlo k vzniku škody, lebo keď išlo o porušenie zmluvnej povinnosti, bolo vecou obidvoch zmluvných
strán, ako si plnenie zo zmluvy predovšetkým ocenia a prípadne aj v súlade so zákonom zabezpečia.

28. Súd neuznal za rozhodujúci činiteľ právneho hodnotenia vzniku škody to, že dodávateľ služieb,
zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, tento predal podľa Dodatku zmluvy A8061839 zo
dňa 17.10.2014 „so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny“ za cenu 30,- eur, teda podľa odôvodnenia žaloby
za zníženú cenu. Dlžník nemohol spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú

z hodnoty technologického zariadenia svojím ďalším správaním, lebo žalobca mal právo na zaplatenie
konečnejkúpnejcenyzatechnologickézariadeniepodľazákladnéhozmluvnéhodojednaniaojehocene.
V každom prípade je zabezpečovanou povinnosťou racionálne nanajvýš násobok povinných mesačných
platieb. Je vecou podnikateľa, akú cenu technologického zariadenia a služieb predloží. V skutkovej
koncepcii danej zmluvy o pripojení je záväzok, ktorým sa Účastník zaviazal na peňažné úhrady po dobu

tzv. viazanosti, príznačne iba okrajovo definovaný pri odkaze na druh služieb. Takto uzatvorená zmluva
príznačne vedie k jej uzatvoreniu spotrebiteľom, ktorý nie je riadne upozornený na celkovú výšku plnenia
v hlavnom zmluvnom ustanovení o cene plnenia. Napokon „hodnota zmluvy“ spočívajúca v mesačných
platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľa pri porušení povinnosti
dlžníka odstúpiť od zmluvy, toto správanie je príznačne jednostranné zo strany podnikateľa. Podľa

názoru súdu už pre rozhodnutie nebolo podstatné ani to, že spotrebiteľ tiež predtlačeným vyhlásením
vzal na vedomie, že maloobchodná cena MT pre prípad, že sa Účastník nedohodne na Dodatku, je
110,- eur. Súd preto neuznal význam argumentu žalobcu, že poskytol zľavu spotrebiteľovi, po poskytnutí
ktorej, keď žalovaná si svoje povinnosti nesplnila, si žalobca uplatňuje škodu vo výške 66,67 eur. Preto
súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti (tvrdenej škody v celkovej výške 66,67 eur) zamietol.

29. S vedomím širšej rozhodovacej praxe týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv, osobitne technologických
operátorov ako dodávateľov, vo vzťahu k právu dodávateľa zabezpečiť svoje dojednané plnenie od
spotrebiteľa, súd konštatuje, že zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval
za prijateľnú, iba ak by bola primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej personálnej
pozornosti pri porušení zmluvy. Súd si je vedomý časti rozhodovacej praxe súdov, ktorá poukazuje na

to, že má význam odstupňovanie zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti, v ktorej
došlo k porušeniu povinností dlžníka (takúto rozhodovaciu prax tunajší súd pokladá za neustálenú -
pozn. súdu). Lenže podporne podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na skutočnosti známe súdu z
úradnej činnosti (fakturácia telefónnych operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené na
súde), telefónni operátori zrejme dlhodobo deformujú príjmovú stránku svojho podnikania, ak v prípade

inkasovania zmluvných pokút alebo náhrady škody odôvodnených ako náhradu za zmarený predmet
zmluvy (zo strany dlžníkov či už dobrovoľne alebo podľa obsahu rozhodnutí niektorých súdov), z týchto
neodvádzajú daň z pridanej hodnoty, zrejme v súlade s daňovými predpismi, keďže trpenie škody nie
je predmetom podnikania. Aj v tomto zmysle podľa názoru súdu zmluvnú pokutu v žiadnom prípade
nemožno argumentačne spájať s hypotetickou časťou ceny poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy,

ktoré sa preto nestalo zabezpečovanou povinnosťou, ani s časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté
kvôli odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.

30.Súdpriznalžalobcoviúrokzomeškaniavsadzbáchpodľacit.ust.§517ods.2OZvspojenís§3ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od vzniku omeškania, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhotovenej

výzve veriteľa na plnenie zohľadňujúc čiastočné späťvzatia zo strany žalovanej po podaní žaloby.

31. O základe nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď žalobcovi
ako úspešnejšej strane sporu priznal náhradu trov konania v miere 32 % ako rozdiel medzi úspechomžalobcu vo výške 66 % (zastavenie v časti istiny 90,00 eur a priznanie istiny 38,81 eur) a neúspechom
žalobcu vo výške 34 % (zamietnutie náhrady škody vo výške 66,67 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.