Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Csp/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212950
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317212950.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: R. Z.,

N.. XX.X.XXXX, A. B. W. XXXX/XX W., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a iné,
takto

r o z h o d o l :

I. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.11.2013 je
bezúročná a bez poplatkov.

II. Zmluvné podmienky uvedené v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a

žalovaným dňa 4.11.2013 v znení:

„Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas
označte krížikom: [ ] a c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP, to všetko v rozsahu uvedenom
pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach.“,

„Vyznačením krížika nás žiadate, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli

rozhodovanévrozhodcovskomkonanístálymrozhodcovskýmsúdomvsúladesozákonomoplatobných
službách. Žiadosť vyznačte krížikom [ ], sú neprijateľné.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.5.2017, doručenou súdu dňa 5.6.2017 domáhal určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a vyhlásenie neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok, a to
na základe nasledovných skutočností. Medzi stranami sporu došlo dňa 4.11.2013 k uzavretiu úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“, ktorá bola súdu predložená žalobcom ako listinný dôkaz),

na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 3.000 Eur, ktorý mal byť splatený
v mesačných splátkach po 117,48 Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť v sume 7.122,06
Eur. Podpisom tejto zmluvy zároveň podľa zmluvných dojednaní došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach
zo mzdy a dohody o zmluvnej pokute. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nesprávne uvedenú celkovú výšku
úveru, keď súčin mesačnej splátky a počtu splátok predstavuje sumu 7.753,68 Eur, zmluva obsahuje
celkovú čiastku vo výške 7.122,06 Eur, následne nesprávny údaj o RPMN, dobu trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností je potrebné zmluvu považovať zabezúročnú a bez poplatkov. Ďalej, zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky: „Podpismi na tejto
zmluve zároveň uzatvárame: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom: [] a c)
dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP: to všetko v rozsahu uvedenom- pred textom úverových

podmienok a v úverových podmienkach. Vyznačením krížiku nás žiadate, aby vzájomné spory zo zmluvy
o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovskými .súdom v
súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom. []". Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné

zmluvné podmienky). Žalobca poukazuje na súdnu prax v zmysle záverov ktorej, dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už
v uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca uviedol, že v danom prípade sa jedná o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č.
129/2010 Z. z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu

je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny
vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Dôsledkom
neplatnostizmluvyjeto,žezmluvnéstranysimajúvrátiťto,čosinavzájomplnili.Ďalejžalobcapoukazuje
na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky poukazujúc na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

účinného v čase podpisu zmluvy. Ak bola rozhodcovská zmluva „nanútená" jednou zmluvnou stranou,
je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom
konaní riadne brániť. Túto doložku si spotrebiteľ/žalobca nedojednal individuálne a pri jej akceptácii
nemal na výber. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi
rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Pokiaľ má spotrebiteľ

postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný
súd.Takútorozhodcovskúzmluvupretonemožnopovažovaťzaplatneuzavretú.Výkonprávapovinností
v takejto rozhodcovskej zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná rozhodcovská
zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Tiež, sídlo rozhodcovského súdu
žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Teda aj v prípade

rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy žalobca žiada vyhlásenie o neprijateľnosti. Žalobca si neuplatnil
náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 26.6.2017. K absentujúcim náležitostiam zmluvy
uviedol, že adresa veriteľa je uvedená hneď pod názvom zmluvy - „Úverová zmluva", takže žalobca

ako klient mal presné údaje o adrese veriteľa. Žalovaný neskôr v konaní doplnil, že čo sa týka adresy
predávajúceho, túto nebolo možné uviesť, nakoľko sa jednalo o úver bezúčelový. Náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedená v časti textu zmluvy označeného „Úver", kde sú
upravené presné údaje o výške mesačnej splátky - 117,48 eur pod bodom 43., o počte splátok - 66 pod
bodom 44., o termíne konečnej splatnosti, 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom

mesiaci pod bodom 52., o dátume prvej a ďalších splátok. Na základe uvedených údajov je objektívne
možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Žalovaný poukázal na súdnu
prax v zmysle ktorej nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum; zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok
spotrebiteľa. Pokiaľ ide splnenie náležitosti § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., dátum konečnej

splatnosti úverovej zmluvy je uvedený priamo v zmluve nasledovne: „Lehota splatnosti 66 mesiacov po
poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci." Tiež, aj keď Zmluva neuvádza presný číselný
dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí
vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého
úveru. Údaj o RPMN je v úverovej zmluve konkrétne uvedený v bode 46, kde je stanovená jej výška na

44,1 %, teda žalobca pri podpisovaní zmluvy bol o jej správnej výške informovaný. Pokiaľ ide splnenie
náležitosti § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., pri vynásobení mesačných splátok vo výške
117,48 Eur x počte splátok, t.j. 66, vyjde skutočne čiastka uvedená žalobcom, a to 7.753,68 Eur, no
uvedenú celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom považujeme za správnu, a to z nasledujúceho dôvodu.
Do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v úverovej zmluve neboli zarátané doplnkové služby, nakoľko

klient nebol povinný si ich navoliť (poistenie, služba zmeny výšky a počtu splátok). Úpravu dohody o
zrážkach zo mzdy zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorého
účinnosť však nastala až od 01.05.2014. V právnom poriadku SR platí zásada zákazu retroaktivity, preto
považujeme aplikáciu právnych predpisov účinných neskôr ako došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvya aj dohody o zrážkach zo mzdy za neaplikovateľné na daný prípad. Dohoda o zrážkach zo mzdy
nie je žiadnym jednostranným diktátom zo strany žalovaného. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobca
presne vedel, akú výšku budú predstavovať prípadné zrážky zo mzdy v zmysle zmluvy...mesačná

zrážka zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky... inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy je štandardným právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku, ktorý sa bežne v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy využíval na zabezpečenie pohľadávok. Realizácia dohody o zrážkach zo
mzdy nastáva vždy až ako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy
neplní riadne a včas. V takýchto prípadoch nemá žalovaný žiadnu inú možnosť ako sa k uspokojeniu

svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach klientov na plnenie s realizáciou
zrážok zo mzdy začať. Okrem uvedených skutočností, žalovaný dáva do pozornosti, že zrážky zo mzdy
sa u žalobcu nerealizujú, napriek tomu, že posledná splátka uhradená žalobcom na úverovej zmluve
č. XXXXXXXXXX je zo dňa 27.12.2016. Žalovaný zároveň namieta existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení požadovanom žalobcom. Žalovaný považuje celú žalobu za všeobecnú, bez reálneho
preukázania napádaných skutočností a ich podloženia dôkazmi, ktorá smeruje výlučne k cieľu vyhnúť sa

plneniu povinností, ktoré žalobcovi vyplývajú zo zmluvy a žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný si uplatnil
náhradu trov konania.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 4.12.2017 a 15.3.2018. Vzhľadom k tomu, že v priebehu
konania došlo k zmene právnej úpravy, súd nebude prihliadať na dôkaz vyžiadaný súdom a predložený

žalovaným v konaní, a to rozpis platieb žalobcu. Uvedený dôkaz si súd vyžiadal vzhľadom na predbežné
posúdenie, že podľa stavu platnej právnej úpravy v danom čase bolo potrebné skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu. Dňa 29.3.2018 súd vyhlásil rozsudok tak ako to vyplýva z výrokovej časti
rozsudku.

4. Podľa § 137, písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

5. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

6. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,...j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 11 ods. 1, písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

8. Podľa § 2, písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa písm. g) predmetného ustanovenia, celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.9. Podľa § 298 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len „neprijateľná podmienka“). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Na základe uvedeného, v prípade určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Súd má za preukázané,
že žalobca so žalovaným dňa 4.11.2013 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, z titulu ktorej
poskytol žalovaný žalobcovi bezúčelový úver vo výške 3.000 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť 66 splátkami
v mesačnej periodicite so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci vo výške 117,48 Eur. Celková čiastka splatná

spotrebiteľom je 7.122,06 Eur, úroková sadzba je 36,56%, RPMN 44,1%. Súd vyhodnotil zmluvu ako
písomne a platne uzatvorenú medzi stranami sporu, pričom nedostatok náležitostí zmluvy o úvere, na
ktoré poukazuje žalobca by mali v zmysle ZoSÚ za dôsledok jej bezúročnosť a bezpoplatnosť. Zmluva
obsahuje dohodu o doplnkových službách, a to poistenie v bode 56 (poistné 8,28 Eur, t.j. 7,58% zo
splátky), službe zmeny výšky splátky a počtu splátok v bode 57 (poplatok 0,3 Eur zahrnutý v splátke) a

službe odloženia splátky v bode 59 (poplatok 0,99 Eur zahrnutý v splátke). Je zrejmé, že služba poistenia
úveru je zahrnutá do formulára bez možnosti voľby spotrebiteľa, a teda túto čiastku bolo jednoznačne
potrebné zahrnúť do celkových nákladov. Čo sa týka ostatných doplnkových služieb, nakoľko sú tieto tiež
súčasťou formulára, v ktorom sú obsiahnuté ostatné podmienky zmluvy, ktoré s ohľadom na poskytnutie
úveru vyhodnocoval veriteľ ako celok, t.j. úver bol poskytnutý dlžníkovi na základe dohody o všetkých

údajoch v zmluve. Teda žalobca získal úver na základe ponúknutých podmienok. Súd má za to, že
doplnkové služby sú spojené s úverom a mali byť ako náklady zahrnuté do celkovej čiastky úveru, čo
neboli,pričomtútoskutočnosťžalovanýnerozporoval.Ďalej,zmesačnejsplátky117,48Eurniejezrejmé
členenie splátky na istinu a úroky. Určenie splatnosti splátky malým písmom pod jednotlivými bodmi a
dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti iba s odkazom na počet splátok, resp. mesiacov, súd

vyhodnotil (berúc do úvahy § 37 ods. 1 a § 53c OZ), že takéto dojednanie nemožno považovať za
dostatočne určité, i keď podľa názoru súdu, nie je neplatné, ale je potrebné ho považovať ako nesplnenie
podmienky v § 9 ods. 2, písm. f) a k) ZoSÚ. Na základe uvedeného sa zmluva považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

13.Žalobcasadomáhavyslovenianeprijateľnostipodmienky,atodohodyozrážkach,ozmluvnejpokute
a rozhodcovskej zmluvy. V časti vyslovenia neprijateľnosti dohody o zrážkach, súd sa stotožňuje s
právnym názorom obsiahnutým v rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn. 1Co/517/2013 (vyhlásený
v čase, kedy nebola účinná právna úprava v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.), z ktorého
cituje: „Žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k banke ako veriteľovi

podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne
podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú
uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre
rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Súd mal za to, že zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi
je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody
o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ
nútenýkedykoľvekvplatnostizmluvystrpieťvykonávaniezrážokzomzdynaúhradupohľadávkyveriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl,resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných
zmluvných podmienok. V tejto súvislosti poukázal súd aj na závery komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti

zo dňa 21.1.2011, v ktorej komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa §
551Obč.zákonníkajezmluvnoupodmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvpráveapovinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase
vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút podľa
názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si

uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa
a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1-6 Obč. zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel“....“Aj
podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi v úverovej zmluve

je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa,pretožespotrebiteľjenútenýkedykoľvekvčaseplatnostizmluvystrpieťvykonávaniezrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o
tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,

ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Treba súhlasiť s názorom žalobcu, že z tohto dôvodu moc
nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej
príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá
zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a
to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi

ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka,
keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať
ako nekalú. Treba prihliadnuť aj na skutočnosť tvrdenú žalobcom, že Inštitút dohody o zrážkach zo

mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri
zmluves o zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Z uvedeného dôvodu za nesprávny treba považovať aj názor

odvolateľa v odvolaní, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy.“. Súd sa plne stotožňuje s uvedeným právnym názoru, v zmysle ktorého dohodu o
zrážkach v zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) ZoSÚ,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Je pravdou, že v danom prípade až vyznačením krížika spotrebiteľ
žiada, že spory budú rozhodované rozhodcovským súdom. Takýto spôsob dojednania nemožno však
považovať za individuálne dojednaný. Text je včlenený do formulárovej zmluvy a spôsob formulácie, že
spotrebiteľ „žiada“ navodzuje dojem, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v prospech spotrebiteľa,
pričom tomu tak nie je. Na nevýhody takejto úpravy upozorňuje aj žalobca. Spotrebiteľskú rozhodcovskú

zmluvu spotrebiteľ neuzatvára v čase tzv. vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebiteľ, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní
zmluvy opomenie zachovať náležitú obozretnosť. Zmluvné podmienky si veriteľ zjavne vopred pripraví,
spotrebiteľichnemôžezmeniťobsahovo,čojepresnedanýprípadpodľa§53ods.2OZ(ajčl.3smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na základe uvedeného súd

vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku aj predmetnú rozhodcovskú zmluvu (doložku). Rovnaké
zdôvodnenie o neprijateľnosti podmienky sa vzťahuje aj na dojednanie o zmluvnej pokute. Tento inštitút
je upravený v § 544 a nasl. OZ. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Súd má za to, že ani v tomto prípade nie je
možné považovať za individuálne dojednané, ak spotrebiteľ sa má zaviazať vyznačením krížika v čase

uzatvárania zmluvy s tým, že predpoklady pre uzatvorenie dojednania o zmluvnej pokute sú zrejme v
úverových podmienkach, ktoré však žalovaný v rámci obrany súdu nepredložil. Aj v tejto časti žaloby
bol teda žalobca úspešný.14. O trovách súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, pričom však žalobca si náhradu trov konania
neuplatnil a tieto mu ani v konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).