Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713204291
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1713204291.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: DOMINIK TRADE, s.r.o., so sídlom Obežná
3237/8, 821 02 Bratislava, IČO: 36 705 969, zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom
Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: ProOvo a.s, so sídlom Krajinská cesta 273, 900
21 Svätý Jur, IČO: 34 099 786, zastúpený JURISINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., so sídlom
Pluhová 5, 831 03 Bratislava, o zaplatenie sumy vo výške 15 271,48 eur s príslušenstvom, o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/294/2015-179 zo dňa 6. apríla
2017, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4Cob/249/2015-179 zo dňa 6. apríla 2017 o d m i e t a .
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 33Cb/196/2013-121 zo dňa 19. mája 2015 rozhodol tak, že
žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 15 271,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 15 271,48 eur odo dňa 13. októbra 2012 do zaplatenia a na náhradu trov
konania vo výške 916,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 448,98 eur.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 18. marca

2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 15 271,48 eur s príslušenstvom ako práva na
zaplatenia sumy, na základe dodacieho listu zo dňa 31. marca 2012 a faktúry splatnej do 12. októbra
2012 za tovar - obaly na vajíčka.

3. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne návrhom vo veci samej, faktúrou č. 2100210008
a dodacím listom č. 2012/03/MI/0076/E zo dňa 31. marca 2012, výsluchom žalobcu a žalovaného,

výsluchomprávnychzástupcovúčastníkovkonaniaavýsluchomsvedkovW.D.,M.S.,L.O..Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou AGROGROUP s.r.o.
existovalzáväzkovoprávnyvzťah,ktorýfungovalnabázedodávaniaobalovnavajíčkazostranyžalobcu
pre žalovaného, ktorý bol dodávateľom vajec a v zmysle zákona bol povinný predávať vajíčka vždy
zabalené a medzi žalovaným a spoločnosťou AGROGROUP s.r.o., ktorá vajíčka odoberala vrátane
obalov od žalovaného a bola distribútorom tohto tovaru do sietí obchodných reťazcov. Konštatoval, že

tento obchodný vzťah medzi účastníkmi existoval a fungoval dlhšiu dobu od roku 2009, pričom žalobca
vždydodávalobalynavajíčkažalovanému,ktorývajíčkanáslednezabalil,dodalavyfakturovalajvrátane
obalov spoločnosti AGROGROUP s.r.o., ktorá ich následne distribuovala do sietí obchodných reťazcov,
inak, že spoločnosť AGROGROUP s.r.o. v prípade zákazky oslovila ako žalobcu, tak žalovaného,
za účelom rýchleho dodania predmetného tovaru. S poukazom na citované ustanovenia § 1 ods.
1, § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka uviedol, že uzavretie kúpnej

zmluvy nevyžaduje formu písomnú a môže byť uzavretá aj konkludentným spôsobom a že podstatnou
náležitosťou kúpnej zmluvy je aj dohoda o cene. Zistil, že medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťouAGROGROUP s.r.o. existoval takzvaný trojstranný právny vzťah, ktorý fungoval dlhšiu dobu. Fakt,
že žalovaný tovar riadne prevzal a nezaplatil a že cena dodaného a nezaplateného tovaru sporný
nebol. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť za dodaný tovar kúpnu

cenu zaplatiť. S odkazom na ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka žalobcovi priznal aj úrok z omeškania a poplatok za omeškanie tak, ako
to ustanovuje vykonávací predpis. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

4. O odvolaní žalovaného (list v spise č. 136), ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkomzodňa6.apríla2017,č.k.4Cob/249/2015-179 tak,žerozsudoksúduprvéhostupňapotvrdil.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vec prejednal v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s

ustanovením § 219 ods. 3 C. s. p. oznámený na úradnej tabuly a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného vyhovieť možné nie je. Odvolací súd konštatoval,
že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle
dokazovanie výsluchom svedkov a vysporiadal sa so všetkými argumentami sporových strán. Za jediné
pochybenie odvolací súd označil, že neaplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu normu a

jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel
k záveru, že nie je potrebné zopakovať dokazovanie a ani ho doplniť, odvolací súd je viazaný zisteným
skutkovým stavom súdom (§ 383 C. s. p.) a uviedol, že odvolací súd zachoval postup podľa § 382 C.
s. p. a aplikáciu správnej právnej normy (§ 451 Občianskeho zákonníka) písomne účastníkom konania
oznámil a dal im možnosť k aplikácii tejto právnej normy sa vyjadriť. Odvolací súd v zmysle § 387 ods.

2 C. s. p. sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a zaujal stanovisko iba k tým dôvodom,
ktoré považoval za potrebné. Odvolací súd sa nestotožnil s vyjadreným právnym názorom súdu prvého
stupňa, keď posúdil nárok ako z platne uzavretej kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom
žalobcu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo prevzatím dodaného tovaru žalovaným, nakoľko podľa
odvolacieho súdu chýba návrh zmluvy, v tomto prípade objednávka adresovaná žalobcovi. S poukazom

na citované ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k
záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo ani ústnou formou.

6. Za preukázaný však jednoznačne označil fakt, že žalovaný dlhodobo spolupracoval so spoločnosťou
AGROGROUP s.r.o., ktorá mala sklad na rovnakom mieste ako mal žalovaný. Zmluvný vzťah dlhodobo

fungoval tak, že spoločnosť AGROGROUP s.r.o. alebo žalovaný zadali žalobcovi objednávku, pričom
tovar prevzal žalovaný alebo spoločnosť AGROGROUP s.r.o. v tom istom sklade ako mal žalovaný.
Zadali žalobcovi objednávku, pričom tovar prevzal žalovaný alebo spoločnosť AGROGROUP s.r.o.. V
tom istom sklade žalobca vystavil faktúru žalovanému a ten vystavil spoločnosti AGROGROUP s.r.o. a
bol to žalovaný, ktorý vždy vystavenú faktúru žalobcom, žalobcovi uhradil. Tento vzťah bol zaužívaný

a trval do roku 2009. Spôsob spolupráce bola teda jednoznačná zvyklosť, čo potvrdil aj pán O., ktorý
uviedol, že vždy sa dodávali vajíčka zabalené a vždy obaly platil ten kto vajíčka dodával, nikdy nie
distribútor. V konaní bolo preukázané, že tovar objednával žalovaný alebo spoločnosť AGROGROUP
s.r.o., ale faktúry vždy platil žalovaný, čo potvrdil aj svedok M. S. za AGROGROUP s.r.o..

7. Žalobca dodal žalovanému tovar v hodnote 15 271,48 eur, čo objednávke zodpovedá z č. l.
117. V konaní iný spôsob platenia preukázaný nebol. Jednoznačným faktom z doposiaľ vykonaného
dokazovania bolo, že žalovaný tovar prevzal, faktúru nezaplatil, ale výšku ceny dodaného tovaru
nenamietal. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ ako tvrdí žalovaný, že dodávka pre neho určená nebola,
nemal tovar prevziať a pokiaľ ho prevzal, mal tovar vrátiť, čo však neurobil.

8. S poukazom na citované ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd posúdil
nárok ako bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný jednoznačne získal na úkor žalobcu.

9. S námietkou premlčania sa odvolací súd podrobne zaoberal v bodoch 93 až 99 a uviedol, že žaloba

bola podaná dňa 18. marca 2013, teda v zákonnej premlčacej dobe.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (teraz § 255 ods. 1 C. s. p.) s tým, že
tvrdeniežalovaného,žeotrováchkonaniamábyťrozhodnutépodľa§150O.s.p.označilzanedôvodné.11. K námietke žalovaného, že súd nevzal viaceré skutočnosti tvrdené žalovaným poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 209/04, nález IV. ÚS 115/03

a konštatoval, že samotná skutočnosť odvolateľa, že sa nestotožňuje s výsledkom konania, nemôže
viesť k záveru neodôvodnenosti a arbitrárnosti rozhodnutia. Vykonané dokazovanie prvostupňovým
súdom, vyhodnotenie svedeckých výpovedí prvostupňovým súdom, odvolací súd označil za dostatočné
presvedčivé a preskúmateľné. Pokiaľ ide o nedostatok použitia ustanovenia § 409 Obchodného
zákonníka, odvolací súd uviedol, že tento nedostatok v odvolacom konaní odstránil.

12. Pokiaľ ide o omeškanie a určenie dňa omeškania sa odvolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa,
že dňom omeškania je nasledujúci deň po splatnosti faktúry č. 2100210008.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s ustanovením §
255 ods. C. s. p.

14. Citoval ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvého
stupňa.

15. Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou dňa 18. mája 2017 podal dovolanie

žalovaný, podaním doručeným na súd dňa 3. júla 2017 (list v spise č. 197). Prípustnosť dovolania označil
ustanovením§420písm.f/C.s.p.vzhľadomnato,žesúdnesprávnym procesnýmpostupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

16. Citoval články 8 a 16 ods. 1 C. s. p., ustanovenie § 149 C. s. p. zákon č. 460/1992 Zb. v platnom
znení, čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zákon č. 292/1992 Zb. a
uviedol,žejepresvedčený,ževdôsledkuzmenyprávnehoposúdeniaodvolacímsúdommu bolaodňatá
reálna a efektívna možnosť skutkovo a právne argumentovať, ohľadne nového právneho názoru, čím

bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Podľa dovolateľa, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa z iného právneho dôvodu ako prvostupňový súd, pričom bez vecného prehodnotenia
záverov tohto súdu, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch niektoré nesprávne závery prevzal a
niektoré vyhodnotil prvotne bez toho, aby boli v dostatočnom rozsahu predmetom dokazovania, napr. k
otázke spotrebovania časti tovaru a možnosti jeho vrátenia, keďže vo vzťahu k aplikácii § 409 ods. 1 a

2 Obchodného zákonníka to nebolo významné a teda rozhodol v rozpore so zásadou dvojinštančnosti
konania. Takýmto porušením dvojinštančnosti konania znemožnil žalovanému uplatniť si právo na
nové dokazovanie a domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmania skutkových zistení
a právnych záverov, ktoré pre nové odlišné právne posúdenie veci významné boli, keďže boli prvý
krát uvedené v rozsudku o odvolaní. O posúdení veci podľa iného právneho predpisu sa žalovaný

dozvedel z výzvy odvolacieho súdu. Vzhľadom na štádium konania mal žalovaný obmedzené možnosti
výkonu svojich práv. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 171/06, v
ktorom prvostupňový súd rozhodol v rozpore so zásadou dvojinštančnosti, pretože bolo sťažovateľovi
znemožnené uplatnenie práva domáhať sa riadnym opravným prostriedkom. Dovolateľ má za to, že
nebolovykonanériadnedokazovanieodvolacímsúdom,ktorébypreukazovalobezdôvodnéobohatenie,

kto získal bezdôvodné obohatenie, súvisiace predpoklady bezdôvodného obohatenia a teda nebola
preukázaná nemožnosť vydania obohatenia. Preto podľa dovolateľa je dokazovanie potrené zopakovať
a doplniť. Nesplnenie tejto povinnosti podľa žalovaného nemôže byť vyhodnotené v jeho neprospech a
ide o dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje žalobcu. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok
Okresného súdu Pezinok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a odložiť vykonateľnosť.

17. Žalobca zaslal vyjadrenie k dovolaniu podaním zo dňa 23. októbra 2017 (list v spise č. 212) a
navrhol napadnuté rozsudky dovolaním ponechať v platnosti. S poukazom na ustanovenia § 382 C.
s. p., § 387 ods. 1 C. s. p. prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. spochybnil, keďže nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 171/06 nepotvrdzuje žalovaným tvrdený dovolací

dôvod. Navrhol dovolanie odmietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania vo výške 100 %.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)], funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolaciehokonania (§ 470 ods. 4 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená advokátom
v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., prejednal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 C. s. p.), vec preskúmal a dospel k nasledovnému záveru.

19. Žalovaný podal dovolanie za účinnosti C. s. p. a preto dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia
§ 470 ods. 1 a 2 veta prvá C. s. p., podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

20. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu v občianskoprávnom konaní sa zaručuje len vtedy, ak sú
splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť
o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho

konania, v ktorom procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. (I. ÚS 4/2011).

21. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže
dovolací súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného právneho stavu právnej
istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýkoľvek vád

prvoinštančnej alebo druhoinštančnej fázy základného konania, ale len vád ktorého zákonodarca povýšil
nad právnu istotu sporových strán (I. ÚS 35/2013).

22. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

23. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým
sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už začalo konanie,
e) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Iné procesné vady konania, nesprávnosti konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, prípustnoť dovolania nezakladajú. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pre záver o
prípustnosti dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení.

25. Rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, že v k tejto procesnej vade skutočne došlo.

26. Za základnú otázku pre posúdenie dôvodnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
považuje, či napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu, odvolací súd znemožnil nesprávnym

procesným postupom žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).

27. Podľa dovolateľa odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí pochybil tým, že na zistený
skutkový stav neaplikoval správnu normu a teda jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom posúdení.

28. Je pravdou, že odvolací súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na bezdôvodné obohatenie podľa
ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil ako nárok
na zaplatenie ceny za dodaný tovar.

29. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.30. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Z predložených dokladov, ako aj z vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalobca žalovanému
tovar (obaly na vajcia) v účtovanej hodnote dodal, žalovaný tovar nezaplatil a ani ho žalobcovi
nevrátil. Táto skutočnosť je jednoznačná, vykonaným dokazovaním preukázaná a žalovaný ju žiadnym
dokladom a ani dôkazom ničím nespochybnil. Žiadnym dôkazom nepreukázal, že tovar mu bol dodaný a

ním prevzatý, mal inú účtovnú hodnotu a že žalovaný tento tovar neprevzal a ani, že tento tovar žalobcovi
vrátil. Jednoznačným faktom je, že žalobca vo výške uplatneného nároku žalobou, žalovanému dodal
tovar a tento tovar mu zaplatený nebol a ani vrátený, čím došlo na jeho strane, na jeho úkor k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

32. Odvolací súd postupoval v súlade s čl. 8, nakoľko označil skutkové tvrdenia dôležité pre jeho

rozhodnutie a v súlade s čl. 16 ods. 1 C. s. p. postupoval a rozhodoval v súlade s účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

33. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 C. s. p.).

34. V danom prípade odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie, ani zopakovať
dokazovanie, keďže v danom prípade žalovaný nespochybnil vykonané dokazovanie súdom prvého
stupňa, že žalovaný tovar vo výške uplatnenej žalobou prevzal, nezaplatil a ani nevrátil. Vzhľadom na to,
že odvolací súd sa nestotožnil s vyloveným názorom, vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí (strana

9) “keď skonštatoval, že ustálil, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo právny vzťah založený kúpnou
zmluvou, z ktorej žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vznikla za dodaný tovar (obaly
na vajíčka)“ a ustálil právny názor, že na prejednávanú vec sa vzťahuje ustanovenie § 451 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Za účelom prejednania odvolania, zaslal obidvom účastníkom list označený, “ako výzva“,
aby sa k použitiu tohto ustanovenia v lehote 15 dní vyjadrili.

35. Z dokladov založených v spise nie je sporné, že táto výzva bola právnemu zástupcovi žalovaného
ProOvo, a.s. advokátskej kancelárii JURISINVEST, v.o.s. doručená a že sa k tejto výzve podaním
doručeným dňa 27. februára 2017 aj vyjadril (list v spise č. 171).

36.Ztohtopodaniažalovanéhojezjavné,žefakturovanýtovarmudodanýbolažežalovanýhonezaplatil
a ani nevrátil. Žalovaný vo vyjadrení k citovanej výzve poukazoval iba na to, že tento tovar nie je jeho.

37. Žalovaný však nezdokladoval žiadnym dôkazom, že keď ako tvrdí, že fakturovaný tovar jeho nebol,
prečo ho prevzal a keď bol nepoužiteľný, nevrátil. Žalovaný taktiež nepreukázal, že tovar reklamoval,

ako aj, že s ním nedisponoval.

38. Žalovaný sa takýmto spôsobom bezdôvodne obohatil a pre preukázanie tejto právnej skutočnosti, je
v danom prípade bezpredmetné, či išlo o nárok spôsobený nezaplatením kúpnej ceny z kúpnej zmluvy
alebo obohatenie prijatého a nezaplateného tovaru.

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) sa v danom prípade stotožnil s právnym názorom
uvedeným vo vyjadrení žalobcu k výzve súdu zo dňa 23. februára 2017 a vo vyjadrení k dovolaniu, že
súdy nie sú viazané právnou kvalifikáciou, ale iba žalobným návrhom (list v spise č. 212).

40. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva jednoznačný názor, že odvolací súd nepochybil, keď
v tomto konkrétnom spore vychádzal z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom, doplneným
vyjadrením účastníkov konania k výzve súdu ohľadne aplikácie ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade išlo o dokazovania na tom istom skutkovom základe, ktorý preukázaný
jednoznačne bol. Pre skúmanie, či sa žalovaný bezdôvodne obohatil na základe nezaplatenia faktúry

z uzavretej kúpnej zmluvy alebo na základe prijatého a nezaplateného plnenia bez uzavretej kúpnej
zmluvy by bolo ďalšie dokazovanie odvolacím súdom, aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nadbytočné. Žalovaný vo vyjadrení k výzve súdu, ohľadne aplikácie ustanovenia § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka a ani v dovolaní nespochybnil skutočnosť, že tovar vo výške spornejfaktúry prijal a nevrátil a ani sa vrátiť nepokúsil. Ide o úplne rovnaký základ nároku, ktorého dôvodnosť,
vykonaným dokazovaním preukázaná jednoznačne bola.

41. Podľa dovolacieho súdu preto nedošlo k porušeniu dvojinštančnosti konania, ale ide iba o účelovo
podané dovolanie žalovaným, s cieľom oddialiť jeho povinnosť za žalobcom dodaný tovar a ním
prevzatý, zaplatiť. Skúmanie, či dodaný tovar (vajíčka na obaly) bol dodaný na základe dodacieho listu
(list v spise č. 5) v roku 2012 použiteľný, je toho času - v roku 2018 nemožné a pre posúdenie
oprávnenosti nároku zavádzajúce. Bolo vecou žalovaného, aby ako tvrdí nepoužiteľný tovar žalobcovi

v roku 2012 reklamoval, vrátil, ale nie po šiestich rokoch tvrdil, že ním prevzatý tovar bol nepoužiteľný.

42. Takto navrhovaný postup žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky kvalifikuje za porušenie
zásady rovnosti účastníkov konania s cieľom vyhnúť sa povinnosti za prijatý tovar zaplatiť.

43. Na základe takto zisteného a posúdeného právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C.

s. p. (dospel k záveru, že odvolací súd jeho procesným postupom neznemožnil strane - žalovanému),
aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces.

44. Žalovaný z uvedeného dôvodu nesplnil podmienku danú ustanovením § 420 písm. f/ C. s. p. a teda

nejde o dovolanie prípustné podľa § 420 písm. f/ C. s. p., ktorým žalovaný jeho prípustnosť označil.

45. V zmysle uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) dovolanie žalovaného
ako neprípustné s odkazom na ustanovenie § 447 písm. c/ C. s. p.

46. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.). O výške trov dovolacieho konania žalobcu rozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.