Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203615
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216203615.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. X/XX, G.,
o zaplatenie sumy 593,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 14C/110/2016-61 zo dňa 11.01.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia p o t v r d
z u j e .
Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi
priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 593,63 eura spolu s úrokom vo výške 23,45 eura, úrokom z omeškania vo výške 2,55 eura,
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 617,08 eura od 15.2.2014 do zaplatenia, to všetko do
trochdníodprávoplatnostirozsudku.Ďalšímvýrokomsúdžalobuvozvyškuzamietolaotrováchkonania
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že
dňa 16.09.2010 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 20/268/10 a na jej základe žalobca poskytol

žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach
po 52,97 eura v období od 22.10.2010. Medzi stranami sporu bol v zmluve dojednaný poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 40 eur a poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura mesačne.
Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 12,31 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške
16,55 % pri priemernej RPMN vo výške 19,96 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená
vo výške 2.678,08 eura. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky

účinné od 01.9.2010 ako aj sadzobník poplatkov. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z
úverovejzmluvyriadneneplnil,pretožalobcalistomzodňa22.1.2014vyhlásilpredčasnúsplatnosťúveru
a žalovaného vyzval k úhrade celej sumy zostatku titulom úverovej zmluvy vo výške 644,02 eura do
13.02.2014, čo však žalovaný neuhradil. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo
výške 593,63 eura, úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 23,45 eura, úroku z
omeškania vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 2,55 eura, úroku z omeškania vo

výške 8 % ročne zo sumy 617,08 eura od 15.02.2014 do zaplatenia a zmluvného úroku vo výške 12,31
% ročne zo sumy 593,63 eura od 15.02.2014 do zaplatenia.
2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 499 a § 502 ods. 1
Obchodnéhozákonníka,§52ods.1,2,§53ods.1,5,§54ods.1,2,§517ods.2Občianskehozákonníka,
§1ods.2,§2písm.a),b),d),§9ods.1,2,§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1,2, § 5b zákona č. 634/1992 Zb. o ochranespotrebiteľa, § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Lehotu na plnenie vo vyhovujúcom výroku súd určil v zmysle § 232 ods. 3
CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že s ohľadom na pomer

úspechu a neúspechu strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
3. Protitomutorozsudkuvčastilehotyplneniavovyhovujúcomvýrokupodalvzákonnejlehoteodvolanie
žalovaný, ktorý žiadal povoliť plnenie v splátkach, lebo jeho terajší plat mu nedovoľuje zaplatiť celú dlžnú
sumu naraz. Uviedol, že žalobcovi bude pohľadávku splácať podľa jeho finančnej situácie.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca vo výroku o trovách konania,
ktorý nesúhlasil s takýmto výrokom a namietal jeho vecnú nesprávnosť a nesprávne právne posúdenie.
Uviedol, že zamietnutie žaloby sa týkalo len nepatrnej časti úrokov z omeškania, čo znamená, že súd mu
mal priznať trovy konania v rozsahu 100 %. Úroky sú len príslušenstvom pohľadávky a pri posudzovaní
miery úspechu sa na ne neprihliada. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať mu náhradu trov
celého konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k lehote plnenia uviedol, že žalovaný v
priebehu celého konania neuhradil žiadnu sumu. Súhlasil s povolením splátok za podmienky, že celú
pohľadávku uhradí do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia v nadväznosti na právoplatný výrok o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 593,63 eura s príslušenstvom vecne správny. Preto tento

rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP v napadnutej
časti ako vecne správne potvrdil vychádzajúc z toho, že výrok rozsudku v časti lehoty plnenia má povahu
uznesenia a vyplýva z procesného predpisu. Výrok o trovách konania odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil v súlade s odvolaním žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej aj zamietajúcej
časti v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

8. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 2,3,4 CSP,
podľa ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením
jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“ V tomto prípade dlhšiu než
3-dňovú lehotu a ani plnenie v splátkach súd prvej inštancie neurčil. Či je v konkrétnom prípade
daný dôvod na určenie dlhšej lehoty plnenia alebo na povolenie splátok, je vo všeobecnosti potrebné
posudzovať z oboch strán, t. j. zo strany nielen dlžníka, ale aj veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty

na splnenie povinnosti v lehote 3 dní, resp. pri určení dlhšej lehoty alebo pri učení, že peňažné
plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a
osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale aj z postavenia strán sporu, pričom treba posúdiť, či
prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku
omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy,

nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V tomto prípade súd prvej inštancie
uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania vo všeobecnej 3-dňovej
lehote. S prihliadnutím na vyššie popísané zásady, odvolací súd po prejednaní veci vyvodil záver, že
odvolaniu v súčasnosti nemožno vyhovieť, a to aj s prihliadnutím na to, že konanie na súde bolo začaté
podaním žaloby dňa 11.03.2016, súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 11.01.2017 a o odvolaní

je rozhodované po viac než roku odo dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku. S ohľadom na takúto dĺžku
doby súdneho konania, kedy žalovaný mohol postupne dlžobu voči žalobcovi v splátkach sám splácať,
odvolací súd nepovažoval povolenie splátok žalovanému za relevantné. Žalovaný podľa obsahu spisu
začal svoj dlh žalobcovi splácať až v priebehu odvolacieho konania a žalobca to vo svojom podaní aj
potvrdil. Vo veci samej je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, z toho dôvodu odvolací súd o

čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu už nemohol rozhodovať.
9. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania, odvolací súd porovnaním žalovanej sumy a sumy,
ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal, bolo možné konštatovať, že žalobca bol v časti istiny plne
úspešnýavčastipríslušenstvabolneúspešnýlenvnepatrnejčastiúrokovzomeškania.Priposudzovanídôvodnosti podaného odvolania odvolací súd urobil záver, že v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP možno považovať takýto výsledok konania, v ktorom bola žalobcovi priznaná celá výška istiny,
za úspech žalobcu v konaní, a z toho dôvodu úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania podľa

uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o nepriznaní trov
konania žiadnej strane odvolací súd nepovažoval za vecne správne. Na tom základe podľa § 388 CSP
tento výrok rozsudku zmenil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
10. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov
odvolacieho konania. Odvolací súd mu preto podľa § 396 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).