Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Henteková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/350/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213200859
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213200859.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému : E. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. M. XXX/BX, Q. O. N. U.. X.
D., W. Q. P., S. J.. XXXX/XX, o zaplatenie 1.259,92 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 575,13 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
24.2.2012 do zaplatenia, všetko v splátkach v mesačnej výške 15,- Eur počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku, vždy k poslednému dňu v mesiaci.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Slovenský plynárenský priemysel a.s. sa žalobou došlou súdu dňa 17.1.2013 domáhal zaviazania
žalovaného na zaplatenie 1.259,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 325,08
Eur od 24.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 250,05 Eur od 24.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 404,15
Eur od 24.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 144,42 Eur od 24.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 219,44
Eur od 24.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 110,65 Eur od 24.2.2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 75,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 166,13 Eur. Žalobu
odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dodávke plynu, ktorej neoddeliteľnou prílohou
súd Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov, na základe ktorej dodal
žalovanému zemný plyn do miesta odberu určeného v Zmluve, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť
dohodnutú cenu. Na cenu spotrebovaného zemného plynu vystavil a doručil žalovanému 6 faktúr na
sumy vyššie uvedené s dátumom splatnosti do 23.2.2012. Napriek tomu, že žalovaný spotreboval
ním dodaný zemný plyn, v rozpore so zmluvnými dojednaniami dohodnutú cenu za dodávku a predaj
zemného plynu neuhradil riadne a včas, a to i napriek predžalobným telefonickým a písomným výzvam,
čím sa dostal do omeškania a preto si nárokuje aj úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej
sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný svoj dlh
splatil iba vo výške 193,87 Eur. Dôvod doúčtovania ceny dodaného a spotrebovaného zemného plynu
žalovanému zo dňa 9.2.2012 spočíval v tej skutočnosti, že v bytovom dome došlo k zámene plynomerov
pracovníkom spoločnosti SPP - distribúcia a.s. medzi dvoma odberateľmi, a to žalovaným a pani O..
Z tohto dôvodu spotrebu zemného plynu, ktorý bol dodaný a ktorý spotrebovala pani O. uhrádzal
žalovaný a opačne, plyn spotrebovaný žalovaným uhrádzala pani O.. Táto skutočnosť bola zistená až
dňa 23.1.2012, kedy bola vykonaná demontáž plynomeru zapísaného na odbernom mieste po F. I., ktorý
sa stal odberateľom po ukončení odberu žalovaným. Demontážou plynomeru došlo k vypojeniu pani O..
Skutočnosť zistenia zámeny plynomerov bola zaznamenaná v montážnych listoch pri odberateľovi B.
O. a odberateľovi F. I.. Následne bolo SPP, a.s. vykonané zosúladenie účtovného stavu so skutočnýmstavom dodávky a spotreby zemného plynu a bolo zistené, že pani O. zaplatila preddavkovými platbami
viac než reálne spotrebovala a opačne žalovaný zaplatil menej než reálne spotreboval. Na základe tohto
boli vystavené opravné faktúry a B. O. bol vrátený preplatok a žalovanému bol doúčtovaný nedoplatok
spotreby zemného plynu vo faktúrach, ktorých zaplatenie je predmetom súdneho sporu. Od žalovaného
požaduje len zaplatenie rozdielu medzi skutočnou cenou dodaného plynu a ním zaplatenou cenou.
Nakoľko zámena plynomerov bola zistená až 23.1.2012 pri demontáži plynomeru, až následne si mohol
uplatniť voči žalovanému právo na zaplatenie ceny nedoplatku spotreby zemného plynu. Začiatok
premlčacej doby sa viaže na moment splatnosti pohľadávky. Na základe opravných faktúr dlžnú sumu
mal žalovaný zaplatiť do 23.2.2012. Až po uplynutí tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba
na uplatnenie práva na súde a nakoľko žaloba bola podaná pred jej uplynutím, námietku premlčania
považuje za nedôvodnú v celom rozsahu.
2/Platobnýmrozkazomsp.zn.13RO/21/2013-38zodňa22.7.2013súdžalobevcelomrozsahuvyhovel.
Platobný rozkaz bol žalovanému doručený 2.8.2013. V zákonnej 15 dňovej lehote podal proti nemu
odpor, v ktorom namietal premlčanie práva dodávateľa na fakturáciu za predmetné obdobie. Uviedol, že
dňa 1.3.2011 sa z bytu vysťahoval a 2.3.2011 vysporiadal s SPP, a.s. všetky záväzky. Ďalej namietal,
že meradlo plynu bolo dodávateľom odmontované v jeho neprítomnosti, čím bol porušený všeobecne
záväzný právny predpis. Pre včas podaný kvalifikovaný odpor sa platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2
O.s.p. (v znení účinnom do 30.6.2016) zrušuje zo zákona a súd pokračuje v konaní. V ďalšom žalovaný
uviedol, že právny vzťah medzi ním a právnym predchodcom žalobcu bol ukončený dňom 2.3.2011,
t.j. dňom, kedy ukončil nájomný vzťah k bytu v M. Č.. XXX/BX. Týmto dňom bol zápisnične vykonaný
odpočet spotreby plynu a plynomer prepísaný na nového nájomcu. Až neskôr sa zistilo, že pracovník
SPP a.s. pri montáži plynomeru do novostavby zamenil číslo merača k jeho bytu s číslom merača iného
bytu(susedkyB.O.).Odmomentu,čokjehobytubolododávateľomnamontovanémeradloplynu,riadne
platil za odoberaný zemný plyn až do ukončenia zmluvného vzťahu, t.j. od 9.12.2005 do 2.3.2011.
3/ NanávrhSPP,a.s.súduznesenímzodňa17.2.2017namiestopôvodnéhožalobcu pribraldokonania
postupníka EOS KSI Slovensko s.r.o. vzhľadom na Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
15.12.2016 medzi postupcom SPP, a.s. a žalobcom.
4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu a žalovaného
aj Zmluvou o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti uzatvorenej medzi SPP, a.s. a
žalovaným dňa 5.12.2005 , medzi SPP, a.s. a B. O., faktúrami SPP a.s, montážnym listom meradla a
Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi SPP, a.s. a žalobcom dňa 15.12.2016. Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5/ Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 5.12.2005 Zmluvu o dodávke plynu pre
odberateľa plynu v domácnosti na odberné miesto M.E. XXX/BX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
sú Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorých
odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP - distribúcia a.s. účinné od 1.1.2010 (ďalej len
OP). Predmetom Zmluvy je záväzok dodávateľa opakovane dodávať a predávať zemný plyn zákazníkovi
pre vlastnú spotrebu v domácnosti, do odberného miesta zákazníka a to v súlade s platnými právnymi
predpismi a OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a záväzok zákazníka odoberať od dodávateľa
plyn za podmienok dohodnutých v Zmluve a OP a riadne a včas zaplatiť dodávateľovi za opakované
dodávky plynu a distribučné služby ceny v súlade so Zmluvou a OP. Dňa 9.12.2005 za účelom
odberu plynu pre odberateľa - žalovaného na dojednanom odbernom mieste bol namontovaný plynomer
výrobného čísla 6008451, avšak na toto meradlo nebol napojený byt žalovaného, ale iný byt v bytovom
dome, byt B. O., s ktorou právny predchodca žalobcu uzatvoril Zmluvu o dodávke zemného plynu dňa
5.12.2005 k plynomeru č. 6008466. Zámena plynomerov pracovníkom SPP, a.s pri montáži bola zistená
až dňa 23.1.2012 pri ukončení zmluvného vzťahu medzi SPP, a.s. a F. I., ktorý po 2.3.2011 sa stal novým
odberateľom zemného plynu v byte č. 247/B9. Po zistení, že právny predchodca žalobcu od 5.12.2005
do 2.3.2011 žalovanému fakturoval za zemný plyn odoberaný B. O. a opačne, B. O. fakturoval za zemný
plyn odoberaný žalovaným, teda z dôvodu nesprávne vyčíslenej skutočnej spotreby boli dodávateľom
plynu dodatočne vystavené opravné faktúry na obdobie od 5.12.2005 do 2.3.2011 za každý rok osobitne:
-faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 144,42 Eur splatnou dňa 23.2.2012, za obdobie od 5.12.2005 do
18.7.2006, k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.7.2006,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 219,44 Eur splatnou dňa 23.2.2012, za obdobie od 19.7.2006 do
18.7.2007, k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2007,-faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 110,65 Eur splatnou dňa 23.2.2012, za obdobie od 19.7.2007 do
18.7.2008, k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.7.2008.
-faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 404,15 Eur splatnou dňa 23.2.2012, za obdobie od 19.7.2008 do
18.7.2009, k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2009,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 325,08 Eur splatnou dňa 23.2.2012, za obdobie od 19.7.2009 do
18.7.2010, k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2010,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 250,05 Eur splatnou dňa 23.2.2012, za obdobie od 19.7.2010 do
2.3.2011, k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2011.
6/ Z faktúr SPP, a.s. súd zistil, že v období od 19.7.2009 do 18.7.2010 žalovanému bola vykazovaná
spotreba 181 kWh (od 19.7.2009 do 31.8.2009 - 0 m3; od 1.9.2009 do 31.12.2009 - 6 m3, t.j. 64 kWh; od
1.1.2010 do 18.7.2010 - 11 m3, t.j. 117 kWh), za ktorú spotrebu mu bola fakturovaná suma 35,60 Eur.
Po odpočítaní preddavkových platieb za toto obdobie spolu v sume 127,- Eur mu vznikol preplatok v
sume 91,40 Eur, ktorá mu bola vrátená dňa 3.8.2010 prostredníctvom služby SIPO. Za toto isté obdobie
B. O. bola fakturovaná za spotrebu 5641 kWh suma 302,06 Eur (od 19.7.2009 do 31.8.2009 - 180 kWh,
od 1.9.2009 do 31.12.2009 - 2427 kWh, od 1.1.2010 do 18.7.2010 - 3034 kWh). Na preddavkoch sa
jej započítala suma 330,-Eur a takto mala preplatok 27,34 Eur. Opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX
dodávateľ fakturoval žalovanému za odber plynu v množstve 5641 kWh sumu 325,08 Eur (od 19.7.2009
do 31.8.2009 - 17 m3, t.j. 180 kWh; od 1.9.2009 do 31.12.2009 - 229 m3; t.j. 2427 kWh, od 1.1.2010 do
18.7.2010 - 286 m3, t.j. 3034 kWh). Za toto obdobie žalovaný zaplatil preddavkovo sumu 127,-Eur.
7/ V období od 19.7.2010 do 2.3.2011 žalovanému bola vykazovaná spotreba 127 kWh (od 19.7.2010
do 31.12.2010 - 7 m3, t.j. 74 kWh; od 1.1.2011 do 2.3.2011 - 5 m3, t.j. 53 kWh), za čo mu bola
fakturovaná suma 23,15 Eur, ktorá bola splatná dňa 25.3.2011 a ktorá bola znížená o preddavky 21,-
Eur a takto mal nedoplatok 2,15 Eur. Nedoplatok v tejto výške bol uhradený žalovaným dňa 16.3.2011.
B.H. O. bola za obdobie od 19.7.2010 do 18.7.2011 fakturovaná cena za odber 5823 kWh zemného
plynu (od 19.7.2010 do 31.12.2010 - 2544 kWh, od 1.1.2011 do 18.7.2011 - 3279 kWh) sumou 313,31
Eur. Po započítaní jej preddavkov vo výške 375,-Eur mala nedoplatok 38,31 Eur. Opravnou faktúrou č.
XXXXXXXXXX dodávateľ fakturoval žalovanému za odber plynu 4328 kWh za obdobie od 19.7.2010 do
2.3.2011 (od 19.7.2010 do 31.12.2010 - 240 m3, t.j. 2544 kWh; od 1.1.2011 do 2.3.2011 -168 m3, t.j.
1784 kWh) sumu 250,05 Eur. Rozdiel medzi fakturovanými sumami žalovanému a B. O.H. pri rovnakom
odbere množstva zemného plynu 5641 kWh a 181 kWh vyplýva z toho, že u oboch odberateľov bola
použitá rozdielna metodika spôsobu výpočtu ceny spotrebovaného zemného plynu, nakoľko žalovaný
bol zaradený do kategórie odberateľov s druhom tarify: D1 a B. O. do kategórie odberateľov s druhom
tarify: D2. Preddavkové platby žalovaného v sume 127,-Eur (uhradené za obdobie od 19.7.2009 do
18.7.2010) boli zohľadnené v opravnej faktúre č. XXXXXXXXXX za obdobie od 19.7.2009 do 18.7.2010
v sume 35,60 Eur (127,-Eur preddavkové platby - 91,40 Eur, ktorá ako preplatok bola žalovanému
vrátená). Preddavky v sume 21,-Eur a platba 2,15 Eur titulom
nedoplatku (uhradené za obdobie od 19.7.2010 do 2.3.2011 a dňa 16.3.2011), t.j. spolu 23,15 Eur boli
zohľadnené v opravnej faktúre č. XXXXXXXXXX za obdobie od 19.7.2010 do 2.3.2011.
8/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
9/ Podľa ustanovenia § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého
súčasťou ustanovenia ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťahtreba ustanovenie § 52 aplikovať, aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 . To isté platí aj na
ustanovenie § 5b Zákona 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014, viď rozsudok NS SR 3 MCdo
12/2014 zo dňa 21.4.2015).
10/ Podľa § 54 ods.1,3,4 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.12.2007 (1)
Dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete určeným meradlom, ktoré koncovému
odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne overuje správnosť jeho merania. (3)
Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke
plynu. (4) Ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti o správnosti merania údajov o dodávke
plynu alebo odbere plynu určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať
prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného
meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní
od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na
preskúšanie.
11/ Podľa § 4 ods.1-5 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 265/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu (1) odberateľom kategórie domácnosť
je odberateľ odoberajúci plyn pre svoju vlastnú spotrebu, nie však na podnikateľské účely, (2) za
odberné miesto sa považuje odberné plynové zariadenie používané jedným odberateľom, do ktorého sa
uskutočňujedodávkaplynuzverejnéhorozvoduplynumeranájednýmmeradlom.Vprípadepochybností
určí odberné miesto dodávateľ, (3) pri zmene odberateľa v tom istom odbernom mieste nový odberateľ
uzavrie zmluvu a oznámi stav počítadla meradla najneskôr do ôsmich dní od prevzatia objektov, v
ktorých je odberné plynové zariadenie; ak túto požiadavku nesplní, zodpovedá za celý odber odo
dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa, (4) odber plynu meria a
účtuje dodávateľ na základe údajov meradla. Odpočet a vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ
najmenej jedenkrát ročne, (5) odberateľ platí v priebehu roka mesačne preddavok určený podľa
priemernej mesačnej spotreby plynu.
12/ Podľa bodu 3.9 OP fakturačným obdobím je obdobie, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie odberu
plynu. Odpočet odberu plynu vykonáva PDS a na jeho základe vykonáva dodávateľ vyúčtovanie odberu
plynu formou vyúčtovacej faktúry najmenej 1x ročne. Ak nemožno vykonať odpočet z dôvodu na strane
odberateľa, vyúčtuje dodávateľ odber plynu podľa údajov PDS, ktorý ich zistil na základe typového
diagramu dodávky podľa 3.1 týchto OP. Prípadné rozdiely medzi množstvom dodaného plynu určeným
z typového diagramu dodávky a skutočným množstvom dodaného plynu zúčtuje dodávateľ odberateľovi
v reklamačnom konaní podľa článku 4. týchto OP.
13/ Podľa bodu 3.10 pri zistení skutočného odberu plynu za príslušné fakturačné obdobie stanoveného
v zmysle bodu 3.1, vypočíta dodávateľ rozdiel medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu
plynu a súčtom prijatých platieb z preddavkov za celé obdobie od začiatku fakturačného obdobia do dňa
odpočtu skutočného odberu plynu. Tento rozdiel vyúčtuje odberateľovi vo vyúčtovacej faktúry v cenách
platných pre obdobie dodávky plynu ako preplatok, resp. nedoplatok.
14/ Podľa bodu 3.13 OP dátum splatnosti preplatkov resp. nedoplatkov, za odber plynu určí dodávateľ vo
vyúčtovacej faktúre za dodávke plynu pri dodržaní aspoň 10-dňovej lehoty počítanej od jej vystavenia.
15/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Daný právny vzťah založený Zmluvou o dodávke plynu súd posúdil
ako občianskoprávnu vec - spotrebiteľskú zmluvu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 5.12.2005 platnú Zmluvu, z ktorej SPP, a.s. vyplýva
povinnosť dodávať pre žalovaného zemný plyn, aspoň raz ročne vyúčtovať cenu dodaného plynu na
základe skutočnej spotreby podľa údajov meradla a žalovanému povinnosť platiť v priebehu roka
mesačne preddavok určený podľa priemernej mesačnej spotreby plynu a riadne a včas uhradiť cenu
spotrebovaného plynu na základe vyúčtovacej faktúry dodávateľa. Vykonaným dokazovaním súd dospel
kzáveru,žeprávnynárokžalobcuuplatnenývtomtokonanívčastiozaplateniesúm250,05Eura325,08
Eur je dôvodný a preto s poukazom na opísaný skutkový stav podľa citovaných zákonných ustanovení
v tejto časti žalobe vyhovel.16/ Faktúry žalobcu za obdobie od 5.12.2005 do 18.7.2009 , t.j. faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.7.2006 za obdobie od 5.12.2005 do 18.7.2006 splatnú 31.8.2006, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.7.2007
za obdobie od 19.7.2006 do 18.7.2007 splatnú 31.8.2007, č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.7.2008 za
obdobie od 19.7.2007 do 18.7.2008 splatnú 28.8.2008, č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2009 za obdobie
od 19.7.2008 do 18.7.2009 splatnú 31.8.2009, taktiež ani opravné faktúry k nim vystavené dňa 9.2.2012
súd v tomto rozsudku nerozoberá vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, pričom
poznamenáva, že na premlčanie v danom prípade je povinný prihliadnuť aj bez námietky dlžníka,
nakoľko právny nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.
17/ Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.
18/ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19/ Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; avšak ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba len
pokiaľ ide o úroky alebo opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala do právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.
20/ Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.
21/ Nakoľko účastníkom tohto právneho vzťahu je spotrebiteľ, súd na premlčanie aplikoval citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý v § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby ktorá
platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou alebo dlhšou)
premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na
kogentný charakter ustanovení § 101 až 110 zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale
ani dohodou účastníkov občianskoprávneho vzťahu predĺžiť alebo skrátiť. Všeobecná premlčacia doba
plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Nie je rozhodujúce z akého dôvodu (či
z objektívneho alebo subjektívneho) tak oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná trojročná premlčacia
doba platí nie len pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo
na jednotlivé opakujúce sa plnenia. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané.
Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. Právny predchodca žalobcu bol povinný za odber zemného
plynu fakturovať odberateľovi minimálne raz ročne, čo aj urobil. Súd preto plynutie 3-ročnej premlčacej
doby počítal odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôvodných faktúr vystavených žalovanému a nie od
splatnosti opravných faktúr, pretože právne následky omylu zapríčineného pracovníkom dodávateľa
má znášať dodávateľ a nie spotrebiteľ. Trojročná premlčacia doba v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX
splatnej 31.8.2006 plynula od 1.9.2006 do 1.9.2009, faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 31.8.2007 plynula
od 1.9.2007 do 1.9.2010, faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 28.8.2008 plynula od 29.8.2008 do 29.8.
2011, faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 31.8.2009 plynula od 1.9.2009 do 1.9.2012. Nakoľko žaloba
bola súdu doručená dňa 17.1.2013, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na úhrady ceny dodaného
a žalovaným spotrebovaného zemného plynu za obdobie od 5.12.2005 do 18.7.2009 v sume 684,79
Eur je premlčaný a v tejto časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal na úhradu sumy 575,13 Eur, ktorá
predstavuje cenu ním skutočnej odoberaného zemného plynu za obdobie od 19.7.201 do 2.3.2011 po
odpočítaní preddavkových platieb zo strany žalovaného v sume 127,- Eur, 21,- Eur, platby v sume 2,15
Eur a nesprávne určeného preplatku v sume 91,40 Eur.
22/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
23/ Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od
1.1.2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 14.12.2011
do 10.7.2012 bola 1%). Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych
bodov + základná úroková sadzba ECB.
25/ Nakoľko žalovaný sumy fakturované opravnými faktúrami (faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 325,08
Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 250,05 Eur splatnými dňa 23.2.2012) neuhradil, odo dňa
nasledujúceho po dni ich splatnosti sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto
s poukazom na ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.1 Vládneho
neriadenia č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
575,13 Eur od 24.2.2012 do zaplatenia.
26/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
27/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia a na okolnosti, za ktoré predmetný nedoplatok
vznikol, povolil žalovanému dlžnú sumu vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 15,- Eur pod stratou
výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa
zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe
splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o
podnikateľskýsubjektadisponujedostatočnýmifinančnýmiprostriedkaminavýkonsvojejpodnikateľskej
činnosti a na druhej strane ani žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu
narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by
bolo v jeho neprospech.
28/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j.
aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver
o peňažnom úspechu jedného zo strán sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu
konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán
možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 45,65%-ný úspech,
žalovaný 54,35%-ný. To znamená, že ani jeden z nich nedosiahol vo veci 10%-ný pomerný úspech,preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žiadnej strane náhradu trov konania
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku - Zákon č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.