Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213200859
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213200859.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

DenisyŠaligovejaJUDr.LenkyHalmešovejvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
M. XXX/BX, zastúpenému JUDr. Samuelom Lojkovičom, bytom Tichá 3200/61, 932 01 Veľký Meder,
o zaplatenie sumy 1.259,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č. k. 10C/350/2013-277 zo dňa 12.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v časti úrokov z omeškania a vo

výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 575,13 eura
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.02.2012 do zaplatenia, v mesačných splátkach
15 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy k poslednému dňu v mesiaci a vo zvyšku žalobu
zamietol. S odkazom na ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že právny

predchodca žalobcu, Slovenský plynárenský priemysel, a.s., sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
1.259,92 eura s príslušenstvom z dôvodu spotreby dodaného zemného plynu žalovaným, pričom
veriteľ svoju pohľadávku postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2016. Súd
vyhodnotil zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský a na námietku premlčania vznesenú žalovaným
aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu v sume 684,79 eura,
ktorá predstavovala cenu dodaného a spotrebovaného zemného plynu za obdobie od 05.12.2005 do
18.07.2009, považoval za premlčaný vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd po uplynutí

trojročnej premlčacej doby - dňa 17.01.2013. V tejto časti bol preto daný dôvod na zamietnutie žaloby.
V časti uplatnenej sumy 575,13 eura, ktorá predstavovala cenu za odber zemného plynu v období od
19.07.2009 do 02.03.2011 po odpočítaní preddavkových platieb uhradených žalovaným, súd žalobe
vyhovel. Suma 575,13 eura je súčtom dvoch faktúr - č. 7401143495, vystavenej na sumu 325,08 eura, a
č. 7401143496, vystavenej na sumu 250,05 eura. Obidve faktúry boli splatné dňa 23.02.2012 a keďže sa
žalovaný s plnením dlhu dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania 8 % ročne odo
dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti. Tieto úroky súd považoval za uplatnené v súlade s ustanovením

§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 01.02.2013. Vzhľadom
na výšku plnenia a okolnosti, za ktorých nedoplatok vznikol, súd povolil žalovanému uhrádzať dlžnú
sumu v splátkach po 15 eur mesačne podľa § 232 ods. 2 CSP.2. Proti tomuto rozsudku v časti úroku z omeškania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd ho zaviaže len na úhradu sumy 575,13 eura do

15 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že spor prebiehal od 22.07.2013, on sa zúčastnil všetkých
pojednávaní a jeho stanovisko bolo nemenné. Žalobca však svojou neúčasťou na pojednávaniach
spôsobil, že spor trval viac ako štyri roky, a z toho dôvodu on odmieta plnenie úrokov.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť, pretože žalovaný neuviedol žiadny

odvolací dôvod, resp. navrhol tento rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378
ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v

napadnutej časti týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania vecne správny a ako taký ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom

rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými zákonnými ustanoveniami. Rozsudok súdu prvej
inštancie v časti priznanej istiny ako aj v zamietajúcej časti v dôsledku absencie odvolania nadobudol
právoplatnosť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o dodávke
zemného plynu, na základe ktorej veriteľ dodával žalovanému ako spotrebiteľovi zemný plyn. Žalovaný
neuhradil žalobcovi za spotrebu zemného plynu riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal s plnením do
omeškania. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe len v časti a vo zvyšku nároku, ktorý bol premlčaný, v
dôsledku vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol. Z dôvodu omeškania v časti priznanej istiny

žalovaného zaviazal aj na plnenie úrokov z omeškania vo výške 9 % od 24.02.2012, t.j. deň nasledujúci
po splatnosti faktúr, až do zaplatenia. Žalovaný fakturované sumy neuhradil, a to ani po podaní žaloby,
a svoje odvolanie odôvodnil len s poukazom na dĺžku konania, ktorú podľa neho zapríčinil žalobca; z
toho dôvodu odmietol hradiť aj úroky z omeškania.

6. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 1,
2, Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7. Občiansky zákonník v uvedenom ustanovení upravuje právo úspešného veriteľa na priznanie úrokov
z omeškania, ak je preukázané, že dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil. V tomto prípade je zrejmé, že

žalovaný svoj dlh na základe odobraného plynu podľa zmluvy na základe vystavených faktúr neplnil a
takýmto konaním sa dostal do omeškania. Keďže išlo o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľovi
vznikol nárok aj na úroky z omeškania, ktorých výšku v ustanovení § 10c stanovuje nariadenie vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom
do 31.01.2013. Výška úrokov z omeškania bola v čase omeškania žalovaného o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Vystavené faktúry boli splatné dňa 23.02.2012, a tak je zrejmé, že deň
nasledujúci po splatnosti dlhu bol dlžník s plnením v omeškaní. Preto súd prvej inštancie žalobcovi
správne priznal úrok z omeškania od 24.02.2012 a správne uviedol aj výšku úroku z omeškania 9 %
ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením bola 1 %. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v dôsledku dlhotrvajúceho
konania spôsobeného žalobcom, ktoré malo za následok aj nárast jeho dlhu v podobe úrokov z
omeškania, by súd túto skutočnosť mal zohľadniť, a preto by mal byť zaviazaný len na plnenie istiny.
Z ustanovení upravujúcich oneskorené peňažné plnenie zo strany dlžníka nevyplýva takáto výnimka,ktorá by umožňovala odpustiť dlžníkovi plnenie úrokov z omeškania. Zaplatenie dlhu žalovaným nebolo
podmienenédĺžkousúdnehokonaniaažalovanýbysaneboldostaldoomeškania,akbysvojdlh(istinu),
ktorý odvolaním nenamietal, uhradil riadne a včas, resp. aj v priebehu súdneho sporu, kedy by sa nárast

úrokov z omeškania zastavil dňom zaplatenia istiny.

8. Odvolací súd z uvedených dôvodov posúdil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené, a tak
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patrí
náhradaúčelnevynaloženýchtrovkonania.Odvolacísúdpretovzmysle§396ods.1CSPpretorozhodol
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov podľa § 262
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).