Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817208654.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného M., proti povinnej
T., o vymoženie 600 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21. júna 2017, č.k. 9Er/1932/2017-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora W.. U. I.
Exekútorský úrad so sídlom H. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil poukazom na § 243 h) ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 písm. d),
Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, §
52ods.1-4,§53ods.1,ods.5,§54ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníka,príslušnéustanovenia

Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.01.2017 domáhal vykonania exekúcie
proti povinnej a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok O. zo dňa 11.07.2016, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016 a vykonateľnosť dňa 02.01.2017.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie
dňa 16.05.2017. Súd prvej inštancie preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru,
že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol
tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Zistil, že dňa 24.06.2014 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s
povinnou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnej úver vo výške 600 Eur a povinná sa zaviazala zaplatiť ho do 17.06.2015 spolu
s úrokom vo výške 23,22 % ročne a poplatkom vo výške 436,68 Eur. Dňa 24.06.2014 bola medzi

oprávneným a povinnou uzavretá Rozhodcovská zmluva týkajúca sa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 24.06.2014. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu sa
považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z

obchodného registra, kde v týchto v predmetoch činnosti (okrem iných) sú zapísané „poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov“. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy
a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už
vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký
počet spotrebiteľov. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje
povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom

konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 24.06.2014, kde rozhodca bez vypočutia
povinnej vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétneč.l. I ods. 1 a č.l. II ods. 1, vzhliadol súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo

nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinná vôbec pristúpila. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd prvej inštancie videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. S prihliadnutím

na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v celosti zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, kde

navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal
predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
zistenia skutkového stavu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Oprávnený uviedol názor, že v rámci
preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné

rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení,
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ďalej uviedol, že v prípade ak súd na zistený skutkový stav
veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania

práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok a to hlavne
právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvej
inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a

nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného
skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov sa
v odvolacom konaní oprávnený domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
napadnutéuznesenieokresnéhosúdujepotrebnéakovecnesprávnepotvrdiťpodľa§387ods.1,2CSP.

5. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia
otázky rozhodcovskej zmluvy, v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol
zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy v danom prípade. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
kritériami ust. § 220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP

poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za
potrebné dodať:

6. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý poskytnúť

spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie jevytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá

exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo
vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky
ustanovené právnymi predpismi).

9. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa ods. 3 cit. zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť

rozhodcovskej doložky v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto
právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 01.2013 sp.zn. 6MCdo9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej doložky a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus
iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti
od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.

13. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C-168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého
rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych

predpisov.

14. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky vzhliadol odvolací súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

15. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská

doložka sa nepovažuje za dojednanú individuálne.16. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska.

17. Poučenie povinnej o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v článku II rozhodcovskej zmluvy, sa považuje za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej zmluvy. Ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na

rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu, nie je to možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
rozhodcovského konania. V prípade poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechania spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej
doložke to je len zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že oprávnený povinnému
uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybraný oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný

aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka bola dojednaná
individuálne.

18. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný

v súlade so zákonom.

19.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku).

20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).